DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 3. marca 2019

DEER IN THE HEADLIGHTS „s/t“ LP 2014 (Good Samaritan Records/Boslevan Records)


Na jednom z prvých Ffud-festov hrala bosenská drsná partička, v ktorej za mikrofónom stála útla dievčina z chorobným hlasom. Tam som sa vtedy dostal k ich splitku so srbskými Reflections Of Internal Rain. Už na tej nahrávke bolo množstvo zaujímavých vecí, no tromfy na stôl definitívne kapela vyložila až na svojom rovnomennom debute. Musím uznať, že kapela si uvedomila, v čom sú jej prednosti a na túto kartu stavila. Hneď od pomalšieho rozbehu úvodnej „Minds play tricks“ sa zhmotňuje tiesnivá atmosféra. Gitary súkajú skvelé vyhrávky a Milica škrieka vízie samoty a zmaru. Druhý song „It's still not to late“ začne gitarovým motívom podobným The Citadel (song Útek/Návrat), no veľmi rýchlo chytí vlastný život a cez rýchlu pasáž sa preburáca k pomalej vybrnkávanej atmosferickej s jedovato vrniacou, mierne naboostrovanou basou. Jemnosť striedaná hrubosťou, ticho pohlcované revom. Táto časť mi zas pripomína tvorbu Nemcov Jungbluth. Aj tak je to skvelá vec. V temnom duchu pokračuje aj nasledujúca „Bodies make mistakes“. Valivá strednotempovka so skvostnými gitarami. Na prvé počutie človek ani nepoberie všetko čo sa tam deje. Pre mňa jedna z lepších vecí albumu. Prvú stranu zatvára rýchlejšia vec „Filthy, lonely hearts“ s melodickými gitarovými vyhrávkami spestrujúcimi nasrdené hrmenie a zlostný lomoz. Druhá strana začne krátkou, valivou „Your heroes are gone“, ktorá sa síce v polovici rozbesní do vysokých rýchlostí, no vzápätí zas valí a zadupáva ako predtým. Veľkým plusom tohto albumu je ako plynulo na seba songy nadväzujú. Tam, kde skončí jeden zaujímavý motív, zrodí sa ďalší song s motívom, ktorý akoby patril k veci predtým. „Line/Get in line“ sa z jemného brnkania pretaví na mazľavú masu riffov a prebleskujúceho naliehavého kriku. „Storm inside“ sa cez divotvorný, skoro až Mastodonovský riff rozbesní ako búrka a v závere zas valcuje hustotou a krája divokou gitarou. „Calm after storm“ dostojí svojmu názvu v prvej polovici, keď sa od post-rockového brnkania postupne nabaľujú vrstvy gitár a tempo pomaly zrýchľuje, aby sa pred záverom ozvala aj surová klepačka. Ideálne zakončenie. Ak si fandom emotívnejšieho hardcore-punku s drsným ženským vreskotom, nemusíš váhať a túto placku si zožeň (ak už dávno nie si jej majiteľom), ja sa poobzerám po medzičasom vydanom následníkovi tohto parádneho debutu.

-Majto C.-


Žiadne komentáre: