DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 11. novembra 2018

NEEDFUL THINGS / N.I.B.I.R.U. split 7"EP 2015 (Psychocontrol)

Troška staršia vecička, ale to v tejto muzike vôbec nehrá rolu. Grindcore bude vždy grindcore a je úplne fuk, kedy ste to nahrali.
Česká legenda grindcore NEEDFUL THINGS si šlapú svoje chodníčky už pomerne dlho a vydávajú nám splitká jedna radosť v priemere dva za rok a občas do toho full album. Toto splitko s Amerikáncami, nevybočuje vôbec z ich klasickej schématy, brutálného, buldozeroidného grindcore na štýl Phobia. Čiže dlhšie songy, masívny death metalový zvuk, guľomet bicie, premenlivý vokál od škrekotu až po murmur. Jednoznačne sa vyhýbajú experimentom a keď si kupujete ich nahrávku, tak viete že sádzate na istotu, že si vypočujete kvalitný grindcore. Nie je tomu ináč ani teraz, tri songy, kvalitného grindcore.
N.I.B.I.R.U. sú Američania a doteraz som o nich nikdy nepočul. Tiež sem capli tri songy, tiež kvalitného grindcore,aj keď trocha viac zatočeného už do death metalu, stále je to však poriadna porcia. Skladby sú o niečo kratšie a práve preto vyznievajú údernejšie. Tiež tomu nie je čo vytknúť!
Až chcete vysrať mozog z hlavy, rýchlo a krátko, tu je jeden tip!
-Lepra-

BANDCAMP

piatok 9. novembra 2018

BEAST WITHIN THE SOUND "..And Vice Versa" CD 2018 (L´Inphantile Collective)

Pre mňa, absolútne neznáma vec. Osi mi to strkal do ruky, že bude sa mi to páčiť a aj nebude. Huh. Tak som si povedal, už len nájsť čas, odýchnuté uši a dať tomu šancu. Veď aj vlkodlak si zaslúhuje spravodlivý súd -)
No na moje počudovanie, nie je to zlé. Povedal by som, že si v tom príde na svoje ako Thrash maniak, tak milovník HC ale ono to zabrusuje aj inde. No a to sa mi už moc tak nepáči. Celá nahrávka je fakt pestrá a hrá na všetky strany a štýly. Thrashové sekanice s parádnou melódiou a ešte parádnejšími refrénmi (a tie zbory sa fakt podarili napr. "Espirit de Corps") sa tu striedajú s poriadnymi HC skákanicami. To všetko v parádnom zvuku. Tomuto vôbec nemôžem úplne nič vytknúť, lebo to zapadne do tej retro thrash vlny , kde sa veselo miešá thrash s HC (ako napr. u Municipal Waste). No lenže oni zajdú ešte ďalej a to už občas preskakujem tie skladby. Dobre, použiť čistý vokál, to je ešte ako tak, to ešte môžem,ale keď už sa začne mňaukať v štýle Limp Bizkit, kurva to už nie. Neznášam ten vokál, lebo mi pripomína ufňukaného fracka, ktorý sa sťažuje. Vyhodiť odtiaľ skladbu "Scapegoat" a hneď sa lepšie dýcha.
Ono ja chápem snahu kapely o čo najpestrejšiu nahrávku v rámci ešte žánru,ale bojím sa , že to viacerý pochopia, ako taký kočkopes. Mne sa tá snaha páči,ale občas aj u mňa šlapnú vedĺa. no popritom všetkom je tu kopec skvelých momentov a hlavne energie a agresivita a to je hlavné.
Na svoje si prídu hlavne milovníci moderného thrash-u a jeho mnoho odnoží a tvárí.
Ešte aj ten obal ťa pomýlí,lebo si myslíš, že ideš počúvať nejaký sludge/doom/stoner vec.
Až si tharsher, vyskúšaj!
-Lepra-

BANDZONE

štvrtok 8. novembra 2018

29.10.2018 – Spacegrinder, Warfuck, Whoresnation, Satan, Hordur – Fuga, Bratislava


Postrach zvukárov a organizátorov koncertov, japonský hlukový deštruktor Spacegrinder opäť zavítal na pár dní na Slovensko. Aj keď z jeho strany nešlo o žiadne turné ale skôr o výlet, podarilo sa mu vďaka Rišovi predviesť svoju krátku exhibíciu v bratislavskej Fuge. Večer v spoločnosti ďalších štyroch francúzskych kapiel vyzeral veľmi lákavo a navyše mi Kamei opäť ponúkol sprevádzať ho na bicích, čo som samozrejme s veľkou radosťou prijal. V pondelok po práci tak Monika sadla za volant a šliapla na pedál. Kamei nás čakal v Lovčici u Riša. Vystískame sa s celou rodinkou, s chlapmi dáme jedného lahváča a pokračujeme ďalej. Aj napriek občas prekročenej rýchlosti sme prišli na miesto už po prvej bande, Hordur. Tí sú na turné spoločne so Satan a tu v Bratislave sa stretli so svojimi krajanmi Whoresnation a Warfuck, ktorí si zas idú svoje tour. Druhý na rade sú Satan. Black metalom reznutý grind s občas monotónnymi pasážami, znie to trochu jednotvárne a nič komplikované ale je to skôr jednoduché a priamočiare. Mám pocit že som ich už niekedy dávno aj videl no za boha si neviem spomenúť kde. Kamei zatiaľ vyložil nejaké svoje tričká a spoločne si vychutnávame orosený stupavar. Ani sa nespamätám a na pódiu to už z pódia duje grindový tajfún Whoresnation. 
bands
Prekvapuje ma trojčlenná zostava ochudobnená o basu. Po koncerte sa dozvedám, že takto v trojici fungujú už dlhšiu dobu. Nuž pravda je, že naposledy som ich videl pred cca piatimi rokmi v Prahe. Hudobne sa však nezmenilo absolútne nič. Stále mrvia grind as fuck na plný plyn v ukrutnej rýchlosti. Mohutná gitarová hradba podporovaná bubeníckym gulometným hniezdom a výrazným hrdelným prejavom. Pibe s prehľadom strieda rôzne polohy vokálu, až mám niekedy pocit, akoby sa na pódiu striedali minimálne dvaja speváci. Bombový profesionálny výkon celej bandy, bez flákania a zohraté ako fras. Ísť na pódium po tejto smršti, to som veruže chalanom z Warfuck nezávidel. No duo Mak a Nik sa len tak ľahko nedajú zaskočiť. Odohraté toho majú za svoje nie zas až tak dlhé fungovanie habadej a to, že sa na pódiu sa cítia pohodlne vidieť hneď od prvých momentov. Mak rozpustí brčkavú hrivu, Nik zabije na hlavu šatku a apokalypsa môže začať. Tak živelný a energiou nabitý prejav sa veľakrát nevidí ani pri kapelách, ktorých je na pódiu ako hadov. A navyše obaja ovládajú svoje nástroje na najvyššej úrovni a niekedy fakt nechápem ako v takom nasadení strúhajú také parádičky. Warfuck je proste šupa, jebanica, grindový masaker!!!! Vnútro mi celé vibruje pri každej klepačke, tempo na maximum. Ak som im nezávidel, že majú ísť hrať po parádnom výkone ich predchodcov, tak po tomto som si ja len vzdychol, že čo tam teraz asi tak mám predviesť. Kamei si našteloval notebook s pripravenými deštrukčnými podmazmi a na jeho väčšinou zdĺhavé prípravy je teraz hotový celkom rýchlo. Organizátor a zvukár majú mierne obavy, aby im tu z toho nenarobil triesky. Kameiovi v rýchlo a stručne vysvetľujem, že jediné na čo nemusí dávať pozor sú 5 eurové mikrofóny, ktoré som na poslednú chvíľu kupoval pred odchodom zo Zvolena. Berie ma za slovo a z mikrofónov si po koncerte odnáša pár fanúšikov už iba nejaký kúsok na pamiatku ako suvenír. Zvukár hneď kontroluje stojany a káble, všetko je našťastie ok. Celé toto deštrukčné divadlo trvalo cca tri minúty a po koncerte sa mi Kamei priznáva, že dnes chcel aj trochu viac, no pri ňom človek nikdy dopredu nevie ako to dopadne. Po koncerte trvá hodnú chvíľu kým sa rozlúčime s Francúzskou osádkou a opustíme priestory Fugy. Pred odchodom ešte ukážeme Kameiovi nočnú Bratislavu a prejdeme sa s ním po Michalskej ulici. Domov prichádzame okolo štvrtej ráno no sme tak nabitý energiou že miesto toho aby sme zaľahli, sedíme a kvákame v kuchyni až kým neni vonku vidno. Bolo mi obrovskou cťou byť opäť súčasťou Spacegrinder a dúfam, že si to zas niekedy spolu zopakujeme Kamei-san. Arigato!!!!
Jan IP

streda 7. novembra 2018

KOMPLEX VINY „Výuka našeho názoru“ LP 2016 (Samovydanie)



Na pódiu v Zruči nad Sázavou sme sa striedali s jednou veľmi zaujímavou kapelkou, ktorej tvorba ma uchvátila aj napriek extrémne nepríjemnému dusnu, ktoré nastalo cca v polovici ich setu. Neskôr som si od nich zadovážil tento 12-palec, ktorý ponúka to isté, čo ma tešilo už naživo. Rýchly a nekompromisný, politický hardcore-punk, ktorý nesie stopy vplyvov poľskej scény, ale aj nejaké tie domáce. Rezká muzika doplnená chrapľavým spevom. Hneď od prvého songu „Pokus o útěk“ môžete počuť množstvo hudobne premáknutých pasáží a harmónií. Ani dlhšie inštrumentálne vyšperkovanejšie časti však neuberajú nič z naliehavosti prejavu. Ťažko vybrať nejaký song, ktorý by vytŕčal nad ostatné. Všetky sa nesú v svižných tempách, no sú aj výnimky s občasnými spomaleniami (napr. záver tretej „Válka, jenž se nehodí“, či „Plastové elegie“, ktorá je celá v stredne rýchlom tempe s basou smrdiacou Dezerterom, alebo aj pomalý, decentný rozbeh záverečnej „Stín“). Inak vás štvorica ubije svojim neustávajúcim rýchlym náklepom, kedy sa menia riffy, melódie a texty, no tlak vyhladzujúci všetky životné formy v dosahu ostáva. Nekompromisne nabušený album, ktorý tak má svoje osobité čaro a tých 22 minút rozdelených na 10 songov uletí rýchlo. Jediná pomoc je otočiť znovu placku a začať odznova. Neviem, či ju má tuto v okolí niekto v distribúcii, no ak ju kdesi na akcii zhliadne človek, ktorému nevadia kapely ako Innoxia Corpora, Dezerter, či napr. Dezinfekce abo Apolita, nech si ju istotne zakúpi. Nápadov plná tvorba tejto partičky mu bude odmenou.

-Majto C.-



štvrtok 1. novembra 2018

FIVE YEARS OF ANARCHOPUNK – (Brunner Todesmarsch, Rosa Parks, Tendencie, Alkalmotlankodik) - 27.10.2018 - Orlová, Klub Futra




Konečne sme zas raz vyrazili na cesty za účelom šírenia našich zmätkov medzi pospolitý ľud. Tentokrát až do ďalekého sliezskeho kraja na ostravsko-karvinsku, konkrétne do Orlové. Počasie bolo nevľúdne už od začiatku, mierne mrholenie a oblačnosť, no až s príjazdom na Kysuce začala temnota. No ešte väčšia prišla neskôr - hmla a ťažké sivé oblaky, ktorými nás uvítali sliezske kraje, vo mne evokovali atmosféru Sapkowského husitskej trilógie. Dažďom i hmlou nasiaknutou sychravousťou sme sa s končiacim dňom a nadchádzajúcim večerom dostali až do cieľového mesta, no naše mierne blúdenie skončilo až o niekoľko desiatok minút neskôr, keď sme konečne dorazili až ku klubu. Tam nás už očakávala príjemná spoločnosť organizátorov a ich kamošov, s ktorými prevádzkujú činnosti klubu, ako aj veľmi chutná a pestrá veganská poživeň, ktorá rýchlo zahnala negatívne dojmy z blúdenia v kruhu po večernom meste. Po prehliadke klubu sme boli milo prekvapení útulnými priestormi, ako aj jeho rozsiahlosťou. Veľmi príjemné miestečko.
ALKALMOTLANKODIK
Vzhľadom k tomu, že spoluoslávenci Apolita sa kvôli zdravotným problémom jedného z členov (Pig, veľa zdravia!) nezúčastnili, začiatok akcie sa posunul až na ôsmu hodinu večernú a priestor zaujala trojica s prapodivným názvom ALKALMOTLANKODIK. Hneď zkraja všetkých prítomných zmietli hustým a drsným crust-punkom najhrubšieho zrna. Hrdelné prejavy opatroval zväčša bubeník, no sekundovali mu striedavo gitarák s basákom. Odohrali coverku ostravských spolubojovníkov, ktorí sa tiež dostavili. Celkový dojem bol devastačný. Ich intenzívny prejav mal čosi do seba a odpálil večer so cťou.

Snažili sme sa dlho nezdržovať a po nevyhnutnej príprave a krátkej zvukovke sme rovno odpálili našu 14-položkovú sadu songov. Chceli sme v tento špeciálny večer priniesť niečo špeciálne, tak sme zaradili 2 nové songy, ktoré mali týmto verejnú premiéru, rovnako ako song „Väzni cudzích cieľov“ z našej minuloročnej dosiaľ nevydanej nahrávky, ktorý síce trošku trpel pôrodnými bolesťami, no napokon nedopadol až tak průserovo. Snáď tak nedopadol ani náš výkon, bo sme sa snažili nepodliezť laťku nastavenú prvou kapelou ani o milimetrík a našu obligátnu polhodinku sme neodflákli.
ROSAPARKS
Po nás sa na pódiu objavili oslávenci ROSAPARKS. Úvodné 2 songy odohrali v starej zostave s Danom na poste gitaráka a doprovodného speváka. Trošku nostalgie za starými časmi pre mňa. Potom už ale na pódiu miesto zaujal Jarek, ktorý nastúpil po Danovom odchode do sveta a kapela pokračovala vo svojom skvele vystavanom sete. Ich melodický punk s množstvom pasáží a striedaním spevov aj intenzity je stále lepší. Ich veľkou prednosťou sú 2 skvelo zladené gitary ako aj vynikajúca Winylova hra na bicích, ktorá je pestrá a nápaditá a posúva songy o level vyššie, ako aj Blankina hra na base a jej hlasový prejav vo viacerých polohách. Skrátka a dobre, kapela, ktorej tvorba má čo ponúknuť aj náročnému poslucháčovi. A presne tak vyzeral a znel aj ich výstup v sobotu večer. Jedno zo suverénne najlepších vystúpení, aké som od nich doteraz videl.

Rola poslednej kapely večera tak pripadla brnenským neúprosným drtičom BRUNNER TODESMARSCH, s ktorými som už mal tú česť pred pár rokmi v Trnave, no v sobotu sa mi pozdávali ešte o trochu viac ako vtedy a to tiež už bol riadny náter. Chlapi súkali jeden zbesilý krátky štek za druhým v guľometnom tempe, až mi zliezala koža z tela. Vynikajúca intenzita. Nekompromisný hradcore-punk najhrubšieho zrna, ktorý nenechá jediný orgán nezasiahnutý. Rýchlosťou blesku sa prihnal záver celého masakrálneho setu a zostalo ticho. Práve včas, aby človek nevydýchol naposledy a túžil opäť niekedy zažiť to zúriace tornádo revu a hluku. Ideálna bodka za skvelou produkciou celého večera.
KLUB FUTRA
Niekoľko chvíľ po stíchnutí hudobnej produkcie sme ešte trávili príjemnými dialógmi s príjemným osadenstvom klubu ako aj ostatnými kapelami. Keď nastal čas vrátiť sa zo spanilej jazdy k domovu, dlho sme neotáľali a po rozlúčke tak i urobili. Cesta fádna – tma a dážď.
Dúfam, že kapelám to skvelo bude šlapať aj v ďalších rokoch a rovnako dlho že vydrží fungovať aj tak príjemný klubík, akým bezpochyby Futra je.

-Majto C.-

fotky: Lubo M.


BRATISLAVSKÉ DIEVČATÁ LP 2017 (Papagájův Hlasatel Record)


Bratislavské dievčatá. Názov kapely neznámy, no pri pohľade na zostavu sa veci začínajú vyjasňovať. Tým pádom je hneď každému aj jasné, o aký druh punku tu asi pôjde. Priznám sa, že kapely (resp. muziku) tohto druhu som dlhé roky odmietal, no časy sa zmenili a ja som opäť prišiel na chuť aj týmto veciam. Preto ma práve tento titul od Papagája obzvlášť potešil. Za prvé na ňom hrajú starí pardáli, ktorí už majú čo to odžité i odohraté. A za druhé, aj muzika tomu zodpovedá – hrajú presne to, čo im najviac sedí – punk 77. Nejde pritom o žiadne retro, ale sú tu plnohodnotné, melodické punkovice v stredných tempách. I keď hneď pri úvodnom riffe „Krásny deň“ na mňa úplne dýchla spomienka na starú pivnicu, kde z x-tej kópie kazety na nás chrčala muzika Barbus, Lord Alex či Z... (šak každý vie, čo nám vtedy ešte nevadilo). Zvukovo je to však novodobo ošetrená vec (Shark predsa nevypúšťa polotovary, ale riadne šťavnaté nálože), čo dáva vyniknúť ako pestrej Romanovej gitare, tak aj mohutnej base Lumpa Čupe, no aj priamočiarym rytmom úderných bicích Mikka. Veľkým kladom tohto albumu je striedanie nálad, kde po rozjuchanej „Ty sám“ príde temnejšia „Trochu veľa“ (ktorý, mimochodom, patrí k mojím obľúbenejším z tohto albumu), ten vystrieda temperamentná „Dievča z ulice“ a tú zas decentne plynúca „Do roboty“, či ľahko naivná „Tancujem s ňou“ (ďalší z osobných favoritov). Potom nás z rozjímania vytrhne svižný beh „Nočnou krajinou“ ako aj naliehavá „Strach“. Druhú stranu otvorí mierne posmutnelá „Verím“, ktorú po chvíli zmietnu svižné „Čas“ a „Nemám ti čo dať“. Zvoľnenie na moment príde s naliehavosťou nasiaknutej „Všetko je inak“, no hneď nasledujúca „Des“ vám opäť rozkope papuľu svojou intenzitou. Záver patrí miernejšej trojici. „Oni“ a „Je to tak „ prinesú opäť hudobné zvoľnenie a nejaké tie pochmúrnosti a melanchólie, ktoré takto pekne vynikajú.
A na samý záver „prerábka“ starej veci z pera Lumpa „Bratislavské dievčatá“, ktorá dala názov aj samotnej kapele, či debut albumu.
Zhrnuté a podčiarknuté, 16ka skvelých melodických songov, ktoré sa držia v hlave a nedovolia údom zotrvávať v pokoji. Teším sa na veci budúce.
-Majto C.-




nedeľa 28. októbra 2018

PRUGELKNABE / OTLOUKÁNEK split 10" LP 2018 (Kooperácia)

Skuldové predstavy na jednom asfalte. Dve experimentálne veci od jedného maníka, ktorý toho má na rováši, už pomerne dosť!
PRUGELKNABE, Duo (Viki -dr.,voc,/ Skulda guit,voc.) založili túto grindcore úderku v znení hesla "Rozmařilé pětičlenné grindcore formace jsou nákladnými dinosaury,proto pod vlyvem ekonomické krize vznikl Prugelknabe jako duo" . Tu je asi povedané všetko. Toto duo do vás nasere 10 vecí z čoho ešte niektoré songy majú svoje podsongy (hehehe) a to vo forme pár sekundových štekov. Energická sekanica, ktorá skôr zapadne do fastcore škatuľky (no veď Skulda to má v krvi), ktorá sa vytláča cez repráky tak, že máte pocit že Vám niekto šmarí bejzbalkou po temene hlavy, počas počúvania. Fakt to má povestné "gule" a hlavne, poriadnu dávku energie a z každého rohu na vás dýcha originalita!!! Presne to je to, čo už teraz každému chýba. Ako správny Čech by povedal "Nahrávka jak prase" a ono to je, fakt nahrávka, ktorá seká ,metie,tlačí, pohlcuje. Geniálne!
OTLOUKÁNEK je tá istá zostava, doplnená o saxofon, vokál a synťák. No a grind jazz, aký milujem už od čias Painkiller. Palba ako hrom a do toho ten geniálny saxafon, ktorý parádne podchycuje riffy a vytvára úplne inú atmosféru a hlavne, celú nahrávku, ktorá by bola bez nej "len" grind/fastcore, hádže do úplne iných dimenzií, ktoré ešte u nás moc neboli nikdy populárne a ani prebádané!
Dve parádne záležitosti na parádnom formáte desaťpalca.
Toto proste musíš počuť!!!
-Lepra-

PRUGELKNABE

EMBOLISM "Love Existence" CD 2018 (Slovak Metal Army)

Chlapci z EMBOLISM si môžu meniť logo,aj zmodernizovať grafiku, stále to bude ten prašivý grind ´n´  roll, ktorý sa hral na prelome tisícročia a ktorý najviac preslávili asi espaňols Haemorrhage.
Novinka priam srší tou spuchlinou starých čias, Shitfestov a koncertov na Kanianke. Toto sú spomienky a aj ich muzika je starodávna zmes, svetlých momentov Haemorrhage/Agathocles. ja viem, že niektorý budú pri tupa tupa momentoch na tomto albume namietať,ale toto sa už hralo dávno.
Zvuk je úplne v pohode a pravdu povediac som trocha valil bulvy, že je zo Shaarku.To preto som valil bulvy, lebo mi to prišlo, že je odniekiaľ ten zvuk zo Slovenska. Riffy sú chytľavé, trocha mi vadí monotóny vokál ale občas z neho ma vytrhne napr. song "Grind Is Love" aj s punkovým riffom, škrekľavým vokálom a už teraz je z neho hitovka ako hrom.
Hudba, ako som už spomínal, je skôr hodiaca sa do škatuľky Grind ´n´ Roll, než čistý grindcore a to kvôli absencii blastbeatov ,aj keď ich tu nájdete,ale nie zase v takom množstve,aby z celého albumu urobili hurkán. Tempo je skôr svieže a energické, presne také pogové. Tomu odpovedajú aj riffy, ktoré sú chytľavé a fajn zapasujú do tempa.
Zhrnuté, podčiarknuté, jedná sa o nadpriemerný album a Embolism asi nikdy nevystúpi zo svojej škatuľky "stará muzika" a to je myslím si,aspoň  pre mňa, fakt potešujúca správa!!
-Lepra-

BANDZONE

pondelok 22. októbra 2018

KRÁTKÝ ,RYCHLÝ,HLASITÝ no.19, 20 rokov LYCANTROPHY, 20.10.18 Ždár nad Sázavou, Batyskaf

Česká fastcore kapela LYCANTRHOPHY oslavuje 20 rokov existencie. Týmto dňom im prilepujem nálepku "legenda", "Kult" a podobné označovania. Svoje výročie sa rozhodli osláviť v rodnom meste a som rád, že sme mohli byť pritom. Opisovať cestu po dialnici Brno/Praha, je skôr skúška nervov a doteraz nechápem, že už nejakých 20 rokov jazdím po tejto trase a ešte ani raz som s anestretol s tým, že by nebola niekde uzávera, zúženie, obmezenie. Niekto z kompetentných pochopil, že tu sa dajú parádne prať prachy do sračiek a už to robí dosť dlho. To vážne treba Hitlera alebo Husáka, aby sa tu postavilo niečo?
CONTROLLED EXISTENCE
Na miesto dorážame presne po poslednom tóne prvých NO GOD RHETORIC, takže z nich nič nemám. Ale za to druhých CONTROLLED EXISTENCE si už vychutnávam. Dlho som ich nevidel naživo, myslím si posledne, niekde na FFUDE pred pár rokmi a ono okrem výmeny gitaristu, sa asi moc nezmenilo. Stále je to, poriadný masaker s energickým vokálom , ktorý s prehľadom obsluhuje Ľuba. Som rád, že je u nich všetko po starom, lebo presne takto tú muziku milujem. Krátke,energické a rýchle.
ABORTION
Po nich to rozbaˇujeme mi, junáci z pod kríža ABORTION. Rozkladáme sa na malom podiu ,ako heavy metalová kapela a už si všímám, že ako sme sa rozrástli na štvoricu, v niektorých kluboch sa máme problém , zmestiť sa na podium. Tu sme boli ako sardinky, narážali do seba gitarami, bubeník si búchal lokťe o stenu,ale dali sme v pohode a po koncerte sme sa zhodli, že aj napriek tomuto malému "problému" sa nám veľmi dobre hralo. Dúfam, že sa to páčilo aj prítomným,ale reakcia bola pozitívna, tak asi ano, hehehe
LYCANTROPHY
Oslávenci LYCANTROPHY to rozbalili veľmi rýchlo a prišlo mi, že ich set bol až moc krátky na ten fakt, že s na podiu vystridalo pár starých členov a okrem ich setu na záver zazneli aj coverky od Dropdead a Agathocles. Bolo to zaujímavé, za basou už zabetónovaný Oťas (Needful Things). Polminutové námrdy, sekanice,škrekot, proste fastcore na hranici powerviolence. Len tak ďalej chlapci, nech vám to vydrží ešte poriadne dlho a hlavne, nech vládzete -)

SHEEVA YOGA
Ináč sme tu v tomto klube ešte nehrali a pomenovanie BATYSKAF , čo je vlastne označenie pre ponorku, sa náramne sem a trefne hodilo. Celý interiér vyzdobený, ako keby som s aocitol v Nautiluse s kapitánom Nemom. V kube boli len jedny prístupové schody, prudké ako u nejakého Shaolinského majstra a vytrepať všetky veci, bola teda poriadna fuška. A narvané bolo dnes poriadne a nosiť veci cez dav má proste svoje čaro -))
Pomaly sa zbierame, ale ešte si nenechám ujsť aspon SHEEVA YOGA, čo je myslím si, že jedna z top fastcore vecí v Čechách momentálne, aspoň u mňa! Zohraté, nápadité, energické. Paráda. Vždy si ich rád pozriem a vždy sú dobrý a dnes som mal pocit, že ešte lepší asi.
ČVas je núprosný a ženie nás domov , takže posledné dve veci sme nevideli ,aj keď by som si MASSOLU rád pozrel. Nevadí, možno nabudúce.
Ráno o piatej sme doma ako na koni ale vôbec nerozbitý a skôr plný energie! Tu ma napadá heslo na koncerty! NEPI ALE POČUVAJ!!!!!!
-Lepra-

nedeľa 7. októbra 2018

NIČITEĽ / ZOZOO split 10"LP 2018 (kooperácia)

Super , že sa takto dokážu poskladať kamoši a vydať takéto veci. Toto si fakt zasluhuje poklonu. Ale myšlienky DIY sú stále nažive a to je hlavné. nahraj a vydaj si to sám.
NIČITEĽ je nihilistický sludge/HC s temnou black metalovou atmosférou, akú dokážu naozaj vystrúhať len black metalové avantgardy z Nórska. Nemusíš bývať na chladnom severe, aby si dokázal byť, zadumaný,chladný, netradičný,melancholický. Stačí ti na to aj Spišká Nová Ves.
3 skladby, dlhšej minutáže, ktoré sú prešpikované vybrnkávačkami,pomalým tempom, uškriekaným vokálom. Posledná vec je coverka od kapely z druhej strany a takisto aj ZOZOO si zastrúhali jednu coverku od Ničiteľa. Ináč práve tie gitarové noise party v cover skladbe "Národ Kokot" ,znejú fakt super temne.
ZOZOO sú z Martina a vržú, totálne nasratý punk/HC s raw zvukom a tiež nechodia na Martinské lúky ovoniavať kvetinky a tváriť sa veselo. Skladby ako "Nech Zdochne Všetko" , "Po Pohrebe Býva Kar" , určite elán do nového dňa vám nedodajú. Ale presne takto si myslím, že by to malo vyzerať. Nasrato, hrubo,agresívne a rezať všetko ako cirkulárka!
Podľa mňa na Slovenskej scéne, absolútne neotrelé, originálne dielko! Až to niekde nádeš u dílerov neslušnej muziky, neváhaj a podpor! Obal na parádu a zaujímavosť je aj rozdielna rýchlosť na oboch stranách asfaltu.
-Lepra-

NIČITEĽ
ZOZOO

pondelok 1. októbra 2018

15.9.2018. 10 let Kulma & Prügelknabe, Provoz Hlubina, Ostrava


Je sobota 15.9.2018, okolo 20:00 Ostravského času a priestormi Provozu Hlubina sa začínajú ozývať prvé tóny zoskupenia Carl Gut. Títo spolu s ďalšími štyrmi podobne hlučnými bandami prišli zagratulovať a spoločne osláviť desiate výročie dvom ešte hlučnejším bandám Prügelknabe a Kulma. V obidvoch pôsobia najznámejšie a najaktívnejšie osoby ostravského HC podzemia a hlavne naši dlhoročný priatelia a tak o zábavu a skvelú náladu nebola núdza hneď od samého začiatku. Carl Gut naštartovali motory. Grind core reznutý rýchlim crustom, dvaja štekajúci vokalisti, Zakis s gitarou cez dva aparáty a bicie udávajúce rytmus v maximálnych otáčkach. Zvuk trošku pleští ale to vôbec nevadí. Priestor je síce obkvačkaný dekami no aj tak je to pre zvukára asi celkom fuška. Každopádne to Carl Gut parádne rozbehli a načali tak tento hlučný večierok. Prúmyslová Smrt prebrali štafetu a bez väčších problémov pokračujú v nahodenom tempe. Maximálna zohratosť je citeľná od prvých akordov a bodaj by aj nie. Pätnásť rokov v nezmenenej zostave, to sa veruže často nevidí. Nevidel som ich dlhšiu dobu no nič sa nezmenilo. Mičl stále pobehoval s mikrofónom hore dole, Frištove ruky som za bicími zase nestíhal sledoval. 100% fast core!!!!!! Tretí v poradí boli starý punkový harcovníci Innoxia Corpora z Rožňova. Na rýchlosti sa trochu ubralo, pridalo sa viac melodickejších pasáží a spievaných vokálov. Punk s textami so silným odkazom a melódiami, ktoré ti zostanú zaryté v kotrbe. Vždy keď som ich videl tak to fungovalo a inak to nebolo ani teraz. Veľmi svieži set a po prvých dvoch nárezoch príjemné zvoľnenie tempa. To však už neplatilo o Controlled Existence. Rýchlosť zase na plné obrátky, krátke námrdy, zlosť a surovosť. Na gitare nová posila Zakis z Carl Gut, pre ktorého to bol v novej bande len druhý koncert a to musel hneď mastiť sólovo sám bez basy, pretože Méďa mal povinnosti s inou kapelou na úplne inom mieste. Svojej úlohy sa zhostil viac než dobre a ja mu len držím palce nech mu to v tejto československej formácii vydrží čo najdlhšie. Toto bol presne ten set ako má u Controlled rád. Špinavé, neučesané prasopaly, plné takej energie ako to vedia len oni. Nasledujú prvý oslávenci, duo Prügelknabe. Viky a Skulda to roztáčajú na plné gule, jeb jeb jeb, ani sa nespamätám a polka setu je za nami. Jedno maximálne dvoj rifové skladby dlhé často len 20-30 sekúnd nasekané jedna za druhou. Žiadny priestor na komentáre a ďakovačky. Stopky, odklepanie, prechod, výkrik, nájeb, občas spomalenie. Prügelknabe je zhmotnená dlhoročná láska oboch účinkujúcich k power violence. Short fast & loud je už možno otrepaná fráza, ale tu to jednoducho sedí kurva presne. Po tejto sekanici ideme na rad my s naším improvizačným sedem minútovým cirkusom. Super!!!!!! Do piče!!!! Hrať po tomto uragáne...No nič pozapájame všetko čo sa dá, Rišo dnes absentuje (má na Ostravu v poslednej dobe smolu) tak basu oprieme o aparát nech teda aspom hučí. Inak je to stále rovnaký bodrel ako inokedy. Rozpisovať sa viac nemám o čom. Bodku za večierkom dajú druhý oslávenci Kulma. Hardcore punk nasiaknutý severským finopalom bol jasný vrchol večera. Publikum vo vare, speváčka na rukách, zábava graduje. Všetci štyria si to patrične užívajú. Ku koncu sa presuniem úplne do zadu a tam si v tichosti vychutnávam túto veľmi príjemnú atmosféru. Po koncerte sa nemusíme nikam presúvať, ostávame v Hlubine až do rána, popíjame a kecáme až kým ma energia načisto neopustí. Budím sa celý doštípaný od nejakých všivavých komárov no ani to nedokáže pokaziť veľmi príjemný pocit z tejto akcie. Obrovská vďaka banda ostravská za pozvanie, pohostenie a možnosť stráviť ďalší výnimočný večer vo vašej spoločnosti!!!!!!
Jan IP

nedeľa 23. septembra 2018

S.O.T.E. / STEP ON IT split 7"EP 2018 (Kooperácia)

Dve Maďarské kapely, jeden asfalt, dva štýly, jedna legenda.
S.O.T.E. sú momentálne asi jedinou Maďarskou grindcore kapelou, čo hrajú ten old school, pravý grind, bez príchutí a miešaní stýlov, proste, naser to do nich a povedz všetko za jednu minútku. Poriadny raw zvuk, nasadenie od začatku do konca, punkový podklad gitár, poriadny murmur a 6 skladieb, ktoré idú ako dávka zo samopalu. Fakt dobrá záležitosť a som strašne rád, že sa aj v Maďarsku, niekto venuje tomuto a takto aktívne . Paráda!!
STEP ON IT je už legendárna kapela z Maďarska, ktorých som mal zafixovaných, že hrajú takú zmes HC/ grindu,ale s touto nahrávkou ma teda zaskočili. Som dosť zmätený,alebo fakt neviem, čo si o tom myslieť. Celé je to taký guláš všetkého, že to u mňa v konečnom dôsledku vyznie, celkom nemastne, neslane. Kým prvý song "This Is The Night..." znie ako Melt Banana aj s techno partiami, tak ostatné songy zápasia s každým štýlom, vrátane heavy metalových riffov, občas HC, občas grind, proste občas ešte aj ako black metal, vždy niečo iné. Ďalšia vec čo mi tak trocha vadí je, že skladby sú asi zámerne stišované. Skladba si ide a zrazu je stíšená a ide ďalšia vec. Divné. Ale na druhú stranu majú poriadne nasadenie, to sa nedá uprieť a má to aj energiu, čo je fakt veľké plus.
Vyskúšaj, až nesadne, tak aspoň S.O.T.E. ti veserú mozog z hlavy.
-Lepra-

S.O.T.E.
STEP ON IT

nedeľa 16. septembra 2018

SUPPRESSION / SEDEM MINÚT STRACHU split 7"EP 2017 (RSR)

Tak sa našim hlukovým junákom, podarilo vydať splitko aj s Americkou noise/grind legendou SUPPRESSION. Američania už existujú pomaly 30 rokov a za ten čas vydali toľko nahrávok a s takými kapelami, že by jeden nepovedal. Sranda, že niektoré kapely sä už úplne niekde inde a S. si razia naďalej svôj politický noise grind. Tu na tomto splite nacápali, a to doslova 27 trackov, z ktorých sú niektoré, len šteky a náznaky riffu. Oni ako keby sa zasekli v tej zlatej ére noise grindu, na prelome 8O/90 rokov a znejú presne ako všetky tie kapely typu Meat Shits a podobne. Pre niekoho môže byť tento fakt ako prekážka, ja to vítam s otvorenou náručou. zvuk je totálny raw, čiže dvojka, bicie, gitara si to režú v skúšobni na nejaký štvorstopák. Presne ako kedysi. Má to ale šťavu a hlavne agresivitu. Takže ďalší skvelý úlovok!
SEDEM MINÚT STRACHU asi nemusím nikomu opisovať. Obal si tentoraz urobil srandu z Morbid Angel a Radovu závislosť na cibuli, musí všade dať najavo! Najdete tu klasicky v jednom tracku, do päť minút, nekončiaci bordel noise, ktoré ako vždy drží pokope bicie,ale teraz musím už povedať, že ani bicie to už nedržia pokope, hahahha. Čisté noise, kde si každý ide svoje a na konci z toho vznikne jedna kakofonická symfónia aj s nabustrovanou pílou.
Až si kakofonix, neváhaj!
-Lepra-

SEDEM MINÚT STRACHU
SUPPRESSION

streda 12. septembra 2018

SHEEVA YOGA / DOG EGGS split 12"LP 2018 (kooperácia)

Tak a máme tu nový matroš od českých Spazz, to je SHEEVA YOGA. Sympatický chlapci, ktorý nepodľahli vábeniu veku, stať sa legendou za prachy,ale stále si idú to svoje a to poriadne vytrvalo (odhliadnúc od všetkých Skuldových projektov). Ako som už spomínal, keď počúváš grind a všetky jeho vetvy a ešte si sa nestretol,alebo nepočul o Sheeva Yoga, tak to si asi poriadný ignorant.
Muzika je klasický stop ´n go náter, keď za minútu sa vystriedajú asi 4 tempá, od vypaľovačky, cez punk až po sludge. Klasický fastcore, ktorý produkovali práve Spazz , ku ktorým je mnohokrát S.Y. prirovnávaný, asi aj vďaka dosť čitateľnej base. Do toho inteligentné texty a kvalitný zvuk, poriadny rev, poriadne refrény. Čo viac si želať, že ano? Snáď ešte srandička na záver v podobe songu "Burzumhila", ako čistý black metál. Výborná nahrávka.
DOG EGGS sú z Anglicka a hrajú viac punkovejšie ,aj keď zabrusujú práve do grind klepačiek, ale ten punk a aj rock ´n ´roll postupy tu dosť prevládajú. Ten hrozivý heavy metalový výkrik na začiatku a rock ´n ´roll intro, teda dosť vyplaší, ale potom naštastie sa to prevrtne do poriadnej punk/grind mastenice. Hrozne mi ten feeling pripomína thrascore kapely zo začiatku 90 rokov a to teda ja milujem. kapela je tiež poskladaná z členov rôzných spolkov (asi najznámejší sú Afternoon Gentlemen)
Dobre sa to počúva a ďalej nie je čo riešiť. Každý, kto má nad 35 rokov, sa pri počúvaní musí katapultovať v čase. No a preto počúvame muziku, nie??
-Lepra-

SHEEVA YOGA
DOG EGGS

utorok 11. septembra 2018

CHAPPA´AIE colaboration one side 7"EP 2018 (Sekáč records)

Ako keby pred smrťou Alea Iacta Est, sa snažili dobehnúť svoje pochabé vydávanie tým, že vlastne vyvrhli hneď dve sedmičky. Tú prvú som už recenzoval a táto je vlastne, taká zaujímavá vec. Spojili sa s noisermi z Maďarska CHAPPA ´AL a zdrúzgali (a to doslova) dokopy 6 minút, totálného grindcore noise. Občas mi to pripomína staré EP od Brutal Truth, kde grindovica je prerušovaná noise hlukom. Každý si svoj set nahrával vo vlastnej skúšobni , zliali to dokopy a výsledok zmastrovali v štúdiuTretradot. Výsledok je celkom zaujímavý, aj keď podobný hluk tu už robia Sedem Minút strachu, ale toto je predsa len o viac odlišné. Zaujímavá raritka, vyšla len v 150 ks náklade, takže si pohni, až chceš mať spomienku na jednu z mála grindcore kapiel na Slovensku.
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 9. septembra 2018

HAEMORRHAGE / HEMDALE / MEAT SPREADER 3way split LP (Left Hand Patches 2018)



Na tomto troj splite sa stretli jedny z najväčších legiend aké gore grindové podzemie ponúka. Vydavateľ Left Hand Patches je pre mňa úplne neznámy, jeho prvé vydanie a hneď takáto zverina. Googlim a hneď mi je všetko jasné. Prsty v tom má totiž Pawel z Fat Ass. Obal platne je v totálnom stoner štýle, čo ma trochu znepokojuje. Keď položím ihlu do drážok modrého vinylu (okrem tohto je ešte biela a červená verzia) v momente ostávam kludnejší. Začínam s patológmi zo Španielska. Na prvých albumoch som vyrastal a ich tvorba ma baví stále. Ani tu od svojho typického štýlu neuhli ani o prd. Prečo by aj, keď Luisma, Anna, Lugubrious a Ramon to spolu ťahajú viac ako 20 rokov. Jedinou zmenou v zostave je bubeník Eric. Prvý song s názvom I work in the morgue (o čom to asi bude že???) je prevažne v strednom tempe s gitarovým motívom, ktorý sa vám hneď po prvom počutí zavŕta do gebule. Akurát čo mi trochu vadí je až moc umelý zvuk bicích. Inak je všetko OK. Druhá skladba je cover od Pungent Stench. Bonesawer bol úplne parádny výber a pre madridské pathologick komando akoby presne ušitý na mieru. Haemorrhage aj po rokoch veľká spokojnosť. Hemdale sem narúbali hneď šesť skladieb a že je to kurva masaker o tom niet pochýb. Melódie sa úplne vytratili. Surovosť prevláda nad uhladenosťou. Gitara s basou totálne podladené, v rýchlych pasážach až nezrozumiteľné, spojené do jednej guče. Hrubý murmur strieda besný škrekot, pomalšie pasáže sú striedané rýchlymi grind vypalovačkami. Minimalistický zahuhlaný grind bez moderných somarín. Presne takto ma to riadne baví. Na druhej strane sú Meat Spreader. Je to pomerne nová grupa, no ako to už v poslednej dobe býva, s veľmi dobre známymi xichtami. Zostavu tvoria Jaro, Tocha (Dead Infection), Artur a Radek (Squash Bowels). Keď vyberiete z oboch spomínaných kapiel to najlepšie čo mohli vytvoriť a zmixujete do kopy, vznikne vám práve Meat Spreader. To čo sa podarilo tejto štvorici je neuveriteľná paľba. Možno je pravda, že to neni nič nové čo by ste už pred tým nepočuli, ale je to kurva tak dobré, že ma to chytilo hneď na prvú šupu. Neuveriteľne chytľavé rifi spojené s priamočiarou rytmikou a Jarovým chorým vokálom sú ako elixír života pre každého grindera. Tri záseky na dĺžke cca sedem minút bohate stačí aby ukojili moje grindové túžby. A ak by sa to zdalo niekomu málo, môže siahnuť po ich práve čerstvom full lenght albume. Tento 3-way split je veľmi vydarená vec akurát škoda voľného miesta na druhej strane kde by sa v pohode ešte jedna kapela zmestila.

Jan IP

nedeľa 2. septembra 2018

ROVSVETT " Bly , Skrot & Hagel" 7"EP 2018 (Phobia /Civilization)

Tak toto je jazda. Legenda Švédskeho HC/punku to rozbalila, fakt vo velkom. Z nahrávky a zo zvuku mám už pocit, ako keby som počúval skvelú thrash kapelu zo začiatku 90 rokov. Pritom chalani nepretržite existujú od roku 1983 ! Človek by čakal , nejaký zaseknutý predpotopný pokus o niečo, ale vždy sa mi len potvrdzuje, že korene štýlu a podstatu a poslanie štýlu (v tomto prípade HC/punku), vedia ukázať len tý, čo boli pri jeho zrode. No a Rôvsvett sú na toto, tý najlepší kandidáti!
4 skladby,napechované energiou až po okraj, metalický zvuk, agresívny spev, geniálne zborové refrény, rýchle bicie. Parádne s  to počúva, až to má nádych totálne chytľavých pop vecí. Proste toto je HC/Punk. No a keď ste zo Švédska, tak ho zahrať zle ani len neviete! Ja som si tento sedempalec založil na platňomet a točí sa tam a točí a ani ma nehne, ho dať dole. parádne sa to počúva a aj keď temnota sála zo Švédska, toto sú priam pozitívne naladené skladby.. Má to ťah na bránu ako sviňa a hlavne, veľa energie. Paráda!! Ja nemôžem nič, len odporúčať a ísť otočiť vinyl na druhú stranu.
-Lepra-

BANCAMP
Phobia Rec.

štvrtok 30. augusta 2018

DISSEKERAD " Môkret Tilltar" 12"LP 2018 (Phobia Records)

Čo sa stane, keď sa vo Švédsku zídu, starý matadori dis beat/punk/crust scény, ktorý hrajú každý už asi v 5 kapelách? No predsa založia 6 kapelu!!! Takto to je aj v tomto prípade. Ostrieľaný harcoši, ktorý hrajú asi vo všetkých známých a neznámých  kapelách (spoznal som len bubeníka z Avskum) a rozhodnú sa, že žiadne vybrnkávačky, pomalé veci, dobre znejúci metalový zvuk, pošlú do riti a začnú predvádzať štýl punk/HC/d beat/crust, presne odtiaľ, odkiaľ pochádza. Od úplných koreňov. Pri počúvaní tohoto albumu (na 45 ke 12 palec, letí ako víkend), máte občas pocit, či ste nedali náhodou na platňomet, nejakú starú škandinávsku punk/crust kapelu, zo začiatkov 90 rokov. Presne tak znejú DISSEKERAD. Špinavo, nasrate, agresívne. Znejú tak staro, ako akým aj sú. toto proste musíš mať v krvi, mladý sa utápajú v dokonalosti,ale každý zabúda na energiu a nasratosť. No a keď to potrebujeme, tak vždy siahneme po starej kapele a v tomto prípade aj po novšej kapele, ale so starými figurami.
Tento album je vlastne repress , kedže tento materiál vyšiel už v roku 2015. Keď holduješ škandinávskemu, špinavému pun/crust/d beatu, toto je jeden tuti tip!!
-Lepra-

BANDCAMP

JACK "Neurosis" 12"LP 2016 (Kooperácia)

Týto Maďarský vytrvalci, toho moc nevydávajú,ale stále tlačia svoju káru, neunavne a plný nadšenia a to u mňa vyvoláva až obdiv k nim. Priznám sa, že ich Grindcore bol pre mňa, síce dobrý,ale vždy som mal pocit, že tomu ešte niečo chýba. Vydať full album v štýle grindcore si vyžaduje odvahu a hlavne výzvu. No a JACK sa s tým popasovali na jednotku. Fakt som zostal prekvapený, lebo ich muzika má úplne parádny ťah na bránu, nepoľavuje, stále tlačí dopredu a stále je intenzívne,aj keď klepačiek tu zase až toľko nie je. Umne miešajú dokopy punkové riffy , death metalové gitary, grindcore bicie s fakt intenzívným spevom, ktorý nie je nudný a strieda sa škrekot s murmurom. Dokopy tu nájdete 19 skladieb, ktoré ale že vôbec nenudia. fakt to ide ako jazda vo vymastenej vani. Na záver, ako to už po intenzívnom výkone, zaznie aj industriálny song "Neurosis" , ktorý mi dosť pripomína industriálne úlety Napalm Death.
Texty sú teda až umelecky punkové, rýmujú sa a viem si ich predstaviť v nejakej Maďarskej punk kapele. Je to na škodu, lebo tu im nerozumiem nič.No a poklona aj za to, že sú v rodnej reči (preklad do Angličtiny je v booklete) a sú parádne.
Sčítané a podčiarknuté, máme tu do činenia s parádnym grind albumom. Vyskúšaj, fakt neoľutuješ!

-Lepra-

BANDCAMP

sobota 25. augusta 2018

ALEA IACTA EST "S/T" 7"EP (Sekáč Rec.) 2018

Viac menej som už dávnejšie tušil, že v tejto kapele niečo nefunguje. Koncerty sa odohrávali dosť často v nekompletnej zostave a tak sa chlapci dohodli, že to radšej zabalia. Tento sedempalec je vlastne taký ich nekrológ. Vyšiel len v 100 kusovom náklade, takže až sa nepoponáhláš, tak premeškáš zánik jednej skvelej kapely. Ano skvelej, bude mi za touto kapelou smutno, odohrali sme spolu aj pár koncertov a chlapci mali fakt kurva potenciál.
Na tomto sedempalci nájdete 9 skladieb, ktoré klasicky charakterizovali štýl AIE. Kým A strana sa nesie v klasickom grindcore duchu, aký produkovali a dovolím si tvrdiť, že už mali aj vlastný rukopis, tak B strana začína sludge skladbou "Zsákutca (Slepá Ulička)". Áno texty sú v Maďarčine, presne tak ako sa v ich regióne rozpráva a je to ich rodná reč. Chodťe do piče s tým, že žijeme na Slovensku. Rozprávaj tak, ako ťa učili. Niečo na štýl ako to robili Brutal Truth. Dokonca tu s vokálom vypomáha aj Majča (ex Basal Banar) v skladbe "Národný Kar".
Bude mi smutno za tým, že Slovenská scéna prišla o jedna z mála grindcore kapiel, ale nebude mi smutno za názvom ich kapely (nikdy som nepochopil, prečo je tak sakra ukomplikovaný) a ja dúfam, že sa vynoria na ich hrobe aspoň dve poriadne kapely!!! Ináč foto na obale v oblekoch nad hrobom, je proste neskutočné! Zboohom chlapci v pekle.
-Lepra-

BANDCAMP

MEDICATION TIME / MENTAL TENSION split 7"EP (Analog Freaks/Badluck Rec.)

waw!!! To ma poser. tak toto sú kapely, ktorých na Slovensku chýba, ale že poriadne veľa. Viem, že po garážách sa o niečo ,niekto pokúša, no ďalej to nedotiahnú. No a tu hneď dve pecky na jednom splite.
MEDICATION TIME už majú za sebou kazetu, ako debut a teraz toto je ich druhý nosič. Pritom kostru kapely, tvorí ostrieľaný bubeník Fog (nie Willy), ktorého si môžete pamätať z grindového MIzaru. Ja nevravím, že Mizar bol zlý, ale toto je pecka. Pravdaže od grindcore sa posunula muzika k powerviolence (áno to je ten štýl, čo na Slovensku hrá asi jedna kapela -))))) A je to powervilence ako remeň na štýl Crossed Out. Sekanice, polmalé riffy, vypalovačky, parádne naechovaný urevaný vokál a to všetko v pár sekundách na štýl starých dobrých powerviolence kapiel, ktoré vyučujú v školách. Príjemne som prekvapený, len tak ďalej chlapci!!! Dobrá práca!
MENTAL TENSION sú z Trenčína a tý nám zase predvedú poriadnú dávku old school HC. Po menšom ,klasickom rozjazde, aké boli charakteristické pre staré HC kapely, Vám predvedú krátke, výbušné songy, ktoré zabrúsia občas aj do grindcore klepačiek. Tiež poriadny zvuk a zaujímavo zastretý vokál. Má to šťavu a energiu. paráda.
Som fakt príjemne prekvapený a u mňa zatiaľ top split sedempalec na Slovensku!
-Lepra-

MEDICATION TIME
MENTAL TENSION

streda 22. augusta 2018

FFUD FEST 9, 10.-11. august 2018, Sereď- Kemping


Jeden fest, dva pohľahy...

Po rokoch už neviem, čo nové by som napísal o tejto významnej udalosti, bo všetko už bolo minimálne raz povedané (napísané).Isté je, že som si všetko užil rovnako ako roky predtým a z domu som sa vybral v piatok krátko po poludňajšej hodine. Čiže sme sa na miesto činu dostavili so značným predstihom, aby bol dostatok času na všetky náležitosti, ako napr.: vytýčenie polohy miest pre stany partie, obhliadka stánkov s poživňou, ako aj zvítacie ceremoniály.

Piatkovú produkciu 10 minút pred 19ou (čo bol oficiálny štartovací čas) zahájila „nová“ tvár scény DAMATO. Banda, o ktorej už ste isto počuli a isto ešte počuť budete. Pozostáva z neodcestovaného kusa The Citadel + nový basák a Weva s mikrofónom, ktorá dravo sekunduje Spajkovmu typickému výrazu. Skladby sú krátke strednotempové šteky metalického hardcoru novšieho strihu. Na prvý kontakt pre mňa veľmo zaujímavé.

Po nich sa na pódiu zjavilo (pôvodom) trenčianske duo FYASCO. Galo s gitarou bol akýsi nevýrazný (čo sa pódiového prejavu týka, hra bola ok), tak úlohu frontmana prevzal Holup za bicími. Chlapi do nás sádzali svoje krkolomné songy plné zmien. Dobre k nim sadol aj titulný song z tretej fošne „Wolverine Blues“ švédov Entombed. Parádny set.

Zvolenčania JAKUBYSKO potom už len dokonali dielo skazy započaté predošlými bandami. Ich suverénny prejav až vyrážal dych. Možno pod pregainovaným revom gitary zanikli niektoré parádičky, no celkovému dojmu to neublížilo. Sety tejto bandy ma skrátka bavia. Keby je to viac šialené, myslím, že počúvam juhočeských matematických grinderov Gride.

Rusákov FOREST HUM som počúval na pol ucha z kempu, popri debatách s kamošmi. Do ich produkcie sa ešte miešali basové prelúdiá zo stanu, no vylovil som z tej zmäti surový prasácky grindcore s uvrieskaným spevom. Vzhľadom k tomu, že som sa chystal na Galanťanov, ich set som oželel. Snáď ešte niekedy dostanem možnosť nápravy, bo vraj boli fajn.

ALEA IACTA EST sa so svojou aktívnou činnosťou prišli rozlúčiť v komplet zostave a plnej paráde. Šani valil celú mašinériu nasratých gitár stále vpred. Tradične presné stopky, vrniaca basa a Attila so šialeným škrekotom. V premiére zaznel aj nový sludge-grindový song, ktorý znel zaujímavo. Posledné 2 novinky odspievala s kapelou Majča (Basal Banar) a bodka. V tomto prípade posledná, čo je veľká škoda. Dúfam, že borci už čoskoro vytiahnu na svetlo novú bandu a nadviažu tam, kde skončili s AIE.

Dánsky kvartet HEXIS spustili ťažotonážny mlynček na mäso s neustávajúcou salvou dvojkopákov a neurvalým revom. Gitarovo mi to pripadalo ako jeden nekonečný riff, rozdelený do viacerých skladieb. Pozeralo sa na to dobre, no nechalo ma to chladným. Hexis ma svojou tvorbou opäť raz minuli.

Zato set Švédov THE ARSON PROJECT, to už bolo iné kafíčko. V trojici bez basáka (gitara zapojená cez 2 aparáty) nás zmasakrovali svojím grind infernom najhrubšieho zrna. Grindovice mám rád najmä naživo a extra moc ich doma netlačím, no ak znie niečo ako títo Švédi, to rád robím výnimky. Čo znamená, že spod pódia som odchádzal s vinylom pod pažou.

Posledný set nám v piatok ponúkli ostravskí nezmari SHEEVA YOGA. Ich nekompromisný stop´n´go powerviolence/fastcore najvyšších kvalít nenecháva nikoho vychladnúť. Navyše mali aj extrémne dobrý zvuk, čo ešte pridalo na celkovo vynikajúcom zážitku z ich explozívnej nálože. Hoci som ich videl už veľakrát, myslím, že toto bol suverénne najlepší set, čo som mal česť absolvovať. Excelentná bodka za skvelým večerom.

Teda, hudobná bodka bola excelentná, no ani tie debaty, ktoré som ešte absolvoval nejakú tú hodinku po stíchnutí pódia, neboli o nič menej príjemne strávené. No napokon ma dobehla únava a tak plný pozitívnych dojmov som sa odobral na lôžko. Nevítanú spoločnosť mi robil tupý techno-beat, ktorý mi triasol vnútornosťami a nejaký pripitý párik, ktorý ma zobudil, keď vo fatamorgánovitom stave narazil do môjho vozítka v domnení, že ešte stále sú na ceste. No na regeneráciu síl mi stačilo aj tých pár kľudných hodín a sobotný deň som privítal úsmevom. Po našich tradičných aktivitách, obsahujúcich ranné výmeny dojmov a spoločný obed v meste, sme sa stretli s „novorodeneckou“ časťou kapely a chystali sa na dianie na pódiu.

Program začal načas a úvod patril Dašovej novej bande PRACH. Ich príjemný melancholický punk sálal atmosférou neskorej jesene a dobre sa zarýval do ucha aj do duše. Častokrát som sa cítil ako v dobe, keď som prvýkrát počul „Unavení a zničení“, či Posledné decembrové dni. Skvelý zážitok hneď od začiatku. Akurát pálivé slnečné lúče trochu kontrastovali s textami, no to je len malý nepodstatný detail. Teším sa na ďalšie stretnutie s Prachom.

Potom sa zjavila štvorica mladíkov z metropoly východu s menom NABOSOPOSKLE a spôsobili mi jedno z príjemných prekvapení víkendu. Ponúkli parádny emotívnejší hardcore-punk plný dobrých nápadov a bolo vidieť, že hrajú s chuťou a zápalom pre vec. Po Samoraste a Coco Bongo ďalšia skvelá banda mladých ľudí. Teším sa na veci budúce.

Potom nastal čas pre TENDENCIE. Odohrali sme svojich 14 vecí, z čoho boli 3 staršie a ostatné prevažne z dosiaľ nevydanej novinky „Nedajme šancu beznádeji zmariť naše životy“. Bolo zopár chýb počuteľných i menej počuteľných, i slnko pražilo. Zvuk na pódiu parádny, vpredu neviem. Ostatné mohla posúdiť hŕstka pod pódiom.

Nás vystriedali maďarskí maníci GYPSY SS a opäť raz mi sánka klesla nízko nad hruď. Za bicími sedel chalanisko, ktorého si pamätám z inej šialenej bandy Who Sows Violence Reaps Storm, no aj gitarák mi bol akýsi povedomý. A ich tvorba bola úchvatná. Šialený mix harmónií a melódií, do toho nasraný hlasový prejav. Dosť mi to evokovalo neuchopiteľnosť starších NoMeansNo či hypnotickosť Fugazi. Sledoval som ich bez dychu a čakal akú krkolomnosť zas vypustia. Dokonalosť sama. Dúfam, že bude nasledovať nejaká nahrávka.

Slovincov PAKT všetci vychvaľovali a boli z nich unesení, no ich rýchly hardcore s thrashovo znejúcou gitarou a ženským spevom vo mne nedokázali zahnať dojmy z tvorby Maďarov. Po inej kapele by som si to dokázal isto pekne užiť, no takto som potreboval krátku pauzu na vyčistenie zmyslov, tak som pobehal distrá.

O trochu lepšie zneli chorváti RULES. Ich hardcore-punk prevažne v stredných tempách mal šťavu a spád, no jednotvárny, monotónny vokál postupne rozdrobil ten čarovný dojem z úvodu ich setu. Niekedy sa mi zdalo akoby vokalista spieval vo všetkých songoch to isté. Ani cover od Nirvany nepomohol. Škoda, bo inak ich tvorba znela vážne dosť fajn.

To pravé peklo nastalo až potom zo setom srbo-chorvátskych THE TRUTH, kde sa basák Rules posadil za bicie (okrem neho na pódiu zostal aj gitarák, aby kapelu doplnil na kvintet). Spustili rýchly ranný hardcore-punk jak z učebnice. Thrashové gitary a uklepané bicie hnali s vrniacou basou štekot speváka stále vpred. Miestami mi to pripomenulo The Restarts, no väčšinou to valilo v duchu oldschoolovejších rýchloviek typu Minor Threat, punkovejšej tvorby D.R.I., či Ratos De Porao. Parádny dych berúci zážitok.

Angláni OBSCENE REVENGE najskôr nadviazali na dobrý dojem predošlej bandy a sypali do nás svoj rýchly punk so zachrípnutým spevom a melodickou gitarou. Gitarák inak súkal hrste dobrých riffov, ale aj melodickejších partov a dobre sa to počúvalo. V kombinácii s rýchlymi tempami a chrapľákom to znelo fajn. Len ku koncu, keď nastavovali prídavkami, už sa mi to zdalo akosi navyše, no to je už asi len vec názoru a každý to máme nastavené inak.

SHALLOV boli jednou z mála kapiel, na ktoré som sa vyslovene tešil, bo som ich dlhšie nevidel a ich tvorba ma baví aj z nahrávok, aj naživo, napriek svojmu charakteru. Odmenili ma najlepším možným spôsobom. Ich mix post-hardcoru, screamo s neviem čím všetkým bol jednoducho strhujúci a nedokázal som tajiť svoje nadšenie. Už je to nejaký čas, čo som chalanov videl naposledy, no sobotný večer nabili elektrizujúcou, hypnotickou atmosférou a nedokázal som sa od nej oprostiť. Dokonalosť.

Druhou očakávanou bandou boli RUTKA LASKIER, ktorí ma svojím vystúpením načisto rozsekali už na minulom Ffude v popoludňajších hodinách. Ani tento rok nenechali nič na náhodu a ich emotívnejší, melodický post-hardcore nám ponúkli s nebývalou intenzitou a naliehavosťou. Takejto poživne by som sa vedel presýtiť, no nič nie je nekonečné, tak skončil aj set tejto parádnej bandy.

Pred celkovou rozlúčkou s vianočnou atmosférou tohto víkendu som si ešte za tónov mexických post-hardcoristov JOLIETTE nechal ošetriť zahnisané oko (Vďaka, Monika!) a za tónov šialených mechikanos sme sa odobrali k vozidlu.
Ďalší parádny ročník nezabudnuteľného festivalu bol pre nás na svojom konci. Viem, že ešte hrali nejaké ďalšie kapely, no mám svoje limity a tie som dosiahol vystúpením Rutka Laskier. Ďalšie nadmerné dávky si opäť doprajem na Okthoberfeste, ak v šťastí a zdraví dožijeme...

Vďaka sereďskej spoločnosti, že sa ešte stále starajú o blaho podzemnej komunity, ktoré nám týmto víkendom dlhodobo poskytujú. Yo a nemôžem zabudnúť na poskytovateľov kulinárskych skvostov, ktorých som aj tento rok pokoštoval niekoľko a nedokážem vybrať, ktoré boli naj, bo všetko, čo som jedol chutilo viac ako dobre. V neposlednom rade vďaka všetkým ľuďom dobrej vôle, s ktorými každoročne tento víkend trávim.

-Majto C.-


Už po deviaty krát sa v Seredi konala pre mňa najlepšia letná akcia u nás, v krajine zázrakov. Tak ako tradične v tom istom čase ako BrutalAssault, tak ako tradične na tom istom perfektnom mieste v kempingu a tak ako tradične aj tento rok v tej najlepšej vyberanej spoločnosti. Ffud fest je už skôr rodinná akcia, kde vždy postretám naraz všetkých známych a priateľov zo široka ďaleka. A práve to je ten najväčší dôvod prečo sa sem vždy teším a tomuto dátumu prispôsobujem ostatné činnosti. Príchod do kempingu sme stihli presne podľa plánu tak aby nám nič neušlo, no plány sú vždy na to, aby sa neplnili a prvú kapelu sme samozrejme prepásli. Potom sme už ale venovali programu maximálnu pozornosť, teda aspom tomu piatkovému. Fyasco z Trenčína ukázali, že aj vo dvojici sa dá narobiť dobrý bordel. Špinavý rýchly a hlavne svojský hardcore s potrebnou dávkou humoru a nadhľadu bol výborný štart piatkového večera. Fyasco nezostali nič dlžný svojej povesti, že si vedia zábavu a hranie užívať plnými dúškami. Kurva to bol tlak!!!!!! Jakubysko patria už dávno medzi kapely, ktoré ma nemôžu sklamať. Aj keď poznám ich tvorbu pomaly aj odzadu, stále ma to neskutočne baví. Odohrali väčšinou nové veci a mám pocit, že s Maťom na base im to šlapeoveľa lepšie. Jagove strojové sypačkysú presnejšie ako z mašiny a so spevmi popri bicích si je stále istejší. Forest Hum boli prvý zahraničný hostia. Grindcore banda z Petrohradu o ktorej som až do teraz nemal ani šajnu. To zaujalo moju zvedavosť a zameral som smerom k pódiu všetky svoje zmysli. Všetko bolo super, všetko šlapalo ako malo, nebolo tam nič čo by mi vadilo no aj napriek tomu to vo mne nič také extra nezanechalo. Možno keby hrali máličko kratšie. Ale keď hráte posledný koncert niekoľkodňového turné, tak sa vám z pódia veľmi nechce, čo je pochopiteľné. Každopádne to nebolo zlé a odohraté naozaj precízne akurát mne to tam proste necvaklo. Zato Alea Iacta Est, to bol kurva grind ala tutty. Akurát obrovská škoda, že týmto koncertom urobili chalani za svojou dlhoročnou aktivitou bodku. Za touto bandou nám bude ešte dlho smutno. Rokmi som sledoval ako sa postupne dostávajú dopredu a vypracovali sa skutočne na výbornú grind úderku. Možno to bolo aj tým že to bolo dnes naposledy ale tento koncert naozaj nemal chybu. Všetko šlapalo na 100%, zvuk valcoval a atmosféra pod pódiom gradovala. Ku koncu sa mikrofónu na chvíľu chopila aj Majča a pomohla svojim škrekom zatĺcť posledné klince do ich rakvy. Hexis z Kodane boli pre mnohých vrcholom minimálne dnešného večera. Black metal, hardcore krkolomnice, to ale veruže neni môj obľúbený krígeľ piva. Z bandcampu som to skúšal počúvať a nič. Skúsil som im teda dať šancu naživo, no ani tak nezabralo. Zato Švédsky grindmangel The Arson Project bolo už o niečom úplne inom. Síce len v trojici ochudobnený o basu, ale víchricu narobili aj tak poriadnu. Pomerne silný dážď počas ich setu donútil väčšinu ľudí stiahnuť sa spred pódia pod strechu, Švédi však aj napriek tomu drtili naplno. Maličký no o to viac energický spevák Niklas miestami takmer vyskočil z kože. Preplesk z každej strany a kopance do zadnice vo vysokom nasadení. Ak sa po tomto niekto domnieval, že má na tento večer vymaľované, bol na obrovskom omyle. Na pódium totižto nabehli pošahané chlapčiská z Ostravy, Sheeva Yoga. Total stop & go violence grind so všetkým čo k tomu patrí. Do Serede priniesli aj svoju celkom novú split elpéčku a či bol aj set list zostavený z nových vecí???? Neviem a je mi to vlastne jedno. Pri tom čo predviedli na pódiu bolo všetko jedno. Zmeny tempa, rytmu a rifov a „melódií“ v takej rýchlosti a pochabosti že si nestíhal sledovať čo sa deje. To bolo finále programu na stejdži, vedľa v stane to najlepšie pre niektorých akurát začínalo. Mimochodom v stane sme v piatok nevideli absolútne nič. Nejak sme si to zakaždým blbo načasovali a keď sa tam nakukli, nič sa nedialo. Sobotu ráno sme venovali prevažne snoreniu okolo gastro stánkov, ktoré ponúkali samozrejme aj tento rok všemožné vegánske pochutiny a dobroty. Obrovský rešpekt a mocná vďaka ľuďom, ktorý chodia na festival variť!!! Chilli contest je niečo, čo už niekoľko rokov neodmysliteľne patrí k Ffud festu a škoda, že nová disciplína v pretáčaní kaziet na ceruzke nebola dotiahnutá do reálnej podoby. To mohla byť pekná nostalgická zábavka. O druhej poobede už na pódiu stojí všetkým dobre známa postavička Dáša aj so svojou novou kapelou Prach. Melodický, spevavý punk rock v strednom tempe ktorý by sa dal prirovnať k Slobodnej Európe. Zaujímavá, aj keď občas trochu pochmúrna muzika, no bavilo ma to. Tendencie na čele s Majtom na kopali rýchlim hardcore punkom nejednu riť. Striedačky na vokáloch, zborové refrény a chytľavosť natlačené do cca 20tich minút tak, aby to nenudilo. Palec hore. Gipsy SS bol maďarský psycho violence. Miestami ma to riadne bralo, hlavne v tých rytmických pasážach ale zavše to skĺzlo do čudných vyhrávok, ktoré mi tam dáko nesedeli. Ďalšie dve kapely mi ušli. Trochu sme oddychovali, alebo sa motali po kempingu a kecali s kadekým. K pódiu sa vraciame akurát na srbských The Truth a toto som rád že mi neušlo. Ich poriadne rýchly hardcore na dve gitary odohratý s balkánskym temperamentom mi rozprúdil krv žilách. S týmto sa musíš narodiť, to sa proste zahrať nedá ak to nemáš v sebe. Jednoduché postupy, priamočiare bicie a spev ktorý ženie všetkých do útoku. Prekvapenie a spokojnosť obrovská. Taliansky punkoši Obscene Revenge to zobrali tiež pekne od podlahy. Vôbec sa s tým, nemaznali a pokračovali s energiou nabitým setom presne tam, kde pred chvíľou skončili ich predchodcovia. Doma takúto muziku veľmi nedávam, ale tu ten ich čírkárský punk znel veľmi sviežo. Pomedzi kapely sa nám poobede podarilo stihnúť aj dve prednášky v stane. Jednu od chalanov, ktorý prevádzkujú v Žiline priestor nazývaný Hájovňa a druhú o občianskom združení Pure Love ktoré je zamerané na triedenie a znižovanie odpadu. Obidve veľmi inšpiratívne. Program v stane mali na starosti chalani z trnavského Kubíku čo je ďalšia nesmierne zaujímavá skupinka ľudí, ktorý sa venujú skvelým veciam. Googli, hľadaj info a možno sa aj ty inšpiruješ. Jedinou kapelou, ktorú sme v stane stihli pozrieť boli maďarský Önkiirtás. Členovia Gypsy SS a hovorím počkám a dám im ešte jednu šancu možno prekvapia. A veruže aj prekvapili. Narúbali poriadnu porciu ťažkého hard core. Mosh partie, rýchle paľby, skákačky všetko s prehľadom a vo výbornom zvuku. Pred pódium sa dostávame na upozornenie od Radka, že v nasledujúcich Joliette je výborný bubeník. A že mal sakra pravdu, lebo ten chalanisko mexický čo dokazoval za bicími, tak to bola nádhera sledovať. Najviac ma dostával, keď si pri pre mňa nepochopiteľných a nehrateľných brejkoch ešte naprával okuliare. Ani neviem ako to ubehlo, tak ma to bavilo. Emotívny uvrieskaný core by som nebyť tam jeho asi celý nezvládol, ale na tomto pánovi som išiel oči nechať. Systemic Damage museli prejsť naprieč celou republikou, aby sa sem dostali. Z Vranova nad Topľov to majú ako sami tvrdia všade ďaleko, no ich nadšenie a chuť grindovať je stále silnejšia ako. Uragán, ktorý sa rozpútal po viac menej melodicky ladených kapelách pred nimi, sfúkol akékoľvek pochyby o tom, že dnes to už žiadny nájeb nebude. Peklo na pódiu aj pred ním a v celom areáli je hneď živšie. Metalický grind core rozhýbal nejedného fanúšika rýchlej muziky. Matúš je ako frontman veľmi živý, pobehoval po celom stejdži a s prehľadom striedal rôzne polohy vokálov. Aj napriek pokročilej nočnej hodine bolo vďaka tejto partii z východu energii na rozdávanie. Poslednou avizovanou kapelou večera boli Suma zo Spišskej Novej Vsi. Dve tretiny z kapely Ničiteľ, Janka a Laura Marchinové ako podpora v hluku a za mikrofónom spevák z košickej bandy My o vlkoch spustili neuveriteľnú erupciu pre ušné bubienky. V ultrapomalom tempe sa niesla ťažká a intenzívna masa hukotu do ktorej prenikal echom skreslený rev. Pred sebou mali zavesenú bielu záclonu na ktorej premietali čiernobielu minimalistickú video projekciu. Celé to spolu vytváralo neopakovateľný vizuálno hlukový zážitok. Suma mala byť bodkou za sobotným večerom no prekvapenie od organizátorov prišlo v podobe Jozefa Žemľu. Recesista známi hlavne z internetového pôsobenia bol pre niektorých vrcholom večer,  iný zas nechápavo krútili hlavami či je vôbec toto možné. Ráno sa dozvedáme, že nakoniec si to na pódiu užíval dobrú hodinu. V nedeľu doobeda sme sa ešte pred akustickým triezvením pobalili, rozlúčili so všetkými známymi, ktorých bolo zase neúrekom a vyrazili na cestu domov. Pipo, Timea, Radko a všetci kto akokoľvek pomáhate pri organizovaní tejto výnimočnej akcie, obrovská vďaka za ďalší fantastický ročník!!!!!! Už teraz sa tešíme na jubileum o rok.
-JanIP-

Nihilist Commando / Neuss 7" split 7"EP 2018 (Noise Carnage rec.)


Staré demá Nihilist Commando patria medzi to absolutne najlepšie z druhej vlny noisecore a ich živák na youtube je najlepšia vec z úplne každej vlny. Nie som si stopro istý, ale ak sa len nemihli na nejakej kompilačke tak toto je prvá nahrávka NxCx po desiatich rokoch a trochu ma to zaskočilo, musím priznať. Na staré dobré komando je to príliš čisté, príliš hudobné, príliš "odspievané", no keby som nevedel čo počúvam, tak ma tu starúch Aspa určite nenapadne. Znie to ako popiči grindová kapela, páči sa mi to, ale nie je to Nihilist Commando ako ho poznám a tož pre mňa sklamanie. Neuss, tlupa v utajení z Japonska, je dokonalá kolízia hnusu a hluku, totálne špinavý a surový odpad, nie je to ten váš typický noisecore, je to hudobne aj nehudobne celkom o ničom, ak mám byť úprimný, ale ten výsledný pazvuk a humbuk ma rozhodne a absolutne berie, toto by sa nádherne hodilo na split so starými Gonkulator alebo Black Mass Of Absu, a to už je čo povedť! Brutálny hnoj, toto sa podarilo, skvelé, smekám!!  noisecarnagerecords.blogspot.com

-RadoKAZ-

https://www.youtube.com/watch?v=kEC2Z01LnuE
https://soundcloud.com/user-837196409

nedeľa 12. augusta 2018

FINAL EXIT / SEDEM MINÚT STRACHU split 7"EP 2018 (SPHC)

Jedna z mnoha splitiek naších nezmarov. Tentoraz s majstrami! Áno FINAL EXIT sú Japonskou legendou noise core a svôj bordel povíšili už dávno na status umenia. Majú svojský rukopis, ktorý zatiaľ nikto nenapodobnil a aj svojský zvuk. Gitara/bicie, ktoré strúhajú jeden pop riff, prehlušený bordelom, keď repráky vyskakujú z rámov. Občas to znie,ako keby ste prepínali rádio a každých 5 sekúnd to hodíte do úplne iného štýlu.Chlapci to robia zaujímavo a ja im to žeriem už dlho, navyše sú u mňa jedna z mála Japonských noise vecí, ktoré si rád púšťám, bez donútenia! Proste sa mi ich štýl páči! Ani teraz nesklamli . Parádna jazda ich vlastným štýom.
SEDEM MINÚT STRACHU teraz vzdali hold mrtvému basákovi z Metallica, Cliffovi Burtonovi a nazvali svôj hluk "Hail Cliff! Fuck riffs!!"  Humor zostáva zachovaný, to je dobré. No a produkcia sa nevymyká veciam, ktoré doposiaľ nahrali, čiže bordel noise core, kde nie sú rozdelené veci ale všetko je v jednej 5 minútovej mase bordelu. Všetko po starom. Je to proste BORDEL!!! Metalista by to ináč nenazval a mna osobne by nikdy nenapadlo povedať niekomu, boha hráš väčší bordel ako Final exit, hahahahahahaha!
-Lepra-

FINAL EXIT
SEDEM MINÚT STRACHU

piatok 3. augusta 2018

ATERFALL / PANIKATTACK split 7"EP 2018 (Phobia)Buzz Box/Mog)

Ty vole. Toto splitko je ako keby ste si chceli prepláchnúť uši hajzlovou kefou a kartáčom na hrdzu naraz. Prerazí vám to ušné bubienky aj s mozgom a vyfrkne to na druhej strane vašej hlavy! Dvakrát Švédsko. Raw Crust.Už to chápeš?
ATERFALL Pískajúca gitara a začne Crust jak remeň. Občas zabrúsia do grindcore, striedajúci sa vokál, žiadna nuda. Má to energiu, dobré tempo, overené riffy.
PANIKATTACK.Tri songy zbesilého raw crustu, ako keby Discharge zneli ešte surovejšie a zbesilejšie. Všetko v rodnom jazyku, žiadny kompromis, len zbesilá jazda ako v lete na sánkách po hrdzavom plechu.
Až miluješ Severský crust, neváhaj ani minutku!
-Lepra-

ATERFALL
PANIKATTACK
PHOBIA RECORDS

BUT "Understrike" / INSISTENT "Serenity Of Suffering" split CD 2018 (L´inphantile Collective)

Tak konečne zase šmakotina. Dvakrát grindcore z Čiech a každá kapúela znie ináč a chytila tento štýl z iného uhla..
BUT sú už ostrieľaný harcovníci, kde bicie drúzga Zbyňa (ex- Ingrowing) a to už viete, ako to znie. Mna ohromil ich split s Respite a odvtedy ich sledujem. Ono keď máte v zostave už takýchto ľudí, tak to proste nemôže sklamať a ľaťka je nastavená poriadne vysoko. Čo sa týka zvuku, ten je top, to nemôžem absolútne vytknúť, vôbec nič. Muzika je klasický, už to nazvem, český grindcore. Parádna jazda, parádne vyklepávačky a tempo sa udržiava stále napäté,ako guma v trendových slipoch. Výborné riffy, žiadny primitivizmus,ani vypočítavosť, proste od srdca a plný agresie a energie.
Trocha by som ale spestril ešte spev, aj keď ho občas spestrí nejaký ten zbor v refréne, viac polôh by mu fakt pomohlo. Takto je to na 99,9 %, ináč by to bolo na 100%. Fakt parádna jazda od parádnej kapely.
INSISTENT sú na scéne nováčikovia, ale jedná sa o pohrobok kapely Destructive Explosion Of Anal Garland, ktorý sa rozpadli. ináč ja sa ani nečudujem. Tá kapela na koncerte šľapala ako hodinky a mal som môžnost ich posledne vidieť dvakrát a boli proste neuveriteľne energický a drtili jeden old school postup za druhým. Lenže doba tejto muzike nejak nepraje a nepoznám dôvod ich rozpadu, každopádne bude veľká škoda za touto kapelou!
Insistent ale muziku ,alebo škatuľku grindcore, chytili za pačesy z tej modernejšej stránky a do svojej muziky zabudovali poriadnu dávku špinavosti zo Sludge štýlu a aj postupy a pomalé tempá mi pripomínajú, práve Americkú grind scénu, kde veselo kombinujú tieto dva štýly dokopy. Ohromne znie vokál, ten tu robí doslova ďalší nástroj v kapele.Podarená muzika a dosť ma chlapci prekvapili, lebo som čakal nejaký old school a oni nám ukázali niečo nové.
Celý split je aj taká učebnica, že takto odlišne sa dá hrať tento štýl a stále to v konečnom dôsledku nazveme Grindcore! Parádny split.
-Lepra-

BUT
INSISTENT

štvrtok 26. júla 2018

SVAVELDIOXID "Krigets Brutalitet" 7"EP 2017 (Phobia Records)

Zbožnujem tieto, pre mňa neznáme, Švédske obskúrne bandy.A recept je pritom tak jednoduchý a tak geniálny! Klasický d takt pokropíte odkazom na Discharge v podobe riffov, nahodíte naechovaný, uvrieskaný vokál a celé to nahráte v death metalovom ,Švédskom zvuku. Ten zvuk tam proste robí svoje od čias, keď ho prvý privliekly až sa dobre pamätám Disfear (neskôr Wolfpack) a funguje na 100% dodnes. Toto je proste, zaručený recept, ktorý chutí každému. 5 skladieb a z toho jedna parádna coverka od DNA (Ex- Anti Cimex) "4 000,000,000Dôda Kroppar"s chytľavým refrénom, pri ktorej už poguje aj ten najväčší ignorant, ktorý má proti tejto kombinácii punku s death metalovým zvukom, čo i len nejaké malé predsudky! S Angličtinou sa tu nikto nesere, všetko v rodnej švédštine!
Radšej si sadnite, otvorte si pivo, šmarte to na gramec a užívajte si to! Až nerozlámete byt, tak ste už starý!
-Lepra-

BANDCAMP
PHOBIA RECORDS

streda 25. júla 2018

MULTIŽÁNROVÝ TÝŽDEŇ



Leto je vždy preplnené akciami, festivalmi a koncertmi všetkých možných skupín a štýlov. Niektoré plánuješ niekoľko týždňov dopredu na iné sa vyberieš zo dňa na deň. V jeden júlový týždeň sme s Monikou navštívili tri zaujímavé koncerty, každý štýlovo úplne odlišný, ale na to úplne nasrať, pretože štýlové obmedzenia sú pre zadubencov.

9.7. 2018 – Cannibal Corpse, Suburban Terrorist – Tartaros, Banská Bystrica
Priznám sa, že pri prvých zmienkach o tomto koncerte som kadejaké pocity a legenda z Buffala sa mi zdala byť až moc veľká kapela na miesto akým je Tartaros. Môj skepticizmus však pomaly upadal a začala prevládať zvedavosť. Cannibal Corpse síce nepatria ku kapelám ku ktorým sa dennodenne modlím a vzdávam hold a vlastne nemám doma od nich ani jednu originál nahrávku či tričko no ich prvé albumi sprevádzali moje začiatky s death metalom. Vidieť ich konečne aspoň raz naživo, v tomto prípade pekne zblízka a preveriť si ich vražedné metalové symfónie na vlastné uši bolo nesmierne lákavé. Týždeň pred koncertom sa tak definitívne rozhodujem, že ideme. A na moje veľké prekvapenie sa tak rozhodlo odhadom tak 250 ďalších nadšencov a to aj napriek tomu, že zrovna cez víkend skončil metalový Gothoom festival na Revišti. Tartaros je teda pekne zaplnený môže sa začať. Pódium zahrievali slovenský death grindery z Beluše. Kapela patrí ku špičke slovenského death metalu a to potvrdili aj svojím zhruba polhodinovým setom. Pod pódiom to bolo aj napriek ich profi prevedeniu ešte trochu ostýchavé a väčšinou sa len postávalo. Odzneli aj nejaké nové skladby z pripravovaného nového albumu, ktorý vyjde na Slovak Metal Army a krst by mal byť v októbri na Beluša Death Feste. Po krátkej pauze, o pol desiatej presne podľa plánu prichádzajú hviezdy večera na čele so stále väčším Corpsegrinderom. Od začiatku to bola nekompromisná klincovačka na tej najprofesionálnejšej úrovni. Každá jedna skladba bez minimálneho zaváhania s totálnym prehľadom. Síce im bolo na pódiu asi trochu tesno, o teplote v klube ktorá rapídne stúpala netreba asi ani písať, no aj tak sa nedali ničím zaskočiť. Corpsegrinder predvádzal nonstop svoje legendárne vrtule, gitaristi Rob a Pat, mimochodom za tričko Mentors ďalšie body navyše, sa predbiehali v sólovaní a preberali po hmatníku rýchlosťou ako by ich struny pálili, Alex drel prstami na svoju päťstrunovku s blonďatou hrivou spustenou do tváre a prešedivelú bradu Paula Mazurkiewicza nebolo spoza jeho súpravy takmer skoro vidieť. Vypisovať ktoré skladby a z akých albumov je pre mňa nemožné. Poznal som akurát ku koncu kultovku Smashed Hammer Face a pár ďalších starších skladieb. Počas celého viac než hodinu a pol dlhého setu to pod pódiom poriadne vrelo a myslím, že každý jeden fanda čo dnes do bystrice meral cestu si prišiel na svoje.
HANAKUSO
11.7.2018 – Hanakuso, Inukaze, Dáša Fon Fľaša, One Man Štrk – Iba Pohoda, Lovčica
Po dlhej dobe zas koncert v žiarskej kotline, konkrétne v dedinke Lovčica, kam Richard už dávnejšie presunul svoje pôsobenie, čo sa nielen koncertov týka. Štyria účinkujúci, štyri one man kapely, zostava viac než zaujímavá. Hanakuso a Inukaze, obaja z Japonského mesta punku Kochi, si tu spravili zastávku na svojich potulkách po Čechách a Slovensku. A aby sa to nevymykalo tomuto one man konceptu, tak pribudli aj ďalší dvaja slovenský muzikanti, Dáša a Maťo Huba. Maťo je gitarista a spevák žiarskej progres rock kapely SkratFŠtrku, presne ten typ muzikanta s veľkým talentom, naplno oddaného muzike. Tu sa dnes predstavil sám s gitarou ako One Man Štrk a bolo to jeho prvé takéto samostatné vystúpenie. Maťo vyzeral so svojou gitarou úplne prirodzene a ja som mu veril každý jeden tón. Veselé texty s dávkou sarkazmu, dotýkajúce sa často aj našich bežných problémov zneli sviežo a počúvalo sa to veľmi dobre. Dáša Fon Fľaša je chalanisko, ktorého neni treba predstavovať. Požičal si Maťovu gitaru, lebo tá jeho bola nefunkčná a pokračovalo sa ďalej. Videl som ho už sto krát a nepamätám si ani raz, že by ma to nebavilo. Inak to nebolo ani teraz. Dáša je tip človeka, ktorý nemusí robiť nič a aj tak vás zaujme. Zazneli staršie aj novšie skladby z jeho bohatého repertoáru, smutné aj veselé, všetky sakramentsky úprimné, obohatené jeho topickou choreografiou. Po Dášovi je čas pre prvého japonského interpreta. Inukaze, v preklade Psí Vietor, si rýchlo pozapájal svoju elektrickú gitaru a spustil blues okorenený preefektovaným skresleným zvukom a pískaním spätnej väzby. Škrekľavý vokál s japonskými textami znie úplne šialene a typicky pre krajinu kde neexistujú hranice. Behá po sále, skáče na stôl a užíva si nadšené ohlasy publika, ako keby mal pred sebou vypredanú športovú halu. Jeho vystúpenie sa nezaobíde bez prídavku, ktorým je bluesová verzia známeho hitu Che Sara, samozrejme v japončine. Posledným účinkujúcim je Hanakuso, čo je v preklade ďalší uletený názov, Šušeň v Nose. Lovčickým pohostinstvom sa začne rozliehať akustický folk punk. Hanakuso hral v takom nasadení, že som mal občas pocit, že mu tá jeho gitara zhorí. Texty opäť v japončine, ale to nikomu vôbec nevadilo. Tu nebolo treba rozumieť, aby ťa to bavilo. 150 centimetrový chlapčisko si v momente podmanil všetkých a každý mu to žral ako sa hovor aj s navijakom. On si celú tuto atmosféru patrične užíval a hral jednu skladbu za druhou s obrovským úsmevom na tvári. Niečo po desiatej všetko stíchne a Lovčica sa potichu vráti do svojho bežného kolobehu.
Príchod pána preccedu
14.-15.7.2018 – Vrbovské Vetry – Futbalové ihrisko, Vrbové
Náš hudobný týždeň sme ukončili vo Vrbovom. Na Vrbovské Vetry som chcel ísť už dávno, no až tento rok to konečne vyšlo. Festival je len na jednu noc, v sobotu ráno tak napakujeme auto spacákmi, stanom, kempingovou výbavou a ako je aj na stránkach festivalu odporúčané, pribalíme ešte kvantum dobrej nálady. Len čo vstúpime do areálu futbalového ihriska všímame si neprehliadnuteľnú osobu v čiernom obleku, okuliaroch a cylindri. Braňo Jobus takto vítal návštevníkov festivalu, ochotne sa fotil s každým kto o to požiadal, podpisoval knihy a všetkým želal príjemnú zábavu. Okrem toho celý festival moderoval a sprevádzal programom po celý deň až do ranných hodín. Areál sa potupne zapĺňa a presne načas podľa harmonogramu o 13:14 začína prvá kapela, CHVM (Chór Vážskych Muzikantov) z Trenčína. Pokračujú La3No Cubano. To nás však až tak moc neberie. Možno tak prvé 2-3 skladby, potom ideme na pivo. Nasleduje česká alternatívna legenda Mňága a Žďorp. Frontman Petr Fiala v tričku Cannibal Corpse po celý set energicky poskakoval a hecovať dav pred ním sa mu úspešne darilo. Počas ich koncertu prebehne krst dvoch kníh, Muflón Ancijáš a mimozemšťan od Braňa Jobusa a Tretia planéta od Whiskyho. Krstí Petr zvonením na Braňov zvon a spoločne zahrajú skladbu Hroch Karol. So spevom pomáha celý areál. Nasledujú domáci miláčkovia Vrbovský Výťazi a pódium zapracú svojimi rúlami a podomácky vyrobenými nástrojmi. Len čo začnú, preletí ponad hlavy lietadlo s pánom preccedom (húpacím koňom) multiorganizácie Kriak, ktoré pilotuje jeho osobný pilot Whisky. Po chvíli už pána preccedu so sprievodom prinášajú na pódium a na jeho počesť všetci spievame hymnu multiorganizácie Kriak aj s nevyhnutnou choreografiou. 
Stred vesmíru
Preccedu odnášajú a pódium prenechávajú ďalšej domácej kultovej formácii. Karpatské Chrbáty mám rád, veľmi rád a ich vystúpenie aj napriek skrátenej verzii ma nesmierne baví. Niekedy v tomto čase sa začínajú pred hlavnou futbalovou tribúnovou odohrávať súťažné disciplíny. Všetky prebiehajú práve, keď sa na pódiu pripravuje kapela. Súťaže ako formula nula, strelba so štartovacej pištole alebo veľká vrbovská čo sú preteky na húpacích koňoch, to jednoducho môžeš zažiť len na jedinom mieste v celom vesmíre. Chiki Liki Tua je ďalšou z kapiel na ktorú som sa tešil, no väčšinu ich vystúpenia sledujem z radu na pivo, pretože tu nastal jediný zádrhel festivalu. Zásuvky, ktoré napájali kompresory neustále vypadávali a čakanie na pivo sa tak stalo nekonečné. Príchodom noci prichádzal aj čas na vrchol večera.
PROGRES
Tým bola brnenská rocková skupina Progres 2. Do teraz som s ich tvorbou prišiel do styku len minimálne, no pár známych ma už dopredu upozorňovali. Presunuli sme sa úplne dopredu a to čo nasledovalo bola explózia emocií a hudobnej zručnosti. Páni okolo sedemdesiatky hrali sa takým prehľadom a radosťou, že im to môže závidieť hociktorá mladá kapela. Mňa trafili rovno do srdca. Keď som sa obzrel okolo seba, videl som o generáciu starších ľudí, ktorý práve prežívali svoj hudobný orgazmus. Na pódiu pred sebou mali kapelu na ktorej vyrastali a možno už ani neverili že ich niekedy uvidia naživo. Verím, že Progres 2 bol pre mnohých ďalším splneným snom. Posledné dve kapely, Para a Blikajúci Dychový Hudobný Systém už len presedíme a počúvame z obďaleč. Na druhý deň ráno bol na desiatu hodinu presne naplánovaný a aj uskutočnený pochod k monumentu stredu sveta a vesmíru. V lesíku za kukuričným polom stojí betonový stĺp ktorý tento stred označuje úplne presne. Kto to vypočítal a ak aktivity zastrešuje multiorganizácia 
Veľká Vrbovská
Kriak a všetko s tým spojené to sme mali možnosť sa dozvedieť od samotného pána brata a dozvedeli sme sa veru neuveriteľné veci. Toto bol ďalší neopakovateľný zážitok, ktorý odporúčam absolvovať každému, kto tento výnimočný festival navštívi. Budúci rok sú Vrbovské Vetry 6.7.2019 a teda ak máš rád uletenú zábavu, svojský humor s obrovským nadhľadom a samozrejme dobrú muziku tak si tento dátum už teraz poznač do kalendára červeným.

Jan IP