Poľský
punk. Niečo čo má vo
svete svoje meno. Niečo, na čo už každý isto narazil pri svojej
púti scénami. Niečo, čo som objavil po revolúcii vďaka
Strapatému a jeho dodávkam z ponuky Malárie. Niečo, čo
ma vtedy uchvátilo a čo ma drží dodnes, hoci nie som žiadny
extrémny fanatik ani zbesilý zberateľ všetkého z tejto
scény. No vždy si s chuťou vypočujem každý titul, ku
ktorému sa dostanem. A že som medzi nimi už našiel
chuťovečky...
„Jedna
plaga ludzka plaga“
je druhým albumom tejto varšavskej štvorice a znie parádne.
Výborný, ostrý zvuk všetkých nástrojov dáva vyniknúť všetkým
gitarovým riffom aj basovým linkám, pričom aj spevy sú
dostatočne zrozumiteľné a bicie tiež neznejú len kdesi
v pozadí ako tlmené dunenie. Od prvých tónov zvonivej basy v
„Zegnij kark“ sa jedná o šťavnatý hardcore-punk vysokej
kvality. Nechýba ani kratučké melodické sóličko. V nasadenom
tempe pokračujú aj v ďalšej veci „Inwazja guzików“ (s
parádnymi slide vyhrávkami gitary). Chvíľkové zvoľnenie nastúpi
v technickejšej (rozumej v rytmicky rôznorodejšej)
„Slalom z koszykiem“ (ktorá sa ale tiež rozbehne)
a dramaticky znejúcej „Choroba“, ktorá ma až mrazivú
atmosféru. Titulná vec je rýchla hardcorovica s viacerými
pasážami, ktorá preletí a nechá priestor svižnej
melodickej veci „Polski raj“, aby stranu uzavrela tempovo
rozhojdaná „Kolejna wojna“, kde slohy sa nesú v stredne
rýchlom tempe, pričom pod Anniným spevom bubloce len basa a bicie
vyklepávajú rytmus a gitara hrá len „křoví“, aby do
rýchlejšeho refrénu naplno zaburácala. Po otočení zas srdénko
poteší členitá „Stawka wieksza niz zycie“, kde sa na chvíľku
ozvú čisté gitary v krátkej ska pasáži (škoda, že čisté
gitary nedostali viac priestoru na albume). „Modl sie plać“ je
parádna, melodická hárdkorpankovka s dobrou medzihrou po
prvom refréne a melodickým sóličkom. „Gówno nie prawda“
je krátka, tvrdá záležitosť. „Rowne i równejsze“
strieda čistú ska-gitaru v slohách s hardcorovou
brutalitou v refrénoch a peknou vyhrávkou pred záverečným
refrénom. „Zacznij sie bać“ začne jemnou vyhrávkou čistej
gitary, aby zmizla v thrashovom riffe sekajúcim zbytok songu.
Zvonivá basa a tlmená sekaná gitara uvedú „Ja wiem
najlepiej“ pekne v strednom tempe a navodzujú skvelú
atmosféru, ktorú pretínajú len rýchle refrény. Záver albumu
obstarávajú najskôr prapodivným psycho úvodom a záverom
obdarená „Psi obowiazek“ (samozrejme, že medzi nimi je pekný
náklep) a pomalá náladovka „Mali anarchisci“, v ktorej
je toľko emócii, že až. Skvelé všetky party – jednoduché
bicie, skvelé basové linky, parádne gitarové party (znejúce
miestami až rockovo zemito vo svojej jednoduchosti), z ktorých
mrazí a absolútne skvelé spevy, či už Annin sólový, abo
zbory ostatných členov. Dokonalý záver skvelého albumu. Prvý
album „Testowane na ludzach“ sa mi síce dosť pozdáva tiež, no
týmto ho ešte o čosi prekonali. Dúfam, že nasledovník sa
ukáže čoskoro. Dobrých albumov nikdy nie je dosť. Všetkého, čo
som mal kedysi rád na muzike Czarnobyl Zdrój či Schizma abo Ahimsa
a Dezerter, sa mi dostalo aj od Antidotum. Poriadna dávka
poľského hardcore-punku, ktorého sa nedá presýtiť. Zháňajte,
neoľutujete...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára