Tým,
že mám rád besnenie Lahar som sa nikdy netajil, no priznávam, že
v tomto prípade som si ako prvých pustil ich kolegov z druhej
strany, bo som sa obával, že po vypočutí strany Lahar už bude
znieť Exorcizphobia len ako treťotriedna lokálna záležitosť. No
čo sa na mňa vyvalilo z drážok, bolo veľmi príjemným
prekvapením. Thrash metal tej najvyššej kvality, ktorý mi evokuje
dávne albumy Flotsam & Jetsam, Heathen či neskoršie tituly
Nuclear Assault. Úvodné
Intro mi síce trošku evokovalo staré albumy Debustrol (spôsobil
to asi zvuk a postupný rozbeh), no s nástupom gitár v
„Game ends, secret is revealed“ mi bolo jasné, že tu pôjde
o niečo viac, než o agresivitu a náklep. Rytmicky
pestrá vec s parádnym, žánru verným spevom. Ak k tomu
prirátam skvelo riffujúce gitary, hojne okorenené sólami, môžem
si len spokojne pomľaskávať. Druhá „Corrupting your mind“ nie
je parádna len hudobne, ale aj textovo. Pojednáva o prekrúcaní
pravdy pomocou médií. „Ministry of truth“ sa hudobne nesie
v duchu predošlých vecí, čiže rýchly thrash metal plný
rôznych rytmických zvratov, ako aj nejakým tým sóličkom. Trošku
mi pripomína anglánov Sabbat na ich prvom albume „History of
a time to come“, ktorý dodnes chovám vo veľkej úcte.
Exorcizphobia na mňa urobili obrovský dojem a radostne
rozklepotali toho starého thrashera vo mne.
Lahar
sa s ničím neserú a od prvých momentov nás vyklepú
jak špinavú deku. „Ouroboros“ je brutálny výprask s nehorázne
drsnými gitarami
a rýchlymi, v niektorých pasážach až grindovými
bicími. „Jít cestou slepou“ je o poznanie pomalší song,
no vďaka Banánovmu šialenému vreskotu o nič menej extrémny
ako song predošlý. Aj tu znejú parádne gitarové party s krátkym
melodickým sólom. „Neviditelná fronta“ začína v duchu
„Season in the abyss“, no po pár taktoch sa zvrtne v nemilosrdnú
rúbanicu a spletenec drsných spevov a nekompromisných
gitár – Lahar ako ich dobre poznáme. A hoci je to materiál
vynikajúci, pre mňa nie je až tak dokonalý ako predošlé 2
nahrávky „Umění strachu“ a „Až přijde čas“, na ktorých
nasadili latku kvality riadne vysoko. Síce ju nepodliezli, no ani
neprekonali. Materiál sa nesie v najlepšom duchu ich tvorby
a neurazí žiadneho nadšenca do ich thrashingu.
Musím
povedať, že takéto splitká mám veľmi rád. Na jednej strane
osvedčená kvalitka, na druhej veľmi príjemné prekvapenie. Aj
hustejšie by sa zišlo podobných počinov...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára