Oslavy 11. narodenín Collossea KILLCHAIN, F.A.T., THORWALD, CRUENT STERCURARO, MORDUM 30.7.2016

Oslava bola dvojdňová, kapely hrali aj v piatok, ale nemôžem byť všade, zvlášť ak tam vyslovene do môjho vkusu mali byť len grinderi HUMAN HUMUS a tí to museli zrušiť, pretože basák im skončil v nemocnici a majú zásadu hrať len v plnom stave. Tým pádom im vinšujem, aby v ňom opäť boli čo najskôr. Ale čo viem, najväčší ohlas mali naši alternatívno-grungeoví metalisti SIX BETWEEN, za čo som rád, to je kvalitná kapela, hádam to dôjde napr. aj rockovým rádiám.

Sobotný večer sľuboval kvalitný program nielen po hudobnej stránke, keďže sa zišla kopa ľudí zo scény aj jej okolia, vrátane takých, čo ste ich roky nevideli. A zo Švajcu nás došiel pozrieť Neptun (ex-NOMENMORTIS), aby nás obdaroval vinylmi a trikami jeho OS death/black telesa DOMINION OF SUFFERING, takže mocná paráda. Tak som aj úvodných KILLCHAIN videl až cca od piatej skladby, keďže zahraničný hosť akútne potreboval povečerať, lebo noc predtým strávil doma na Šírave a vy viete, ako to chodí, keď idete za kamošmi na Šíravu. KILLCHAIN výborne napálili svoj priamočiary grindujúci death metal modernejšieho strihu, tak trochu závan MISERY INDEX, ale aj Stanových (gitara, sprievodný vokál) nezabudnuteľných ERYTROSY. Miestami sa do toho opreli až tak besne, že to hraničilo s power violence a podobnými vecami, tak či onak prvá trieda, Gabi sa s mikrofónom poprechádzal pomedzi ľudí, kombinácia veľmi seriózneho nárezu a zábavy s publikom vyšla na jednotku.

Presun na horné pódium do 777 na druhú kapelu, ktorou boli prešovskí F.A.T. – do koncertu som o nich ani nevedel, ale trojica v zložení gitara, basa a ryčiaci bubeník prekvapila príjemne. Ťažké ťahavé riffy, pomalé, drvivé tempá, miestami ako CATHEDRAL na debute, inokedy ako riadne vytvrdený BLACK SABBATH a hlavne veľa sludge/doom/coru, prirovnanie „prešovskí NEUROSIS“ je asi trochu prestrelené, ale žánrovo to sedelo. Škoda, že väčšina početného publika mala asi príliš maslové nohy na to, aby vyliezla aj za kapelami na horné pódium.

Návrat dole – THORWALD. Za bicími Kubo z KILLCHAIN, ktorý už pred časom zdatne vyriešil problém s hľadaním nového bubeníka, a inak samozrejme Wurma basa, Fuko gitara, Bindi a Miki revy, grindový bes prvej triedy sa mohol začať. Toto sú veteráni, prešli si kadečím, od crust/grindu cez gore patológiu až po aktuálny mix klasického naklepaného grindu a power violence. Výbušné agresívne blastujúce skladby, dva beštiálne vokály od nepríčetných škrekov po brutálne hĺbky, texty v slovenčine, vážnejšie témy, aj kadejaké fóry. Hralo sa z novinky „Kolízie systému“ a takisto hitovky z predošlého albumu „Čiernobiele prasa“. Nesmela chýbať skladba venovaná Jozefovi R., tentokrát v exkluzívnej rozšírenej verzii. Ráž je ešte slávnejší, než by si pomyslel – je to vôbec technicky možné? –, ale táto sláva by ho sotva potešila.

Na poschodí nasledovala porcia pravoverného hulvátskeho goregrindového chlievu. Keďže bubeník z CRUENT momentálne zarezáva mimo krajiny, lebo ideály rodinu neuživia, usporiadali Adam, Funés a Karči exkluzívny koncert pod starým logom CRUENT STERCURARO. Zohnali hosťujúceho bubeníka s pôsobivou súpravou na rampe, ktorú od okraja zvýšeného pódia pre bubny delili skôr milimetre ako centimetre, a program postavili na coververziách od GUT, IMPETIGO, BLOOD a podobných legiend. Do toho namixovali pár vecí od CRUENT –„In And Out“, tuším „Pussy“ a celkom iste nesmrteľnú hitovku z úplne prvej nahrávky, ktorú vokál Karči uviedol so slovami „táto skladba má silný sociálny mesidž, treba, aby sa o tom vedelo – Kresťanstvo je piča!“ Zábava výborná, zvuk trochu zahuhlaný, akoby spomienka na 90. roky totálneho undergroundu.

Záver na veľkom pódiu patril MORDUM, a úplne zaslúžene. Ešte pred niekoľkými rokmi by nikto neveril v to, že sa košická deathmetalová legenda dá znovu dokopy, ale stalo sa, a teraz je vo forme, v ktorej má na to, aby sa konečne stala aj prvoligovou legendou celej slovenskej scény. Mala na to už pred 20 rokmi s demom „Systems“, ale veci sa vyvrbili inak (podrobnosti v knihe s názvom Please No Disco Tonight). Aktuálna zostava je z ¾ totožná s tou z dema – Roman gitara, Bellowz basa, Gabi bicie, zmenil sa frontman, ktorým je dnes Ľubo Lokša (CONTEMPT) na vokáloch a gitare. Každopádne im to šliape neuveriteľne, výkon presvedčivý, v podstate „vývozný“. Nový materiál je už nahraný, hralo sa z neho a samozrejme je to po 20 rokoch trochu inde – rýchlejšie, priamočiarejšie, často v podstate klasický BDM, ale rukopis zo „Systems“ tu stále počuť, a legendárne staré veci medzi nové zapadnú v pohode aj preto, lebo absolútne nezostarli. „Starí pardáli“, čo začínali začiatkom 90. rokov, to majú v sebe ako málokto a bolo strašne fajn vidieť a cítiť, že duch čias, kedy bol u nás extrémny metal veľká vec, žije na pódiu i medzi publikom. Parádna akcia, všetci si zaslúžia poďakovanie, aj kapely, aj klub, aj ľudia, s ktorými bolo fajn ešte dlho po koncerte.

Martin Lukáč

Foto: Cruent Stercuraro