Toto je
tretí album portlandskej partičky a dostal som sa k nemu
čistou náhodou, keď som si púšťal ukážky od vydavateľa
Sabotage, ktorí okrem iného vydali aj nejaké veci od mojich
obľúbencov White Lung či Terrible
Feelings. Na prvý letmý dotyk ma ich song uchopil na správnych
miestach, tak kúpa albumu bola samozrejmosťou...
Úvod
obstaráva mierne melancholická „Forever been erased“, ktorá
svojím stredným tempom a drnčivou gitarou s melancholickými
vyhrávkami a pochmúrnym hlbokým spevom vyvoláva vo mne
neskorojesenné nálady, hoci za oknom začína zúrivá jar. Ani
nasledujúca „Fatalist flaw“, s výraznou hoci jednoduchou
basovou linkou, nezostáva tejto atmosfére nič dlžná. V tomto
duchu pokračujú aj ďalšie songy, gitarista Mark svojím smutným
spevom (jeho farba je niečo medzi Davidom Bowiem a Robertom
Smithom z The Cure) vyvoláva príjemný smútok, do toho stále
tie zvoniace kovové riffy a vyhrávky sprevádzané strohými
bicími a účelnými basovými linkami. Nie je tu song, ktorý
by vytŕčal nad ostatné - o tom tvorba tejto trojice nie je.
Album ako celok drží pekne pokope a po celý čas vás drží
v svojom chladnom objatí. Len z času na čas niečo
mierne vystrelí nad zvyšok (divoká gitara v závere „Mark
of sin“, parádne rinčiace sólo v „Languid sky“, v ktorej
závere sa ozve ešte decentná pasáž klavíra, Clashovskou náladou
opatrená „Play for keeps“, pekné basové vyhrávky „Another
stab“ a mnohé iné momenty iných songov).
Materiál,
ktorý musí potešiť každého, čo svoju dušu oblažuje
melancholickým post-punkom a podobným žánrom, ale môže
dobre padnúť aj iným otvorenejším poslucháčom. Mne napríklad
z času na čas tiež príde riadne na chuť a vtedy len
sedím a nechám sa kolísať a striasať mrazením
spôsobeným jeho vibráciami.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára