Ďalší
split sedempalec Hibačky, ktorý sa nedá len tak bez povšimnutia
obísť. Podelili sa na
ňom o priestor s budejovičákmi Hiroshima Nightmare, od
ktorých mám splitko s Azid. Podobne ako na ňom, aj tu nám ponúka
štvorica pánov s inštrumentmi plus dáma s hrdelným
prejavom svoj thrashovým odérom silno ušpinený punk/hardcore.
Hoci majú len jeden song „Megatma“, vôbec nie je núdza
o nápady. Po atmosferickom úvode nastúpi thrash-riff gitary
a po rozbehu nastúpi aj Mařenka so svojím kričaným
prejavom. Vôbec netuším, k čomu by som ich tvorbu mohol
prirovnať, no je to aj tak jedno. Je to skvelé, plné nápadov
a zmien,hutný no zrozumiteľný zvuk (Kapákov Hellsound),
šlape to parádne, tak srať na prirovnania. Už by sa konečne
patrilo, znovu vydať aj nejaký viacsongový materiál, nech nemusím
púšťať viackrát po sebe len jeden.
To
Hibačka na strane druhej dá do placu
hneď songov 5, nech ma aj roztrhá. Od vydania posledného albumu
"Pandora"
už uplynul nejaký ten čas, aj kapelu opustil druhý gitarák Dan,
tak som bol zvedavý, kam sa kapela posunula. Úvodná „Cutomu
Jamaguci“ je grindová rúbanica par-excellence, za ktorou
nezaostáva ani nasledujúca, Blankou spievaná „Fatman“, ku
ktorej sa v refrénoch pridá hrdlom Havel. Tempovo síce
miernejšia, no intenzita rovnaká. Tretia „Bockscar“ je zas
pekný nášup a zas dvojhlas Blanky s Havlom. Štvorka
„Hiroshima nightmare“ je len pársekundový náklep jak sviň.
Zato posledná „Trinity“ je mierny návrat k poslednému
albumu – pomalšie tempá, dvojšlapky, divoké vyhrávky a plno
dvojhlasov a zmien tempa. Parádne zakončenie opäť raz
skvelého materiálu a púšťam znovu a znovu.
Zvláštnosťou tejto nahrávky je, že textovo sa jedná o akýsi
koncept. O čom je napovedia už názvy skladieb... Skvelý
nápad, s ktorým som sa tiež nejaký čas pohrával, no potom
som ho zavrhol.
Všetkým, čo
majú radi tieto dve bandy môžem len doporučiť, alebo aj tým, čo
majú radi len jednu z nich, myslím, že aj tá druhá ich môže
osloviť...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára