Kúpa tohto
albumu u mňa prebehla, ako býva dobrým zvykom, doslova
naslepo. Vedel som len, že je to titul vydaný labelom, čo spáchal
splitko Tummo s Tomorrow´s Hell či posmrtný album Mass
Genocide Process, čiže tituly tešiace moje sluchovody v miere
značnej, hoci dnes už nie tak často.
K albumu
samotnému. Po dlhom a znepokojivom intre ma vždy skopne nástup
kapely v songu „O přežití“, čosi tak nevýrazné asi
ani nemôžu myslieť vážne. Zahuhlaná gitara spolu s basou
drhnú tuctový riff utopené pod rinčiacou hi-hatkou do toho
záhrobný hrdelný rev. Doteraz ma ten song o svojich kvalitách
nedokázal presvedčiť. To našťastie nie je prípad ďalšej veci
„Absolutní nezájem“, ktorá sa sunie v ešte dusivejšom
tempe, no má takú obskurnú atmosféru ranných death-doom kapiel
prelomu 80s a 90s. „Chaos materiálního světa“ uvedie
gitarová vyhrávka, ktorá sa potom prepletá slohami. Tempo stále
mazľavé, zvuk špinavý, no gitary sa mi zdajú mierne výraznejšie.
Najpôsobivejší song albumu však otvára stranu B. „Zrcadlo“
sa síce tiež plíži spočiatku ako songy predošlé, no zdobí ho
pekná vyhrávka v úvode a neskôr sa mierne rozbehne
a v rachote duniacich dvojkopákov sa prederie ku koncu,
kde sa opäť ozve tá vyhrávka. Tou melódiou mi to trošku ťahá
k black metalu, čo mi evokuje aj song nasledujúci „Vnitřní
kolaps“. Nie však uháňajúce severské spolky. Skôr pomalšie
atmosferickejšie veci ako napr. demo brazilcov Malkuth (na ktoré mi
kdesi u našich sadá prach), či čechov Unclean (aby som po
príklady nechodil ďaleko). Album uzatvára opäť pomalý,
inštrumentálny kus „Blood in our wells“ – opäť ťaživý
death-doom s black vyhrávkou. Keď sa song pred koncom ešte
viac spomalí, pripomína mi to ranný Asphyx. Dobrý dojem z jeho
nálady ešte umocňuje znepokojivá vyhrávka. Škoda, že mi ho
vzápätí dodrbú záverečným outrom, ktoré by sa možno vynímalo
na prasárnach typu Mortician, no tu mi to nesedí.
Nemám
doma veľa albumov, ktoré som kúpil a ani po čase som k nim
nenašiel cestu. „Echoes of desolation“ je jedným z nich.
Musím mať vyslovene náladu, aby som sa odhodlal si ho pustiť
a keď už to urobím, počúvam väčšinou len B-stranu. To
ale neznamená, že ďalších 299 ľudí ním nemusí byť
nadšených...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára