Slnečnicový
album Davovky. Pre mnohých najkultovejší album DP, no pre mňa
napriek svojím kvalitám vždy trochu v tieni „Svet žaluje“.
Úplne na chuť som mu prišiel práve až po rokoch, v čase
keď vyšlo toto reedičné dielko. Vydavateľ z neho urobil
vymazlenú pochúťku pre oko, hoci by som viac ocenil pôvodný
cover, ale to je len nepodstatný detail.
Inak je to graficky skutočne parádička (aj digipacková verzia
cd).
Hudba
bola tým hlavným, čo ma na tom albume priťahovalo, veď po
hardcorovom besnení na predošlej nahrávke som netušil, kam sa
páni po drobnej
personálnej úprave (na basu prišiel Rasťo) vyberú. Spomalili,
zjemnili (našťastie len hudobne – texty pokračujú
v nekompromisnej kritike dobových reálií, čo dodáva úplne
iný rozmer aj melodickejším záležitostiam), no ich tvorba si
zachovala svoju vysokú úroveň, dokonca by som povedal, že ju
vtedy posunuli do ďalšej fázy, bo sa im vcelku dobre podarilo
skombinovať melodiku a ľahkosť „Antropofóbie“
s tvrdosťou „Svet žaluje“, pričom ale nevykrádajú svoju
minulosť. Skôr zo seba vymačkali maximum z tvorby minulej
a vznikol veľmi silný album, ktorý oslovuje aj s odstupom
rokov, možno aj väčšie masy jak minulé tituly. Mnohé songy
zdomácneli a zľudoveli. To moje „spomalili, zjemnili“
berte s rezervou. Ja som vtedy čakal väčšie peklo jak bolo
na veľrybej nahrávke, tak sa mi tieto songy zdali miernejšie.
Mojimi obľúbenými položkami sa stali najmä rýchlejšie veci
(„Horiaca Európa“, ktorá doslova vyhladzuje ako intenzívne
nastúpi po inštrumentálnom intre, „Urob zo mňa sviňu“
s textom stále aktuálnym, „Ilúzia alebo realita“,
„Búrka“, Ohnivý kôň), ale aj aranžérsky prešpekulovanejšie
kusy („Žiť neznamená trpieť“ so skoro až reggae úvodom
a parádnymi zmenami v závere, baladická „Boj o život“,
parádne vygradovaná „Epitaf pre boha“, a záverečná „Čierna
diera“). Ale v podstate, aj pomalšie kusy sa mi neskôr
dostali pod kožu a dnes už sú tam rovnako hlboko ako tie
svižné. Jediné, čo mi nikdy neprišlo na chuť, boli pre mňa
anglicky spievané kusy. Hudobne sú skvelé (najmä „River“ sa
mi ohromne pozdáva), no práve textom pre mňa cudzie – predsalen
je anglické frázovanie odlišné od typicky Davovkárskeho
slovenského. To sú však len dva drobné nedostatky inak skvelej
platne, ktorá definovala slovenský punk. Myslím, že jej kvality
čas preveril dostatočne.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára