Tento
nemecký kvartet je jednou z kapiel, ktoré mi svojím
vystúpením spríjemnili jeden z večerov v nebohom
trenčianskom Boogie bare a toto je ich debutový album. Pred
ním vydali len jeden 7-palec, ktorý ich vcelku dobre uviedol na
scénu.
Hardcore,
ktorý nám ponúkajú by sa dal zaradiť k modernejšej,
metalom mierne napáchnutej odnoži. Vzdialene mi to trošku
pripomína Pro-Pain v období druhého až tretieho albumu, no
ozaj skôr len pocitom ako nejakou silnou podobnosťou. Obaja
gitaristi tu sádzajú jeden šťavnatý riff za druhým, občas
náznak melódie v podobe vyhrávky, pod tým buble masívna
basa a valivé tempo udávajúce bicie. Drsný hlavný hlas
hojne dopĺňajú borci zbormi. V niektorých songoch sa objavia
aj svižné pasáže („Rise up“, „ Shit you call life“, „Road
ahead“ a veľa iných), ktoré dobre spestrujú album
a pridávajú mu grády, ktoré sú už značné aj v stredných
tempách. Zo songov by som vypichol napríklad tretiu „Turn
around“, ktorá sa po svižnom úvode zlomí do pomalého tempa
a pôsobí to na mňa vcelku znepokojivo. Ďalšou skvelou vecou
je „Hourglass“, strednotempová nálož drsných riffov
a burácajúcich húpavých rytmov, v úvode spestrená
vyhrávkou – pre mňa jedna z chuťoviek tohto albumu. Ani
titulná „The walk“ nezostáva v pozadí ale v podstate
sa dá o viacerých songoch povedať to isté. Sú rytmicky
členité a v každom sa nájde drobná nuansa, ktorá
poteší. Ťažko potom vyberať. Hlavne, že materiál je silný ako
celok a všetko pekne drží pokope a valcuje a núti
k pohybu.
Hoci
tento album nepočúvam často ako niektoré iné, vždy ho rád
otočím párkrát po sebe. Doporučujem aj do sluchátok na
prechádzku mestom pomedzi niekam sa náhliace davy. Môžete prežiť
živý klip s pekne
odcudzenou chladnou atmosférou...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára