Ďalší
ročník najväčšieho D.I.Y. punk sviatku za nami. Že som si ho
užil (na rozdiel od toho minuloročného) absolútne najviac ako sa
dalo je viac ako isté.
Ceste tam
síce ešte predchádzali drobné „stresíky“ spojené u mňa
tradične s technickým stavom presúvadla, no nakoniec sme
vyrazili len s polhodinovým meškaním a na miesto určenia
sme sa presunuli hladko a bez závad. Po tradičných uvítacích
rituáloch a optickým prebádaním stavu areálu a lokalizácie
stánkov nositeľov pokušení (rozumej distier), som sa už pohodlne
mohol dostaviť pod pódium, aby som si vychutnal hudobnú produkciu.
Úlohy
otvoriť festival sa zhostila štvorica mladíkov z Martina pod
názvom ANUS. A že to urobili viac ako dobre. Natlakovali do
nás surový, priamočiary, hardcorom
napáchnutý punk, ktorý ma ohromne bavil. Samozrejmosťou bol
skvelý zvuk – na to sme si u Libora už zvykli, že zvuk je
skvelý hneď od prvej kapely. Potom som čas trávil popíjaním
kafíčka od Radikála a prehrabávaním vinylov u týpkov
z Čiech, ktorí krom muziky ponúkali aj jedlo (vraj varili aj
onehdy na Pallasite, no až tam moja pamäť na tváre nesiaha).
Každopádne
som tak zmeškal set BLACK PASSENGER, no ako náplasť som si
odniesol zopár kúskov na doplnenie zbierky sedmičiek.
Z podobných
dôvodov som potom ešte prepásol set dua ERIKA JE MOJA (pri
občasnom sústredení sa na zvuk valiaci sa z pódia to znelo
zaujímavo) ako aj maďarských divochov WHO SOWS VIOLENCE REAPS
STORM, ktorých som síce už videl
dvakrát, no bolo to už dosť dávno, tak som bol zvedavý, ako sa
ich zaujímavá tvorba posunula. Čo už...
 |
| ONE BURNING MATCH |
Set
Francúzov ONE BURNING MATCH už som si potom nenechal ujsť. Už pri
ich prvom koncerte mi pekne naježilo chlpy na krku z toho, ako
ich svižný hardcore skvelo znie. No to, čo predviedli v piatok
večer, hravo prekonali
a mňa naplnil pocit spokojnosti. Tento žáner skrátka
Francúzi vedia zahrať preparádne. A hoci mám rád veľa
subžánrov punku, keď spustia frantíci, vždy ma dostanú. Ich
podanie tohto žánru v sebe má akúsi chytľavosť.
Ako mi
úderka z Francúzska upravila náladu, tak mi radosť z hudby
ešte prehĺbila svojím setom ADACTA. To bola paráda – tá výmena
energie medzi pódiom a ľuďmi pod ním (a nemyslím tým
Gargamelom rozdané lahvinky s chlastom) bola až povznášajúca.
Všimol som si, že nielen ja tam s nimi hulákam celé texty
songov ako „Z mostov stúpa dym“, „Zuby závisti“, „Vlčia
krv“, „Katastrofy“, „Úzkosť“, „Zlosť“ či „Rozlúčka“
zo skvelého minuloročného albumu „Tma“. Tento počin nahlodal
slovenskú punk-verejnosť mierou vrchovatou. Vážne parádny set,
v ktorom samozrejme zazneli aj nejaké tie staršie veci.
A skvelo sa bavili ľudia i kapela.
Skoro
domáca ALEA IACTA EST potom nepodľahla panike a udržala
kvalitatívnu laťku, nastavenú predošlými bandami, veľmi vysoko.
Chlapci predviedli suverénny
výkon, kde všetko bolo presne na svojom mieste a šlapalo to
jak parádne zoštelovaná grindová mašina. K tomu masakrálny
zvuk gitár, no paráda. Zvykol som si u nich na vysoký
štandard, no aj tak sa mi znovu postarali o príjemné
prekvapenie a skvelý pocit z ich tvorby.
 |
| AD ACTA |
Potom
pódium obsadili slovinskí kolotočári PSIHOZA a v plyšových
kostýmoch do nás narvali šialený mix grindu s melodickým
punkom, balkánskym folklórom, funky, jazzom, italodiscom
a kadečím. Miestami mi to pripomenulo aj dávnych miláčkov
Lues De Funes. Pri ich sete veru o prekvapenia nebola núdza,
najmä keď ako cover zaznela vec „Nikdy nezober drogu“ dávnej
detskej hviezdičky M. Paštékovej. Po tom, čo som počul na
albume, ma teda vôbec nesklamali, ba práve naopak. Ich vystúpenie
bolo živelné, hravé, nenudiace a plné šialenstva.
RAVING
ED z Jihlavy nastúpili na pódium a svojou podobou
extrémneho hardcoru sa mi postarali o skvelý zážitok. Celú
ich tvorbu hnal vpred bubeník známy z radov Průmyslovej
Smrti, no ani zbytok šialencov v ničom za ním nezaostával.
Táto kapelka bola pre mňa jedným z veľmi príjemných
prekvapení.
V nastolenom
trende veľmi príjemných prekvapení potom pokračovala ostravskú
úderka KULMA s dámou za mikrofónom, v ktorej radách
bolo aj rytmické duo Sheeva Yogy Viki a Skulda (ten s gitarou
v rukách). Predviedli parádny mix crustu a rýchleho
hardcoru, čo potešil každého fandu milujúceho zbesilé
záležitosti. Veľmi dobrý záver piatkovej produkcie. Po ich
nekompromisne rýchlom sete s prídavkami sme sa pomaly odobrali
do pelechov (ja tradične v polohe skrčenca v aute) a plný
dojmov som sa pokúsil zaspať.
V sobotu
sme s partičkou dodržali ďalšie zažité rituály a po
skompletovaní našej skupinky strávili čas v meste na obede.
Zmeškali sme síce Chilli-contest, no na hudobnú produkciu už sme
boli prítomní (na rozdiel od minulých rokov).
Tú
sobotnú otvorili mladíci SHALLOV s ich emotívnym hardcorom,
ktorý mi tak lahodil už na nahrávke „No place for two“. Znelo
to síce fajnovo, no ich produkcii, skôr ako veľké pódium cez
obed, pristane malý klub večer. Inak nemám výhrad, bo po hudobnej
stránke to bolo parádne.
Trenčiansko-žilinský
projekt MENTAL TENSION som doteraz nepočul – nechával som si to
na živý prejav. Medzi ľuďmi pobehoval a reval alkoholom
zvalcovaný Holup s mikrofónom, ktorého z pódia
podporovali Miňo (gitara Boiling Point) a Zelo na base, spolu
s Kajom (bicie Downstream), ktorý bol akýsi nesvoj a sem-tam
mierne zaplával. Možno pivečko navyše by vrátilo istotu. Inak do
nás hustili rýchly old schol hardcore v najsurovšej podobe.
Komu lahodia prvé nahrávky D.R.I., Agnostic Front či Minor Threat,
ten isto nebol sklamaný. Prvotné dojmy mierne zmätené, no
prevažovali skôr pozitívne.
 |
| UNATTENDED FUNERAL |
Po nich
na pódium vyšiel zbytok B.P. v projekte UNATTENDED FUNERAL
a nadelili nám svoj osobitý mix sludge bahna s fastcore
a powerviolence sekačkami. Parádny, mohutný a ostrý zvuk
Danovej gitary skvele
dopĺňal Fokulár za bicími, k tomu permanentne v pohybe
a vo vzduchu vrieskajúci Jakub... Opäť raz ma ich produkcia
bavila.
Žilinčanov
na pódiu vystriedali ostraváci SMÍCH HYEN (tentokrát sedel Skulda
za bicími) a v päťčlennom zložení (z toho dve slečny)
do nás začali tlakovať mix crustu a drsného, mierne
metalického hardcoru. Možno to bolo spôsobené prítomnosťou
slečny za mikrofónom, možno niečím iným, no mne to silno
pripomínalo Gattacu, akurát to bolo priamočiarejšie. Gattaca mi
príde viac emotívnejšia a členitejšia. A vzhľadom
k tomu, že spomenutú bandu mám rád, pozdával sa mi aj set
ostravákov (-čiek).
Set
Hyen uplynul ako voda vo Váhu a na pódiu stáli ďalší
(mnohými očakávaní)
predstavitelia z našej metropoly - LUTRA. Nevidel som ich
naživo už nejaký ten čas, tak som sa tešil, ako ma svojím
crustovitým hardcorom vymažú. I stalo sa. Prvých niekoľko
songov z pódia striekali mohutné riffovačky, ozdobené
jemnými melodickými vyhrávkami a tromi spevmi za burácania
Harleyho bubnovania. No len dokým Anton neurval E-čko na base. No
chopil sa mikrofónu a vyčíňal na pódiu, kým gitaráci
skúšali vyplniť prázdne miesta po jeho nástroji ako sa len dalo
(aspoň v songoch, čo som poznal hrali mierne iné linky).
Songy síce zneli aj naďalej dobre, no stratili mohutnosť. Škoda,
bo do toho momentu to bol pre mňa jeden z vrcholných setov
tohto ročníka.
Sety dvoch
chorvátskych bánd EKE BUBA a THE CELETOIDS som potom strávil
kadečím, len nie počúvaním ich produkcie, no prví z nich
hrali tuším nejaký jednoduchý punk´n´roll. Toľko som pobadal
popri debatách pri distrách.
Pod
pódium ma opäť prilákali až tóny „fínov
z nemecka“ MIDNIGHT CRISIS, ktorých som pár rokov dozadu
zažil v Boogičku a patrili k tomu lepšiemu, čo som
tam videl. Ich zemitý, priamočiary finopal fungoval rovnako dobre
aj tu. Chlapi valili jednu rýchlu šupu za druhou, nenechali sa
odradiť ani otravným opitým kamošom, ktorý po nich hádzal, čo
chytil. Ani neviem ako a ich nabušený set skončil. Punks not
dead, kua. Riadny výplach.
 |
| RATS GET FAT |
S večerným
šerom sa na pódium priplietli Žilinčania RATS GET FAT, ktorí už
tu odohrali nejeden skvelý
koncert. A s ničím sa extra nesrali ani teraz narvali do
nás staršie veci spolu s novinkami z aktuálnej nahrávky
„Hnev“, ktorú im Pipo aj pokrstil. Set uzavrel Lajkym odspievaný
cover z produkcie Dášových Kľemones. Zas som si po čase rád
pozrel naživo týchto sympaťákov. Ich metalom líznutý modernejší
hardcore je lahôdková záležitosť.
Talianov
THE MILD som nevidel – ani neviem prečo. Zato austrálski blázni
CLOWNS ma k pódiu nalákali veľmi rýchlo.
Ich crossover mal všetko, čo ma baví – štipka thrash-gitár,
biohazarďácke húpačky, grindové klepanice, rôzne melodické
a elektronické vsuvky (hlavne tými mi dosť pripomínali
metalových krajanov Alchemist), množstvo dravých hardcorových
častí, k tomu skvelá a živelná show, najmä zo strany
speváka, ktorý vyčíňal jak zver, pritom stále podával
suverénne hlasové výkony... Skvelé vystúpenie, ktoré si
vychutnali všetci prítomní.
 |
| CONTWIG |
Úvod setu
Francúzov CONTWIG som zmeškal, bo som robil taxi-službu. Keď som
sa vrátil, na pódiu už prebiehalo cvičenie v plnom prúde –
celá kapela mávala rukami-nohami na všetky strany, skákali,
pobehovali, knísali sa, pričom stále vyludzovali z nástrojov
muziku. A hoci ich hardcore znel pomäteno ako pomäteno pôsobil
aj ich živelný pohyb, konečný dojem vo mne bol viac ako dobrý.
Ja to skrátka tým chlapom žerem a nebol som sám...
Posledný
set tohto ročníka pre mňa odohrali jihlaváci PRŮMYSLOVÁ SMRT.
Aj ich produkcia na
Jihlava attacku mi pekne pohladila zmysly, tak som sa na nich tešil.
Nesklamali. Ich násilný, extrémny hardcore mi reže stále viac.
Parádne po všetkých stránkach. Až ma mrzí, že my tu nemáme
bandy podobného razenia.
Keď
skončili jihlavskí produkciu, nastal čas odchodu. Oželel som sety
Ukrajincov ZRADA i Balkáncov KOROMAČ. Snáď budem mať
možnosť niekedy si ich ešte pozrieť. A že návrat domov
prebehol ukážkovo netreba asi dodávať.
Plný
dojmov a vďaky za tento skvelý víkend som v nedeľu
rozjímal a relaxoval. Tento ročník bol po všetkých
stránkach vynikajúci. Skvelý výber kapiel (naozaj sa dá hrať aj
bez nejakých „hviezd“), parádny zvuk, bohatý výber z ponuky
výborného jedla, množstvo distier a hlavne: nádherná,
priateľská atmosféra, ktorú toto všetko dokopy spolu
s návštevníkmi vytvorilo. Organizačnému tímu, kapelám,
kuchárom, distrárom, ekológom i ľuďom jedno veľké:
Ďakujem!
Vidíme sa
o necelý rok...
-Majto C.-
Fotky: Déé
X Géé
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára