CUNTS "Beautiful Hole" MC 2015 (PaPa Rec.)

Hurákurváá, celý matroš z ich promo CDr čo som nedávno písal je vonku!! Neskutočná jebáreň títo Cunts, ja som z toho nasračky, je to originálne, zúrivé, primitívne, extrémne, neopakovateľné, popičovské! Kua už koho by napadlo jebať vresk cez bicie, a ... a nič!!? Jasné, hocikoho, ale bola by to zrejme, asi, určite, samozrejme nuda, to musí byť človek pakultúrne adekvátne švihlý magor ako títo dvaja japončíci aby bol ten výsledok taký, ako ich Cunts! Spätné väzby a rámus jak sviňa, i keď dá sa v tom ako tak orientovať, má to hlavu a pätu, síce každé na opačnej strane kostry ale predsa, dobrý zvuk a sily a energie na posratie. Oni to volajú noisecore, ja to tiež samozrejme volám noisecore, ale nemôžem sa tu zbaviť ani šibnutej predstavy dvoch jazzmanov čo požrali Johnymu Deppovi celý ten kufrík v Las Vegas. Táto kazetka má nejakých dvadsať+ minút, ale na prvýkrát som to dal po sebe trikrát ako nič a civel s hubou otvorenou, no masaker! Keď sa ma občas bežní ľudia pýtajú na tú moju muziku, že čo to ja počúvam či hrám, poviem: "taký metal", a myslím napríklad na Cunts a na to ako by sa im tie inflejmsácke a tublatangáčske xichty posrali po pár sekundách pri " Beautiful hole ". Masterpiss novej éry rokenrolu!
-RadoKAZ-
 http://www.neconeco-rec.com/

JACK / BOMBATOLCSÉR split 7“EP 2014 (kooperácia)

Nebolo to tak dávno, čo som sa rozplýval nad sedempalcom Éberkóma maďarských grinderov Jack a mám tu ďalší ich materiál. Tento začína chytľavou strednotempovou pasážou, po čom sa rozbehne kolovrátok rýchlych a rýchlejších častí, spestrený dvojkopákovou pasážou. Skrátka hneď úvodná „Szabadrablás“ je pekný výplach, hoci v úvode sa to nezdá, no počas tej minúty sa to tempovo pekne prestrieda. Nezaostáva za ňou ani nasledujúca klepanica „Burjánzás“, ktorá je ku koncu spomalená a do sekaných gitár hučia len rýchle dvojkopáky. Tretia „Ezt. Veri belénk a média“ je akousi prerábkou staršieho songu, no vzhľadom k tomu, že okrem spomenutej sedmičky som od nich nič nepočul, tak nedokážem posúdiť, nakoľko je odlišná od pôvodnej verzie, no na počutie je hudobne viac ovplyvnená death metalom. Samotný záver strany Jack obstaráva cover „W.H.D.F.“ od kolegov z Brna. Tiež nedokážem posúdiť, vzhľadom k neznalosti tvorby Bombatolcsér, no song znie ako veci Jack a ničím sa extra neodlišuje. Skrátka, 4 grindové songy vysokej kvality, hoci sa mi zdá zvuk trošku zahuhlanejší oproti predošlej nahrávke, no stále má dostatočné gule.

S brnenskými Bombatolcsér je toto môj prvý kontakt, priznávam, že som príjemne prekvapený. Úvod „Sonnet for a whore“ veľa nenapovie, hoci riff je zaujímavý, no po chvíli sa strhne riadny náklep, do čoho revú dva hlasy - jeden škrekotavý a druhý hlboký, hrdelný ryk. Zmes fastcoru z grindom jak sviňa. Druhý song „Yourselves“ je čistá grindová besnota, čo vás potrhá svojou zúrivosťou a nepomôže ani spomalenie v strede. „Dollar slave“ začne podobne ako prvý song pomalším tempom a podobne sa aj rozbehne. Stranu uzatvára cover od kolegov Jack, ktorý tiež znie ako pôvodný song brňákov a tiež ho u pôvodnej bandy nedokážem zaradiť ku konkrétnemu titulu. Prvý kontakt s touto bandou skrátka dopadol nad očakávania.

Toto splitko je presne tým, čo na takýchto vydaniach mám rád. Ponúka materiály dvoch skvelých kapiel, ktoré vás nútia hľadať si od nich ďalšie veci, bo vás dokážu ideálne navnadiť. No a neskúste to...

-Majto C.-

JACK

BOMBATOLCSER

HOLY „Seclusion MMXIV“ 12“EP 2014 (Adagio830 / Vitriol Records)

Niekedy v časoch, keď ešte fungovala bratislavská Obluda, mal som možnosť zažiť koncert dvoch talianskych kapiel. Jednou z nich boli práve Holy, kde som od nich kúpil rovnomenné 12-palcové ep-ko. Divoký, nespútaný hardcore s občasnými úkrokmi k power-violence, čo ponúkajú znie absolútne parádne. No o rok neskôr vydaný album „The age of collapse“ dotiahol ich tvorbu k väčšej dokonalosti. Tých 20 masakrálnych minút vyhladzuje nehoráznym spôsobom. Kto čakal, že ďalej sa to už nedá posunúť, bol na omyle. Na tomto jednostrannom 12-palcovom ep-ku znie tvorba Holy dešte brutálnejšie a surovšie. Možno je to spôsobené aj neučesaným zvukom zo skúšobne, kde Milánčania nahrávali, no aj songy samotné znejú intenzívnejšie. Úvodná „Ruins“ má značnú mieru chytľavosti, pritom je to vcelku drsný nášup, no nasledujúca „In the dirt“ je čistý p/w výplach od prvého momentu. „Black stares“ strieda rýchle pasáže s valivými strednotempovkami, pri ktorých si prídu na svoje mosheri. V podobnom duchu sa nesie aj predposledná „Prisons“, ako aj záverečná „Captivity“, ktoré ešte navyše aj mierne páchnu dis-beatom (hlavne kvílivé, jednoduché sólo v songu poslednom), no aj v nich sa nájde priestor aj pre krátke pomalšie časti. Skvelý materiál skvelej kapely. Škoda, že nemá aspoň tých 20 minút ako titul predošlý, bo je ta vážne skvelá porcia agresívneho hardcoru. Povinnosť pre tých, čo nechcú v muzike kompromisy.

-Majto C.-

bandcamp

V/A " Saastaa Suomesta II " LP

Druhé pokračovanie zabijáckej noisecore kompilačky z Fínska, jednotka bola na 7"Ep a nepamätám či som na ňu robil recku, dvojka je LP a zase 10 hnusáckych ukrutností z krajiny, z ktorej sa človek nemusí báť kúpiť ani poprockové CD, pretože aj to bude s veľkou pravdepodobnosťou dobré a lehce přijebáno. Fínsky noisecore je pojem, niečo ako, čo ja viem, US deathmetal, človek proste hneď vie čo má čakať. Klasická fínska noisecorová kapela je hnus, bez štipky srandy, je ťažko stráviteľná, arogantná, politicky nekorektná s minimálnym počtom nahrávok a väčšinou ju nepozná nikto okrem pár skutočne zaritých extrémistov čo po tom idú. Fínska noisecore kapela má na kokote písať tristo songov či tisíc untitled čísel, móže jebať preškrtnuté noty, nenájdeš na ňu kontakt a keď ti ho náhodou niekto zoženie ani nepíš, škoda času. Že prečo je to tak tkvie si myslím v tom, že sú to vačšinou, ak nie všetko, kapelky z ľudí, čo robia skvelý powerelectronics / harshnoise, prípadne chorobný podzemný blackmetal a extrémnu muziku nerobia len tak, lebo nevedia čo so sebou v garáži, ale sú to výnimočné endemity čo majú v sebe zimou, tmou a alkoholom desaťročia mutovaný chromozóm asociálnej kultúrnej demencie. Moje top trio tu na tejto výberovke v poradí: Nyrkki, Unpeace a Nihilist Commando, zvyšok všetko dobrý masaker, občas nahrávka trochu trpí tichom (Noise Waste), občas ma to baví trochu menej (Siviilimurha) ale celkovo suprová kompilačka kapiel, ktoré inde ťažko nájdeš a tie 3-4 minutky z každej je tak akurát, akurát dosť. Rozhodne nečakaj kvalitné štúdiové japonské noisecore besy, ale seriózne surovosti a hnus, fandom ktorých túto dosku vrelo doporučujem, zverstvá ako Nyrkii či Unpeace nemáte veľmi kde inde počuť a som presvedčený, že to bude silný zážitok!
-RadoKAZ-
www.obscurex.org

https://www.youtube.com/watch?v=9n_N6eIQq94

SHALLOV „No Place For Two“ CDr 2014 (samovydanie)

Kapelka z juhu Slovenska, ktorú som raz videl v nebohom Boogičku, kde ma ich set, napriek spevákovmu zdravotnému stavu a miestnym nevalným zvukovým podmienkam, rozsekal nehorázne. Tam som si aj zadovážil toto cd.

A na ňom nám štvorica ponúka emotívny, pomalý hardcore, aký k nám prúdi z francúzskych krajov, ale aj v Česku sa mu vcelku darí. Hneď prvý song „Isolation/starvation“ vytiahne všetky zbrane – drsné riffy, do toho skvelé jednostrunové vyhrávky a emóciami naprataný krik. Pasáž strieda pasáž a mrazenie na chrbte neprestáva. Druhý song „Pygmalion“ začína decentným brnkaním čistej gitary. Po chvíli sa napoja aj ostatné nástroje a do pokojného, snového tempa sa ozýva len škrekotavé deklamovanie. Zaburácajú aj skreslené gitary, zvýšia intenzitu prejavu, no potom prídu zas časti čistých gitár a atmosféra je znepokojivá iným spôsobom. Pribúdajú pasáže, mení sa zvuk, intenzita, všetko pekne graduje k záverečnému hlučnejšiemu partu. Nehorázne skvelý song, z ktorého naliehavosti a jemnosti zároveň mrazí viac ako z úvodného. V ďalšej „We burned“ sa mi páčia zasekávané pasáže, ale zaujímavá je aj „čistá“ pasáž v strede. Vo „Vica verse“ prídu na rad aj rýchle tempá v druhej polovici songu, v „Letter left“ sa trošku rozbehnú aj kopáky na pár krátkych momentov, no podstata je stále v jednoduchých pomalších rytmoch a song ťahajú hlavne gitary. A že tie čisté sú tu zas excelentné. Záverečný „In their wake“ sa pomaličky rozbieha krásnou čistou pasážou, ktorú na moment naruší burácavá gitara a krik vokalistu v slohách, no medzihry patria čistým gitarám a jednoduchej basovej linke s decentnými bicími (v strede vyklepávajúcimi pochodový rytmus), aby v závere ešte zabesnili riffovačky aj zbesilejšie bicie. Parádny záver parádneho materiálu. Kto rád načúva tvorbe kapiel ako napr. Sugartown Cabaret, Esazlesa, Daitro a pod., mal by si k tomuto cd cestu nájsť bez problémov.

-Majto C.-

https://shallov.bandcamp.com/track/isolation-starvation

CRIPPLED FOX „More Fun!! More Thrash!!“ LP 2014 (kooperácia)

Vyzerá to tak, že toto je definitívne predposledný „dlhohrajúci“ album maďarských sympaťákov, čo síce v dobe jeho vydania nebolo isté, no kým som sa dokopal k spísaniu týchto riadkov, veci sa zmenili a ja čakám na posledný zápis CF. Kým ho dostanem do rúk, venujem zopár slov tomuto kúsku.

Ako na predošlom titule (bavíme sa o 12-palcoch, bo pri množstve sedmičiek, ktoré chlapci stíhajú chrliť, to inak asi ani nejde), aj tu CF hneď od prvých sekúnd rozkopú papule každému, kto by chcel o ich tvorbe pochybovať. Nekompromisný thrashing ostrej gitary v kombinácii s rozbehnutou rytmikou a uštekaným spevom Speedy Gonzalesa, to je „Real skatecore music is crossover thrash“. Po nej príde zopár polminútových štekov hraničiacich až s grindcorom konca 80s. „Praise on a tombstone“ a „Bully, fuck you!“ odkazujú na učiteľov Cryptic Slaughter a D.R.I., rovnako ako „Shredders of thrash“, či prvú stranu uzatvárajúca titulná vec, ktorá mierne páchne riffmi S.O.D. a Speedy kvičí jak Araya na starých Slayerovkách. Podobne aj B-čko otvára blbinka v duchu Milanových vecí „Bende Milano“ (nespomeniem si, či to bola „Don´t feed the bears“ či „Bubble butt“ – ale je to aj tak jedno). „Question everything“ je polminutová thrashcorová zbesilosť, rovnako ako „Unheard screams“ – debut Nuclear Assault neučaril len mne. „You hate, I hate, who´s gonna win?“ je Suicidal Tendencies vzor 83. Posledný song „war“ štartuje pomalším thrash riffom, no kapela sa rýchlo dostane do obrátok a nekompromisne vyhladzuje až do konca. Potom otočka späť na Á-čko a trepať gebuľou do vysypania všetkých lupín.

Opäť raz skvelá porcia muziky inšpirovaná a namiešaná z najkvalitnejších, starých thrashcore-crossoverových ingrediencií, hraná s nadšením a nespútanou vášňou. 20 songov za 15 minút – už to o niečom svedčí. Kto náhodou ešte nevlastní, nech rýchlo túto chybu napraví – neskôr sa k tomuto titulu asi nedostane (tiež ľutujem prehliadanie niktorých starších). Ja už čakám len na ten Finálný thrashing...

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=aF-RJBvhO8U

BRAINSTORM "Only The Dead See The End Of War" 12"LP 2015 (F.O.A.D. records)

Viditeľne sa FOAD records zamerali na vydávanie klenotov HC scény. Táto pre mňa úplne neznáma kapela z Belehradu sa dočkala redícii svôjho debutového dema z roku 1989.  Človek by čakal nejakú nekvalitku, ale opak je pravdou. Úplne , až napriemerný zvuk na tie roky. Hudba? Brainstorm boli silne ovlyvnený takzvaným Britcore a mne dosť pripomínajú Unseen Terror. Takže hudobne je to taký mix HC, punk, metalový feeling, občas grindcore prvky. Presne všetko znie a hrá tak, ako keby som začiatkom 90 tych rokov počúval nejakú kazetu. Takže úplne paráda a totálny prenos do tej doby. LP je jednostranné a obsahuje 7 skladieb zo spomínaného dema. Samotnú kapitolu by som mohol venovať spracovaniu celého LP, ktorá keď použijem jemné slová, je jednoducho nádherná! Klobúk dole, ešte aj pred potisknutým vinylom. Parádna práca, an ktorú sme už zvyknutý od tohoto labelu a laťku nedali dole ani teraz. Kapela už možno nie je medzi živými, lebo ich posledný zárez bol vykonaný v roku 1995 a album mal celkom poetický názov "Miloševič Is dead" -) . Tak aspoň spomínajme!
Dobrá muzika na pekne spracovanom vinyle. Až miluješ staré nechuťárny typu Unseen Terror, Heresy atď... neváhaj, vyskúšaj!
-Lepra-

FOAD rec.

AUTISTIC YOUTH „Nonage“ LP 2013 (Sabotage / Taken By Surprise Records)

Ďalší z titulov, ktorý som si zadovážil na základe koštovky u Sabotage. A hoci tvorba tejto portlandskej štvorice nepatrí k mojím favoritným žánrom, na nich ma čosi zaujalo a neskôr som si ich dosť obľúbil a počúvam tento album pomerne často a hlavne vždy rád. A čože to z drážok tak pozitívne dráždi moje sluchovody?

12 porcií melodického punku v stredných tempách. Pod pojmom melodický punk si možno niekto predstaví ten „ublinkaný očíslovaný mainstream zeleného dňa“, ktorý sa kedysi rinul z éteru, no to je omyl. Od úvodného „Not for me“ po záverečný, na obale neuvedený, no predsa po istej pauze prítomný song, sa jedná o dravý punk (niečo na štýl Leatherface abo novších albumov The Adolescents ) s energickým spevom, ktorý mi „vyštekávaným“frázovaním v slohách trochu pripomína brazilcov O Inimigo. Každý song má na pomery chytľavý refrén a nejaké melodické sólo či vyhrávku, ktoré sú v kontraste s jednoduchými (zato pomerne nadupanými) riffmi v slohách. Nie všetky songy sú v stredných tempách. „Moral uniforms“ je svižná, rýchla vec, hoci pri konci spomalí tiež do stredného tempa. Iná zaujímavá vecička je „Ghost in my past“ s čistou gitarou v úvode aj v slohách, no celkovo sa mi pozdávajú aj vyhrávky aj všetky spevy v nej. Alebo aj song „Rats“, ktorý nekomplikovane plynie v strednom tempe a jedna gitara preluduje pekné, jednoduché sólička na pár tónoch, dokonca aj basa tu na moment viac vynikne, hoci na celom albumu je dosť výrazne počuteľná. Ale v podstate každá vec je niečím zaujímavá a v každej sa dá nájsť niečo. No najmä, hoci na povrchné počúvanie pôsobí táto muzika možno jednoduchým dojmom, no postupne sa zameriate na jednotlivé nástroje a budete prekvapení, čo všetko tam napríklad hrá bubeník a pod. Skrátka, album na viac vypočutí, pričom niečo vás na ňom chytí hneď po prvom kontakte...

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=wOR8_VdN7IM

PER CAPITA / DOOMSISTERS split 7"EP 2015 (Kooperácia)

Bubeník Per Capita ma prekvapil ako blesk z jasného neba s týmto splitkom. Takže neváham a ihneď si to púšťam.
PER CAPITA je banda crusterov z Mníchova. Hrajú fakt kvalitný old school crust/HC a občas zabrúsia do grindu. Za bicími sedí člen ,ktorý predtým búchal v Din Addict alebo Jack. Naživo som ich videl a boli dobrý ,ale v nahrávke sa skrýva ešte väčšie množstvo energie  a nasadenia. Fakt kvalitný materiál, rezavé gitary, brutálny zvuk,nasratý a intenzívny vokál, zborové refrény. Paráda. Jednoznačne pecka!

DOOMSISTERS pochádzajú z Francúzska a hrajú takú zmesku Grindcore a Sludge core. Prvá skladba znie ako nejakú powerviolence a druhá vec pokračuje v nasadenom tempe a už sa do jej spárov aj mieša sludge . Až posledná skladba je sludge core ako vyšitý. Celkom zaujímavý a intenzívny materiál. Vlastne celé splitko je fakt kvalitná záležitosť. Jednoznačne odporúčam!
-Lepra-

PER CAPITA
DOOMSISTERS

ROSA PARKS / ALIUSTERRA split 7“EP 2015 (kooperácia)

Nejaký čas avizované a mnou túžobne očakávané splitko sa mi konečne dostalo do rúk. Nástupcov Tupak Amaru ukrytých pod názvom Rosa Parks som si obľúbil na prvé počutie. Ich materiál na spoločnej kazete s bandou Smích Hyen bola pre mňa skvelým sústom rýchleho a melodického hardcore-punku s jemnými odkazmi na tvorbu Kritickej Situace.

Rosa Parks na aktuálnej nahrávke ponúkajú 3 songy. Hneď úvodný viacmenej strednotempový „Nepromluví“ s občasnými zrýchleniami a pohodovými vyhrávkami mi mierne tiež pripomenie KS. Basový úvod a gitarové sóličko v nasledujúcej „Žena – objekt“ s následným zrýchlením mi to už len potvrdia. Od dôb, kedy KS ukončili aktívne hranie som nepočul, že by sa niekto šiel podobne tak osobitou cestou a tak dokonale využíval súhru oboch gitár a basy ako svojho času oni. Podarilo sa to až partičke z Orlové. Ak k tomu prirátam parádne spevy rôznych polôh a farieb, kde sa skvelo dopĺňa Blanka s Danom, je vymaľované. Záverečný „Unifikované série“ je kvaltujúcimi bicími odštartovaná rýchlovka (niečo na štýl „Pohádky o neomezeném blahobytu“ od Tupak Amaru), ktorá po skvelej gitarovej vyhrávke prejde do silno melodickej záležitosti. Parádny materiálik od parádnej kapely. Texty si rozoberte každý sám, len prezradím, že ako je to v tejto partičke ľudí zvykom, sú naozaj o niečom a opäť veľmi dobre napísané.

Na druhej strane ponúka dva songy pre mňa neznáma brnenská partia Aliusterra. No potom, čo sa rozbehol song „Zapomeňte“, kde do dravého strednotempového punku s ukričaným chrapľavým spevom preluduje saxík, je mi jasné, že mám ďalšiu partičku, ktorej tvorbu asi podrobím podrobnejšiemu skúmaniu. Saxík mi trochu pripomína demo jednej prapodivnej partičky 90s Psychologie Domácích Zvířat, no to boli oveľa väčší „podivíni“. Inak buráca len jedna gitara a duní basa. Skvelo to ide do ucha a po pár vypočutiach sa mi v hlave motá vyhrávka z refrénu. Druhý song „Ona“ začne kratučkým basovým úvodom a po ňom zas len stredné tempo a dravá gitara a drsný rev. Dva songy tejto parádnej muziky sú skrátka málo.

Opäť raz jedno vynikajúce splitko, kde na jednej strane poteší osvedčená kapela ďalšou porciou kvalitnej poživne v podobe Rosa Parks a na druhej príjemne prekvapí dezert neznámej bandy v podobe Aliusterra. Ak prirátam parádne spracovaný obal, o ktorého výslednú podobu sa postaral Ben (Aliusterra) a plagát zdobiaci druhú stranu zpod ruky Dana (RP), výsledný dobrý dojem je kompletný. No nezožeň si to a budeš ľutovať...

-Majto C.-

ROSA PARKS

ALIUSTERRA