Vydaniu
tohto titulu predchádzali chýry, až jedného dňa skončil jeden
kus v mojich rukách. Konečne. Tvorbu pražských Thalidomide
sledujem od ich cd-čka, tak som bol zvedavý kam sa od vydania
posledného albumu (žlté LP)
posunuli vo vývoji. Tvorbu ich kolegov z druhej strany som
poznal len z nejakých ukážok na nete. No čo udrie do očí
hneď, je obal. Kontroverzný a provokujúci motív, ktorý je
aktuálny. Ak k tomu prirátam aj názov, nie je o čom.
Presne toto praktikovali v 80s Dead Kennedys, ale aj anglické
anarcho-bandy. Dnes je to už vec čisto ojedinelá.
A aby
bol môj dojem umocnený, hneď v úvode k prvej skladbe
Thalidomide „That will do!“ sa ozve nezameniteľný hlas Jella
Biafru. No nie ním narozprávaný úvod je to dôležité, ale
skladba samotná. Chytľavý, rýchly vypaľovák, ktorý zalezie pod
kožu a drží jak kliešť.
Thalidomide posunuli svoju tvorbu zas o kúsok ďalej. Napriek
rôznym zmenám song drží pokope a je nevtieravo podmanivý.
V nastolenom trende pokračujú aj v ďalších songoch. Či
už strednotempovej „Pete´s lament“, rýchlej, melodickej
sypačke „The planet“, abo mojej osobnej srdcovečke „Knowledge
is a perfect crime (think)“, ktorá je tiež v strednom
tempe, no čo sa chytľavosti týka, myslím, že je to asi
najmelodickejšia vec v histórii kapely. Navyše s parádnym
textom – ostatne, všetky texty sú tradične ostré a trefné,
ako sme si už u tejto party mohli zvyknúť. V chytľavosti
túto vec neprekoná ani posledná „Tak co ´seš, když nejseš?“,
v ktorej kapela pokračuje v tradícii coververzií
s českým textom. Tak po Dead Kennedys z minulej nahrávky
teraz dostali priestor Descendents. Pre ľudí nehrabúcich sa
v histórii môže tento song znieť ako vec Thalidomide, tak
skvelo zapadol do celku. Som rád, že tvorba tejto bandy má
stúpajúcu kvalitatívnu tendenciu a pozdáva sa mi stále
viac.
Na
druhej strane sa predstavia Empty Hall Of Fame
šesticou songov, kde sa striedajú údernejšie hardcore časti
s emotívnejšími pomalými výjazdmi, ktoré sú plné
príjemných gitarových melódií. Neviem ku komu by som tvorbu
tejto bandy prirovnal (možno štipku Have Heart v sebe nesú,
a práve kvôli nim aj trochu k našincom The Citadel), no
viem, že sa mi pozdáva s každým vypočutím stále viac.
A možno tá ich nezaraditeľnosť je ich najväčšou devízou.
Narozdiel od Thalidomide, u tejto party nemôžem jednoznačne
určiť, ktorý song je lepší ako iné, bo sa mi tento materiál
pozdáva ako celok a nič z neho nevytŕča viac. Plynú
jeden za druhým, zrýchľujú, spomaľujú, tvrdosť zjemnia
melódie, tie zas potom zvalcuje rýchlosť. Parádne prelínanie
emotívnejších a drsnejších častí. Je to na hony vzdialené
od jednoduchosti a chytľavosti, pričom to nie je ani zložité
ani prekombinované, no človek do tých krás preniká postupne
a stále viac prepadá čaru, ktoré táto muzika ukrýva pod
povrchom. Asi dodatočne siahnem aj po minulých výtvoroch kapely,
bo ich aktuálny robí mojím zmyslom dobre.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára