Oslava bola dvojdňová, kapely hrali
aj v piatok, ale nemôžem byť všade, zvlášť ak tam
vyslovene do môjho vkusu mali byť len grinderi HUMAN HUMUS a tí
to museli zrušiť, pretože basák im skončil v nemocnici
a majú zásadu hrať len v plnom stave. Tým pádom im
vinšujem, aby v ňom opäť boli čo najskôr. Ale čo viem,
najväčší ohlas mali naši alternatívno-grungeoví metalisti SIX
BETWEEN, za čo som rád, to je kvalitná kapela, hádam to dôjde
napr. aj rockovým rádiám.
Sobotný večer sľuboval kvalitný
program nielen po hudobnej stránke, keďže sa zišla kopa ľudí zo
scény aj jej okolia, vrátane takých, čo ste ich roky nevideli.
A zo Švajcu nás došiel pozrieť Neptun (ex-NOMENMORTIS), aby
nás obdaroval vinylmi a trikami jeho OS death/black telesa
DOMINION OF SUFFERING, takže mocná paráda. Tak som aj úvodných
KILLCHAIN videl až cca od piatej skladby, keďže zahraničný hosť
akútne potreboval povečerať, lebo noc predtým strávil doma na
Šírave a vy viete, ako to chodí, keď idete za kamošmi na
Šíravu. KILLCHAIN výborne napálili svoj priamočiary grindujúci
death metal modernejšieho strihu, tak trochu závan MISERY INDEX,
ale aj Stanových (gitara, sprievodný vokál) nezabudnuteľných
ERYTROSY. Miestami sa do toho opreli až tak besne, že to hraničilo
s power violence a podobnými vecami, tak či onak prvá
trieda, Gabi sa s mikrofónom poprechádzal pomedzi ľudí,
kombinácia veľmi seriózneho nárezu a zábavy s publikom
vyšla na jednotku.
Presun na horné pódium do 777 na
druhú kapelu, ktorou boli prešovskí F.A.T. – do koncertu som
o nich ani nevedel, ale trojica v zložení gitara, basa
a ryčiaci bubeník prekvapila príjemne. Ťažké ťahavé
riffy, pomalé, drvivé tempá, miestami ako CATHEDRAL na debute,
inokedy ako riadne vytvrdený BLACK SABBATH a hlavne veľa
sludge/doom/coru, prirovnanie „prešovskí NEUROSIS“ je asi
trochu prestrelené, ale žánrovo to sedelo. Škoda, že väčšina
početného publika mala asi príliš maslové nohy na to, aby
vyliezla aj za kapelami na horné pódium.
Návrat dole – THORWALD. Za bicími
Kubo z KILLCHAIN, ktorý už pred časom zdatne vyriešil
problém s hľadaním nového bubeníka, a inak samozrejme
Wurma basa, Fuko gitara, Bindi a Miki revy, grindový bes prvej
triedy sa mohol začať. Toto sú veteráni, prešli si kadečím, od
crust/grindu cez gore patológiu až po aktuálny mix klasického
naklepaného grindu a power violence. Výbušné agresívne
blastujúce skladby, dva beštiálne vokály od nepríčetných
škrekov po brutálne hĺbky, texty v slovenčine, vážnejšie
témy, aj kadejaké fóry. Hralo sa z novinky „Kolízie
systému“ a takisto hitovky z predošlého albumu
„Čiernobiele prasa“. Nesmela chýbať skladba venovaná Jozefovi
R., tentokrát v exkluzívnej rozšírenej verzii. Ráž je ešte
slávnejší, než by si pomyslel – je to vôbec technicky možné?
–, ale táto sláva by ho sotva potešila.
Na poschodí nasledovala porcia
pravoverného hulvátskeho goregrindového chlievu. Keďže bubeník
z CRUENT momentálne zarezáva mimo krajiny, lebo ideály rodinu
neuživia, usporiadali Adam, Funés a Karči exkluzívny koncert
pod starým logom CRUENT STERCURARO. Zohnali hosťujúceho bubeníka
s pôsobivou súpravou na rampe, ktorú od okraja zvýšeného
pódia pre bubny delili skôr milimetre ako centimetre, a program
postavili na coververziách od GUT, IMPETIGO, BLOOD a podobných
legiend. Do toho namixovali pár vecí od CRUENT –„In And Out“,
tuším „Pussy“ a celkom iste nesmrteľnú hitovku z úplne
prvej nahrávky, ktorú vokál Karči uviedol so slovami „táto
skladba má silný sociálny mesidž, treba, aby sa o tom vedelo
– Kresťanstvo je piča!“ Zábava výborná, zvuk trochu
zahuhlaný, akoby spomienka na 90. roky totálneho undergroundu.
Záver na veľkom pódiu patril MORDUM,
a úplne zaslúžene. Ešte pred niekoľkými rokmi by nikto
neveril v to, že sa košická deathmetalová legenda dá znovu
dokopy, ale stalo sa, a teraz je vo forme, v ktorej má na
to, aby sa konečne stala aj prvoligovou legendou celej slovenskej
scény. Mala na to už pred 20 rokmi s demom „Systems“, ale
veci sa vyvrbili inak (podrobnosti v knihe s názvom Please
No Disco Tonight). Aktuálna zostava je z ¾ totožná s tou
z dema – Roman gitara, Bellowz basa, Gabi bicie, zmenil sa
frontman, ktorým je dnes Ľubo Lokša (CONTEMPT) na vokáloch
a gitare. Každopádne im to šliape neuveriteľne, výkon
presvedčivý, v podstate „vývozný“. Nový materiál je už
nahraný, hralo sa z neho a samozrejme je to po 20 rokoch
trochu inde – rýchlejšie, priamočiarejšie, často v podstate
klasický BDM, ale rukopis zo „Systems“ tu stále počuť,
a legendárne staré veci medzi nové zapadnú v pohode aj
preto, lebo absolútne nezostarli. „Starí pardáli“, čo
začínali začiatkom 90. rokov, to majú v sebe ako málokto
a bolo strašne fajn vidieť a cítiť, že duch čias,
kedy bol u nás extrémny metal veľká vec, žije na pódiu
i medzi publikom. Parádna akcia, všetci si zaslúžia
poďakovanie, aj kapely, aj klub, aj ľudia, s ktorými bolo
fajn ešte dlho po koncerte.
Martin Lukáč
Foto: Cruent Stercuraro
1 komentár:
opravím,F.A.T sú zo Stropkova
Zverejnenie komentára