DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 15. júla 2018

DARCHAIC "Materia" CD 2018 (Slovak Metal Army)

Zase len musím pochváliť Jurovu snahu, podporovať domácu scénu a svet uzrelo vďaka nemu, dalšie dielo. Tentokrát sa jedná o Galantských DARCHAIC. Je to už v poradí ich štvrtý album, takže žiadny nováčikovia, veď aj ich basák a vokalista Kuna si pár rokov odmakal v kapele DOGMA inc.
Ich novinka, ktorá vyšla s 4 ročnou prestávkou medzi starým albumom a novým, ma prekvapila v prvom rade zvukom. Ten uderí fakt ,ako kladivo na nič netušiace uši. Mám teóriu, že pri takomto zvuku, môžete aj prdieť a bude to znieť dobre. Ale DARCHAIC neprdia, ale fakt zarezávajú. Už obal so zaťatou päsťou naznačuje veľa. Tá muzika je presne, ako tá päsť. Hrozí a je plná nenávisti. A presne o tom by mala byť táto muzika. Dostať zo seba von energiu a zlo. Hudobne je to taký mix thrashovej rytmiky alá Slayer, mastných riffov,aké robil Fear Factory, melodické vyhrávky a vychytávky,ktoré vypadnú z brutality ako to robili posledne napr. Carcasss, sólá občas pripomenú Meshuggah . No a  čo najviac si cením a mne osobne sa páčí, sú Slovenské texty! Krič, ako ti narástol jazyk. Všade od Škandinávie až po Južnú Ameriku to pochopili, len tu vo Východnom bloku  s tým máme stále komlexy, keď kapela nespieva po Anglicky,tak zakomplexovaný "recenzenti" z toho robia tragédiu. Nepochopili, že to práve z teba robí zaujímavú kapelu, lebo s Anglickým blakotom je kapiel milion.
Vokál je ináč tak klasicky death/thrash vôd, že vlastne tie Slovenské texty postrehnete,až keď naštelujete si svoje uši. No a texty? To sú osobné záležitosti, podané stavbárským žargónom. Proste tak riadne nasraté, nebalia sa do špeciálných výrazov,ale od srdca do ucha.  Najviac ma pobavil song "venovaný" Rudimu Rusovi "Rudy Hnus". Fakt som ešte nepoznal takéhoto človeka na scéne, čo by tak silno polarizoval ľudí, počúvajúcich tvrdú muziku. Pritom je to len bezvýznamná postavička, čo sa ocitla na pozícii moderátora v rádiu. Keď mu vypnete gombíky,stane sa z neho zase len nikto. Ale toto je už druhá kapela, čo o ňom napísala text. Rudy ideš!!! hahahahahahaha.
Až si ešte túto kapelu nepočul, je na čase vyskúšať! Viem určite, že týto ľudia to robia z lásky k hudbe (a to aj cítiť) a nie kvôli egu!
-Lepra-

BANDZONE
BANDCAMP

sobota 16. júna 2018

BLACK MAGICK SS "Spectral Ecstasy" CD 2018 (Infinite Wisdom Productions)



Nový album kapely, o ktorej okrem toho, že sú z Austrálie a hovorí sa, že by to mohli byť borci z Tarot, nevie nikto nič, nevygúgliš o nich nič, žiadne texty, fotky, kontakty, nič len krikľavo farebné, hnusne krásne cédečká a platne plné swastík na tripe a SS symbolov ako z Alice v krajine zázrakov. Prenádherná muzika, ktorá nemá páru, v podstate heavy metal / heavy rock ale v tak neuveriteľne úžasných songoch, to je prvá zbraň BMSS, že píšu také krásne piesne že sa ti huba nezavrie, a v takom unikátnom zvuku, že nebudeš veriť, že to je nahrávka z tohoto roku, týchto chlapcov niekto musel preniesť na začiatok sedemdesiatych a vrátiť s nahrávkami späť. Lahôdkový, okultný heavymetal na tripe čo znie krásne prirodzene, nepreprodukovane a nenabubralo ako keby si objavil malú, lokálnu kapelu, ktorá má taký talent, že z nej bude nový Ghost. No a sme pri tom ... zrejme aj kôli tej tajuplnosti, ale aj organu, ktorý používajú a tiež takej tej melodickej heavymetalovej podstate mám pri počúvaní Black Magick SS pocit, že je to nejaká stará kapela, ktorú potom vykradli Ghost. Tento nový matroš mi príde trochu ťažší a serióznejší oproti minuloročnému "Kaleidoscope Dreams" ktorý je láska na prvý posluch, z tohoto sa zblázniš až tak na tretí, štvrtý krát, ale zblázniš, ver mi.

-RadoKAZ-

https://infinitewisdomlabel.wordpress.com/

https://www.youtube.com/watch?v=wynIv_hrl-4

nedeľa 10. júna 2018

KAZOSTROJ "s/t" MC 2018 (Samovydanie)

Takto má vyzerať DIY punk. Proste máš plnú hlavu nasratosti, vieš hrať na gitaru,ale nemáš kapelu, tak si to proste nahráš sám s automatom. vydáš to eletronicky a urobíš kazety za dobrovolnú cenu.
Sympatický mladý chalan z Bánoviec n/ B Maroš, ovlyvnený tvorbou Davovej Psychózy a textovým svetom Pištu Vandala, chrlí jednu nenávistnú sloku za druhou. Muzika je celkom prepracovaná, žiadne bezhlavé trieskanie,ale celkom premyslená štruktúra skladieb, vybrnkávačky striedajú vypaľovačky. Celkom som príjemne prekvapený.
Až máš rád punk, inteligetné texty v rodnom jazyku a nevadí ti trocha garážový zvuk, je to pre teba!
Od tejto nahrávky (čo je vlastne kolekcia demáčov) vyšlo už nové EP, ktoré je zvukovo o hodne dopredu. Ale môžeš si to vypočuť.
-Lepra-

BANDZONE
BANDCAMP

piatok 18. mája 2018

Gain Party GRINDING JESUS BROTHERS, ATARAXIA, THORWALD 11. 5. 2018, Košice, Cassbar




Obľúbený podnik opäť hostil akciu pre grindové ucho a keďže pre koncerty v Cassbare vo všeobecnosti platí, že vydarená klubovka = zážitok, krst nového cédečka domácich bodycheck grinderov THORWALD ako program na piatkový večer s prehľadom vyhral. V ponuke boli dve ďalšie slovenské plus – mínus grindové šlehy z toho najlepšieho čo doma máme, no neber to.
Bývalo nie najlepším zvykom koncerty v Casse posúvať o kusisko času oproti oficiálnemu začiatku. To tentokrát odpadlo, stropkovská trojica GRINDING JESUS BROTHERS začala v podstate načas. 
GRINDING JESUS BROTHERS
Naposledy sme ich videli na veľkom pódiu v Collosseu pred NAPALM DEATH, neveľký klub bez pódia (vyvýšený je len flek na bicie) im však pochopiteľne svedčal rovnako dobre. „Running joke“ piatkového večera bol hic v klube, GJB ho okomentovali ako prví, hlavne však zahrali všetko, čo mali na á-štvorke, zapísanej od vrchu po spodok. Materiál z EP, vydaného u Bizarre Leprous, k tomu nádielku nových i starších vecí. V zostave gitara/vokál, basa a bicie sa hrnul nekompromisný severský grind (gitarový HM-2 zvuk vládol celému večeru) s občasnými odskokmi do HC, punku a crustu s vreskotom v angličtine i slovenčine. Ľudí bolo ešte len zo dvadsať, čo sa dá na vrub pripočítať skorej hodine a prístupu „je to party, nie festival“.


ATARAXIA

Ružombersko-košická ATARAXIA, v ktorej už dosť dlho reve dnes už Ružomberčan Gabi a o čosi kratšie basuje Janči (obaja OBLITERATE) nasolila svoj temný crust/grind s nejednou odbočkou k metalu. Agresívny a zároveň atmosférický extrémny brús, to je to, čo od nich dostanete v prvotriednej kvalite. Publikum zhustlo a rozhýbalo sa do kotla, na ktorý si museli dávať pozor všetci, čo stáli dookola s pivami alebo foťákmi (resp. dnes hlavne s prevelice chytrými telefónmi). Gabi publikum vyzval aj k zostaveniu veslárskych formácií, z odvážlivcov vyšli dve nedlhé, hovorím, bola to party, nie festival. Vydarené, koho predstavenie vysililo, mohol ísť nabrať sily vonku k švédskym stolom, nad ktorými by sám nezvíťazil možno ani Golonka.
THORWALD
Do tretice opäť prinajmenšom rovnako dobre a hlavne ako zlatý klinec programu. THORWALD v aktuálnej zostave Wurma basa, Fuko gitara, Miki a Bindi vokály a Kubo (KILLCHAIN) bicie nakladajú besný mix grindu, metalu a power violence so sebe vlastným šarmom, ktorý spoľahlivo rozparádi iste nielen domáce publikum. Kvalitne poskladané nárezy, vytunené dvoma kontrujúcimi si vokálmi, od hlbokých po nepríčetne odvrieskané, z toho už ľudia vydržia plachtiť po podniku ponad vlastné hlavy. Hralo sa z novinky „Sací reflex“, ktorú som počas akcie pokrstil (bolo mi cťou, priatelia) a zo starších vecí. V publiku nechýbala hokejka s lapačkou, odzneli k nej aj „hokejové kusy“ – „Peter Bondra“ a „Marián Hossa“ a predstavenie ukončilo staré dobré gastronomické odporúčanie pre Joža Ráža.
Afterparty bola v réžii elektroindustriálneho projektu GAIN CONTROL. Som stavaný na iný extrém než na agresívne tóny, pripomínajúce napríklad aj zefektované bzučanie pod stĺpmi vysokého napätia, takéto veci vydržím počúvať len chvíľu, ako záver nadupaného koncertu to však fungovalo.
Zdá sa, že na tom istom mieste sa stretneme aj o rok na oslavách 20. výročia THORWALD, budem sa snažiť neprepásť to, páni sú naozaj kapacity nielen pokiaľ ide o grindové saunovanie, ale aj v príprave osláv.

Martin Lukáč
Foto: autor

nedeľa 15. apríla 2018

CARNAL NECROSIS "Origins Of Malevolence" MCD 2017 (Immortal Souls Prod.)

Juro so svojím Immortal Souls ide ako rýchlík. Asi po víkendoch vykráda pobočky bánk a s tým si financuje, tento náročný koníček.
Američania CARNAL NECROSIS  sú pre mňa tak veľkou neznámou, ako správne vyplnené ,daňové priznanie u politika. Sú pomerne  mladý, veď vznikli v roku 2013. Bál som sa, že budem počuť moderný mix death metalu s popovými kktinkami., naštastie chlapci rúbú tak old school death metal, až som si zgustol. Práve fakt, že tu majú len 6 skladieb, robí toto CD tým, čomu sa hovorí, príde ,rozbije,vypálí, zrovná zo zemou a odíde,ako víťaz.
Muzika je čistý old school, vokál mi pripomína jednu kapelu z praveku zo Švajčiarska (Infected), basa občas zarúbe,ako keby na nej hral Steve Di Giorgio a celkový feeling mi pripomína svetlé momenty Death-u. ale nájdete tu odkaz na plno starých dobrých legiend,ako napr. Suffocation.
Dobre sa to počúva a čo je najhlavnejšie, tak to NENUDÍ!!!!
Miluješ old school death metal, neváhaj ani minútku!

-Lepra-

BANDCAMP
IMMORTAL SOULS PRODUCTIONS

SKLO "Sound Quadrature" CD 2017 (Nomad sky Diaries)

SKLO patrí k noisovým projektom, ktoré od 90tých rokov si pozvolna idú svojou cestou a nehľadia na okolie, trendy a ani názory. No a presne takto by to malo byť!!!!
Novinka "Sound Quadrature" sa nesie vo forme free jazzu, ktorý je pozvoľna napadaný noise prvkami, výkrikmi, hlukom, väzbením gitár a podobným veciam, na ktoré sme si už v tomto štýle zvykli. Celému dominuje a robí ju hlavne zaujímavou saxafon. Občas mi pripomenú Napalmed,ale nie je to až taký náhul, skôr sa to snaží vyvážiť tie fakty, že to balancuje na hrane čistej kakofónie a ešte šialenstvu nepodliehajúcej, počúvanosti. Nemáte po dohratí CDčka ten pocit, že pustíte plyn do baráku a zapálíte, ale v duchu aspoň na skok pod vlak myslíte, to je jasné.
Až máte trocha vzťah k free jazzu a milujete improvizáciu, skúste toto. Je nemožné pre mňa opísať vo vetách improvizáciu. radšej si to vypočujte!
-Lepra-

BANDZONE

sobota 7. apríla 2018

HEINOUS / RADIATION VOMIT split 7"EP 2017 (kooperácia)



Heinous je nová gore grindová mašina z Arizony. Trio Cody, Andrew a Wex nahrali v marci 2017 päť skladieb s parádnym dunivým zvukom, rifmi nasiaknutými starým death metalom a vokálom poriadne spraseným harmonizérom. Trochu mi to vzdialene pripomína prvé nahrávky Dead Infection alebo Dahmer. Popri rýchlych grindových vypalovačkách sa neboja občas trochu spomaliť, čo skladbám pridáva na pestrosti. S minimálnymi pauzami to znie celistvo a počas tých pár minút tu neni ani sekunda hluchého miesta. Heinous sú pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Kalifornské tornádo Radiation Vomit z druhej strany pokračujú v masakrovaní sluchovodov intenzívnymi a nekompromisnými paľbami. No bodaj by aj nie, keď za bicími sedí šijací stroj Andy Sanchez (Nak´ay, ex-Hemdale, ...). Tu sa ukojí každý grindový bubenícky onanista. Radiation Vomit sú oproti svojim kolegom viac technickejší, zvukovo ostrejší a zreteľnejší, no a dokonca si dovolili v druhej skladbe zakvíliť aj suprové sóličko. Ak si fanda kapiel ako Insect Warfare, P.L.F. alebo Phobia tak z tohto budeš nadšený. Okrem tohto splitu majú vonku ešte jednu peknú demo kazetu z 2014teho. Obidve veci zoženieš u Jaceka / Grind Father prod. za pár šupov. Skús, podľa mňa neoľutuješ.
Jan IP


pondelok 2. apríla 2018

HERMAPHRODIT "Fekal Party" 12"LP 2015 (Lecter Music Agency)

Som rád, že aj táto celkom zásadná nahrávka Pražských experiment/humorno/hovno/fekál, založeného spolku sa dočkalo vinylovej redície. Originál nahrávka vyšla na kazete v roku 1994 ako demo kapely a začalo pomaly dláždiť cestu neskoršiemu porno grindu. Na tú dobu to bola, naozaj neotrelá a nápaditá muzika, čo sa žánru grind core  týka. Kapela sice začínala ako thrash/death partička, no neskôr sa premenovala a začala hrať grindcore, aby v zápätí zistila, že aj táto škatuľka je im priúzka. Po rozpade kapely sa pozmenený názov Hermafrodit pretavila do techno/ambient one man projektu a podotýkam, aj tu, veľmi originálneho!!!!
Na tejto nahrávke bol sakra cítiť vlyv napr. Pungent Stench,aj keď sa vlastne škatuľka grindcore už viac menej na túto nahrávku nehodila, predsa len bola pod ňu radená. Skôr priestor dostali chytľavé riffy, pomalšie tempo, humorné texty, plné perverzity a úchyláctva.
Až ste túto nahrávku nezastihli na CD, ktorá vyšla pod Epidemie Rec. , tak tu máte vinyl, ako peknú spomienku na pekné časy, keď sa ešte len na scéne začalo šokovať s názvami skladieb a obalom. Neviem, možno v dnešnej dobe by si už asi neškrtli s touto muzikou,ale svoje postavenie na neexistujúcej stupnici víťazov starých čias, majú bez debaty! Pre starých pamätníkov povinosť, pre neznalých možnosť rozšírenia obzorov!
-Lepra-

BANDZONE

streda 28. marca 2018

BLUES FOR THE RED SUN / OMM split kazeta 2017 (Analog Freaks)

BLUES FOR THE RED SUN nie je len názov druhého albumu od KYUSS a názov jedného Nórskeho labelu,ale po novom aj názov novej akvizície z Čiech. Vždy si vravím, že takýchto kapiel je na našej scéne ako šafranu a tak za každú kapelu a nový projekt som Satanovi vďačný.
Na tejto kazete nájdete od spomínaných BFTRS dve veci, spojené v jednú a to skladby "Deadspace/ Knocking on the cemetary gates". Muzika lahodí môjmu srdcu, veľmi moc. Jedná sa o ambietne naladený death/doom/sludge mix. Temné, pomalé tempo v nekonečnom dlhom slede, gitary harjú,ako na úder zvonov v katedrále. zabijácke, pomalé tempo, žiadne prerežem ti krčnú tepnu a zdochneš. tu sa umiera strašne pomaly a na čas. Fakt parádny funeral. Dlho som už niečo podobné v naších hájoch nepočul. paráda a smekám klobouk! Desať bodov za muziku a desať za parádny obal, ktorý na 100% korešponduje s muzikou. a je prekrásne, temný (zlatá s čiernou boli vždy dosť funerálne).
OMM je projekt jedného maniaka zo Slovenska, ktorý tvorí svôj ambient/drone ,už zopár rokov. Tu na ploche skoro 20 minút (v prípade, že si nevystrelíte mozog predtým), budete počuť jeden tón, ktorý je obohatený o občasné drgnutie do basy a škrekotu ,vás privedie zaručene, minimálne k šialenstvu. Toto je fakt minimálne na prášky,ale bežný milovník noise a dronu to ustojí s úsmevom na tvári.
Príjemné prekvapenie tento split na príjemnom nosiči . Milovníci sludge a drone, toto je lahôdka pre vás!
-Lepra-

BLUES FOR THE RED SUN
OMM

štvrtok 15. marca 2018

RADIATION "The Gift Of Doom" CD 2017 (Witches Brew)

Celkom na čas si dali chlapci s debutom, veď už ubehli 4 roky od ich sedempalca "Plutonium Overdose" a tak sme už v podstate celkom dychtivo čakali na debut. Medzitým do klasickej trojky ,pribudol druhý gitarista Rišo a tak som bol aj zvedavý,ako sa pohne kára ďalej a či to skĺzne, do onanie techniky,alebo zachovajú svoju starú tvár. Naštastie chlapci sa nenechali zľákať tou hordou sterilne znejúcích, uniformovaných thrash toy bandov. Stále je to ten,starý, spráchnivelý, old school thrash metal na štýl Nemeckých spolkov zo začiatku 90tých rokov. Už pri prvom riffe po elektrizujúcom intre, som mal pocit,ako keby niekto vytiahol nejaký zabudnutý song od Sodom-u z albumu "Obssesed By Cruelty". Tak staro a pre mňa, tak parádne znie muzika týchto maniakov a dúfam, že dlho bude!
No k muzike. Druhá gitara priniesla predsa len nejaké zmeny a to trocha viac prepracované vyhrávky, ktoré občas pripomínajú aj pekné chvíle od majstrov od Železnej panny. Ináč ale všetko vlastne zostalo po starom a stále je to poriadne spráchnivelý a poriadne starý Thrash!!! Presne takto by mal podľa mňa vyzerať THRASH. To čo z neho urobili mladý občas aj na tlak vydavateľov, je proste šaškáreň. Všetko je uniformované a sterilné. Toto čo robia RADIATION je presne to, čo thrash predstavoval na začiatku jej cesty. Protest proti znečisťovaniu a hrozbe atómovej vojny, zabalený do poriadnej divokej muziky,kde chcete len poriadne vytrepať palicu a nie pozerať sa na ekvilibristické prstochmaty gitaristov. Toto je prostest!!!
Užívám si každý song, lebo až chorobne to vo mne vyvoláva nostalgiu. Túto kapelu proste milujem, lebo v podstate nemajú ani obdobu u nás (odpočítam šaškáreň typu Catastrophy a striktne nalinajkovaný Acid Force), tak RADIATION sú proste jediný z ktorých ide na kilometre fakt, že oni tou muzikou žijú!
Až miluješ starý Nemecký thrash, tak neváhaj ani chvíľku!!! 10 kopancov do tvojej lenivej riti, poriadne okovanou bakančou!!!
-Lepra-

BANDZONE
WITCHES BREW

nedeľa 11. marca 2018

Vomi Noir „Session Ecorché à Vif“ MC 2017 (Cadaveric Dissolution rec.)



Pamätáte sa ešte na časy, keď internet v domácnosti nebol takou samozrejmosťou ako dnes a webziny boli ešte len v plienkach? Práve v tomto čase už vo Francúzsku naplno frčal Braindead webzine, na ktorý si určite kopa z vás hlavne starších grinderov dobre spomína. Jeho tvorca Pierre je roky známi ako obrovský a verný fanda špinavého gore grindu. Svoju lásku a oddanosť tomuto ohavnému štýlu zhmotnil aj do novej kapely Vomi Noir. Čierne zvratky, čo je v preklade z francúzštiny názov kapely, fungujú zhruba dva roky počas ktorých stihli vyprdnúť už niekoľko nahrávok. Jednou z nich je aj táto pekná kazetka. Čierno biely obal zdobí Pierrova kresba a celý booklet je ručne písaný. Vyzerá to naozaj veľmi pekne čo len dokazuje, že si na tom dal skutočne záležať. Na páske je nabúchaných 15 skladieb z čoho dva sú cover songy, Carcass a Insect Warfare. Práve Carcass, hlavne ich začiatky, majú dosť počuteľný vplyv aj na tvorbu Vomi Noir. Skúšobňový, špinavý zvuk ešte viac pridáva na staroškolskej atmosfére a keby bol v booklete uvedený rok nahrávania 1991, tak tomu kludne uverím. Názvy skladieb sú vo francúzštine a predpokladám že aj texty, ak teda vôbec nejaké sú pretože v booklete niesu uvedené žiadne a harmonizér na vokáloch nedáva veľa šancí niečo rozumieť. Ak si fandom starých kapiel ako Carcass, Autopsy, alebo Exulceration tak určite vyskúšaj Vomi Noir.

Jan IP



THE CITADEL „s/t“ 7“EP 2017 (Kush Gong Vinyl)


Seriál recenzií na kapely, ktoré už tu nie sú pokračuje. V prípade tejto bandy ma to obzvlášť mrzí. Sledoval som jej púť od dvoch demo skladieb na bandzone v pokútnej kvalite, cez prvý kontakt naživo na prvom Ffude až po ich záverečný na (zatiaľ) poslednom Ffude a bol počuteľný ten vývoj, ako sa chalani vyvíjali aj ako hudobníci či skladatelia, ale aj ako ľudia. Tento sedempalec je doslova „vrcholom“ ich vývoja, aj keď viem, že by sa mohli dostať ešte ďalej, ak by neskončili. No to už je len zbytočné teoretizovanie.
Faktom je, že posledný trojskladbový počin je dokonalým obrazom, kam sa kapela dostala. Od úvodnej melodickej vyhrávky v „Láthatatlanok“ sa na nás valí emóciami až po okraj naplnený hardcore, s množstvom zlomov a zmien, ako to chlapci predviedli už na predošlých nahrávkach. Dlhé plochy Filipových jednostrunových vyhrávok, ktoré muziku posielajú až kamsi k vplyvom francúzskej emo-scény, no v spojení s Ričiho ráznymi beglajtmi si držia vlastnú fazónu. Do toho Spajkov naliehavý prejav a skvelá rytmika. Druhú stranu otvorí song „Črepy“, ktorý mi stavbou mierne pripomína moju srdcovečku „Mesto“ z minulej nahrávky. Nechýba skvelá melodická linka gitary, hutné riffovačky ani výrazná basová linka. K tomu valivé stredné tempo a ďalšia skvelá skladba je na svete. A k tomu ten text o vzostupoch a pádoch. Dokonalé. Záverečná „Veža bláznov“ začína ostrým riffom, na ktorý naviaže zbesilé klepanie bicích. No po jednom brejku príde tlmená sekaná gitara a Spajko prednáša text svojím osobitým štýlom a song (aj celé ep-ko) ukončí šľapavá pasáž so zborovým deklamovaním. Toto je presne prípad nahrávky, kedy by som prijal minimálne dvojnásobnú dávku, no je koniec a nezostáva iné, ako točiť ju niekoľkokrát stále dokola. Ak má kapela odísť, mala by to urobiť ako títo sympaťáci, na absolútnom vrchole. Aj tak budem tajne dúfať, že sa ešte niekedy ich cesty stretnú a znovu budem ich tvorbu absorbovať pod pódiom, či z novej nahrávky. Dovtedy nezostáva nič, len točiť vydané veci stále dokola.

-Majto C.-



pondelok 26. februára 2018

CRITICAL MADNESS "Panoptikom" CD 2009 (Lecter Music agency)

Aj keď som už tu pár krát recenzoval grind maniakov CRITICAL MADNESS, ich druhé album , ešte z roku 2009 som nemal tú česť a verte mi, že som asi urobil chybu, keď som si ju nechal prekĺznúť medzi prsty. Fakt som čumel,aký poctivý a spráchnivelý gore grind tu predvádzajú! Úplná paráda, ako keby som hodil do jedného mixéra Regurgitate,Dead Infection a Agathocles, nalial k tomu krv a poriadne to premiešal.
Proste radosť to počúvať. Jednoduché, punkové riffy, poriadne groove, šialené bicie a poriadny murmur. Totálny old school ako remeň. Navyše zvuk tiež zabúja ako hrom. No poviem Vám na rovinu, som z tohoto CD unesený,lebo v tak dobrej kvalite, tak starú formu gore grindu hrá už len naozaj málo kapiel. Zväčša sa každý preorientoval na tupa tupa sračky v domnení, že tým na Obscene zaujmú. Toto je stále poctivá rezničina!!! Až miluješ hore spomínané kapely, tak neváhaj ani na minutku, Za lacný peniaz dostaneš poriadnu, kvalitnú dávku ,starého ,poctivého gore grindu.
Nemôžem nič, len odporúčať!!!!
-Lepra-

BANDZONE

piatok 23. februára 2018

Fôrgiftad "Bränd Generation" 7"EP 2017 (Phobia Records)

Švédsko a punk/HC. Tentoraz sa žiadny death metalový zvuk nekoná,ale pre zmenu sa urobí výlet do začiatku 90 tých rokov, keď asi podobne hrali skoro každá HC/Punk kapela. Bola prlná energie a nasratosti proti systému. Aj toto EP je tematicky zamerané práve na pop punk kultúru a konzumný spôsob života aj punkerov, ktorý sú zväčša len tý víkendový rebeli. Tiež obal je tematicky hodený ako keby do starých PC hier, celkom dobrý nápad a každý starý pařmen to určite ocení.
Hudba je ,ako som už spomínal, takou zmeskou ranného HC/punku,ale tento je o krapet melodickejší, teda taký zaujímavý paradox a mix až niekedy pop liniek gitary s totálnou nasratým vokálom.
Niečo ako starý Totalitär. Myslím si, že od nich je aj záverečná skladba, čo je počítačová 8 bitová muzika,kde asi prehrávajú práve jeden song od nich v inštrumentálnej podobe. Zaujímavé!
Celé EP je na rýchlosti 33, takže je pomerne dlhé (niekto by z toho urobil aj hadam 10 palec).
Dokopy 8 songov nasratého, ranného Punk/HC zo Švédska s zaujímavým desingom. Dobrá vecička!
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 18. februára 2018

SORGOTH "Impurity" mc (Sky Burial prod.)


Keby nebol Waldemar zo Sky Burial productions taký skvelý frajer ako je, nikdy by som Sorgoth nepočul, vôbec takúto muziku totiž nesledujem, to sme sa raz koncom minulého roku stretli a on mi strčil do ruky bágel kaziet, CD a LP, že na, na recenziu. To je jeba, v 2017tom!! Sorgoth hneď na prvý omak znejú skvele a i keď to určite nebude ich hlavná inšpirácia a ani kapela ku ktorej ju budú prirovnávať, ja som tam zacítil Midnight Sun, starý, nenápadný fínsky melodický death/black metal, skvelá kapela a moja stará láska. Sám som prekvapený ako sa mi Sorgoth páči, na to že takejto muzike neholdujem takmer vôbec, tudíž to nedokážem k niečomu odborne primachrovať, ale je to melodický, nie surový lež príjemne mrazivý, vyhratý, miestami na môj vkus až trochu príliš, povedzme black metal i keď mne to dosť lezie aj do melodického deathmetalu, ale ký satan by dnes počúval melodický deathmetal, tak to len tak okrajovo aby ste sa toho nezľakli. Furt sa mi do huby tlačia tí Midnight Sun, aj som ich kôli tejto recke oprášil, a myslím, že nie som s nimi úplne vedľa. Dobrá, a klasicky po skyburialsky vymakaná kazeta, z muziky Sorgoth ide presvedčenie, nie je to len poďme-si-zahrať-blackmetal, tie skladby sú, myslím, dobre napísané a počúva sa to jedna báseň.

-RadoKAZ-

BANDCAMP

štvrtok 8. februára 2018

ISACAARUM "Curbed" 12"LP (Lecter Music agency)

Takže uveďme veci na správnu mieru. toto je reedícia jedného z najzásadnejších albumov už neexistujúcej legendy Isacaarum. Pôvodne tento materiál vyšiel v roku 2000 na CD u Obscene Prod. a svojej vinylovej reedície sa dočkal až po neuveriteľných 16 rokoch. Ale stále lepšie neskoro ,ako nikdy. Nahratý bol v roku 1999 a jednalo sa o vlastne debutový album,keď nepočítame black metalový debut "Die Verwandlung" z roku 1997. Tu sa vlastne týmto debutom zrodil jeden fenomén, ktorý priniesol čerstvý vietor na Českú scénu a z prvopočiatočnéhop ovlyvnenia Impaled Nazarene sa z kapely vykľulo sexuálne komado, plné perverznosti. Dovolím si tvrdiť, že ovlyvnili fakt kopu kapiel, ktoré aj momentálne kraľujú na Českej scéne a to práve vďaka svojej perverznej image. Basovku tu ešte drúzgal ináč Vlakyn (Ingrowing).
Dobrý nápad tento titul, aj keď už bol ľabuťou piesňou vydavateľstva Lecter (aj ked som videl, že znovu sa objavil na scéne) a parádne urobený obal, pravdaže album obsahuje aj bonus v podobe skladby "Perversum mobile", ktorý vyšiel na split kazete s Ingrowing.
Fakt pekná spomienka na túto kapelu, ktorú som ako po ľudskej, tak po hudobnej stránke, mal strašne rád! Takže až chceš vlastniť jeden z míľníkov Českej brutálnej scény, tak neváhaj!!
-Lepra-

streda 7. februára 2018

Agents Of Abhorrence „Earth.Water.Sun“ (Analog Freaks rec. 2017)


Earth.Water.Sun. je 10 rokov stará nahrávka od austrálskych grinderov Agents Of Abhorence. Čo už písať o starej nahrávke kapely, ktorá momentálne pár rokov leží v prachu nečinnosti? No minimálne to, že táto nahrávka vyšla minulý rok na Slovensku vo vinylovej verzii pod logom Analog Freaks ako jednostranný desaťpalec. Chalani vyrobili 300 kusov a podarila sa im skutočne parádna vecička. Ako prvé ma hneď zaujal obal. Ručná sieťotlačová práca v červeno čiernom a trošku zelenom prevedení dáva hneď najavo, že tu si dal niekto naozaj záležať. Do drážok na priesvitnom vinyle, ktorý z druhej strany zdobí červená ruža, je nasúkaných 13 skladieb za čas necelých 10 minút. Sekundáš mne úplne vyhovujúca. Ani v jednej skladbe nenájdeš jediné hluché miesto a epileptické zvraty ti nedajú vydýchnuť. Vybrať nejakú skladbu, ktorá by vytŕčala nad ostatne je nemožné. Minimálne pauzy medzi skladbami vytvárajú jeden apokalyptický grindový celok. Brad Boatright (From Ashes Rise) urobil pre túto vinyl verziu nový mastering so zvukom ostrým ako britva. V spojení s ostrými rifmi a krkolomnými zmenami rytmu to skutočne reže uši. Myslím že táto platňa poteší nejedného grindového fajnšmekra, pretože je to skutočne precízne a nádherne odvedená práca.


Jan IP

nedeľa 28. januára 2018

ALTER EGO „Back to the rock & roll“ CD 2017 (Slovak Metal Army)

Juro Hariň pod hlavičkou SMA vydáva rôzne tituly rôznych žánrov. Niektoré ma prekvapili, bo by som nepovedal, že práve toto by mohol on vydať. Medzi tieto tituly patrí aj cd prešovských hardrockerov Alter Ego. Po prelistovaní bookletu plného variácií na tú istú tému a to kapela, mi to prišlo také no... Na môj vkus by stačila aj jedna jediná. Ale šak to neni môj album.
Hudobne je to tiež pre mňa nesúrodé. Chvíľami tradičný hard rock, ktorý nemusím (songy „Restless“, „Back to the rock&roll“, „Back door lover“) a na druhú stranu s modernejšími vplyvmi, ktoré si aj vcelku občas vychutnám. Sem patria napr. „Rear-view mirror“ so silným vplyvom Guns´n´Roses z obdobia „Appetite for destruction“. Je tu vyhrávka na konci v duchu hitovíc ako „Welcome to the jungle“ či „Sweet child o´mine“. Moju pozornosť upúta vždy štvrtá „Who knows?“, ktorá je síce pomalšia, no napriek tomu znie šťavnato a sviežo. Veď už len úvodné sóličko je z tých lepších, hoci, keby bolo len polovičné, bolo by dokonalejšie. Aj spev v slohách posadený nižšie znie lepšie jak typický hardrockový kastrát, ktorý mi dokáže tento žáner vždy znechutiť. “Nobody can touch my baby“ je tiež pomalšia vec, no nesie styčné prvky s predošlou vecou, je svieža, neprepchatá klišé a spevovo nižšie. Skvelá je aj „Rock habit“ v strednom tempe s vyhrávkami ála Iron Maiden, no rytmické gitary v slohách pekne moderne zasekávajú a refrény sú burácajúce akordovky. Veľmi dobre vystavaná vecička. Keby boli ostatné aspoň takéto, album by bol nadupaný po okraj. A celkom dobre znie aj záverečná „Atomic bomb“ s pomalými slohami za zvuku akustickej gitary a zrýchlenými refrénmi s tvrdými gitarami a dobrou vyhrávkou na pozadí. Potom je tam tretia kategória songov, ktoré by po drobných úpravách vliezli do skupiny silno počúvateľných vecí. Titulná vec má ešte síce grády ako prvá „Rear-view mirror“, no jej kvalít nedosahuje. U nej som na vážkach, raz mi sadne, inokedy ju po chvíli prepnem. „Sex machine“ začne funky-gitarou a plus-mínus v tom duchu sa aj nesie. Gitara hojne korenená wah-pedálom má šmrnc. Spevovo v pohode, no zabíjajú ma „žánrové škrekoty a výkriky“, ktoré si spevák nejak stále nemôže odpustiť. „Paralyzed“ je riffmi Black Sabbath a spevom trošku aj Mercyful Fate bez Kingových výšok. Nie je to úplne zlý song, no nesie až príliš veľa odkazov na otrepané mená. „Rock city“ začne klasickým, vcelku masívnym riffom v duchu takých W.A.S.P., len vzápätí sa ozve stupídny text, ktorý by v podaní spomenutých nepôsobil nepatrične (a to by som ho tiež považoval za sračku), no keď vylezie z hrdla chlapca z východného Slovenska... Je to skrátka opäť prestrelené klišé, ktoré bandu zbytočne zráža na úroveň lokálnej zábavovky. Podobné „mačo-zlátaniny“ ma nebrali ani v 14-ich. To, že som popracoval na svojej angličtine mi pri tejto kapele príde ako prekliatie. Škoda, bo hudobne 80-ková záležitosť, ktorá neurazí.
Čiže, ak mám zhrnúť toto cd, asi by som radšej počul 25-30 minútovú osekanú verziu, ktorá by vyrážala dych a bola plná šťavnatej hard rockovej moderny, ako túto takmer hodinovú verziu. No ak to baví kapelu, nie je o čom.

-Majto C.-


BRUNNER TODESMARSCH "Legálni Lágry,Ilegálné Lidé" 10" LP 2017 (Phobia Rec.)

Po demáčí, splitku a kompilačke, sa dostáva Brnenská crust eskadra k svôjmu debutu. A to na 10"LP. A to sem nasekali 14 songov a na rýchlosti 45, to odsypá ako lavína.
Hudobne sú B.T. na Českej scéne zjav typu Evidence Smrti (veď majú aj spoločný split). Hlavne ten vokál robí celú ich tvorbu, zaujímavou a netuctovou. Starý matadori, ktorý vyrastali na demáčoch českých thrash kapiel ako napr. Kryptor, tu nájdu v tejto muzike, sakra podobu, čo sa týka vokálu. Ono máte pocit,ako keby ten vokál si proste len recitoval vlastné strofy, básne a totálne ignoroval muziku. No a  presne toto to robí zaujímavým!! Muzika samotná je v štýle Scandi crustu aj čo sa týka zvuku, kde gitara reže ako zahrdzavená cirkulárka, do toto dis beatový takt a spomínaný vokál. Žiadne popíkové refrény v štýle napr. Wolfbrigade sa nekonajú aj keď cover od KAAOS "Nuke" je fakt pecka a totálne oživuje celý materiál. Pomaly tento recept asi začnem už označovať,ako Český crust. Záverečná vec "Smrt Nepřátelúm" je zase naopak v konci obohatená o saxafonovú vsuvku. Dobrý nápad.
Parádna vecička na sexy desaťpalci, plná agónie, zúfalstva, hnevu a nihilizmu! No nekúp to!!!
-Lepra-

BANDCAMP
PHOBIA RECORDS

UŽ JSME DOMA „Hollywood“ LP 2017 (Papagájův Hlasatel Records)

Po reedíciách rôznych „tradičnejších“ punk-klasík prišiel rad aj na „alternatívnejšie“ veci. Medzi ne s určitosťou práve Už Jsme Doma patria. A neviem si predstaviť lepší prvý album v reedícii na vinyle ako je práve ich tretí titul „Hollywood“ z roku 1994, ktorý je v originál verzii zohnateľný už len za premrštené ceny odrbávačov. V roku 2015 ho síce francúzsky label „!Angrr!“ vydal ako dvoj-desaťpalec, no táto verzia neuspokojila celkový dopyt po tomto materiále. Môj síce áno, no neodolal som ani tejto novej edícii od Papagája. Opäť s inou verziou obalu z produkcie Martina Velíška. Textová príloha je tentokrát opäť štvorjazyčná. Opäť raz dokonalé spracovanie.
Čo ale napísať o hudobnej zložke? V prípade tohto albumu je to obzvlášť ťažká záležitosť. Po tom množstve vypočutí za tie roky by som objektívny nemohol byť ani v najmenšom, bo spolu s dvojkou „Nemilovaný svět“ ma tento album sprevádza už od svojho vydania rôznymi životnými fázami.
Úvodná paľba klávesov a šialenej rytmiky pripomína snehovú metelicu na novej verzii obalu. Začiatok „Koroze“ na mňa vždy pôsobí rovnako. Ako nečakaná facka. Skľudnenie nastane až v strednej časti, kde sa do španielkovej vypekačky pridá rytmické vytlieskavanie a song sa znovu rozbehne až s prekrývajúcimi sa spevovými linkami, ktoré vystrieda saxofón a chorál. „Polykat“ má decentnú basovú linku a skvelé saxofóny. „Jassica“ začne klavírnou vyhrávkou a opileckým popevkom, aby sa zmenila v príjemnú rockovú vecičku, kde saxofón opakuje nosnú melódiu. Aj tu príde samozrejme na typické prapodivné rytmy a zmeny a divoké sága a gitaru. Práve túto mnohotvárnosť hudby mám na UJD tak rád. „Zvonek“ je krátka hravá vec, kde zaznie aj na mierne skreslená gitara. Majestatný úvod titulnej veci „Hollywood“ snáď pozná úplne každý, kto kedy počul o Újédéčku. Najväčšiu silu má aj tak potom v kontraste s pritvrdenou, sekanou a uvrieskanou časťou, ktorú vystrieda saxíkove sóličko. Druhú stranu otvorí čisto saxofónová „Vlažná a šedivá“, kde sa všetky vrstvy pekne dopĺňajú. „Poslepu“ potom svojou rozcuchanosťou pôsobí rovnako ako „Koroze“ na A-čku. Najmä prostredná pasáž, kde sa v rýchlom slede menia tempá a stupňuje intenzita. „Cajdák“ tu plní rolu analgetika, podobne ako „Jessica“. Príjemná gitara a jednoduchá basová linka doprevádzajú melodický popevok, aby po stišovačke všetko vyvrcholilo v záverečnej explózii. „Belveder“ je opäť kompozícia mnohých tvárí. Príjemný, melodický úvod useknutý krátkou psychotickou zbesilosťou, ktorú opäť za moment nahradí majestátna harmónia, tiež postupne roztrieštená bláznivými momentmi. Pravá hudobná schizofrénia. Asi aj preto mám songy tohto typu na tvorbe tepličákov najradšej. Záverečná „Jdi tam, nevím kam, přines to, nevím co“ je presne tak šialená ako jej názov. Tiež na prvé počutie ťažšie vstrebateľná, no po rokoch je to dokonalá vec, ktorá pohladí na duši. A presne tak pôsobí jemný záver, kde do gongov a činelov znie jemná basová linka a piano, nad tým saxík v harmónii so spevom. Dokonalý záver dokonalého albumu. Hoci kapela po ňom vydala množstvo iných skvelých titulov, práve tento je stále u mňa na najvyšších pozíciách.
Kto nemá pôvodné vydanie ako ja, a nedostal sa ani k francúzskej reedícii, túto by si nemal nechať ujsť.

-Majto C.-


sobota 27. januára 2018

Lvmen + Tomáš Palucha - 23. 1. 2018, Trenčín - Lúč


Keď vyšiel nový album Lvmen, predpokladal som, že by sa kapela mohla vydať aj na jeho živú prezentáciu a konečne si ich pôjdem pozrieť. Po tragickom minulom lete sa moje nádeje začínali rozplývať, preto ma potešilo, keď som sa koncom min. roka dozvedel, že koncerty predsalen budú. Nadišiel deň D. Trval niekoľko rokov (v prípade tejto kapely). Konečne som sa raz na koncert Lvmen aj vybral, aj keď už v značne pozmenenej zostave oproti minulým zástavkám, ktoré som všetky premeškal rôznymi spôsobmi. Tak isto som vynechal aj akciu, kde hrali Tomáš Palucha. Tento večer som si ich však nenechal ujsť a do Lúča som prišiel dokonca na ôsmu, čo u mňa nebýva zvykom. Vo vnútri už bolo oveľa viac ľudí, ako som predpokladal a stále chodili ďalší, čo bolo prvé (a vôbec nie zanedbateľné) pozitívum tejto akcie. No asi to bolo aj tým, že prevažovali staršie ročníky (aspoň som tu raz nevyzeral jak hasič na dedinskej zábave). Na pódiu trónili dve sady bicích a za nimi plátno na projekciu. Tušil som, že dnešný večer bude špeciálny. Dobrá predtucha.
Po pol deviatej (resp. krátko pred deviatou) hodine večernej sa na pódiu zjavila štvorka muzikantov a klub mierne potemnel. TOMÁŠ PALUCHA začali vyklepávaním na kotly a syntezátorovými zvukmi. Do toho jedna gitara vybrnkávala a po chvíli sa pripojila druhá slajdovými vyhrávkami. Song postupne gradoval a ľudia pod pódiom sa začínali kývať v rytme zvuku šíriaceho sa z pódia. Parádne inštrumentálne plochy a v pozadí čiernobiela projekcia, ktorá umocňovala dojem z hudby. Dobre nastrihané a deformované zábery zo starých filmov. Zvuk takmer čistých gitár sa pekne dopĺňal so skvelou rytmikou, sem tam basák spustil sample. V krátkych pauzách medzi songami ľudia hlasno prejavovali nadšenie a šlo sa ďalej. Inštrumentálny post-rock s niekedy takmer južanskými a orientálnymi vyhrávkami, ktorý ani na moment nenudil. 
LUMEN
Skladba za skladbou až k záverečnej svižnejšej veci, ktorá set pražákov ukončila vo veľkom štýle. Ani neviem ku komu by som tvorbu tejto bandy mohol prirovnať. Možno post-rockom líznuté kapely ako frantíci OAK, či Slovinci The Canyon Observer v kľudnejších polohách. Z mojej strany absolútna spokojnosť a zážitok, ktorý pýta po opakovaní. Ich budúce vystúpenie sa budem snažiť nevynechať.
Po krátkej pauze sa nástrojov chopili obaja gitaristi z predošlej bandy, pridal sa k nim aj bubeník a k nim zostávajúca trojica LVMEN. Priestorom sa začalo šíriť intro posledného albumu „Mitgefangen mitgehangen“ a na plátne sa rozkrútili apokalyptické obrazy. Gitary zaburácali podporené dvomi bicími artilériami. Po chvíli gitary stíšili, aj „hosťujúci“ bicman stíchol, aby sa ozval filmový sampel. Skvelý moment, no ešte mocnejší bol, keď song prišiel k tvrdej časti a zarachotili obaja bubeníci súčasne. Nevedel som si predstaviť, ako bude znieť banda s dvomi bubeníkmi, no musím povedať, že to bolo nadupané a živelné. Do toho Husar škrekotal spolu s basákom svoje posolstvá a gitary revali a ťaživo škrípali. K tomu pulzujúca projekcia. Skrátka, hneď od prvého momentu intenzívny zážitok. Po v podstate miernejšej produkcii prišla 
LUMEN
pre mňa extrémnejšia vec v podobe úvodnej skladby z predošlého albumu „Heron“. Aké bolo poradie ďalších songov netuším. No započul som aj ďalšie veci z novinky. Silná vec bola, keď do vybrnkávania čistej gitary a jemného tlkotu bicích gitarista zastretým hlasom odspieval slohy, aby ho v drsných pasážach vystriedali klávesák s basákom svojimi frenetickými škrekotmi. Alebo aj tradičným introm z Markéty Lazarové odštartovaná vec, kde Josef Kemr vykrikuje o vojne (čomu zodpovedala aj videoprojekcia plná vojnových scenérií). Aj tu sa dostal k slovu zastretý, hlboký hlas gitaristu a decentné vybrnkávanie. A tradične sa striedali intenzívnejšie časti s kľudnejšími. Netuším, koľko celý set trval, no moje nadšenie z neho nebralo konca. Zvuk maximálne vyvážený po celý čas. Všetky nástroje zneli štandardne dobre. Husia koža po celý čas.
Môj prvý kontakt s touto bandou naživo bol nezabudnuteľný. Cestou domov mi pískalo v ušiach, no v mojom vnútri sálala pohoda a pokoj z nadobudnutého zážitku. Ani nočný mrázik ich nedokázal ochladiť.

-Majto C.-

Fotky: Dárius


pondelok 22. januára 2018

ANTISOCIAL SKILLS „s/t“ 7“ EP 2017 (Burina Records)



Keď sa zo scény nenápadne vytratila skupina Time Of My Life a zanechala za sebou nevydaný kvalitný materiál „Social life is overrated“, aj ma to mrzelo, bo chlapi mali nakročené správnym smerom. Ich posledná tvorba bola melodickejšia, no stále dostatočne drsná a nekompromisná. Škoda. Prešiel nejaký ten rôčik a udialo sa nejaké to ojedinelé vystúpenie naživo, no inak je banda oficiálne stále ležící, spící. No časť jej členov sa sčuchla v Prahe a dali dokopy nový band, ktorý pokračuje tam, kde TOML skončili. Vzhľadom k tomu, že polovicu zostavy tvorí časť Dášovho bandu Rúbanisko, nie je nič nečakané, že ich prvotinu im vydáva práve on na svojom labeli.
Keď sa rozoznie prvá „Different frequencies“, je hneď jasné, že Antisocial Skills je pokračovaním TOML ako sa patrí, typické gitary a stredné tempá, už len ten Kubov hlas tam chýba. Priamočiary, surový hardcore punk plný nekomplikovaných nápadov a jednoduchých melodických liniek. Songy dobre plynú a nenudia a ani si neuvedomíte ako a končí piaty nasraný „Ahh fuck!“ a treba vstať a otočiť placku, aby vás na druhej strane hneď pohladila príjemná melodika „Keep fucking up“, čo je strednotempovka s rinčiacimi gitarami a tepajúcou rytmikou a zároveň najdlhší song kolekcie (kúštik cez 2 minúty). „Dilemma“ potom vyznie dramaticky a naliehavo, hoci nie je rýchlejšia. Rýchlosťou oplýva „Move on“, ale aj napr. uklepaná „Decline“, či rýchla punkandrollka „Dear god“ z áčka. Na úplný záver sa v strednom tempe bicích a bublajúcej basy pridajú gitary a slovenský spev v „P.N.S.“, aka songu o našich antislniečkároch a slušných ľuďoch, ktorí vedia viac. Príjemná desaťpoložková záležitosť, ktorej Blum so Šamanom zabezpečili nekompromisné vyznenie, čo ich tvorbe sedí ako riť.... veď to poznáte.
Kto holduje šťavnatému old-schoolovému hardcore-punku, nemal by váhať ani chvíľu a siahnuť či už po tejto nahrávke, abo navštíviť koncert tejto party. Verím, že neurobí krok vedľa.

-Majto C.-


piatok 12. januára 2018

MAGADAN "Perm-36" 12"LP 2017 (Sky Burial/A.P.E.L.)

Keby sa dávali vyznamenania za originálne nápady v oblasti coverov obalov , tak jednoznačne by vyhralo vydavateľstvo Nomad Sky. Ich nápadité obaly, proste občas šokujú. No vymyslieť niečo originálne na 12 palcový vinyl sa moc nedá, teda aspoň sa pohráme s grafikou a tá je fakt parádna. Temná, asi ako história Sovietských gulagov, ktorým aj svoje texty (teda niektoré), tento projekt venuje. Samotný vinyl je trikrát zabalený ako v trojobale  rezeň.. Fakt čo sa týka obalu a grafiky, je to namakané,ako sme si už zvykli od nich.
MAGADAN (jediný zachovalý gulag) je noise project , presne ako keby bol vystrihnutý zo začiatku industriálnej muziky na prelome rokov 80/90. Na konte majú zatiaľ jednu kazetu "Sojuz" (ktorá bola tiež fakt geniálne zabalená do krabičky od vyznamenaní, aké sa počas komunistickej éry bežne dávali ,len vyvoleným.Kazeta vyšla v náklade 43 kusov.
Pozitívum tohoto projektu je aj fakt, že sa zaoberá sociálnou tématikou, špeciálne záhadnými experimentmi ľudstva a znie to ako keby taká sonda do temnej hĺbky ľudskej duše a čoho všetkého hrozného sme schopný,keď slúžíme nejakej ideológii,alebo náboženskému presvedčeniu.
Hudba ako som už somínal, docela pripomína starý industrial, čiže zvukové kolízie, pazvuky, mechanického duhu ako podmaz a do toho zefektovaný vokál v podobe hovoreného slova,alebo škriekania. Pustite si nejakú apokalyptickú hru (ja som to dal pri FallOut4) a máte parádny podmaz.
Má to fakt temnú atmosféru!!! Prekvapenie sa koná napríklad v podobe prevzatého textu "Manifest" od Sepultury. Kto by to čakal, že?
Milovníci industrial/noise máte jedinečnú príležitosť. Vinyl vyšiel len v počte 146 kusov. Takže máte možnosť vlastniť raritku!
-Lepra-

MAGADAN
SKY BURIAL

nedeľa 7. januára 2018

BLOOD – Inferno (2017, samovydanie, 27:13)


S vznikom v roku 1986 patria BLOOD medzi praotcov nemeckej grindovej aj deathmetalovej brutality a najneskôr od štvrtého albumu „Mental Conflicts“ si zaslúžia označenie kultová kapela. Ale to hádam aj skôr, nás tu rozmetal už debut „Impulse To Destroy“. Za desaťročia sa udialo kadečo, vrátane tvorivého útlmu po albume „Dysangelium“ z roku 2003. Odvtedy až do minulého roku BLOOD nenahrali nič, až koncom septembra 2017 sa vrátili s novým albumom „Inferno“. Novým ako novým, 16-skladbová zbierka ukrutností mieša niekoľko nových skladieb s nanovo nahraným výberom toho najlepšieho z najstarších albumov. Nový zvukový kabát klasikám prospel, hrá to skutočne brutálne a mohutne a staré grindovice sa nebijú s novšími grind/death/metalovými kusmi. Takto je album dostatočne živý a počuť, že ani v starých „bordeloidných“ časoch BLOOD nehrali nejaké nezmysly. Priamočiary náklep i ponuré drvivé pomalšie veci, chytľavé linky a temné harmónie, mohutný hlboký growl navrátilca Martina „Witchskinnera“ Jägera, pôvodného vokalistu v rokoch 1989 – 1993, rúhačský grind/death, som naozaj spokojný. Táto parta pánov v rokoch má stále na to, aby natrhla triko o polovicu mladším hudobným extrémistom.

Martin Lukáč



AFTERLIFE "S/t" 12"LP 2017 (Phobia Rec./Pureheart)

Čisté prekvapenie z labelu Phobia, kde už predsa len človek je zvyknutý na Švédske d beat brúsky a tu zrazu žánrovo odlišné,aj keď motiváciou na tej istrej strane brehu stojace. AFTERLIFE pochádzajú z Čiech a hrajú úplne melancholickú, metalovú záležitosť, ktorá je plná vybrnkávačiek, uvrieskaného HC vokálu. Ono teraz tieto novšie záležitosti majú na to takú škatulku, že postaapokalyptický HC/post metal. Keby to vyšlo začiatkom 90tych rokov, tak si to prisvoja na sto percent metalisti a zaradia do vyzrievajúcej Doom scény. Píše sa však rok 2018 a na tento štýl existujú už asi desiatky škatuliek. Ja by som so svojim starým pohľadom na svet asi povedal, že je to mix a zrážka kapiel,ako Anathema/Neurosis.
Každopádne, sa to príjemne počúva, skvelé melodické linky gitár, ktoré občas celkom geniálne dokážu podtrhnúť melancholickú časť skladby. To toho občas čiste noise party v podobe pískajúcích gitár. Môj favorit je posledný song "The Key Of Life" , kde sa mi strašne páči na začiatku to noisovo znejúce vybrnkávanie a celkovo vláčnosť celej skladby a v neposlednom rade, parádny hlavný riff.
Celkom všetky 4 skladby znejú parádne a nenašiel som tu doslova, nejakú slabú chvíľku ,takže čas určený, je využitý podľa mňa na 100%.
Pre mňa osobne prekvapenie a rád si ich pozriem niekedy naživo!
-Lepra-

BANDCAMP
PHOBIA RECORDS

štvrtok 4. januára 2018

THE PUBLIC „No Grave Is Deep Enough“ jednostranné LP 2016 (Heavy Metal Vomit Party)


Mám vo zvyku zabúdať. Čo s tým už narobím. Nosím v hlave toľko vecí, že niektoré automaticky zahrabem ďalšími. Tak to dopadlo aj s recenziou na tento titul. Nosil som ju v hlave toľko, až sa stratila pod inými vecami. No spomenul som si i znovu spísal dojmy z tejto placky Čadčanov po ich zmŕtvychvstaní a do pekiel vstúpení. Twiggy krajanom vydal pekne graficky spracované dielko, ktoré jemu ani bande isto ostudu neurobí. V jednoduchosti je sila.
Muzika už zas až tak jednoducho nepôsobí, no na to už si človek znalý ich tvorby dávno mohol zvyknúť. A čo je počuteľné hneď na prvý dojem, že oproti veciam z minulosti majú borci mohutnejší, povedal by som, že až metalovejší zvuk. Ten tentoraz dal vyniknúť riffom viac ako v minulosti. Úvodné, pomaly sa valiace Intro tak plynulo prejde do prvej veci „Nepriateľ štátu“, kde sa po úvodnej slohe banda rozohní do bieleho grindového inferna, aby sa znovu skľudnila v parádnej vyhrávke. Gitary znejú riadne husto a nasrano, do toho šum činelov a pod tým všetkým bicie nekompromisne klepocú. Aj nasledujúci song „Kosti“ začne v pomalšom, húpavom rytme, ktorý tvorí základ songu, no nie je núdza ani o rýchle hardcore časti. „Pach hliny“ začne pár akordami čistej gitary, ktoré zaniknú v burácaní rýchlych bicích a skreslených gitár. Čistá gitara sa síce ešte ozve v pár slohách, no gró tvorí agresivita a tvrdosť. Posledný song „12 hodín“ je coverom bandy Superapes, ktorú tvorili The Public + nejakí ďalší ľudia v polovici nultých rokov. Hudobne sedí v mantineloch tvorby bandy a je rovnako energická a intenzívna, hoci sa nesie poväčšinou v pomalších tempách. Škoda, že tu je koniec tejto nahrávky. Ako oznam, že beštia sa vrátila do života je tento matroš viac ako dobrý. No na zasýtenie môjho hladu po kvalitnom hardcore je to príliš malé sústo – len na zašpinenie mojich preriedených zubov.
Mám vo zvyku zabúdať, no na kvalitu, ktorú produkujú The Public je to až trestné. Našťastie somzabudol len napísať. Užívam stále.

-Majto C.-



NAŠROT „Totálně našrot“ LP 2016 (Papagájův Hlasatel Records)


Držím v rukách dielo, po ktorom som túžil celé roky.Demo Našrotu, ktorých sme síce objavili až na Rebelii, no vzápätí bolo nevyhnutnosťou pozháňať celú nahrávku a dostali sme sa práve k tomuto materiálu, ktorý predčil naše očakávania. A nie inak je to aj teraz s touto vinylovou verziou. Papagáj jej dal dôstojnejšiu grafickú podobu, no podobne ako pri Telexe, ani tu v booklete nechýba originál. Zvukovo opäť kdesi inde ako je dnes zvykom, no pre staromilcov je všetko v pohode, sound je autentický, dobový. Pre nás lepší a zrozumiteľnejší, bo odpadol šum kazety a pátranie po partoch a slovách. Album, ktorý bol nahratý za deň v skúšobni. Album, ktorý svojho času ukázal punkerom, ako ich žáner môžu hrať ľudia pochádzajúci z iného prostredia. Album, ktorý možno dnešných stúpencov hardcore-punku neosloví. No môže im aspoň ukázať, kde sú korene tohto štýlu v našich krajoch. A hoci kapela po vydaní debutového albumu „Destructive tour“ opustila UG vody, odkaz jej predošlej tvorby pretrval aj vďaka tomuto vydaniu.
Hudobne ma to masakruje ako pred rokmi. Úvodná výplachovka „Našrot“ má rovnako devastačné účinky ako vtedy. Rovnako ako nasledujúca „Jsem šťasten, že jsem člověk“, ktorá síce začne pomalšou psychedelickejšou časťou, no potom sa rozkmitá rýchla pravačka basáka a song rozbúri zmysly v šialenom tempe. K tejto kategórii môžeme kľudne priradiť aj šiesty song „Anarchy in the CS“, v ktorom sa pomalšie časti striedajú s rýchlymi náklepmi. V podobnom duchu sa nesie aj stranu A uzatvárajúca „Král je mrtev, ať žije král“, kde pomalý úvod vystrieda besná stredná časť, aby sa pred záverom zas všetko stlmilo a do gitary znel len spev. Finále však opäť patrí besnote a tvrdosti. Ťažký odér českého undegroundu zas vnesie „Mahaj beham“, ktorá sa v strednom tempe sunie vpred, ozdobená skvelými basovými linkami a minimalistickou gitarou, do čoho Hraboš šteká text v svahilčine. Spektrum farieb a žánrových odnoží tu dopĺňa dvojica rýchlych, priamočiarych hardcore-punkových vecí „TN“ a „Hodnej kluk“ (ktorá spolu s úvodnou vzbudili náš záujem o bandu na spomenutej kompilačke). Béčko otvorí “Spravedlnost“ v strednom tempe, ktorej pohodový dojem odstrelí besniaci „Strýc na výboře“ ako aj krátky (skoro až grindový) „Nemám už naději“. Zato ďalšiu dávku psychotična vnesie „Princip zrcadla pomocí kterého můžeme pozorovat věci postavený na hlavu“, ktorá mi znie skoro až Majklovo-strýčkovsky. Skvelý kus. „Schovej se“ pokračuje v nastavenom smere stredných temp, zasekávaných pasáží a alternatívnych spevov. „Hnijící královná“ je baladická vec v strednom tempe s kvílivým gitarovým sólom. Záver albumu obstará hospodská „Sexy story“. Povedal by som, že akási povinná jazda starého českého punku, bo asi každá kapela vtedy mala podobnú. Hudobne ani textovo žiadny zázrak, no tu má svoje miesto, aby bol obraz doby vzniku dokonalý.
Album, ktorý možno nemusí každý, no ja ho veľmi rád.Pre mňa má svoju nostalgickú hodnotu a okrem toho je aj tak plný kvalitnéhi starého hardcore-punku, ktorý pomáhal utvárať moju hudobnú orientáciu.


-Majto C.-

pondelok 1. januára 2018

Toto sme počúvali v roku 2017

Majto Cagala:


ADACTA – Tma LP 2015

Tento album je pre mňa dlhodobo skvelým sústom. Sú na ňom skvelé songy (Úzkosť, Z mostov stúpa dym, Katastrofy, Zuby závisti, Zlosť) a je obdarený skvelým zvukom. Jeden z dlhodobo skvelých titulov slovenskej hc-punk scény.


DEZERTER – Wiekszy zjada mniejszego LP 2014

Poľský punk so všetkými typickými prvkami, ktorý táto kapela produkuje už cez 30 rokov. Skvelé melódie, chytľavé songy a texty na úrovni. Počúvam ho už pár rokov častejšie ako staršie tituly, no užívam si ho rovnako ako keď som ho kúpil. A hoci sa mi spočiatku nezdal až tak namakaný ako predošlý „Prawo do bycia idiota“, s každým ďalším vypočutím mi odkryl svoje krásy.

DOGMA INC – Blacksun Flowers CD 2017

Nový album Dogma Inc. musí chytiť každého, kto kedy holdoval extrémnej muzike. Opäť iný ako predošlý titul, opäť posun. Myslím, že ešte dlho neopustí môj playlist.

HOLLYWOODFUN DOWNSTAIRS – Reactions LP 2015

Novozélandské trio a ich album, ktorý som kúpil na jednom z ich koncertov. Ťažko žánrovo zaraditeľná vec, rovnako ťažko sa vstrebávajúca, pritom ich mix punku a noise rocku je jedinečný.

SAMORAST – Samorast 10“ 2017

Táto kapela je pre mňa živou vodou našej hardcore-punk scény. Som rád, že vznikli a nahrali tento skvelý titul.


Jan IP :


Despise You / Coke Bust split 7“EP

Despise You vždy boli, sú a navždy budú mojou top bandou a na tomto splite to len potvrdili. Surový, priamočiary a nekompromisný hardcore violence na plne gule. Coke Bust majú za bicími Chrisa Moora a toto je jedna kurevská výhoda. Perfektný hrad core no na ich prvý full lenght to nemá. AJ napriek tomu je to však pecka.

SxOxTxEx / Raw Noise Apes split 10“LP 

 Maďarský SOTE sú BOMBA. Tu netreba písať nič viac. Momentálne najlepšia grind core kapela široko ďaleko. Raw Noise Apes z Grécka si tak isto pripravili poriadnu porciu old school grindu a to všetko na mojom milovanom 10 palcovom formáte. Grindery neváhajte ani sekundu!!!!

Triac / Sick/Tired split LP 

 Obidve kapely mixujú rýchly grind s ťažkými power violence peckami a obidve kapely to robia kurva dobre. Toto split LP je poriadne rýchla jazda. Nedá sa to počúvať len tak na jeden krát, ale musím to otáčať na gramci do zblbnutia

Lack Of Sun / Black Aspirin split kazeta 

Neni nič krajšie ako pekne urobená kazeta. Lack Of Sun je nová banda Zubára a Méďu z Controlled Existence, kde drhnú valivý dvojkopákový death metal s parádnymi temnými melódiami. Skutočne skvelá nahrávka. Black Aspirin je pomalší sludge metal trochu v štýle Electric Wizard.

Death Toll 80k ‎“Step Down „ LP 

 Zaprisahal som sa, že nikdy nebudem písať o muzike z internetu no tu mi to nedá. Táto LP vyšla oficiálne len pred nedávnom a zatiaľ som nestihol skočiť po originály. Už pri prvých zmienkach o novej doske od týchto maniakov som bol vzrušením bez seba a nevydržal som čakať na to, kým ju ulovím niekde v distre. Step Down je totálny masaker a Death Doll 80K svojou novinkou rozjebú všetko na padrť!!!! Toto kurva musím mať nech sa deje čo chce.


RadoKAZ:


Black Magic SS "Kaleidoscope Dreams" CD

psychedelic occult rock, ako žáner ma to nijak moc nebere, ale títo australani to hrajú ako heroin, pustíš raz a nevymeníš CD pol roka. skvelá muzika k pivu, k tomu lacné hákenkrojce, mne to nevadí, pusti si to a nebude ani tebe, prisahám skús.

VOM "Initiation" MC
malá, nenápadná kapela zo škótska s novou nahrávkou po 4 rokoch, ani neviem ako to opísať, noiserock/postpunk, trochu Skullflower a veľmi z ľahka prastarý The Cure, zamotaný, uletený jam z jaskyne, má to groove, skvelá vec, VOM je jeba!!

Spastic Amoebas s/t MC
keď sa dá dokopy Doug Long (Hellnation, Brody's Militia, Erectile Dementia atď), Stumblefuck (Rupture) a Food Fortunata (Sockeye, Pile Of Eggs, Breathilizor atď) a spravia, nech už to je hocčo, môže to nebyť v mojom topfive? len sa pýtam ...

Poison "Hölle Und Vernichtung" Complete discography 84-87 Box

mám doma zo 20 boxov, ale tento je najlepšie spravený aký som kedy videl a ak sa niekedy hovorí o nedocenených kapelách, tak nemecký Poison je jedna z najviac. popiči totálny nemecký thrash osemdesiatych v prevedení aké si stopercent zaslúžili.

The Mickey Guitar Band feat. The Gerogerigegege ‎ "From The Deep" LP
toto vyšlo len nedávno, ešte som to nepočul, mám to na ceste



Lepra:

NAPALM RAID "Wheel Of War" 12"LP 

Milion kapiel hrá dis beat,ale týto Kanaďania to vedia urobiť originálne na jednotku. Je tam chémia, kvôli ktorej ich odlišujem od tých milion ďalších. Absolútny top pre mňa!

MORBID ANGEL "Kingdoms Disdained" CD 

Parádna vec ,ktorá mi pripomenula, prečo som onehdy časov vlastne počúval death metal. Absolútne veľdielo, ktoré pripomenulo tým vyumelkovaným sračkám, čo sa pod nálepku death metal skrývajú, že takto sa to má robiť!!!

SEVEN PAINFUL "Entrophy Of Soul" CD 2017

Nenápadná Slovenská kapela s ostrieľanými harcošmi za batériou, natočila parádny mix starého sveta s novým. Mix všetkého čo sa v tvrdej hudbe otočilo. A to prosím pekne, fakt leze do uší ako Alien.

DEAD INSTRUMENT / P.L.F. split 7"EP

Milujem Dánov Dead Instrument.  Absolútný ,megaintenzívny grindcore tornádo! Toľko energie v tak krátkej minutáži, sa len tak nevidí.

JESU / SUN KILL MOON  split CD

Justin Broadrick je môj hrdina a pionier v objavovaní nových dimenzií v muzike. Týmto albumom objavil zase ďalšiu. Kombinácia sludge muziky s recitovaným vokálom, je proste úchvatná!