Ďalšia
z kultových demonahrávok mojej generácie
na vinyle. Čo k tomu počinu dodať? Že sa mi opäť v hlave
rojili spomienky na posedenia v kamošovej pivnici pri kazeťáku?
Ako ma vtedy, ako vtedajšieho drsného thrashmetalistu, urážalo
spojenie „Džínovej idiot“? Ako som mal napriek tomu rád tento
rýchly vypaľovák, rovnako ako zbytok kazety? Poďme teda
k súčasnej podobe. 2 veľké kotúče. Graficky opäť
vynikajúca práca, síce trochu striedmejšia ako ostatné tituly
PHR, no všetko dôležité sa na obale nachádza. Opäť raz pekne
„vymazlená“ reedícia, ktorá poteší aj oko. Zvukovo je
nahrávka silne dobová. Holt, nejaké zálohovanie sa vtedy ešte až
tak nekonalo. No napriek všetkému je všetko stále počúvateľné
aj dobovo zašumené, rozkolísané a nedokonalé. Pre mňa je
podstatné, že atmosféra, ktorá na mňa z tvorby HNF sálala
vtedy, ešte stále má rovnaké účinky. Pravdou je, že blbiny
typu: „Jen počkej zajíci“, „Heavy metal je hnusnej“,
„Skinhedskej punk“ či spomínaná „Džínovej idiot“ ma už
dnes až tak neberú, teda textovo (doba bola vtedy taká, že aj ten
humor a nadhľad sa vtedy do tvorby dostával v takejto
forme), bo hudobne sú to fest dupačky. No na druhej strane veci
podivnejšieho charakteru ako napr. „Zelený strašidlo“, „Do
boje“, „Tygří žert“, bluesovo špinavá„Žiju jako
štvanec“, úvodná rozsiahla „Fiakr smrti“, „Syfilis“,
najväčšia hitovka „To svět se posral“, čiastočne aj
„Hyperaktivní děti“, či „Válka“, no aj záverečné
„Tanky“, majú osobitú melancholickú až postapokalyptickú
atmosféru beznádeje, života bez budúcnosti, z ktorej ma
mrazí aj po rokoch. Bez vyššie spomenutých „blbín“ by to bol
silný, temný punkový album, ktorému by sa náladou vyrovnalo asi
len máločo z tých čias (a možno aj zo širšieho časového
úseku). Čo som ešte nepochopil, prečo sa „Tanky“ v takmer
totožnej verzii objavili aj namiesto vypustenej „Gilotíny“ a
“Sexuální galeje“. Zbytočne to rozhodilo koncept pôvodnej
verzie. Napriek týmto drobným výhradám ale priznávam, že si
každé vypočutie stále užívam a nenudím sa ani na moment.
Množstvo skvelej muziky s neopakovateľnou atmosférou.
Jihlavská trojica skrátka už v 1986-om stvorila nadčasové
dielo, ktoré ma oslovuje do dnešných dní. Neviem síce, či môže
okrem pamätníkov osloviť aj mladšie ročníky, no v podstate
je mi to v tomto prípade aj jedno. Skúste, ak vám nevadí
zvuk x-krát počúvanej, zašumenej kazety.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára