Na
jednom z prvých Ffud-festov hrala bosenská drsná partička,
v ktorej za mikrofónom stála útla dievčina z chorobným
hlasom. Tam som sa vtedy dostal k ich splitku so
srbskými Reflections Of Internal Rain. Už na tej nahrávke
bolo množstvo zaujímavých vecí, no tromfy na stôl definitívne
kapela vyložila až na svojom rovnomennom debute. Musím uznať, že
kapela si uvedomila, v čom sú jej prednosti a na túto
kartu stavila. Hneď od pomalšieho rozbehu úvodnej „Minds play
tricks“ sa zhmotňuje tiesnivá atmosféra. Gitary súkajú skvelé
vyhrávky a Milica škrieka vízie samoty a zmaru. Druhý song
„It's
still not to late“ začne gitarovým motívom podobným The Citadel
(song Útek/Návrat), no veľmi rýchlo chytí vlastný život a cez
rýchlu pasáž sa preburáca k pomalej vybrnkávanej
atmosferickej s jedovato vrniacou, mierne naboostrovanou basou.
Jemnosť striedaná hrubosťou, ticho pohlcované revom. Táto časť
mi zas pripomína tvorbu Nemcov Jungbluth. Aj tak je to skvelá vec.
V temnom duchu pokračuje aj nasledujúca „Bodies make
mistakes“. Valivá strednotempovka so skvostnými gitarami. Na prvé
počutie človek ani nepoberie všetko čo sa tam deje. Pre mňa
jedna z lepších vecí albumu. Prvú stranu zatvára rýchlejšia
vec „Filthy, lonely hearts“ s melodickými gitarovými
vyhrávkami spestrujúcimi nasrdené hrmenie a zlostný lomoz.
Druhá strana začne krátkou, valivou „Your heroes are gone“,
ktorá sa síce v polovici rozbesní do vysokých rýchlostí,
no vzápätí zas valí a zadupáva ako predtým. Veľkým
plusom tohto albumu je ako plynulo na seba songy nadväzujú. Tam,
kde skončí jeden zaujímavý motív, zrodí sa ďalší song
s motívom, ktorý akoby patril k veci predtým. „Line/Get
in line“ sa z jemného brnkania pretaví na mazľavú masu
riffov a prebleskujúceho naliehavého kriku. „Storm inside“ sa
cez divotvorný, skoro až Mastodonovský riff rozbesní ako búrka
a v závere zas valcuje hustotou a krája divokou
gitarou. „Calm after storm“ dostojí svojmu názvu v prvej
polovici, keď sa od post-rockového brnkania postupne nabaľujú
vrstvy gitár a tempo pomaly zrýchľuje, aby sa pred záverom
ozvala aj surová klepačka. Ideálne zakončenie. Ak si fandom
emotívnejšieho hardcore-punku s drsným ženským vreskotom,
nemusíš váhať a túto placku si zožeň (ak už dávno nie
si jej majiteľom), ja sa poobzerám po medzičasom vydanom
následníkovi tohto parádneho debutu.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára