Forgotten
Silence na vinyle. To nie je nič nové, veď doteraz vydali niekoľko
7-palcov. No album Forgotten Silence na vinyle je niečo o čo
sa predtým nepokúsili. Nový formát, ktorý by ale mohli
zachovať.Vyzerá
excelentne a ako všetko, čo robí táto partia, neortodoxne.
No hlavne, album Forgotten Silence je vždy zárukou množstva dobrej
muziky.
Úodná
„Translucide (Brighton II)“ začína decentne, akoby pokračovala
tam, kde skončil predošlý album „Kro Ni Ka“.
Hravá basa pod rockovými gitarami postavená na rockovom rytme
bicích s decentnými klávesami, no po chvíli zarevú tvrdé
gitary a nastúpi drsný vokál, ktorý výrazivo posunie do iných
vôd. Celým songom sa prepletá hravosť pre albumy FS tak typická.
Veľkým kladom je výkon nového speváka Satyra, ktorý hneď
predvedie niekoľko zaujímavých farieb a podôb, ktoré už
tak dokonalú muziku kapely ešte obohacujú. „Aalborg“ je od
samého začiatku drsná black-death metalová záležitosť
s rýchlymi bicími a riadne drsnými vokálmi. Je síce
spestrená rôznymi pomalšími, atmosferickejšími vsuvkami, no
v podstate ju môžem označiť za dosiaľ najrýchlejšiu
a svojím spôsobom aj najtvrdšiu vec kapely. Kopáky burácajú,
gitary riffujú, všade mrazivá atmosféra severu. „Les collines
de Senyaan pt. III“ už svojím názvom napovedá, ktoré obdobie
bohatej histórie kapely vytiahne na povrch. Parádna inštrumentálna
vecička postavená na zvuku akustických gitár a basových
linkách. Ak k tomu prirátam jemné klavírne party a opäť
skvostné bicie, musím sa vždy so zavretými očami len nechať
unášať tými tónmi na vzdialené, zasnežené vrcholy Senyaanu.
Druhú stranu otvárajúca „Ferment de la bouche“ je tiež
drsnejšia vec, kde sa objaví aj nejaká klepačka, no v podstate
plynie skôr pomalším tempom. Náladou evokuje dávny debut „Thots“
ako aj jeho nasledovníka „Senyaan“, no opäť je to celé hrané
súčasnou formou, kde každý člen pridáva to svoje, čo robí ich
súčasnú tvorbu tak príťažlivou. Obe skvelo sa dopĺňajúce
gitary s pestrými Martyho klávesami, pričom nehrajú všade
za každú cenu. Do toho skvelá rytmická sekcia, ktorá v tejto
kapele nikdy nebola len do počtu a navrch ten parádny
rôznorodý vokál.
Opäť
jedna vec, ktorá krásne plynie a v polovici si uvedomíte,
že vás objímajú príjemné tóny a po klepačke z úvodu
ani pamiatka. Iné emócie zas vyvolá úvod „Dichroisme (Two rooms
world)“ so znepokojivým kvílením klávesov, strojového sekania
bicích v duchu Meshuggah
s riffovaním ako predviedli napr. nóri Atrox na albume
„Orgasm“ a naliehavým vysokým krikom, ktorý je striedaný
deathovým chrapľákom v svižnejších pasážach. Posledný
song „The black rider 4K8 (Chanson pour la station de service)“
je tiež plný rôznych nálad a skvelých pasáží, ktoré
musia naplniť spokojnosťou každého nadšenca do kvalitnej muziky.
Jednoducho dokonalý záver albumu. K vinylu je pribalené aj
cd, kde je v podstate celý materiál podopĺňaný o „medzihry“
a vsuvky z istého filmu (ktorý dal aj názov tomuto
albumu), čo znie tiež dosť dobre a dáva to albumu podobu
konceptu. No aj samotná vinylová verzia je dokonalým dielom
a ďalším skvelým materiálom z produkcie Forgotten
Silence, ktorý opäť posunul ich tvorbu o stupienok vyššie.
Kto má rád ich neortodoxný a experimentálny prístup
k metalu a jeho kríženiu so všetkým možným, isto si
Veľkú žranicu vychutná ako ja. Opakovane a nenásytne stále
dokola.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára