BRUNNER TODESMARSCH "Legálni Lágry,Ilegálné Lidé" 10" LP 2017 (Phobia Rec.)

Po demáčí, splitku a kompilačke, sa dostáva Brnenská crust eskadra k svôjmu debutu. A to na 10"LP. A to sem nasekali 14 songov a na rýchlosti 45, to odsypá ako lavína.
Hudobne sú B.T. na Českej scéne zjav typu Evidence Smrti (veď majú aj spoločný split). Hlavne ten vokál robí celú ich tvorbu, zaujímavou a netuctovou. Starý matadori, ktorý vyrastali na demáčoch českých thrash kapiel ako napr. Kryptor, tu nájdu v tejto muzike, sakra podobu, čo sa týka vokálu. Ono máte pocit,ako keby ten vokál si proste len recitoval vlastné strofy, básne a totálne ignoroval muziku. No a  presne toto to robí zaujímavým!! Muzika samotná je v štýle Scandi crustu aj čo sa týka zvuku, kde gitara reže ako zahrdzavená cirkulárka, do toto dis beatový takt a spomínaný vokál. Žiadne popíkové refrény v štýle napr. Wolfbrigade sa nekonajú aj keď cover od KAAOS "Nuke" je fakt pecka a totálne oživuje celý materiál. Pomaly tento recept asi začnem už označovať,ako Český crust. Záverečná vec "Smrt Nepřátelúm" je zase naopak v konci obohatená o saxafonovú vsuvku. Dobrý nápad.
Parádna vecička na sexy desaťpalci, plná agónie, zúfalstva, hnevu a nihilizmu! No nekúp to!!!
-Lepra-

BANDCAMP
PHOBIA RECORDS

UŽ JSME DOMA „Hollywood“ LP 2017 (Papagájův Hlasatel Records)

Po reedíciách rôznych „tradičnejších“ punk-klasík prišiel rad aj na „alternatívnejšie“ veci. Medzi ne s určitosťou práve Už Jsme Doma patria. A neviem si predstaviť lepší prvý album v reedícii na vinyle ako je práve ich tretí titul „Hollywood“ z roku 1994, ktorý je v originál verzii zohnateľný už len za premrštené ceny odrbávačov. V roku 2015 ho síce francúzsky label „!Angrr!“ vydal ako dvoj-desaťpalec, no táto verzia neuspokojila celkový dopyt po tomto materiále. Môj síce áno, no neodolal som ani tejto novej edícii od Papagája. Opäť s inou verziou obalu z produkcie Martina Velíška. Textová príloha je tentokrát opäť štvorjazyčná. Opäť raz dokonalé spracovanie.

Čo ale napísať o hudobnej zložke? V prípade tohto albumu je to obzvlášť ťažká záležitosť. Po tom množstve vypočutí za tie roky by som objektívny nemohol byť ani v najmenšom, bo spolu s dvojkou „Nemilovaný svět“ ma tento album sprevádza už od svojho vydania rôznymi životnými fázami.

Úvodná paľba klávesov a šialenej rytmiky pripomína snehovú metelicu na novej verzii obalu. Začiatok „Koroze“ na mňa vždy pôsobí rovnako. Ako nečakaná facka. Skľudnenie nastane až v strednej časti, kde sa do španielkovej vypekačky pridá rytmické vytlieskavanie a song sa znovu rozbehne až s prekrývajúcimi sa spevovými linkami, ktoré vystrieda saxofón a chorál. „Polykat“ má decentnú basovú linku a skvelé saxofóny. „Jassica“ začne klavírnou vyhrávkou a opileckým popevkom, aby sa zmenila v príjemnú rockovú vecičku, kde saxofón opakuje nosnú melódiu. Aj tu príde samozrejme na typické prapodivné rytmy a zmeny a divoké sága a gitaru. Práve túto mnohotvárnosť hudby mám na UJD tak rád. „Zvonek“ je krátka hravá vec, kde zaznie aj na mierne skreslená gitara. Majestatný úvod titulnej veci „Hollywood“ snáď pozná úplne každý, kto kedy počul o Újédéčku. Najväčšiu silu má aj tak potom v kontraste s pritvrdenou, sekanou a uvrieskanou časťou, ktorú vystrieda saxíkove sóličko. Druhú stranu otvorí čisto saxofónová „Vlažná a šedivá“, kde sa všetky vrstvy pekne dopĺňajú. „Poslepu“ potom svojou rozcuchanosťou pôsobí rovnako ako „Koroze“ na A-čku. Najmä prostredná pasáž, kde sa v rýchlom slede menia tempá a stupňuje intenzita. „Cajdák“ tu plní rolu analgetika, podobne ako „Jessica“. Príjemná gitara a jednoduchá basová linka doprevádzajú melodický popevok, aby po stišovačke všetko vyvrcholilo v záverečnej explózii. „Belveder“ je opäť kompozícia mnohých tvárí. Príjemný, melodický úvod useknutý krátkou psychotickou zbesilosťou, ktorú opäť za moment nahradí majestátna harmónia, tiež postupne roztrieštená bláznivými momentmi. Pravá hudobná schizofrénia. Asi aj preto mám songy tohto typu na tvorbe tepličákov najradšej. Záverečná „Jdi tam, nevím kam, přines to, nevím co“ je presne tak šialená ako jej názov. Tiež na prvé počutie ťažšie vstrebateľná, no po rokoch je to dokonalá vec, ktorá pohladí na duši. A presne tak pôsobí jemný záver, kde do gongov a činelov znie jemná basová linka a piano, nad tým saxík v harmónii so spevom. Dokonalý záver dokonalého albumu. Hoci kapela po ňom vydala množstvo iných skvelých titulov, práve tento je stále u mňa na najvyšších pozíciách.

Kto nemá pôvodné vydanie ako ja, a nedostal sa ani k francúzskej reedícii, túto by si nemal nechať ujsť.

-Majto C.-

bandzone

Lvmen + Tomáš Palucha - 23. 1. 2018, Trenčín - Lúč

Keď vyšiel nový album Lvmen, predpokladal som, že by sa kapela mohla vydať aj na jeho živú prezentáciu a konečne si ich pôjdem pozrieť. Po tragickom minulom lete sa moje nádeje začínali rozplývať, preto ma potešilo, keď som sa koncom min. roka dozvedel, že koncerty predsalen budú. Nadišiel deň D. Trval niekoľko rokov (v prípade tejto kapely). Konečne som sa raz na koncert Lvmen aj vybral, aj keď už v značne pozmenenej zostave oproti minulým zástavkám, ktoré som všetky premeškal rôznymi spôsobmi. Tak isto som vynechal aj akciu, kde hrali Tomáš Palucha. Tento večer som si ich však nenechal ujsť a do Lúča som prišiel dokonca na ôsmu, čo u mňa nebýva zvykom. Vo vnútri už bolo oveľa viac ľudí, ako som predpokladal a stále chodili ďalší, čo bolo prvé (a vôbec nie zanedbateľné) pozitívum tejto akcie. No asi to bolo aj tým, že prevažovali staršie ročníky (aspoň som tu raz nevyzeral jak hasič na dedinskej zábave). Na pódiu trónili dve sady bicích a za nimi plátno na projekciu. Tušil som, že dnešný večer bude špeciálny. Dobrá predtucha.

Po pol deviatej (resp. krátko pred deviatou) hodine večernej sa na pódiu zjavila štvorka muzikantov a klub mierne potemnel. TOMÁŠ PALUCHA začali vyklepávaním na kotly a syntezátorovými zvukmi. Do toho jedna gitara vybrnkávala a po chvíli sa pripojila druhá slajdovými vyhrávkami. Song postupne gradoval a ľudia pod pódiom sa začínali kývať v rytme zvuku šíriaceho sa z pódia. Parádne inštrumentálne plochy a v pozadí čiernobiela projekcia, ktorá umocňovala dojem z hudby. Dobre nastrihané a deformované zábery zo starých filmov. Zvuk takmer čistých gitár sa pekne dopĺňal so skvelou rytmikou, sem tam basák spustil sample. V krátkych pauzách medzi songami ľudia hlasno prejavovali nadšenie a šlo sa ďalej. Inštrumentálny post-rock s niekedy takmer južanskými a orientálnymi vyhrávkami, ktorý ani na moment nenudil. 

LUMEN

Skladba za skladbou až k záverečnej svižnejšej veci, ktorá set pražákov ukončila vo veľkom štýle. Ani neviem ku komu by som tvorbu tejto bandy mohol prirovnať. Možno post-rockom líznuté kapely ako frantíci OAK, či Slovinci The Canyon Observer v kľudnejších polohách. Z mojej strany absolútna spokojnosť a zážitok, ktorý pýta po opakovaní. Ich budúce vystúpenie sa budem snažiť nevynechať.

Po krátkej pauze sa nástrojov chopili obaja gitaristi z predošlej bandy, pridal sa k nim aj bubeník a k nim zostávajúca trojica LVMEN. Priestorom sa začalo šíriť intro posledného albumu „Mitgefangen mitgehangen“ a na plátne sa rozkrútili apokalyptické obrazy. Gitary zaburácali podporené dvomi bicími artilériami. Po chvíli gitary stíšili, aj „hosťujúci“ bicman stíchol, aby sa ozval filmový sampel. Skvelý moment, no ešte mocnejší bol, keď song prišiel k tvrdej časti a zarachotili obaja bubeníci súčasne. Nevedel som si predstaviť, ako bude znieť banda s dvomi bubeníkmi, no musím povedať, že to bolo nadupané a živelné. Do toho Husar škrekotal spolu s basákom svoje posolstvá a gitary revali a ťaživo škrípali. K tomu pulzujúca projekcia. Skrátka, hneď od prvého momentu intenzívny zážitok. Po v podstate miernejšej produkcii prišla 

LUMEN

pre mňa extrémnejšia vec v podobe úvodnej skladby z predošlého albumu „Heron“. Aké bolo poradie ďalších songov netuším. No započul som aj ďalšie veci z novinky. Silná vec bola, keď do vybrnkávania čistej gitary a jemného tlkotu bicích gitarista zastretým hlasom odspieval slohy, aby ho v drsných pasážach vystriedali klávesák s basákom svojimi frenetickými škrekotmi. Alebo aj tradičným introm z Markéty Lazarové odštartovaná vec, kde Josef Kemr vykrikuje o vojne (čomu zodpovedala aj videoprojekcia plná vojnových scenérií). Aj tu sa dostal k slovu zastretý, hlboký hlas gitaristu a decentné vybrnkávanie. A tradične sa striedali intenzívnejšie časti s kľudnejšími. Netuším, koľko celý set trval, no moje nadšenie z neho nebralo konca. Zvuk maximálne vyvážený po celý čas. Všetky nástroje zneli štandardne dobre. Husia koža po celý čas.

Môj prvý kontakt s touto bandou naživo bol nezabudnuteľný. Cestou domov mi pískalo v ušiach, no v mojom vnútri sálala pohoda a pokoj z nadobudnutého zážitku. Ani nočný mrázik ich nedokázal ochladiť.

-Majto C.-

Fotky: Dárius

ANTISOCIAL SKILLS „s/t“ 7“ EP 2017 (Burina Records)

Keď sa zo scény nenápadne vytratila skupina Time Of My Life a zanechala za sebou nevydaný kvalitný materiál „Social life is overrated“, aj ma to mrzelo, bo chlapi mali nakročené správnym smerom. Ich posledná tvorba bola melodickejšia, no stále dostatočne drsná a nekompromisná. Škoda. Prešiel nejaký ten rôčik a udialo sa nejaké to ojedinelé vystúpenie naživo, no inak je banda oficiálne stále ležící, spící. No časť jej členov sa sčuchla v Prahe a dali dokopy nový band, ktorý pokračuje tam, kde TOML skončili. Vzhľadom k tomu, že polovicu zostavy tvorí časť Dášovho bandu Rúbanisko, nie je nič nečakané, že ich prvotinu im vydáva práve on na svojom labeli.

Keď sa rozoznie prvá „Different frequencies“, je hneď jasné, že Antisocial Skills je pokračovaním TOML ako sa patrí, typické gitary a stredné tempá, už len ten Kubov hlas tam chýba. Priamočiary, surový hardcore punk plný nekomplikovaných nápadov a jednoduchých melodických liniek. Songy dobre plynú a nenudia a ani si neuvedomíte ako a končí piaty nasraný „Ahh fuck!“ a treba vstať a otočiť placku, aby vás na druhej strane hneď pohladila príjemná melodika „Keep fucking up“, čo je strednotempovka s rinčiacimi gitarami a tepajúcou rytmikou a zároveň najdlhší song kolekcie (kúštik cez 2 minúty). „Dilemma“ potom vyznie dramaticky a naliehavo, hoci nie je rýchlejšia. Rýchlosťou oplýva „Move on“, ale aj napr. uklepaná „Decline“, či rýchla punkandrollka „Dear god“ z áčka. Na úplný záver sa v strednom tempe bicích a bublajúcej basy pridajú gitary a slovenský spev v „P.N.S.“, aka songu o našich antislniečkároch a slušných ľuďoch, ktorí vedia viac. Príjemná desaťpoložková záležitosť, ktorej Blum so Šamanom zabezpečili nekompromisné vyznenie, čo ich tvorbe sedí ako riť.... veď to poznáte.

Kto holduje šťavnatému old-schoolovému hardcore-punku, nemal by váhať ani chvíľu a siahnuť či už po tejto nahrávke, abo navštíviť koncert tejto party. Verím, že neurobí krok vedľa.

-Majto C.-

Facebook

MAGADAN "Perm-36" 12"LP 2017 (Sky Burial/A.P.E.L.)

Keby sa dávali vyznamenania za originálne nápady v oblasti coverov obalov , tak jednoznačne by vyhralo vydavateľstvo Nomad Sky. Ich nápadité obaly, proste občas šokujú. No vymyslieť niečo originálne na 12 palcový vinyl sa moc nedá, teda aspoň sa pohráme s grafikou a tá je fakt parádna. Temná, asi ako história Sovietských gulagov, ktorým aj svoje texty (teda niektoré), tento projekt venuje. Samotný vinyl je trikrát zabalený ako v trojobale  rezeň.. Fakt čo sa týka obalu a grafiky, je to namakané,ako sme si už zvykli od nich.
MAGADAN (jediný zachovalý gulag) je noise project , presne ako keby bol vystrihnutý zo začiatku industriálnej muziky na prelome rokov 80/90. Na konte majú zatiaľ jednu kazetu "Sojuz" (ktorá bola tiež fakt geniálne zabalená do krabičky od vyznamenaní, aké sa počas komunistickej éry bežne dávali ,len vyvoleným.Kazeta vyšla v náklade 43 kusov.
Pozitívum tohoto projektu je aj fakt, že sa zaoberá sociálnou tématikou, špeciálne záhadnými experimentmi ľudstva a znie to ako keby taká sonda do temnej hĺbky ľudskej duše a čoho všetkého hrozného sme schopný,keď slúžíme nejakej ideológii,alebo náboženskému presvedčeniu.
Hudba ako som už somínal, docela pripomína starý industrial, čiže zvukové kolízie, pazvuky, mechanického duhu ako podmaz a do toho zefektovaný vokál v podobe hovoreného slova,alebo škriekania. Pustite si nejakú apokalyptickú hru (ja som to dal pri FallOut4) a máte parádny podmaz.
Má to fakt temnú atmosféru!!! Prekvapenie sa koná napríklad v podobe prevzatého textu "Manifest" od Sepultury. Kto by to čakal, že?
Milovníci industrial/noise máte jedinečnú príležitosť. Vinyl vyšiel len v počte 146 kusov. Takže máte možnosť vlastniť raritku!
-Lepra-

MAGADAN
SKY BURIAL

BLOOD – Inferno (2017, samovydanie, 27:13)

S vznikom v roku 1986 patria BLOOD medzi praotcov nemeckej grindovej aj deathmetalovej brutality a najneskôr od štvrtého albumu „Mental Conflicts“ si zaslúžia označenie kultová kapela. Ale to hádam aj skôr, nás tu rozmetal už debut „Impulse To Destroy“. Za desaťročia sa udialo kadečo, vrátane tvorivého útlmu po albume „Dysangelium“ z roku 2003. Odvtedy až do minulého roku BLOOD nenahrali nič, až koncom septembra 2017 sa vrátili s novým albumom „Inferno“. Novým ako novým, 16-skladbová zbierka ukrutností mieša niekoľko nových skladieb s nanovo nahraným výberom toho najlepšieho z najstarších albumov. Nový zvukový kabát klasikám prospel, hrá to skutočne brutálne a mohutne a staré grindovice sa nebijú s novšími grind/death/metalovými kusmi. Takto je album dostatočne živý a počuť, že ani v starých „bordeloidných“ časoch BLOOD nehrali nejaké nezmysly. Priamočiary náklep i ponuré drvivé pomalšie veci, chytľavé linky a temné harmónie, mohutný hlboký growl navrátilca Martina „Witchskinnera“ Jägera, pôvodného vokalistu v rokoch 1989 – 1993, rúhačský grind/death, som naozaj spokojný. Táto parta pánov v rokoch má stále na to, aby natrhla triko o polovicu mladším hudobným extrémistom.

Martin Lukáč

https://www.metal-archives.com/bands/Blood/2752

http://www.bloood.de/

AFTERLIFE "S/t" 12"LP 2017 (Phobia Rec./Pureheart)

Čisté prekvapenie z labelu Phobia, kde už predsa len človek je zvyknutý na Švédske d beat brúsky a tu zrazu žánrovo odlišné,aj keď motiváciou na tej istrej strane brehu stojace. AFTERLIFE pochádzajú z Čiech a hrajú úplne melancholickú, metalovú záležitosť, ktorá je plná vybrnkávačiek, uvrieskaného HC vokálu. Ono teraz tieto novšie záležitosti majú na to takú škatulku, že postaapokalyptický HC/post metal. Keby to vyšlo začiatkom 90tych rokov, tak si to prisvoja na sto percent metalisti a zaradia do vyzrievajúcej Doom scény. Píše sa však rok 2018 a na tento štýl existujú už asi desiatky škatuliek. Ja by som so svojim starým pohľadom na svet asi povedal, že je to mix a zrážka kapiel,ako Anathema/Neurosis.
Každopádne, sa to príjemne počúva, skvelé melodické linky gitár, ktoré občas celkom geniálne dokážu podtrhnúť melancholickú časť skladby. To toho občas čiste noise party v podobe pískajúcích gitár. Môj favorit je posledný song "The Key Of Life" , kde sa mi strašne páči na začiatku to noisovo znejúce vybrnkávanie a celkovo vláčnosť celej skladby a v neposlednom rade, parádny hlavný riff.
Celkom všetky 4 skladby znejú parádne a nenašiel som tu doslova, nejakú slabú chvíľku ,takže čas určený, je využitý podľa mňa na 100%.
Pre mňa osobne prekvapenie a rád si ich pozriem niekedy naživo!
-Lepra-

BANDCAMP
PHOBIA RECORDS

THE PUBLIC „No Grave Is Deep Enough“ jednostranné LP 2016 (Heavy Metal Vomit Party)

Mám vo zvyku zabúdať. Čo s tým už narobím. Nosím v hlave toľko vecí, že niektoré automaticky zahrabem ďalšími. Tak to dopadlo aj s recenziou na tento titul. Nosil som ju v hlave toľko, až sa stratila pod inými vecami. No spomenul som si i znovu spísal dojmy z tejto placky Čadčanov po ich zmŕtvychvstaní a do pekiel vstúpení. Twiggy krajanom vydal pekne graficky spracované dielko, ktoré jemu ani bande isto ostudu neurobí. V jednoduchosti je sila.

Muzika už zas až tak jednoducho nepôsobí, no na to už si človek znalý ich tvorby dávno mohol zvyknúť. A čo je počuteľné hneď na prvý dojem, že oproti veciam z minulosti majú borci mohutnejší, povedal by som, že až metalovejší zvuk. Ten tentoraz dal vyniknúť riffom viac ako v minulosti. Úvodné, pomaly sa valiace Intro tak plynulo prejde do prvej veci „Nepriateľ štátu“, kde sa po úvodnej slohe banda rozohní do bieleho grindového inferna, aby sa znovu skľudnila v parádnej vyhrávke. Gitary znejú riadne husto a nasrano, do toho šum činelov a pod tým všetkým bicie nekompromisne klepocú. Aj nasledujúci song „Kosti“ začne v pomalšom, húpavom rytme, ktorý tvorí základ songu, no nie je núdza ani o rýchle hardcore časti. „Pach hliny“ začne pár akordami čistej gitary, ktoré zaniknú v burácaní rýchlych bicích a skreslených gitár. Čistá gitara sa síce ešte ozve v pár slohách, no gró tvorí agresivita a tvrdosť. Posledný song „12 hodín“ je coverom bandy Superapes, ktorú tvorili The Public + nejakí ďalší ľudia v polovici nultých rokov. Hudobne sedí v mantineloch tvorby bandy a je rovnako energická a intenzívna, hoci sa nesie poväčšinou v pomalších tempách. Škoda, že tu je koniec tejto nahrávky. Ako oznam, že beštia sa vrátila do života je tento matroš viac ako dobrý. No na zasýtenie môjho hladu po kvalitnom hardcore je to príliš malé sústo – len na zašpinenie mojich preriedených zubov.

Mám vo zvyku zabúdať, no na kvalitu, ktorú produkujú The Public je to až trestné. Našťastie somzabudol len napísať. Užívam stále.

-Majto C.-

Bandcamp

NAŠROT „Totálně našrot“ LP 2016 (Papagájův Hlasatel Records)

Držím v rukách dielo, po ktorom som túžil celé roky.Demo Našrotu, ktorých sme síce objavili až na Rebelii, no vzápätí bolo nevyhnutnosťou pozháňať celú nahrávku a dostali sme sa práve k tomuto materiálu, ktorý predčil naše očakávania. A nie inak je to aj teraz s touto vinylovou verziou. Papagáj jej dal dôstojnejšiu grafickú podobu, no podobne ako pri Telexe, ani tu v booklete nechýba originál. Zvukovo opäť kdesi inde ako je dnes zvykom, no pre staromilcov je všetko v pohode, sound je autentický, dobový. Pre nás lepší a zrozumiteľnejší, bo odpadol šum kazety a pátranie po partoch a slovách. Album, ktorý bol nahratý za deň v skúšobni. Album, ktorý svojho času ukázal punkerom, ako ich žáner môžu hrať ľudia pochádzajúci z iného prostredia. Album, ktorý možno dnešných stúpencov hardcore-punku neosloví. No môže im aspoň ukázať, kde sú korene tohto štýlu v našich krajoch. A hoci kapela po vydaní debutového albumu „Destructive tour“ opustila UG vody, odkaz jej predošlej tvorby pretrval aj vďaka tomuto vydaniu.

Hudobne ma to masakruje ako pred rokmi. Úvodná výplachovka „Našrot“ má rovnako devastačné účinky ako vtedy. Rovnako ako nasledujúca „Jsem šťasten, že jsem člověk“, ktorá síce začne pomalšou psychedelickejšou časťou, no potom sa rozkmitá rýchla pravačka basáka a song rozbúri zmysly v šialenom tempe. K tejto kategórii môžeme kľudne priradiť aj šiesty song „Anarchy in the CS“, v ktorom sa pomalšie časti striedajú s rýchlymi náklepmi. V podobnom duchu sa nesie aj stranu A uzatvárajúca „Král je mrtev, ať žije král“, kde pomalý úvod vystrieda besná stredná časť, aby sa pred záverom zas všetko stlmilo a do gitary znel len spev. Finále však opäť patrí besnote a tvrdosti. Ťažký odér českého undegroundu zas vnesie „Mahaj beham“, ktorá sa v strednom tempe sunie vpred, ozdobená skvelými basovými linkami a minimalistickou gitarou, do čoho Hraboš šteká text v svahilčine. Spektrum farieb a žánrových odnoží tu dopĺňa dvojica rýchlych, priamočiarych hardcore-punkových vecí „TN“ a „Hodnej kluk“ (ktorá spolu s úvodnou vzbudili náš záujem o bandu na spomenutej kompilačke). Béčko otvorí “Spravedlnost“ v strednom tempe, ktorej pohodový dojem odstrelí besniaci „Strýc na výboře“ ako aj krátky (skoro až grindový) „Nemám už naději“. Zato ďalšiu dávku psychotična vnesie „Princip zrcadla pomocí kterého můžeme pozorovat věci postavený na hlavu“, ktorá mi znie skoro až Majklovo-strýčkovsky. Skvelý kus. „Schovej se“ pokračuje v nastavenom smere stredných temp, zasekávaných pasáží a alternatívnych spevov. „Hnijící královná“ je baladická vec v strednom tempe s kvílivým gitarovým sólom. Záver albumu obstará hospodská „Sexy story“. Povedal by som, že akási povinná jazda starého českého punku, bo asi každá kapela vtedy mala podobnú. Hudobne ani textovo žiadny zázrak, no tu má svoje miesto, aby bol obraz doby vzniku dokonalý.

Album, ktorý možno nemusí každý, no ja ho veľmi rád.Pre mňa má svoju nostalgickú hodnotu a okrem toho je aj tak plný kvalitnéhi starého hardcore-punku, ktorý pomáhal utvárať moju hudobnú orientáciu.

-Majto C.-

Toto sme počúvali v roku 2017

Majto Cagala:

ADACTA – Tma LP 2015

Tento album je pre mňa dlhodobo skvelým sústom. Sú na ňom skvelé songy (Úzkosť, Z mostov stúpa dym, Katastrofy, Zuby závisti, Zlosť) a je obdarený skvelým zvukom. Jeden z dlhodobo skvelých titulov slovenskej hc-punk scény.

DEZERTER – Wiekszy zjada mniejszego LP 2014

Poľský punk so všetkými typickými prvkami, ktorý táto kapela produkuje už cez 30 rokov. Skvelé melódie, chytľavé songy a texty na úrovni. Počúvam ho už pár rokov častejšie ako staršie tituly, no užívam si ho rovnako ako keď som ho kúpil. A hoci sa mi spočiatku nezdal až tak namakaný ako predošlý „Prawo do bycia idiota“, s každým ďalším vypočutím mi odkryl svoje krásy.

DOGMA INC – Blacksun Flowers CD 2017

Nový album Dogma Inc. musí chytiť každého, kto kedy holdoval extrémnej muzike. Opäť iný ako predošlý titul, opäť posun. Myslím, že ešte dlho neopustí môj playlist.

HOLLYWOODFUN DOWNSTAIRS – Reactions LP 2015

Novozélandské trio a ich album, ktorý som kúpil na jednom z ich koncertov. Ťažko žánrovo zaraditeľná vec, rovnako ťažko sa vstrebávajúca, pritom ich mix punku a noise rocku je jedinečný.

SAMORAST – Samorast 10“ 2017

Táto kapela je pre mňa živou vodou našej hardcore-punk scény. Som rád, že vznikli a nahrali tento skvelý titul.

Jan IP :

Despise You / Coke Bust split 7“EP –

Despise You vždy boli, sú a navždy budú mojou top bandou a na tomto splite to len potvrdili. Surový, priamočiary a nekompromisný hardcore violence na plne gule. Coke Bust majú za bicími Chrisa Moora a toto je jedna kurevská výhoda. Perfektný hrad core no na ich prvý full lenght to nemá. AJ napriek tomu je to však pecka.

SxOxTxEx / Raw Noise Apes split 10“LP 

 Maďarský SOTE sú BOMBA. Tu netreba písať nič viac. Momentálne najlepšia grind core kapela široko ďaleko. Raw Noise Apes z Grécka si tak isto pripravili poriadnu porciu old school grindu a to všetko na mojom milovanom 10 palcovom formáte. Grindery neváhajte ani sekundu!!!!

Triac / Sick/Tired split LP 

 Obidve kapely mixujú rýchly grind s ťažkými power violence peckami a obidve kapely to robia kurva dobre. Toto split LP je poriadne rýchla jazda. Nedá sa to počúvať len tak na jeden krát, ale musím to otáčať na gramci do zblbnutia

Lack Of Sun / Black Aspirin split kazeta 

Neni nič krajšie ako pekne urobená kazeta. Lack Of Sun je nová banda Zubára a Méďu z Controlled Existence, kde drhnú valivý dvojkopákový death metal s parádnymi temnými melódiami. Skutočne skvelá nahrávka. Black Aspirin je pomalší sludge metal trochu v štýle Electric Wizard.

Death Toll 80k ‎“Step Down „ LP 

 Zaprisahal som sa, že nikdy nebudem písať o muzike z internetu no tu mi to nedá. Táto LP vyšla oficiálne len pred nedávnom a zatiaľ som nestihol skočiť po originály. Už pri prvých zmienkach o novej doske od týchto maniakov som bol vzrušením bez seba a nevydržal som čakať na to, kým ju ulovím niekde v distre. Step Down je totálny masaker a Death Doll 80K svojou novinkou rozjebú všetko na padrť!!!! Toto kurva musím mať nech sa deje čo chce.

RadoKAZ:


Black Magic SS "Kaleidoscope Dreams" CD

psychedelic occult rock, ako žáner ma to nijak moc nebere, ale títo australani to hrajú ako heroin, pustíš raz a nevymeníš CD pol roka. skvelá muzika k pivu, k tomu lacné hákenkrojce, mne to nevadí, pusti si to a nebude ani tebe, prisahám skús.

VOM "Initiation" MC
malá, nenápadná kapela zo škótska s novou nahrávkou po 4 rokoch, ani neviem ako to opísať, noiserock/postpunk, trochu Skullflower a veľmi z ľahka prastarý The Cure, zamotaný, uletený jam z jaskyne, má to groove, skvelá vec, VOM je jeba!!

Spastic Amoebas s/t MC
keď sa dá dokopy Doug Long (Hellnation, Brody's Militia, Erectile Dementia atď), Stumblefuck (Rupture) a Food Fortunata (Sockeye, Pile Of Eggs, Breathilizor atď) a spravia, nech už to je hocčo, môže to nebyť v mojom topfive? len sa pýtam ...

Poison "Hölle Und Vernichtung" Complete discography 84-87 Box

mám doma zo 20 boxov, ale tento je najlepšie spravený aký som kedy videl a ak sa niekedy hovorí o nedocenených kapelách, tak nemecký Poison je jedna z najviac. popiči totálny nemecký thrash osemdesiatych v prevedení aké si stopercent zaslúžili.

The Mickey Guitar Band feat. The Gerogerigegege ‎ "From The Deep" LP
toto vyšlo len nedávno, ešte som to nepočul, mám to na ceste

Lepra:

NAPALM RAID "Wheel Of War" 12"LP 

Milion kapiel hrá dis beat,ale týto Kanaďania to vedia urobiť originálne na jednotku. Je tam chémia, kvôli ktorej ich odlišujem od tých milion ďalších. Absolútny top pre mňa!

MORBID ANGEL "Kingdoms Disdained" CD 

Parádna vec ,ktorá mi pripomenula, prečo som onehdy časov vlastne počúval death metal. Absolútne veľdielo, ktoré pripomenulo tým vyumelkovaným sračkám, čo sa pod nálepku death metal skrývajú, že takto sa to má robiť!!!

SEVEN PAINFUL "Entrophy Of Soul" CD 2017

Nenápadná Slovenská kapela s ostrieľanými harcošmi za batériou, natočila parádny mix starého sveta s novým. Mix všetkého čo sa v tvrdej hudbe otočilo. A to prosím pekne, fakt leze do uší ako Alien.

DEAD INSTRUMENT / P.L.F. split 7"EP

Milujem Dánov Dead Instrument.  Absolútný ,megaintenzívny grindcore tornádo! Toľko energie v tak krátkej minutáži, sa len tak nevidí.

JESU / SUN KILL MOON  split CD

Justin Broadrick je môj hrdina a pionier v objavovaní nových dimenzií v muzike. Týmto albumom objavil zase ďalšiu. Kombinácia sludge muziky s recitovaným vokálom, je proste úchvatná!