Moja
zbierka ma už niekoľkokrát dokázala prekvapiť. Bo okrem toho, že
niekedy nakupujem
naslepo, nakupujem navyše aj bezhlavo všetko, čo sa o mňa
obtrie. Nejak podobne som prišiel aj k tejto nahrávke.
Maďarský
kvartet tu do mňa od prvých momentov hrnie ťažký, depresívny,
metalický hardcore s hysterickým škrekotom, podporeným
drsným revom. „Undertaker“ je taká celá, aj keď sa tu na
moment bubeník aj viac
rozbesní, no väčšinu času ma nemilosrdne melie a drví na
krvavú kašu valivými tempami, spolu s hutnosťou gitár
a hnevom striekajúcim zo spevákovho hrdla. Ani druhá
„Breather“ mi nezostáva nič dlžná a dych vždy zoberie svojou
pomalosťou a nesmiernym tlakom gitarových stien. Tu to páni
dotiahli do ešte väčšieho marasu. Olepí vás beztvará masa
hnusno-drsných riffov a slov s klokotom vyvierajúcich zo
spevákových útrob v dunení bicích. Po otočení krv
nachvíľku vzkypí rýchlejšou metalcorovou časťou „Coldeater“,
no aj táto besnota je po chvíli pohltená ťažobou
a pochmúrnosťou, ktorá zoberie všetku nádej z blízkeho
lepšieho konca. Cez parádnu vyhrávku na ňu plynulo nadviaže
titulná „Icebreaker“ a oslava beznádeje a zmaru
pokračuje a spoľahlivo zahladzuje stopy vašej existencie.
Vďaka skvelým gitarám je to pre mňa asi vrchol celej nahrávky.
Aj oba hlasové prejavy sa mi tu zdajú viac emotívnejšie (pritom
stále surové revy a štekoty). Jednoducho parádna vecička,
ktorá je ukončená zvukom vejúceho vetra. Neni som extra
špecialista na cudzie jazyky, no z toho, čo som vyrozumel,
myslím, že táto štvorka songov je previazaná jednou spoločnou
ideou. Akou, nechám na posúdenie tým, čo lepšie rozumejú (som
s tým vydrbal, že?), ja mám svoju predstavu a prplať sa
s prekladmi sa mi nechce. Ber, alebo nechaj sa zobrať... na
cestu záhuby a zmaru s touto nahrávkou.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára