DESPISE YOU "All Your Majestic Bullshit " 7" EP Pessimiser Records

No moj ty kokót, táto nová doska DY je iná pecka!! Zober to najlepšie zo starých nahrávok, prežeň moderným zvukom, vymeň bubeníka za absofantastického práskača, tie bicie sa mi tu obzvlášť páčia, naser sa do nepríčetna a ideš ... typický DY rukopis, ale ďaleko lepší než posledný split s AN a nech ma šeci zedia, oštia, pojebú, toto je najlepší Despise You matroš so všetkou úctou k starej klasike, a nech si ma šeci z oldskúl zoznamov kľudne vyškrtnú, toto je jedna z najlepších nahrávok v žánri akú som kedy počul. Preháňam? Nak! Úplne som z tohoto posratý. Dookola, čistá droga, pecka, kto nemá ... mám piči.
-RadoKAZ-
http://despiseyou.bigcartel.com/

https://www.youtube.com/watch?v=CGWZDpzKVzI

BLOOD / IMPETIGO split 7"EP 2015 (BIZZARE LEPROUS PROD:)

Keď som sa dozvedel, že bude redícia tohoto kultového splitka, tak som neváhal ani minutku! Začal som konať. Počkal som si do leta (asi pol roka)  a na prvom festivale, som si ho kúpil. hehehe.
Nikdy nezabudnem, ako mi nejaký šialený tapetrader v 90tych rokoch nahral na kazetu toto splitko. Proste som bol z neho unesený a vinyl zohnať bolo v tom čase nemyslitelné, lebo spomínané EP vyšlo na vlastné náklady kapiel a bolo už beznádejne rozpredané, takže sa stal z neho celkom žiadaný artikel. Naštastie v čechách na to máme agilné vydavateľstvo, ktorému spoluvelí jeden grinder zo starej školy (ahoj Ganay) a ten i uderil klinec po hlavičke. Originál to vyšlo v roku 1991 , takže je to už myslím pomerne veľký kult. K grafickému spracovanie, nemám čo dodať. Picture vinyl s priloženým vnútrajškom, presne takým ,aký zdobil každý vinyl v tých rokoch.Pravdaže všetkému kraľuje Markova (Impetigo) vlastná grafika, proste kult! Je to taký zaujímavý kontrast medzi dnešnou dobou (picture vinyl) a starou, zašlou dobou (booklet).
No a hudba? BLOOD tu majú tri skladby nahraté v roku 1990. takže oslavujú tento rok, už neuveriteľných 25 (!!!!) rokov. Znie to presne tak divne ,ako zneli vtedy kapely. Bežné su falošné tony a podobne,ale to sme vtedy neriešili. Má to i teraz šťavu a to je hlavné.
IMPETIGO tu nahrali dve skladby, z čoho je jedna ich hitovka "Boneyard". Klasika, dlhé intro z horroru a už sa ide. Pravdaže to znie primitvne, pravdaže zvuk  nie je nič extra, ale toto má neskutočnú atmosféru, ktorú už teraz asi málokto vie napodobniť. Ja viem, že na to, aby nahrávka získala status kultu a atmosféry, treba viacej súvisiacich faktorov (čas,vhodná doba, keď vyšla nahrávka) a to všetko proste táto nahrávka pre mňa splňa. Toto EP je určené každému pamätníkovi tej zašlej, krásnej, primitívnej doby, ktorú sme milovali a nikto a nidy ju už nevráti! Toto je GORE GRIND a pre mňa už navždy aj ostane.
Vyšla aj CD verzia, ktorá pravdaže obsahuje navyše pár skladieb od každej kapely, ale vinyl je vinyl!
-Lepra-
LABEL

ŽEN „I Onda Je Sve Počelo“ CD 2013 (Samovydanie)

Viem, že tvorba tejto bandy nejak extra nezapadá do konceptu tohto blogu, no sral to pes. Keď som sa minulé leto vybral do Fugy na koncert dvoch francúzskych spolkov (konkrétne Mort Mort Mort a Sugartown Cabaret), nemal som potuchy o nejakej kapele pod názvom Žen, no ich vystúpenie ma vážne oslovilo a od nich som aj zobral toto cd, ktoré si dámy vydali samy a gitaristka Eva ho sama graficky ošetrila. Vyzerá to dobre a nevšedno, rovnako tak znie aj ich tvorba.

Hoci úvodná „Nie se desilo“ začne decentným vyklepávaním bicích, do ktorého začne žblnkotať postrocková gitara. Ak k tomu prirátam príjemný, ukľudňujúci spev, o zážitok je postarané. Navyše decentné ženské rockovanie je hojne okorenené o chladné elektronické vsuvky a ozdoby. „Voda je more“ za ňou v ničom nezaostáva, dokonca po ľahkom úvode dámy pritvrdia na výraze a do burácajúcej gitary znie skvelý dvojhlas a skladba niekoľkokrát dokáže riadne poštekliť zmysly. „Slučaj no.3583“ zájde ešte ďalej, každú chvíľu je kladený dôraz na čosi iné. Raz je to nenáročná pasáž s jednoduchým, hypnotizujúcim spevom, aby sa zmenila v mrazivú elektro-záležitosť, po ktorej sa zas zvrhne na mohutnú gitarovku. Neviem, či má zmysel rozoberať song po songu, bo by som sa len opakoval, tvorba tejto trojice žien je skrátka nádherná. Len dodám, že moje srdcovečky sú v strede 8-položkového playlistu. Konkrétne, skvelo vygradovaná „Iskrenost je posebna“ a členitá „Sve ostaje nakon nas“ s množstvom nálad a melódií. Toto treba počuť na vlastné uši, bo ten zážitok z počúvania tejto muziky sa mi veľmi ťažko opisuje slovami. Isté je, že keď vyrážam v sobotu na nákup poživne, v sluchátkach mi znie „I onda sve počalo“ a nestalo sa mi ešte, že by ma to nebavilo. Ak si fanatik do kríženia alternatívneho rocku, elektroniky... skrátka, neváhaj a ponor sa do tohto dravého prúdu tónov...

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=h94mvmnVf7o

BLOOD IN OUR WELLS „Echoes of desolation“ LP 2014 (Waking The Dead Records)

Kúpa tohto albumu u mňa prebehla, ako býva dobrým zvykom, doslova naslepo. Vedel som len, že je to titul vydaný labelom, čo spáchal splitko Tummo s Tomorrow´s Hell či posmrtný album Mass Genocide Process, čiže tituly tešiace moje sluchovody v miere značnej, hoci dnes už nie tak často.

K albumu samotnému. Po dlhom a znepokojivom intre ma vždy skopne nástup kapely v songu „O přežití“, čosi tak nevýrazné asi ani nemôžu myslieť vážne. Zahuhlaná gitara spolu s basou drhnú tuctový riff utopené pod rinčiacou hi-hatkou do toho záhrobný hrdelný rev. Doteraz ma ten song o svojich kvalitách nedokázal presvedčiť. To našťastie nie je prípad ďalšej veci „Absolutní nezájem“, ktorá sa sunie v ešte dusivejšom tempe, no má takú obskurnú atmosféru ranných death-doom kapiel prelomu 80s a 90s. „Chaos materiálního světa“ uvedie gitarová vyhrávka, ktorá sa potom prepletá slohami. Tempo stále mazľavé, zvuk špinavý, no gitary sa mi zdajú mierne výraznejšie. Najpôsobivejší song albumu však otvára stranu B. „Zrcadlo“ sa síce tiež plíži spočiatku ako songy predošlé, no zdobí ho pekná vyhrávka v úvode a neskôr sa mierne rozbehne a v rachote duniacich dvojkopákov sa prederie ku koncu, kde sa opäť ozve tá vyhrávka. Tou melódiou mi to trošku ťahá k black metalu, čo mi evokuje aj song nasledujúci „Vnitřní kolaps“. Nie však uháňajúce severské spolky. Skôr pomalšie atmosferickejšie veci ako napr. demo brazilcov Malkuth (na ktoré mi kdesi u našich sadá prach), či čechov Unclean (aby som po príklady nechodil ďaleko). Album uzatvára opäť pomalý, inštrumentálny kus „Blood in our wells“ – opäť ťaživý death-doom s black vyhrávkou. Keď sa song pred koncom ešte viac spomalí, pripomína mi to ranný Asphyx. Dobrý dojem z jeho nálady ešte umocňuje znepokojivá vyhrávka. Škoda, že mi ho vzápätí dodrbú záverečným outrom, ktoré by sa možno vynímalo na prasárnach typu Mortician, no tu mi to nesedí.

Nemám doma veľa albumov, ktoré som kúpil a ani po čase som k nim nenašiel cestu. „Echoes of desolation“ je jedným z nich. Musím mať vyslovene náladu, aby som sa odhodlal si ho pustiť a keď už to urobím, počúvam väčšinou len B-stranu. To ale neznamená, že ďalších 299 ľudí ním nemusí byť nadšených...

-Majto C.-

https://bloodinourwells.bandcamp.com/album/echoes-of-desolation

JELLO BIAFRA & THE GUANTANAMO SCHOOL OF MEDICINE „White People & The Damage Done“ LP 2013 (Alternative Tentacles)

Keď som začiatkom decembra roku 2013 dostal zásielku, ktorá okrem iných obsahovala aj túto platňu, vôbec som netušil, čo za skvost je to, pretože som všetko odložil až na dovolenku, kedy som ju konečne vypočul. Odvtedy som ňou nesmierne očarený a ani po roku a pol ju nedokážem odložiť.

Hneď od prvých momentov úvodnej „The brown lipstick parade“ je počuteľná zmena výrazu oproti minulým titulom, ktoré sa niesli skôr v pomalšom a pochmúrnejšom duchu, hoci ani tento song nie je z rýchlejších, no celkovo pôsobí nejak divokejšie. Či už pestrou aranžou, alebo chytľavým ústredným riffom a parádnym Jellovým spevom. Najlepším dôkazom je následujúca, svižná vec „John Dillinger“, či svieža strednotempovka „Werewolves of Wall Street“, ale aj dravá punkovica „Road rage“ s nasraným spevom a drsnými gitarami, ktorá vyreže stopu do mysle a zanechá znepokojivý pocit. Náladou na ňu nadviaže „Mid-East peace process“ v strede zlomená pomalou vystupňovanou pasážou. Mojím osobným favoritom je „Hollywood goof disease“ s chytľavou melodickou linkou a množstvom skvelých pasáží. Titulná vec asi najviac odkazuje na staršiu tvorbu tohto zoskupenia. V podstate celá druhá strana sa nesie vo voľnejšom tempe ako divočenie z Á-čka. Taká „Crapture“ je parádna pomalšia vec plná skvelých gitarových partov. Výnimkou je len predposledná „Burgers of wrath“ v svižnejšom tempe s parádnou španielkou v podklade a skvelými sóličkami, ale aj rytmickými gitarami. Asi druhá najchytľavejšia vec albumu. Značnou mierou chytľavosti oplýva aj záverečná „Shock-U-Py!“ a vlastne celý album je tým zaujímavý, že je pestrý a chytľavý. Pre mňa asi najchytľavejší album Jella Biafru, pričom ale zachováva istú dávku tvrdosti a naliehavosti. Skrátka mám rád Biafrov výraz, osobité frázovanie, farbu hlasu a keď je to navyše skombinované s tak parádnou muzikou ako v tomto prípade, niet nad to. Neoddeliteľnou súčasťou sú jeho texty, no tie nech si rozoberie každý sám. Len poviem, že Jello si opäť nedal servítku pred ústa a nešetril „chválou“ na súčasné dianie vo svete. Povinnosť pre každého, kto sa oháňa slovkom Punk!!!!

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=mQoi7lQCVuw

OBSCENE EXTREME 2015!!!

Kompletný program na kultový festival je už k dispozícii!

ARCHAGATHUS / DEAD ISSUE split 7“EP 2014 (Psychocontrol Rec.)

Kanadský grind mince core mangel Archagathus stále totálne smrdí rannou tvorbou Agathocles. Inšpirujú sa nimi však nielen hudobne, ale aj veľkosťou diskografie a ak to pôjde s nimi aj naďalej v takomto tempe, bez problémov ich minimálne dobehnú. A to majú členovia tejto šialenej grupy svoje prsty ešte v mnohých ďalších bandách. Títo šialenci asi nič iné nerobia!!!!!!! Tento split singel je moja už ani netuším koľká ich nahrávka no môžem vám zaručene povedať, že ak ma aj Archagathus po x-tý krát vôbec ničím neprekvapia, tak zaručene dostanem poriadnu porciu energického grindu zmixovaného s total punkovým xichtom. Áno....sú to možno milión krát počuté, niekedy aj trochu otrepané rifi, no kurva fix v takom nasadení, že pri tom jednoducho neobsedíš. Chytľavé jednoduché gitarové postupy, rýchle klepačky občas tuca tuca bicie a kanálny harmonizer chrochták striedajúci sa so šialeným krikom. Grind mangel jak fras. Ak máš rád hocijaké iné ich nahrávky, tak ťa bude baviť aj táto, ak nie, tak sa proste na to vyser. Dead Issue je v celku nová banda z Los Angels, (fungujú od cca roku 2012) no aj napriek tomu jej členovia nie sú žiadny výrastkovia. Keď vám spomeniem hneď na úvod meno Victor Garcia, áno presne ten ktorý reve do mikrofónu v Excruciating Terror, tak už zrejme tušíte o čo pôjde. K tejto Kalifornskej grind core legende to má samozrejme hudobne veľmi blízko a netreba nad tým vôbec špekulovať. Pomalý, ťažký úvod sa rozbehne do crust grindovej mastenice. Priamočiare rifi sú poháňané energickými bicími, nechýba tomu dravosť a všetko pekne do seba zapadá. Opäť ako pri Archagathus tu neni nič čo by ste už nepočuli niekoľkokrát, ale na toto ja serem. Nepotrebujem hľadať silou mocou niečo originálne, toto je osvedčené a sakramentsky dobre zahraté a to mi maximálne stačí. Psychocontrol tak majú u mňa ďalší plusový bod za ďalší chutný titul.

Jan IP

http://www.psychocontrol.com/

https://archagathus.bandcamp.com/

https://psychocontrolrecords.bandcamp.com/track/dead-issue-connected

LAHAR / EXORCIZPHOBIA split-LP 2013 (Doomentia records)

Tým, že mám rád besnenie Lahar som sa nikdy netajil, no priznávam, že v tomto prípade som si ako prvých pustil ich kolegov z druhej strany, bo som sa obával, že po vypočutí strany Lahar už bude znieť Exorcizphobia len ako treťotriedna lokálna záležitosť. No čo sa na mňa vyvalilo z drážok, bolo veľmi príjemným prekvapením. Thrash metal tej najvyššej kvality, ktorý mi evokuje dávne albumy Flotsam & Jetsam, Heathen či neskoršie tituly Nuclear Assault. Úvodné Intro mi síce trošku evokovalo staré albumy Debustrol (spôsobil to asi zvuk a postupný rozbeh), no s nástupom gitár v „Game ends, secret is revealed“ mi bolo jasné, že tu pôjde o niečo viac, než o agresivitu a náklep. Rytmicky pestrá vec s parádnym, žánru verným spevom. Ak k tomu prirátam skvelo riffujúce gitary, hojne okorenené sólami, môžem si len spokojne pomľaskávať. Druhá „Corrupting your mind“ nie je parádna len hudobne, ale aj textovo. Pojednáva o prekrúcaní pravdy pomocou médií. „Ministry of truth“ sa hudobne nesie v duchu predošlých vecí, čiže rýchly thrash metal plný rôznych rytmických zvratov, ako aj nejakým tým sóličkom. Trošku mi pripomína anglánov Sabbat na ich prvom albume „History of a time to come“, ktorý dodnes chovám vo veľkej úcte. Exorcizphobia na mňa urobili obrovský dojem a radostne rozklepotali toho starého thrashera vo mne.

Lahar sa s ničím neserú a od prvých momentov nás vyklepú jak špinavú deku. „Ouroboros“ je brutálny výprask s nehorázne drsnými gitarami a rýchlymi, v niektorých pasážach až grindovými bicími. „Jít cestou slepou“ je o poznanie pomalší song, no vďaka Banánovmu šialenému vreskotu o nič menej extrémny ako song predošlý. Aj tu znejú parádne gitarové party s krátkym melodickým sólom. „Neviditelná fronta“ začína v duchu „Season in the abyss“, no po pár taktoch sa zvrtne v nemilosrdnú rúbanicu a spletenec drsných spevov a nekompromisných gitár – Lahar ako ich dobre poznáme. A hoci je to materiál vynikajúci, pre mňa nie je až tak dokonalý ako predošlé 2 nahrávky „Umění strachu“ a „Až přijde čas“, na ktorých nasadili latku kvality riadne vysoko. Síce ju nepodliezli, no ani neprekonali. Materiál sa nesie v najlepšom duchu ich tvorby a neurazí žiadneho nadšenca do ich thrashingu.

Musím povedať, že takéto splitká mám veľmi rád. Na jednej strane osvedčená kvalitka, na druhej veľmi príjemné prekvapenie. Aj hustejšie by sa zišlo podobných počinov...

-Majto C.-

LAHAR

EXORCIZPHOBIA

ZNOUZECTNOST „Beat Simplicitas“ LP 2014 (Sisyfos records)

Nový album Znouzectnost bol vo viacerých ohľadoch niečím výnimočný. Okrem toho, že kapela vydala po 22-och rokoch album aj na vinyle, pre mňa najmä preto, že som stratil prehľad o ich činnosti niekedy v polovici 90s, keď vydali parádny „Folcore“. Potom sa mi nejak stratili vo víre udalostí a záplave nových mien a titulov. Aj preto som rád, že som sa dostal k tomuto albumu a oživil spomienky na doby dávno minulé, keď demá „Vítejte v blázinci“ a „Obludný neználek“ často boli súčasťou playlistu a vrcholom tých čias boli prvé 3 albumy.

Prekvapenie prichádza hneď od prvých tónov úvodnej „Čech Orba“ s dobrým textom a chytľavým refrénom. Ešte melodickejší refrén zdobí hneď nasledujúcu „Každý věk má hrdiny“. Trojka „Jedeme v autě“ možno na prvé počutie znie tuctovo, no ak sa zameriate na bicie, v refrénoch zistíte, že to nie je len umcaumca klepot. „Plán“ je práve tou nenáročnou chytľavou záležitosťou. „Jericho“ svojou atmosférou príjemne mrazí – paráda vo všetkým smeroch. „Kovboj jménem Dan“ – tieto ich western záležitosti som nikdy nemusel, no hudobne je to tiež fajnovinka – príjemná strednotempová záležitosť. „Vlak do Ženevy“ je typický rozjuchaný ZNC-song, prvú stranu uzatvárajúca „Federální“ so slovenským (až na dva momenty autentickým) spevom tiež. Textovo trochu v duchu „všeobecne obľúbenej“ Zóny A, hudobne tiež nekomplikovaná, no príjemne ide do ucha. „Trosečníci“ otvoria druhú stranu vo veľkom štýle podobne ako úvod albumu. Skvelo zložená, zahraná i zaspievaná. No môj absolútny vrchol albumu sa skrýva až po nej pod názvom „Nejlepší ze všech světů“ – silná vecička s parádnym spevom plným emócií a skvelou hudbou. Považujem ju dokonca za jednu z najlepších vecí, čo som od nich počul. Príjemná je aj nasledujúca „Šroubek“ – milý text a jednoduché aranže. „Ziggy boy“ je ďalším dôkazom, ako dokážu ZNC pekne prespievať príbeh, pričom to neznie stupídne. Pekne vygradovaná záležitosť s ostrou gitarou. „Postfederální“ je len krátka srandička pred záverečnou akustickou záležitosťou „Avignon“ s parádnym sóličkom (neviem čo je to za dychový inštrument, mne to pripomína klarinet). Príjemný záver príjemného albumu. S potešením môžem skonštatovať, že páni si zachovali svoju tvár a vôbec ma nesklamali. Stále to na mňa zaberá aj po tých rokoch.

Kto rád starý český punk´n´roll, ten by sa tomuto albumu nemal vyhýbať.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=zD_i5C3sOls

BURIAL HEX / STOR "Archangel Invocation"split MC 2014 (Nomad Sky Diaries)

aktívny mikrolabel Nomad Sky Diaries dokáže po každom vydanom titule, že ich zmysel pre kreatívne balenie produktu, je proste neprehliadnutelný a excelentný. Nie je tomu ináč ani v tomto prípade. Asi ako prvý na svete sa pokúsili dať tomuto produktu aj vôňu! Nie akúkoľvek ale, pravdaže vôňu kadidla. Táto kazeta vyšla síce len v 67 kusovom náklade,ale
každá jedna bola poctivo vyúdená kadidlom. Zase len, ako vždy pri ich kreativite, smekám klobouk.
BURIAL HEX je maník z Ameriky, ktorý už zopár rokov trízní uši svojim šamanským poňatím temného ambientu, všetkým fanatikom tohoto štýlu. Nahrávka je live z Bratislavy, kde v roku 2011 vystupoval. Vyše polhodinka temného, ale podotýkam, nie nudného ambientu. Celkom to sype a atmosféra musela byť celkom zaujímavá.
STOR je ambientný industrila z Prahy, tiež v zastúpení jedného maníka. Na rozdiel od B.H. však Stor má minimalistickejšiu predstavu o ambiente. Skôr si toto viem predstaviť, ako podmaz k neďalnajšiemu duseniu malých zvierat. Až máš rád temný ambient, tak oboch protagonistov už poznáš, až nie, tak skús.
-Lepra-
BURIAL HEX
STOR
LABEL