DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

pondelok 7. marca 2016

ILEGALITY „In Money We Trust“ LP 2015 (Papagájův Hlasatel Records)

Od vydania môjho najobľúbenejšieho slovenského hardcore-punk titulu „Svet žaluje“ prehrmelo mojím sluchom veľa nahrávok, no len zopár sa zaradilo k tejto. Myslím, že okrem ďalších titulov DP, to boli len albumy „Búrka“ a „Nihil blues“. A „In Money we trust“. Hoci po prvých vypočutiach som ho odložil bokom, bo mi vtedy nesadol do momentálnej nálady, neskôr mi po jeho spustení vyrazilo dych a odvtedy ma namotáva a drží a v aute potom vyhukujem refrény s Boženom len taký fukot.
Úvodná, titulná „Veríme v peniaze“ je riť nakopávajúci otvarák ako sa patrí, no mňa vždy pohltí až nasledujúca priamočiara sypačka „Strata pamäti“ (ktorá sa s ničím neserie ani hudobnou strohosťou ani textom ), no najmä veľmo chytľavá „Som aký som“, ktorá ma strhne už úvodným riffom a potom mnou lomcuje jak besnota. K tomu aj parádne sólo a vlastne gitara celkovo je v tomto songu skvelá. Podobne gitarovo namakaná a celkovo chytľavá je aj „Každý deň“, či „Outsider“, no najviac pre mňa vytŕča strednotempovka „Iba jeden z nás“, kde Tonko súka jednu skvelú vyhrávku za druhou, k tomu okrem drsný druhý hlas v refrénoch... Tento song má skrátka atmosféru jak sviňa. Trochu sa k nemu blíži ešte predposledný „Pod kontrolou“. Ale ani ostatné songy nie sú žiadne vatové výplne, ako by sa možno mohlo niekomu zdať. Všade kovovo buráca Fabrova výrazná basa za podpory strohých, účelných rytmov bicích, ktoré však dokážu prekvapiť guľometnými prechodmi a inými fintičkami („RNR star“, „Nikto nemá dosť“, „Prosperita“...), k tomu Boženove jedovaté texty presne mieriace na všetko a všetkých, nešetriac absolútne nikoho – myslím, že názov „Punk z katalógu“ napovie, prednášané jeho typickým spôsobom. A samozrejme, Tonkova parádna práca aj na gitare aj v refrénoch či druhých hlasoch (o refrény sa v podstate podelila celá kapela). Jednoducho, týchto 13 songov dokopy tvorí niečo, čo sa u mňa hrdo postavilo po bok spomenutých albumov slovenského punku. Navyše som si istý, že toto je najlepší album Ilegality po všetkých stránkach. Nie je tu žiadne hluché miesto. Ešte aj ten obal je dokonalý. To, že som album nezaradil do mojej Top 5 za min. rok neznamená nič, keď celkovo ho teraz mám oveľa vyššie...

-Majto C.-



Žiadne komentáre: