TENDENCIE + ROSA PARKS + APOLITA – víkend na východe

Trvalo niekoľko mesiacov, kým sme dokázali zladiť voľné termíny RP s voľnými víkendami v mestách (obdivujem všetkých, ktorí sa do takých podujatí púšťajú vo väčšom meradle), resp. kluboch, medzitým odcestoval Dan, tak som v dolaďovaní pokračoval s Tomášom… Skrátka, konečne to klaplo a všetky ukazovatele mierili na 1 konkrétny víkend.

Z Piešťan sme vyrazili už na obed a hneď na sídlisku sme takmer mali kolíziu s dementom na crossoveri, čo nepozná značky a skoro sme skončili v potoku. V Novom Meste sme doplnili chýbajúce kocky nášho tetrisu a spokojne zaujali cestovné pozície. Ja za volantom. Cesta už potom prebehla bez kolízií a ďalších divokých dobrodružstiev.

Do Spišskej metropoly sme dorazili cca s polhodinovou rezervou, Číže žiadne stresy. Dokonca sme ani dlho nehľadali miesto konania akcie.

Rosa Parks, Tendencie, Apolita, Samorast, 24.2. 2017, Spišská Nová Ves – Legenda Pub

Legenda pub je zaujímavé miesto a na prvý pohľad nás dostalo. Oblúková klenba na strope, drevom obložené steny. Pripadal som si ako na nejakej stredovekej hostine (ktosi vtipne podotkol, že na podobnom mieste začal kedysi svoju „kariéru“ istý maliar A.H. – a bolo po stredoveku). Keby takých parádnych miest viac bolo. Na jednom zo stolov nás čakala luxusná vege-večera, na ktorej sme si fajn pošmákli (vďaka za ňu Marek & Janka). Naši parťáci spoza hraníc mali akési cestovné komplikácie pri Čadci, tak dorazili s miernym meškaním, no aparát sme na pódium navláčili pomerne rýchlo, tak akcia začala len s hodinovým oneskorením, čo zas nie je nič extra negatívne. Aj keď to tak mohlo vyzerať, bo akcia mala skončiť do 23.00.

Večer odštartovalo pre mňa prvé prekvapenie večera – slečna a mládenci zastrešení pod názvom SAMORAST. Veľmi zaujímavý hardcore-punk s množstvom excelentných pasáží, kde bolo čo počúvať, či už po gitarovej stránke (to, čo gitarák vyludzoval z nástroja bolo úplne až neskutočné, pričom to nebola žiadna exhibícia), abo aj celkovo rytmicky veľmi zaujímavé pasáže, basgitaristka tiež prispela množstvom výrazných liniek, spievajúci bubeník sa tiež často nevidí... Skrátka, ich songy boli veľmi dobre zaranžované, pričom nestrácali energiu ani v pomalších, emotívnejších častiach. Na záver si ešte spevák zobral basu a odovzdal dáme mikrofón, aby struhli cover od Výboru věřejného blaha, čo bola skvelá bodka za skvelým setom. Myslím, že máme na Slovensku ďalšiu zaujímavú partičku hodnú pozornosti.

SAMORAST

Potom nastavili aparáty na svoje frekvencie borci APOLITA (pre mňa druhé prekvapenie, bo dovtedy som od nich počul len 1 song) a od prvého okamihu spustili smršť rýchleho, energického punku, že až. Pig lietal ako zmyslov zbavený a s podobným nasadením aj vrieskal do mikrofónu. Len škoda, že Jarek mal trochu hlasnejšie vypálený aparát, tak nebolo spev dobre počuť. Gitara bola mocnejšia. Po jej stlmení mali potom songy väčšie grády. Trošku borcov poškodila aj krátka pauzička kvôli posunutým bicím, ale inak som bol z ich setu milo prekvapený. Rýchle, úderné a nasrané – také sety ja môžem.

APOLITA

Potom sme do prítomného davu natlačili naše songovice my (prvýkrát sme neboli prví ani druhí – zvláštny pocit, hehe). Trošku sme stiahli aparáty aby lepšie vynikli nezvučené bicie a zvesela sa po hlave vrhli do produkcie. Tradične sa vyskytla nejaká tá chybička (dnes extra nevyšiel cover Junk-u), no ľudia na nové songy reagujú vcelku pozitívne, dokonca sa našlo i zopár tanečníkov, čo pri našich setoch nebýva zvykom. To všetko asi napomohlo, že z nášho vystúpenia sme mali dobrý pocit. A vraj to aj vpredu fajn znelo.

Na záver večera pred publikom nastavili aparáty slečna a hoši z ROSA PARKS. Ich tvorbu mám rád, či už z nahrávok, či naživo a vždy sa na nich teším. Ani tento večer nebol výnimkou a ani tento večer neostali moje chute neukojené. Ich parádna kombinácia rýchlosti a tvrdosti s melodikou a chytľavosťou je očarujúca. Blanka uvádza jednotlivé songy tradičnými preslovmi, čo tiež k ich prejavu neoddeliteľne patrí. Občas jej sekunduje aj Jarek, ktorý nahradil cestovateľa Dana. Dokonca som si všimol, že po Danovi zdedil aj istú formu pohybu a celkovo pódiového prejavu (ale len pri sete RP, pri Apolite tak nepôsobil). Skrátka a dobre, jedno našľapané vystúpenie, kde sa dobre dopĺňajú obe gitary s rytmikou Blanky a Vinyla. Absolútna spokojnosť nežiarila len z mojej tváre, ale aj z mnohých iných prítomných.

Po úspešných setoch a rôznych debatách a pitnom režime zúčastnených sme sa s Tomášom (jeden z organizátorov) odobrali na miesto nocľahu a bolo to miesto viac ako zaujímavé. Šak si skúste predstaviť potulnú bandu punkerov v materskom centre v spacákoch na koberci s cestičkami, medzi policami s hračkami. Silne bizarná predstava, ale miestečko vcelku pohodové.

Rosa Parks, Apolita, Tendencie, 25.2.2017, Košice – klub Collosseum

Po ranných kúrach, príjme stravy a výmene dojmov sme sa pred poludním rozhodli vydať znovu na cesty, čo sme po rozlúčke s domácim aj zrealizovali. Cesta takmer bez incidentov (ak nerátam, že som v Prešove vletel do križovatky, bo som prehliadol červenú, no dobrzdil a vzorne nacúval pred semafor) a David (organizátor košickej akcie) nás nasmeroval najskôr na byt, kde sme mali stráviť druhú noc. Tam sme vyložili batohy a spacáky a vydali sa do mesta za jedlom. V miestnej vege-putyke bola tiež veselá historka, keď čašníčku stiahli z obehu, bo nafúkala. Aj ma to za ňu mrzelo, no nedalo sa nič robiť. Ale obed fajnový. Po ňom prechádzka centrom Košíc a po nej vykládka aparátu v klube. Parádne priestory zatiaľ zívajúce prázdnotou, tak máme ešte dosť času a priestoru na relax a debaty, ako aj na večeru pripravenú Davidom a je to opäť šmakota jak sa patrí. S našimi parťákmi sme sa dohodli, že dnes začneme my, aby nemuseli stále prehadzovať aparáty a serepetičky k bicím (keďže Vinyl búcha v oboch bandách).

TENDENCIE naživo

Keď nadišla hodina H, spustili sme produkciu, no oproti predošlému dňu sme boli akýsi strnulejší, tak som si to najskôr až tak neužíval. No ľudí to asi bavilo, bo ich reakcie mi po chvíli vrátili chuť a sral som na drobné chybičky a nechal energiu prúdiť. Junk sme dnes zahrali v pohode, no zmrvili iné veci, čo ale nikto nepozná, bo väčšina nášho playlistu ešte nie je na žiadnej nahrávke. Na moje prekvapenie, aj dnes ľudia predviedli tanečné kreácie (toto na našich vystúpeniach vážne nebýva zvykom) a vcelku sa aj bavili. Po cca 25-ich minutách sme ukončili produkciu a odpratali sa z pódia. Zvuk sme vraj mali v poriadku – čitateľný a zrozumiteľný, aj textom bolo rozumieť, čo je pozitívne, bo na pódiu to v niektorých kútoch až tak neznelo.

APOLITA

Po nás dostali zadosťučinenie za predošlý večer APOLITA, keď opäť od prvej sekundy vytreskol prúd nespútanej energie a valili do publika ten svoj rýchly hardcore-punk, až mi padla sánka. Zvuk úplne nehorázne skvelý, až mi husacina miestami naskakovala ako vražedne to znelo. Bicie šlapali jak hodiny a do toho skvelá gitara s namakanou basou a dva spevy, kde Piga dopĺňal Jarek. Hoci sa mi v Spišskej ich set dosť pozdával, v Košiciach mi úplne vytreli zrak a vyrazili dych. Na takéto zážitky sa nezabúda. Ja dúfam, že ich budem môcť ešte niekedy naživo zhliadnuť, bo toto je presne to, čo mám rád. Energia a posolstvo.

ROSA PARKS

Záver večera aj dnes patril ROSA PARKS a lidičky to opäť nenechali na náhodu a ponúkli zo seba to najlepšie. Songy zneli absolútne skvelo. Jarek s Ježkom sú parádne zohratí (vážne bych nepobadal, že nehrá Dan, keby to nevidím), aj Vinyl je uvolnenejší ako deň predtým, keď mu bicie pevne stoja na svojom mieste a môže do nich energicky mlátiť (aj za cenu dokrvavenej ruky). Blanka je osobitá frontmanka s charizmou, ktorú človek musí rešpektovať. Má na veci svoj názor a dokáže si ho povedať, pričom ho nikomu nevnucuje. Túto kapelu môžem každému len doporučiť. Ich polhodinka dokáže naplniť po všetkých stránkach. Opäť raz hlboká poklona za to.

účastníci zájazdu alebo Walking in  the shadows

Po doznení posledného tónu sa na prízemnej časti klubu spustila reggae party (živá produkcia prebehla na poschodí) a my sme sa mohli oddávať zapálaným debatám, či už s ľuďmi z oboch kapiel, abo organizátormi, sem-tam sa čosi predalo. K udalostiam, ktoré sa odohrali po odjazde na byt sa asi radšej ani nebudem vyjadrovať, hoci bolo by o čom písať (no to by bolo asi na samostatný literárny útvar), ale na základe nich sme zmenili plány a o 3ej v noci sme sa odobrali k domovu. Cesty boli divoké, omrznuté a relatívne prázdne. Po niekoľkých striedačkách za volantom s Maťom (ešte raz, vďaka!) a niekoľkých hodinách putovania sme sa konečne postupne porozlučovali a porozchádzali do svojich pelechov.

Na záver by som rád poďakoval ako obom zúčastneným bandám spoza hraníc, tak aj slovenským kolegom v SNV, organizátorom akcií ako i ľuďom, ktorí obe akcie navštívili (niektorí doslova obe). Bez vás by to nemalo zmysel.

-Majto C.-

Fotky: Andy (live SNV)

Maethew (ostatné)