Zas raz rana
do čierneho. Keď vidím napísané old schol hardcore punk, po tom
skáčem jak pes po slanine. A opäť som raz očarený tým, do
čoho som zahryzol a čo zožralo mňa. Album Nemcov Sniffing
Glue v nenápadnom čiernobielom obale, podľa ktorého by som
si ho domov nikdy neodniesol. No po prvom spustení sa nenápadnosť
stratila. Teda aspoň v duchu súčasnej tvorby, bo z tohto
páchnu osemdesiatky na kilometre.
Hneď
od pomalšieho rozbehu úvodnej „Can´t tolerate anything“ musí
byť každému jasné, že pôjde o cestu časom do dôb, kedy
sa tento žáner
rozvíjal vo zvuku kapiel ako Bad Religion (prvý album), Circle
Jerks, D.O.A. či Black Flag, no keď song naberie na sile a tempe,
hneď tam môžete počuť aj divokosť Minor Threat či M.D.C.
a iných kapiel. Zvuk je síce poplatný dnešnej digitálnej
dobe – napriek špinavému zvuku gitary a ostrému ryku basy
znie pekne čisto a vyvážene, ale je to fajn. Asi by ma dnes
nebavil zašumený a zahuhlaný zvuk z garáže. Druhý
song „Another problem“ už je priamočiara punkovica od začiatku
do konca, podobne ako nasledujúci „Violence“. Rýchly tep
bicích, rinčiaca gitara a štekot speváka. „She was so“
je pomalšia vec, ktorá aj zložením aj štýlom prezentácie znie
jak NoMeansNo na albume „Sex mad“. Parádna, temnejšia vecička,
ktorá album spestruje. Po temnote zas veselá punkovačka v podobe
svižných vecí „Clarence road“ s perfektnou vyhrávkou
pred koncom a parádnym minisóličkom, či drsnej veci „Blinded
by truth“, aby stranu uzavrela divočina „Pressure“, kde gitara
buráca v dvoch akordoch a bicie šlapú v strednom
tempe a spevák reve text. Parádna, jednoduchá záležitosť.
Druhú stranu otvorí „I don´t remember“, punk s flegmatickým
spevom, ktorá mi trochu pripomína frantíkov Youth Avoiders, ktorí
sa pohybujú v podobných vodách. „Nightmares“ zvoľnila už
tak voľné tempo veci predošlej, hoci vďaka spevu znie drsnejšie.
Črievice sa do tanca zas rozpohybujú pri „Nothing in common“,
„Dictator shit“ a „Waste“, čo sú tri krátke
a nekompromisné vyhladzováky, aj keď v druhom dôjde aj
na chvíľkové zvoľnenie. „Fighter“ je opäť melodická
hopsačka, ktorá pôsobí ako balzam po predošlom rezaní (trochu
mi to pripomína fínov Wasted). A úplný záver obstará opäť
drsnejšia „Dead birds“, ktorá mi hovorenou časťou (ale
v podstate celkovo) opäť pripomína NMN.
Čo
dodať? Počúvačom metalových gitár nepovie nič.
Staromilcov tento album pohladí jak mňa. Každému čo jeho jest...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára