Sobotný
deň sa s nami rozlúčil slnkom zapadajúcim za bohunickú
elektráreň cestou Déjednotkou smer metropola. Konečne nadišiel
čas, aby sme zahriali pódium thrashovým „bratom v triku“.
Nálada skvelá, napriek únave našej časti posádky, no nič nám
ju nevzalo, ani mierne blúdenie jednosmerkami Blavy. Po dorazení do
Fugy sme najskôr zistili, že kofeín nebude (porucha kávovaru)
a že o chvíľu môžeme zabrať pódium, bo sa blíži
hodina štartu akcie. Nejaké nie príliš početné osadenstvo už
sa tu nachádzalo, no stále prichádzali ďalší ľudia.
Večer
sme odštartovali so štvrťhodinovým oneskorením a zistením,
že napriek snahám, basu stále na pódiu nepočuť, no hrali sme.
Bubeník bol nejak napružený z piva, tak nám nasadil trochu
svižnejšie BPM ako sme boli zvyknutí, tak sme si pekne
zašportovali. Odvalili sme tradičný štrnásťpoložkový set
(tohoročný obsahuje aj 2 novinky + cover Junk), zopár typov sa
pokúsilo o pogo, no dlho im to nevydržalo vzhľadom k tempám,
čo naordinoval motor bandy. Napriek zvukovým nedokonalostiam sme si
to vcelku užili a dúfame, že aj ľudia dolu. Ak nie, nabudúce
sa nám možno vyhnú...
 |
| TENDENCIE |
Po nás
(a ďalšej nekonečnej zvukovke) z pódia zaburácalo pražské
zoskupenie KAAR a že to bol lomoz jak sa patrí. Old-school
thrash metal v českej tradícii mi trochu vzdialene pripomínal
Debustrol v rannom štádiu, alebo novšiu tvorbu Lahar, no
chlapci to mali dobre vychytané a obohatené o rôzne
zmeny temp, aj tak to hralo vcelku surovo. Výhrady som mal len ku
zvuku, bo sa mi gitary trochu zlievali, no vraj pod pódiom bolo
všetko v poriadku, tak neviem. Každopádne ľudia aj kapela si
to užívali. Ako prvý kontakt s kapelou to bolo viac ako
dobré.
 |
| KAAR |
To na
ďalších zástupcov zemí českých EXORCIZPHOBIA som sa vyslovene
tešil. Po tom, čo ma milo prekvapili na splitku s Lahar to
bolo jasné, že som mal nejaké očakávania, no tie borci hravo
naplnili a ešte ľahšie prekonali. Zo spomenutého splitka som
síce zachytil len 2 položky, no ich set mi poskytoval maximálny
pôžitok. Až tu som si uvedomil, koľko prvkov hardcoru v sebe
ich thrash metal obsahuje. Parádne metalové vyhrávky sa striedali
s hardcorovými húpačkami, melodika a masívne riffy, skrátka
skvelý crossover, ktorý mi miestami pripomína produkciu Municipal
Waste. K tomu osobitý, melodický spev, ktorý to celé ťahá
skôr do vôd Heathen, Overkill či Flotsam & Jetsam. Navyše
z pódia sa valí tak skvelý a čitateľný zvuk, aký sa
ten večer nikomu nepodaril nastaviť. Masakrálne vystúpenie, ktoré
bych si niekedy rád pozrel z pod pódia (večer som totiž
trávil pri distre).
 |
| EXORCIZPHOBIA |
Po sete
trutnovákov už som mal kofeínovú potrebu, tak sme opustili lokál
aj pavučinou obrastajúcu našu časť distra, aby sme v jednom
z okolitých podnikov popili kafíčko, čaj a iné nápoje.
Neviem, či zvukovka tentokrát prebehla bez problémov, no podarilo
sa mi tak zmeškať takmer celý set malačanov BLIND RATTVISA, na
ktorých som sa tešil, bo ich posledný materiál je viac ako
zaujímavý a dlho som ich naživo nevidel. Ešte aj na Ffud
fest som kvôli rozbitému autu prišiel neskoro a nevidel ich.
Po návrate do Fugy som zachytil už len zhruba skladbu a pol
a následnú dvomi zbojníkmi riadenú tombolu, ktorá
nasledovala po sete každej zúčastnenej kapely.
 |
| CATASTROFY |
Večer
uzatvoril set organizátorov tejto zbojníckej tradície CATASTROFY
songom príznačným „Zbojníci apokalypsy“. Hneď od prvých
tónov peklo na pódiu aj pod ním. Ľudia tancujú, skáču, revú,
spievajú s kapelou. Zvuk s podobnými parametrami ako mali
trutnováci, tak nič nemohlo brániť skaze, ktorú rozsievali borci
ďalšími porciami (Okovy, Kazimír, Na detskej oslave, Ančine
cecky, Tento štát sa musí zničiť, Žabomyšie vojny, Krik
a beznádej........), skrátka, odzneli takmer všetky silné
songy a nechýbala ani novinka „Zbojnícky tanec“. Roman
hnal celú družinu svojou parádnou hrou, rýchle dvojkopáky pálil
kadenciou guľometu, nad tým dunenie basy a skvelé gitary Beňa
s Janom, ktorý šupovali od boku parádne sóličká
a vyhrávky, radosť počúvať. A nemôžem zabudnúť na
to podstatné, Borisov hlas. Šteká, spieva, jedovato pľuje slová,
hádže úsmevy, gestá, grimasy – charizma z neho sála jak
horúčava z prebudenej sopky. Ale v podstate celá kapela
sa výrazne zlepšila za tých pár rokov, čo chodím na ich
koncerty. Radosť vidieť a počuť. Thrash metalu v takejto
podobe sa nikdy neobžerem.
Každá
akcia raz skončí, tak po domácej thrashovej zboji skončila aj
táto. Akcia sa podarila k spokojnosti všetkých a jej
tradíciu budem rád dodržiavať aj v budúcnosti, bo sa mi
velice pozdával ten náklad muziky „srdcumôjmublízkej“. Po
strop naprataná Fuga sa začala pomaly uvoľňovať a k domovu
sme sa pomaly odobrali aj my. Po krátkej príhode so zákazmi vjazdu
a očami gúľajúcimi príslušníkmi už len nuda na nočnej
diaľnici.
-Majto
C.-
fotky:
Imrich Pluhár (rocker.sk)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára