PALLASIT FEST XII , 13.- 14.6. 2014 Zruč nad Sázavou

Rozhodli sme sa, že tento report spíšeme dvaja. Stalo sa nám totiž, že s ABORTION sme mali pôvodne vystupovat v sobotu, ale 5 dní pred koncertom sme zistili, že náš bubeník už jeden koncert má so svojou druhou kapelou na ten dátum a tak sme museli riešiť zmenu hracieho dňa a tak isto hneď po akcii pláchnúť domov. Ale nevadí. Na mesto sme sa dosypali akurát včas a nastupuje prvá kapela. Nechcite vedieť, kto to bol, lebo pôvodný rozpis kapiel bol už toľko krát prepísaný (aj vďaka nám), že som si zapamätal len tých pár kapiel čo hrali pred nami a po nás. V piatok sa hralo vo vnútri v krčme , žiadne PA, len tak na bedne a vokál. Na prvú kapelu, ktorú som si zapämatal boli HIROSHIMA NIGHTMARE. Punk/HC s ženským vokálom, ktorý mi občas silne pripomenul moju oblúbenú Japonskú záležitosť Romantic Gorilla. Celkom to šlo. Potom si pamätám ešte na nás ABORTION, hahaha. Prítomný už sa pustili aj do odvážnejších akrobacií pre podiom, takže sa to konečne začalo hýbať. Dokonca sme ešte aj pridávali. Po koncerte nás oslovujú Mexičania NAZARENO EL VIOLENTO či im nepožičiame podiovku. V pohode, neni problém. Medzitým riešim pri našom distre dvoch opitých nemcov, ktorým neviem vysvetliť, že jedno tričko stojí 9 eu. Strkajú mi do rúk 15 eu a berú dve. Asi nejaká zľava z nemecka, neviem. Možno mali v ruke nejaký zľavový kupón, ale ja som ho nevidel. Mexičnaia medzi tým spustia fakt energické vystúpenie, ktoré hltám každým dúškom. Z LP to už nie je také energické ale koncert sa im podaril úplne na jednotku! Trocha riešime naše hladné žalúdky ale pri vege jedlách nachádzame dvoch nasračky opitých punkáčov, ktorým neviem ani po 15 minutách vysvetliť, že sme kapela a radi by sme si niečo zajedli. Vzdávam to, ale náš pažroš bubeník nie, takže ich otravuje dovtedy, kým nepríde za mnou po polhodinke, s vetou " mám jedlo". Ja už ale sledujem fast core záležitosť VACLAV KLAUS. Mladá kapela so ženským škrekom ma celkom odrovnala so svojou energiou. Oželel som aj občas chabé výkony, ale tá energia to valcovala vo velkom aj s slečnou za mikrákom, ktorá chrlila jednu krátku anekdotu za druhou. Medzi skladbami pravdaže piskot na odjebanie posledných zdravých uší. Paráda! Popíjame ešte vonku s Mexikáncami, meníme platňe a po čase sa musíme lúčiť, lebo pred nami zopár stovák kilometrov a bubeník zajtra nastupuje o 700km dalej na další koncert, takže hajde preč.
-Lepra-

PALLASIT FEST – SOBOTA 14.6.2014, Zruč nad Sázavou

Nadišiel deň nášho prvého výjazdu mimo hranice našej rodnej. Tých niekoľko mesiacov, čo sme o tom vedeli uplynulo ako nič a po kadejakých nezrovnalostiach v dohadovaní sme sa konečne nalodili do nášho presúvadla a s miernym skorohodinovým meškaním oproti pôvodnému plánu sme sa aj vybrali k hraničnému priechodu neďalekému. Opisy divokej cesty plnej smiechu vynechám, ako aj mierny zmätok pri príchode, kedy sa na pódiu chystala eštelen prvá kapela, hoci už mala produkcia frčať vyše hodiny. Vidina toho, že hráme až poslední ma desila, keď hneď na začiatku taký sklz. Pri debate s usporiadateľom som zistil, čo ho spôsobilo - 2 kapely prvé na playliste mali cestou poruchu na vozidlách, tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezúčastnia, tak okrem kapely chystajúcej sa na pódiu a nás tam nemá zatiaľ žiadnu komplet bandu. Navrhol som, že ak dorazia borci z Galanty, s ktorými sme mali dohodnutý spoločný aparát, tak môžeme vystúpiť my, nech nemá zbytočne dlhú pauzu medzi kapelami, s čím nadšene súhlasil, ale poďme teda k výstupom...

S hodinovým meškaním sobotný koncert odštartovala miestna punková úderka KONTUZE. V zostave 2 vokály, bicie a gitara pôsobil ich punk trošku prapodivno, no počúvať sa to dalo. Možno ešte keby jeden z vokalistov bol menej nadrbatý, tak by to bolo ešte lepšie. Škoda, že nezohnali náhradu za zraneného basáka, ich muzika by zanechala lepší dojem, no hŕstke punx pod pódiom to očividne neprekážalo.

TENDENCIE a majiteľ reportu ždíme mikrofon

Vzhľadom k tomu, že počas setu prvej bandy dorazili galanťania a po oboznámení sa so vzniknutou situáciou súhlasili aj oni, že zahrajú, vyhádzali sme na pódium naše inštrumenty a spoločné aparáty a po krátkej zvukovke sme sa na to vrhli po hlave. Spustili sme náš obvyklý o 3 novinky vynovený set a všetko to pekne šlapalo. Zhruba v polovici setu ma začala dobiehať nedoliečená choroba a začal som cítiť, že by sme mali zrýchliť, nech to dáme so cťou. Nejak som to predýchal a dali sme ľuďom tradičnú 13-položkovú polhodinku toho nášho hardcore-punku. Ohlasy boli nebývalo kladné, tak sme to hádam ani moc nedodrbali... Tak TENDENCIE na prvom výjazde hanbu neurobili...

Po nás pódium ovládli práve galanťania THE CITADEL a urobili to znovu parádne. Ich tvorbu mám z roka na rok stále radšej a aj koncertne sú stále lepší a bolo to počuť aj v Zruči. Parádne vystavaný set, kde nechýbali veci ako „Aviophobia“ či „Ezer széb“ ako aj všetky veci so splitka s Tyrells Owl, ktoré mimochodom patria k vrcholu tvorby galanťanov – jednoducho šupa nehorázna. Zvukár pri počúvaní ich muziky tiež priložil ruku k dielu, keď do hovorených pasáži Spikovi prihodil delay na mikrák a znelo to absolútne dokonalo – šikovný chalanisko.

Potom sa na pódium vyšplhali Tomi s Pištom, aby popáchali svoje hlučné vystúpenie s noisecore projektom SUB-ATOMIC LEVEL. Priznávam, že som ich moc nesledoval, bo som práve začal prehľadávať prvé distro, ale čo som periférne počul, tak hluk narobili riadny.

Po tomto sete ich doplnil zbytok kapely, aby odohrali svoj grindujúci set v tradičnom duchu ALEA IACTA EST, čiže svižný grindcore s crust a hardcore elementmi. Šani valil tie svoje zbesilosti a hoci spočiatku nebolo počuť rytmičák, po upozornení zvukár rýchlo nedostatok odstránil a potom nič nebránilo plnohodnotnému zážitku z ich setu. Pištova gitara mala absolútne masakrálny zvuk – to bolo rezanie jak sviňa. Do toho Tomiho naefektovaná basa a Attilove škrekoty. No paráda. Aj ľudí pod pódiom mierne pribudlo a nebolo to len tým, že tam okrem Attilu a Tomiho stál aj Sili s gitarou... Skrátka sa prišli zabaviť a nasýtiť porciou viac ako chutného grindu. Skvelé to bolo.

PER CAPITA

Ďalšie poradie kapiel už nezaručujem, bo sa zmenil celkový playlist (veď my sme mali hrať záver spolu s The Citadel), tak som sa v tom stratil, no odohrali bandy, ktoré som buď poriadne nesledoval, abo ma neoslovili. Konkrétne KUNTA KINTE z Práglu som nejak neregistroval, COSTA COSANOSTRA z Germánie ma neoslovili, rovnako ako ich krajania PER CAPITA – jediné čo viem, že v jednej z týchto bánd búcha bicák maďarských DIN-ADDICT.

Prvou bandou, čo opäť upútala naplno moju pozornosť, bolo pražské trio punkerov pod názvom CRIPPLEKORPS. Hralo im to parádne a rovnako parádne znel aj basákov chorý hlas v kombinácii s gitarákovým krikom. Z pódia sa rinul svižný, jednoduchý (no nie primitívny) punk, ktorý kurevsky dobre šlapal a rozkrepčil hádam aj chromého. Český punk v tej najlepšej tradícii a kvalite.

Ďalšia banda, ktorá získala pozornosť preživších jednotlivcov (hoci viacerých asi skôr výzorom basáčky a vokalistky v jednej osobe) bola nemecká úderka VICTIMS OF CLASSWAR, ktorá v tvorbe mixovala metalový crust s blackovým prejavom, ktorý mal blízko k talianskym Opera IX. Hudobne to bola radosť počúvať, hoci po čase sa dala odhaliť istá schéma, ktorá sa v songoch opakovala, no gitarista valil do nás parádne riffy a vyhrávky, k čomu basáčka hádzala tiež super linky a masakrovala hlasom. Škoda, že bol vytiahnutý trošku nad nástrojmi, ich set by vyznel ešte o trochu lepšie.

O absolútna záver sa namiesto nás postarali „brňáci“ KULLERVO so svojím kuasvižným a krátkym setom plným krutého krastom olepeného hardcoru. Nebolo to zlé, no po dojme, aký zanechali vo mne nemci, to na mňa nejak už nezaberalo, ale vydržal som až do záverečných tónov s tou hŕstkou, čo ešte nezaparkovala do stanov, či do miestnej krčmy. Ja som, za opileckého spevu nesúceho sa nocou a miešajúceho sa s disbeatom revúcim celý večer od stanu s vege-jedlom, zvolil cestu do spacáku na prednom sedadle vozidla, bo moja vracajúca sa choroba nedovolila abych sa zložil kdesi v stane.

Noc divoká – stále ma čosi budilo (nádcha, kašeľ, stŕpnutá ruka či noha), ráno ešte divokejšie. Po vykonaní všetkých činností predchádzajúcich odchodu, nakoniec k nemu po troch hodinách aj došlo, tak len rýchla rozlúčka s príjemným organizačným tímom a cesta prebiehala opäť veselo a rýchlo a inak než plynulo, no šťastlivo sme dorazili – plní dojmov (aj iných vecí – ja aj soplov a vírusov, čo ma na dva dni o hlas pripravili) a snáď sa pošťastí aj ďalší takýto výjazd.

-Majto C.-

fotky -Siki-