Mám vo
zvyku zabúdať. Čo s tým už narobím. Nosím v hlave
toľko vecí, že niektoré automaticky zahrabem ďalšími. Tak to
dopadlo aj s recenziou na tento titul. Nosil som ju v hlave
toľko, až sa stratila pod inými vecami. No
spomenul som si i znovu spísal dojmy z tejto placky
Čadčanov po ich zmŕtvychvstaní a do pekiel vstúpení.
Twiggy krajanom vydal pekne graficky spracované dielko, ktoré jemu
ani bande isto ostudu neurobí. V jednoduchosti je sila.
Muzika
už zas až tak jednoducho nepôsobí, no na to už si človek znalý
ich tvorby dávno mohol zvyknúť. A čo
je počuteľné hneď na prvý dojem, že oproti veciam z minulosti
majú borci mohutnejší, povedal by som, že až metalovejší zvuk.
Ten tentoraz dal vyniknúť riffom viac ako v minulosti. Úvodné,
pomaly sa valiace Intro tak plynulo prejde do prvej veci „Nepriateľ
štátu“, kde sa po úvodnej slohe banda rozohní do bieleho
grindového inferna, aby sa znovu skľudnila v parádnej
vyhrávke. Gitary znejú riadne husto a nasrano, do toho šum
činelov a pod tým všetkým bicie nekompromisne klepocú. Aj
nasledujúci song „Kosti“ začne v pomalšom, húpavom
rytme, ktorý tvorí základ songu, no nie je núdza ani o rýchle
hardcore časti. „Pach hliny“ začne pár akordami čistej
gitary, ktoré zaniknú v burácaní rýchlych bicích
a skreslených gitár. Čistá gitara sa síce ešte ozve v pár
slohách, no gró tvorí agresivita a tvrdosť. Posledný song
„12 hodín“ je coverom bandy Superapes, ktorú tvorili The Public
+ nejakí ďalší ľudia v polovici nultých rokov. Hudobne
sedí v mantineloch tvorby bandy a je rovnako energická
a intenzívna, hoci sa nesie poväčšinou v pomalších
tempách. Škoda, že tu je koniec tejto nahrávky. Ako oznam, že
beštia sa vrátila do života je tento matroš viac ako dobrý. No
na zasýtenie môjho hladu po kvalitnom hardcore je to príliš malé
sústo – len na zašpinenie mojich preriedených zubov.
Mám vo zvyku
zabúdať, no na kvalitu, ktorú produkujú The Public je to až
trestné. Našťastie somzabudol len napísať. Užívam stále.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára