DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok 25. decembra 2018

PIZZA HI FIVE / NAK´AY split 7"EP 2015 (Psychocontrol/Feel Good Grind Tapes)

Už neexistujúci Američania P.H.F. na jednom z ich mnohých splitov, ktoré stihli napáchať za ich asi 10 ročnú existenciu. tento však vydával (teda spoluvydával) Oťas z Needful Things. A tak že je to nářez, to nám už je jasné dopredu.
PIZZA HI FIVE drhnú nadupaný grindcore , kde ich najzaujímavejšou položkou je spev. Teda strieda sa tu škrekot s takým vokálom, ktorý som počul naposledy začiatkom 90 rokov u death/thrash kapiel, ktoré ešte chceli znieť zrozumiteľne ,ale na druhú stranu už chceli byť brutálny. výsledok je zavýjanie orangutana, ktorý nevie trafiť z džungle von. Nechcem tým povedať, že je to zlé, práve naopak, je to veľmi originálne. Intenzívne s puncom zaujímavosti a originality.
NA´KAY sú tiež Američania a drhnú tiež mega náhul. Grindcore v tej najstaršej podobe s poriadným podzemným zvukom. Odfúkne Vám to príčesok, keď tomu vyhulíte na reprákoch. Dokonca tu nájdete aj cover od Hellnation a práve k nim by som intenzitou aj prirovnal ich muziku.
Až potrebujete prevetrať hlavu poriadnou dávkou intenzívneho grindcore, tu jeden tuti tip !
-Lepra-

PIZZA HI FIVE
NA´KAY

nedeľa 23. decembra 2018

MACABRE DECAY "Purgatory" CD 2018 (Immortal Souls)

Švédska kapela existujúca len štyri roky, vrhla na svetlo podzemia svôj debut. Nejedná sa o žiadných nováčikov, veď vidím tam ex členov z minimálne 5 kapiel (vrátane starej legendy Incarnated), tak viem o čo pôjde. Ano , je to death metal alá 90 roky. No a ten teda môžem moc. Oni ale tú na kosť ohlodanú jednoduchosť, ktorou sa práve ten old school death metal vyníma, operlili o pár prvkov, ktoré nájdete len v modernom poňatí death metalu, no tých 90% je stále ten drevný death metal s typickým tempom bicích (tu ta ti ti) , ktorý bol z jedným z charakteristických črtov desiatok kapiel, ktoré tento štýl rozbiehali. Občas tu začujete ženský vokál, gitarové fidlikanie ,no stále je to len old school death metal.
Zvuk je mega, to tu nie je čo riešiť, predsa zo Švédska ešte nič nekvalitné neprišlo (teda až na pár produktov Ikea).
Jedna vec však pre mňa osobne, zo začiatku nezapasovala a to bol vokál. na ten som si musel zvyknúť, lebo má takú zvláštnu frekvenciu, ktorá mi zo začiatku nesadla,ale postupne po viacerých vzpočutiach už tak nevadilo. ono to znie,ako keby vám liali roztavený cín do úst a vy ešte chcete povedať svoje posledné prianie pred smrťou zadusením.
Až chceš novú kapelu, čo znie staro, tu je jeden kvalitný tip zo Švédska,ktorý navyše vydáva Slovenský label!

-Lepra-

BANDCAMP

sobota 22. decembra 2018

NEEDFUL THINGS "Deception" 12"LP 2018 (Psychocontrol/Rodel/Give praise)

Títo Český grindcore maniaci na čele s neúnavným basákom Ottom, stále neupustili zo svôjho pohľadu na Grindcore .a stále tlačia svoju káru, neúnavne dopredu, vydávajú splitká, albumy (na vlastnej značke). Takto by podľa mňa mal vyzerať grindcore. Toto si predstavujem , keď niekto povie grindcore a nie to , kde sa už teraz zvrtola celá scéna napr.  módnou vlnou tupa tupa sračiek, ktoré bohužiaľ tiež nejakým, mne nevysvetliteľným dôvodom si nárokujú na škatuľku Grindcore. Hold aj v grindcore sú módne vlny. Naštastie N.T. boli tomuto trendu odolný a veria tomu čo robia a robia to fakt kurevsky dobre.
15 nových trackov, ťažko nasiaknutých Nasum odkazom (nebojte sa aj tú Phobiu tam ešte počuť), podporené o bezchybné bicie, urevaný/uškrečaný jakot  a stenou gitár. Energia doslova vyteká každou skladbou a všetko je podporené o masívny, bezchybný zvuk (aj keď trocha špiny by som uvítal, hehehehe). Zaujímavosťou tejto nahrávky je, že začínajú pribúdať pomalšie pasáže, kde sa viac sústreďuje na groowe ,ktoré je ale vždy ukončené poriadnou vypaľovačkou. Calý album je tak viac pestrejší a na povrch sa dostáva práve aj iná tvár kapely, že im to sekne aj pri pomalých pasážách a skladbách.
Pre mňa absolútny vrchol Českej grindcore scény. Fakt nie je čo vytknúť. Makabrózne inhalovanie a exhalovanie Vám prajem!!
-Lepra-

BANDZONE
BANDCAMP

štvrtok 20. decembra 2018

SHALLOV „Concrete & Glass“ LP 2017 (Ingot-Andrejco Records)



Vydanie muziky tejto bandy na vinyle bola pre mňa udalosť, no prišli iné veci v živote, tak som sa k tomuto nosiču dostal až s ročným oneskorením, to však nič neuberá na jeho kvalitách, ani na mojom nadšení z tvorby na ňom.
Od úvodných tónov prvej skladby na mňa dýcha jesenná melanchólia, tanec lístia padajúceho z miazgy sa zbavujúcich konárov, aby ich s prvým strápeným zvriesknutím Viktora rozprášil vietor po šírom okolí a ukončil ich súmerné klesanie k odpočinku na zemi pri úpätí rodného stromu. Vo vzdušných víroch sa rozletujú všetkými smermi, driapané poryvmi, vzápätí zas ladne klesajú v špirálach (zbesilá pasáž v strede, ktorá cez rôzne zasekávačky prejde do nádhernej vybrnkávanej pasáže ako z pera Sigur Ros). Krásne nahalované, čisté gitary s neúprosným tepotom bicích a brnením dunivej basy v pozadí rozochvievajú vnemy a roztáčajú kolotoč predstáv a prírodných výjavov. Mení sa intenzita, menia sa tempá, nálady. Tu brnkajú krásne vzdušné gitary, tam duní salva dvojkopákov a tam zas vrní mierne skreslená basa. Takmer desaťminútový sled emócií, ktorý nemá hranice. Žiadny začiatok, žiadny koniec. V závere gitara ako od Klimt 1918. Motív plynulo prejde do druhého songu. Opäť krásne nazvučené nástroje šíriace emócie. Po počiatočnom jemnom kývaní konárov sa strhne víchrica a vzduchom lietajú drobné úlomky konárov a posledné zbytky lístia spolu s chuchvalcami snehu. Zlom a na chladnú zem pomaly dopadajú obrovské vločky. Ticho a pokojne zakrývajú svet. Pokoj sa mení s nekľudom a energiou. Čisté gitary sú pohltené burácaním mierne skresleným. Melodiku pohlcuje intenzita. Iné to nie je ani po otočení platne. Tretí song rozbehne mierna zasnená pasáž, aby ju pohltilo burácanie gitary a mohutný virvar bicích a basy, do čoho znie naliehavý strápený vreskot, ktorý driape dušu na tenké pásy. Ruka topiaceho sa trčiaca z rozbúrených vĺn, ktoré kropí intenzívny hustý dážď. Blesky roztínajú oblohu a v črepoch ich odlesku na spenených hrebeňoch vĺn sa odráža pominuteľnosť chvíle. Ruka nad hladinou mizne. Burácanie vĺn pokračuje aj v úvode posledného songu. Rýchle tempo udávané bicími a neúprosné gitary. Chuchvalce vody padajúce z výšky. Mraky prelievajúce sa jeden cez druhý. Ich bruchá rozpárané ostrými vrcholkami hôr vypúšťajú prúdy chladných kvapiek bičujúcich tváre všetkých, čo nestihli nájsť úkryt. Zima zaliezajúca pod kožu. Skrehnutá tvár aj prsty na rukách. Koža vyšľahaná až do necitlivosti. Ani v prístrešku pod hrebeňom, ktorý sa vynoril z oparu sa teplo nenachádza. Chlad preniká cez štrbiny medzi brvnami a plazí sa po premočenom oblečení a slizkej koži. Koža utopenca. Mokrá a chladná. Dážď neustáva. Stále v hustých závojoch zakrýva svet. Na kraj padá tma. Chladná a neúprosná. Oči sa zatvárajú únavou. Telo rozpaľuje horúčka a svet sa rozmazáva.
Nebývam často konfrontovaný s toľkými obrazmi, ako pri počúvaní tohto albumu (a to ho teda už počúvam nejaký ten piatok). Naposledy sa to v takejto miere snáď podarilo Francúzom Oak s ich inštrumentálnym albumom „Not affraid anymore“. Skvelo poskladaný a kvalitne zahratý a nahratý album. Nedá sa vybrať najlepší song, bo len dokopy tvoria silný celok. Post rock mixnutý s emo či post hardcorom. Na našej scéne je Shallov isto ojedinelý zjav. Teším sa na ďalšiu nahrávku. Dúfam, že teraz už si ma nájde skôr ako betón a sklo.

-Majto C.-



štvrtok 13. decembra 2018

METH DRINKER / DEAD INSTRUMENT split 7"EP 2016 (Drop Out Rec.)

Celkom zaujímavý nápad, postaviť proti sebe, dva opačné konce brutálnej muziky (rýchlu a pomalú) a vydať to na jednom splite. Nie je to žiadna novinka, už sme takýchto pokusov boli viackrát svedkami a ono s tým ani nič zlého nemôžete spôsobiť, lebo ten čo počúva Dead Instrument, určite sa stretol aj s Meth Drinker už.
Dáni DEAD INSTRUMENT sú proste trieda vo svojom štýle. Grind/powerviolence jebú,ako nikto iný. Ich nasadenie proste vraždí a vidieť ich naživo, je proste energický zážitok hodný kartonu Red Bullov. Tri skladby, ktoré majú tak silný tlak, že vám to urve dekel z gebuľe. Nepoľavuje sa ani na chvíľku. Minutové záseky, atómového záblesku, ktoré ničia všetko pred sebou aj po sebe. Toto je proste extra trieda grindcore. Energické nasadenie, kvalita, zážitok!!
METH DRINKER z Nového Zélandu tu majú pre zmenu jednu skladbu, lebo hrajú, kvalitné bahno, sludge core,alebo funeral doom, nazvite si to, ako chcete. Je to pomalé, depresívne, vraždiace.
Každopádne pri počúvaní oboch kapiel Vám vyjde rovnaký výsledok. budete rozsekaný namaďeru!
Až miluješ grindcore a aj sludge, toto je lahôdka pre teba. prídeš si na svoje hneď dvakrát a to vo veľmi kvalitnej forme!
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 9. decembra 2018

ANTICHRIST DEMONCORE / GOOLAGON split 7"EP 2017 (Dead Heroes/ To Live a Lie)

Po tomto splitku už zazerám dlho a tak som nelenil a obdaril sa ním. A vôbec,ale že vôbec som neoľutovaľ!!!  Dve parádne kapely, plno parádných songov!
ACxDC sú už ostrieľaný harcoši a pár ich vecí som už tu recenzoval a ich muzika sa neźmenila odvtedy ani o krok. Kvalitný, energický fastcore s ťažkým závanom starých čias powerviolence v réžii kapiel ako Infest. Sekanica, spomaľovanie,náklep a takto dookola, proste klasický fastcore. Nájdete tu 4 veci, ktoré vám rozserú mozog za minutku. Parádna jazda!
GOOLAGOON je presne druh kapely, ktoré milujem. Sú neskutočne energický, kvalitný, majú nadhľad, zmysel pre humor (už názov je od Sponge Boba) a vlastne celá ich filozofia je zameraná na Sponge Boba. No a okrem parádnej muziky, ktorá je fakt šťavnatý fastcore (totálne mi energiou pripomínajú Idiots Parade, aj muzikou), plný namakaných pasáží, má táto kapela jednu veľkú devízu a vlastne oproti ostatným jeden nástroj v kapele navyše. A tým je spev! Ano speváčka Lily má dar, ktorý nemajú mnohý  speváci v kapelách, že počuje muziku a umne vie, kde sa spieva a kde sa to hodí najviac. Ich stranu som už si pustil asi 20 krát a vôbec to neomrzí. Tá energia vás úplne rozseká na cucky. Výýýýýbprnááá vec!!!!!!!! Odporúčám!!!
-Lepra-

BANDCAMP

sobota 8. decembra 2018

APOLITA „Kolik nenávisti dokážeme tolerovat“ LP 2014 (Samovydanie)



Keď sme sa začiatkom minulého roka vydali na 2 akcie na východnom Slovensku spolu s Rosa Parks, absolvovala ich s nami aj partička Apolita, o ktorých som vedel len, že ich gitarák hrá aj v aktuálnej zostave RP a naopak majú aj spoločného bubeníka. Muzika, ktorú ponúkli bola však dokonalá. Presne to je vyryté aj v drážkach tohto kapelou vydaného vinylu. Ďalšou vecou, čo majú tieto 2 bandy spoločné je, že obal im robil Dan z Rosy. Myslím, že sa mu podaril a kresbou vystihol textový obsah. Je síce trošku staršieho dáta, no muzika je čerstvá svojou surovosťou, nekompromisnosťou a nasranosťou.
Hneď po intre v podobe prejavu M. L. Kinga sa rozbehne rýchly tepot bicích a bublotajúca basa, ktoré udajú tempo zbytku albumu. Skvelý nasratý, rýchly, miestami čiastočne melodický hardcore punk, aký nemôže uraziť. Pig pľuje slová rýchlosťou guľometu a rozsieva hnev nad fungovaním spoločnosti. Už aj názov prvého fláku hovorí o postoji kapely: „Nepřizpůsonuj se“. S tou istou zbesilosťou a slovometom pokračujú aj ďalšie výpeky “Uvězněná mysl“, „Zbaveni života“. Krátke vydýchnutie príde až v strede „Tolerance“, kde na pár taktov banda spomalí a v nasledujúcej „Consuming kids“, ktorá sa celá nesie vo voľnejšom tempe a je plná rôznych zaujímavých pasáží. Tým sa odlišuje od besného zbytku albumu. Hneď úvod druhej strany „Pod tíhou vlastní viny“ zas roztočí kolesá stroja do vysokých obrátok a uháňa túto ničivú mašinériu stále ďalej. Čiastočné zmiernenie príde v tretej „Prodej lži“ a po nej nasledujúcej „Pozůstatky člověka“, ktorá mi gitarovo trošku pripomína Kritickú Situaci. A tento vplyv je cítiť v podstate vo viacerých veciach, napr. aj v basovej vyhrávke nasledujúcej zbesilosti „Nevěř nikomu, kdo ti chce vládnout“, či v úvode poslednej „Vrah bez tváře“, ktorá je opäť trošku tempovo a aranžérsky pestrejšia, podobne ako posledná na prvej strane. Zvukovo je nahrávka na vysokej úrovni, všetky nástroje, vrátane hlasu sú zrozumiteľné a dokopy dávajú jeden masakrálny celok plný hnevu, nasranosti ale aj melódií. Je jasné, že týchto 11rýchlych songov uplynie jak voda v hasičskej prúdnici (kúsok nad 21 minút), tak je doslova povinnosťou pustiť si tento energetický gejzír viackrát za sebou.

-Majto C.-




pondelok 3. decembra 2018

BLOODY PHOENIX / LYCANTHROPHY / SKUNK / DISTURBANCE PROJECT split 12"LP 2016 (Deep Six/Dead Heroes)

Po tejto fošni som už poškuľovaľ dávno,ale až teraz sa mi dostala pod ruky. Milujem takéto LPčka. 4 kapely, 4 kvalitné kapely, nové songy a poriadna kopa grindcore.
BLOODY PHOENIX asi netreba nikomu predstavovať. Pohrobok legendy Excruciating Terror. Ono mi vždy príde, že zmenilo sa len meno, lebo ten ich štýl zostal úplne rovnaký. To je špinavý old school punk/grind, ktorý ja proste milujem. 5 skLadieb z ktorých je jedna coverka Bella Ciao", hymna Talianských partizánov, už zaznela od desiatok punkových kapiel,ale takto som ju ešte nepočul. K týmto skladbám nemám čo dodať, to je presne moja krvná skupina, špinavé, punkové, grindcore!
LYCANTHROPHY netreba asi nikomu tiež predstavovať. Parádny fastcore plné sekov, zmeny rytmov, dvojhlasu, klepačiek. Tu si zase prídu na svoje milovníci takých Yacopsae a podobných zverstiev. Táto kapela je stávka na kvalitu a zaručenú energiu a  tlaku. 9 krátkých atómových výbuchov n aké sme si od nich navyknutý!
SKUNK z Kanady nám predvedú tú death metalovejšiu formu grindcore. Viac murmuru, kombinovaného so škrekom, pomalejšie tempo, ktoré občas zaklepe ale väčšinou sa drží stredného tempa. Pri týchto kapelách pôsobia ako odych ,aj keď poriadne dávajú zabrať aj oni. Každopádne kvalitka.
DISTURBANCE PROJECT je tiež ostrieľané meno na grindcore scéne. Oni zase holdujú tomu starému odkazu Napalm Death. PorIadne to za krátky čas nasrať do ľudí, priamočiaro, jednoducho ,ale o to intenzívnejšie. 8 songov z čoho posledný je cover od Japonskej legendy S.O.B.. Nemôžem nič povedať, len že waw.
Celkovo celé LP je dôkazom toho, že i pod grindcore sa nachádzajú škatuľky, ktoré skrývajú v každej jednej, kvalitnú grindcore muziku. Až by náhodou ste chceli niekomu ukázať, čo je to vlastne grindcore, tak tu je jeden šľabikár. Nemôžem nič iného, len a len pochváliť! Paráda!!!!!
-Lepra-

BANDCAMP

štvrtok 29. novembra 2018

VALAŠKY A BUZOGÁNE Vol.2 – (Catastrofy, ČAD, Beautiful Bastards) - 24.11.2018 Trenčín, Klub Lúč



Sobota, sychravý večer, ktorým sme prekráčali až do preplneného Lúča. Bolo síce kúsok po 9ej, no hudobná produkcia už frčala v plnom prúde. Kým som však zohnal organizátorského ducha (v ten večer len ťažko zastihnuteľného), set úvodnej kapely Beautiful Bastards z topoľčiansko-nitrianskych podzemných zákutí sa nachýlil ku koncu, tak som sa už len dozvedel, že všetko je „Podvod“ a za zvukov tejto koverky som konečne šiel doriešiť situáciu kol vstupu. Čiže ani mi neprináleží posudzovať výkony a dopad na poslucháčstvo, v ten večer zídené vo viac ako hojnom počte. Počul som len cudziu vec, ktorá je u mňa v tomto prípade lepšia v originále, bo celý album svojho času sprevádzal jednu moju životnú etapu a žiadna kapela už do tých vecí nedostane to, čo pôvodne Whisky a jeho grupa. Snáď niekedy niekde vypočujem viac.
ČAD
Čo už som ale po pauze vnímal bola neuveriteľná energia, ktorá sa valila z pódia hneď od prvej sekundy. „Satani“ nám vyprášili kožuchy a odovzdali palice songu „Rabujeme“, „Vyvrheľ“, „Čertova kovadlina“, „Frustrovaný, dojebaný, nasratý“, „Skaza“, „Štvaná zver“, „Metalové kladivá“ a takto to lietalo po celý čas (poradie nie je ako na koncerte, je to len hrubý výčet songov ČAD, ktoré som započul a utkveli mi v mysli). Momenty zvoľnenia prišli v songoch ako „Démon samoty“, kde na mňa dýchla temnota (tento song má silnú atmosféru a som rád, že tá sila na mňa pôsobila aj naživo) a zároveň mi v „sabaťáckej“ druhej časti songu zježilo chlpy na krku, „Zlo som ja“ (ďalšia vec vyvolávajúca mrazenie v žilách), „Zlá burina“, „Močiar“, „Dunaj“, čo sú temnejšie veci, ktoré spestrujú ako albumy, tak pekne spestrili aj program. Nechýbali ani veci staršieho dáta (grinderi sa nemusia báť, že prišli o veci z dema „Na odstrel“, či debutu „Deadnation“, až tak ďaleko sa nesiahalo) a zazneli „Sekery a buzogáne“, „Varič pika“, „Konflikty“, či zlovestná „Psia krv“. Samozrejmosťou bol skvele vyvážený zvuk, ktorý len umocňoval ten uragán, čo do nás trojica hustila. Skvelo šlapajúcu mašinu Valéra a gitarové motívy s revmi kombinujúceho Pištu doplnil ďalší stroj - Kňeží na base. Prstami krotil tie hrubé dráty a spolu s Valérom tvorili obrovskú dunivú hradbu dodávajúcu skladbám mohutnosť. Výborne strávený čas, o čom svedčil aj besniaci kotol, ktorý skvelo reagoval na každý song, vrátane pomalších vecí.
CATASTROFY
Ako posledný klinec večera prišli CATASTROFY, čakajúci na Jana, ktorý bol aj v sobotu večer služobne v Rimavskej Sobote. Chalanisko to ale dal a po počiatočných technických patáliách sa thrashová mašinéria rozbehla naplno. Rovnako ako u Čad, ani tu si nepamätám poradie songov, bo ich chlapi do nás nahustili maximálne množstvo a každý jeden ma potešil. Tak len námatkovo: „Zbojníci apokalypsy“, „Ančine cecky“, „Príručka mladých zbojníkov“, „Sekera je zákon“, „Na detskej oslave“, „Zbojnícky tanec“ a samozrejme zo zbojníckej sekcie nemohol chýbať „Kazimír“. Zo sarkasticko-punkovej textovej oblasti zazneli napr.: „Ja som spokojný“, „Hurá vojna“, emočne silná vec „Morava“, „Bastardi spoločnosti“, „Žabomyšie vojny“, starodávna vec z dema „Okovy“, či posledná klipovka „Jebem vaše idoly“. Inštrumentálne a spevácke výkony ako z partesu, Boris pridal aj sólo na predovke. Nevnímal som čas, len som sa nechával plniť energiou, ktorú do nás svojim suverénnym výkonom pätica valila vrchom i spodom. Za tých pár rôčkov ich prejav dostal skvelú a osobitú fazónu. Vôbec sa nečudujem, že sa tešia takej popularite. Nič nedostali zadarmo a na každej akcii je počuť, že idú naplno. Publikum opäť skvelo absorbovalo, čo kapela núkala, či už v podobe piesní do tanca nútiacich, abo v podobe Borisových stále trefnejších preslovov. Skrátka, koncert ako má byť. Po doznení poslednej „Krik a beznádej“ mi nezostávalo iné, len plný dojmov a s plnými rukami zakúpeného merču odkráčať sychravým, chladným vzduchom k domovu.
Viac takýchto parádnych akcií s takouto hojnou účasťou pospolitého ľudu!

-Majto C.-

fotky: Marek Rzavský


pondelok 26. novembra 2018

BOMBY NA NITRU fest no.II 24.11.18 Nitra ,Nová Pekáreň

Takže po roku sme sa zase len rozhodli s ABORTION usporiadať akciu v Nitre. Dúfam, že nám táto tradícia dlho vydrží,aj keď po asi 20 rokoch organizovania koncertov viem, že nie. hehehe
Klasická predkoncertová nervozita s tým, čo sa dojebe, predsa len prinesú vždy svoje ovocie, Per Capita mi deň pred koncertom zahlasujú, že sa rozpadajú, lebo ich bubeník odchádza žiť do
Madarska a automaticky vzniká problém, ktorý ešte nikdy v živote nevyriešila ani jedna undergroundová kapela. Takže voliteľný spôsob je nájsť si niekoho iného, alebo sa rozpadnúť. Neboli vyslyšané ani moje prosby,aby aspoň odohrali tento koncert, vraj sa poriadne povadili a bolo to!
Hmmm, čo už,deň pred koncertom nikoho nezoženieš, to už pýcha kapiel nepustí vtedy, lebo predsa len neboli na plagáte (jedine mi s Abortion sme taký magori, že ideme hrať , keď niekto vypadol), takže volím len 5 kapiel.
Na mieste sa začínajú trúsiť prvý ľudia a zmena placu z Mariatchi do pekárne,asi aj prospela, lebo neviem si predstaviť po minuloročnej tlačenici v mariatchi, ako by sa tam zmestil tento dav? (cca 120 plataicich + asi 30 neplatiacich).
Prvý to s mierným sklzom zavineným aj nami, rozbalia SURGERY z Popradu, hrajúci takú zmesku old school death metalu s prvkami aj nových postupov. Na zahriatie hrajú skvele a aj ohlasy majú
SURGERY
v pohode. Zvuk je v pohode, aj keď sme neskôr zistili, že mikrofon kopal, za čo mohol jeden pretrhnutý kábel, niekde úplne inde. Každopádne to každý ustál na jednotku a pochopili , že za svoje presvedčenia aj treba trpieť. SURGERY si odviedli svôj údel prvej kapely na jednotku a zadrúzgali ako páni.
Za to druhý ENEMA SHOWER už je úplne z iného súdka. Jeden čas úplne rozbehnutá kapela, ktorá
ENEMA SHOWER
dokocna vydala aj debut na Bizzare Leprous a nejak sa im ušiel prívlastok Slovenský Haemorrhage, zrazu prestali hrať (basáčka odišla na materskú) a tým pádom kapela dlho stagnovala a na moju prosbu, či by nemohli dať pár tupa tupa vecí, ktoré teraz moc letia, tak prikývli na to, že dajú ešte jeden koncert. Počas ich setu si prišli na svoje hlavne skalný návštevníci Obscene Festu. Aj sa začali  ľudia celkom slušne zveriť.Ja viem, že je to muzika, ktorá sa ti buď páčí,alebo nie, ale na svoje si prišlo plno fanatikov. Po koncerte mi chlapci prezradili, na moju vetu "hlavne pokračujte!", že ich to zase začalo baviť. Takže Slovensko nepríde o jednu z mála tupa tupa kapiel!!!
RADIATION
Po nich za se zmena štýlu a to si zase zmlstli milovníci old school thrash metalu, lebo jeden (ak nie jediný), dobre zahrajúci, profesionálne zdatný maniaci sú Blaváci RADIATION. Tá druhá gitara im prospela úplne a Slovenský Sodom predviedol to, čo vedia najlepšie. Parádny old school thrash. Starý thrasheros v publiku si nevedeli toto divadlo ,vynachváliť!
EMBOLISM
Po ich sete nastúpila ďalšia legenda Slovenského Grindu EMBOLISM a tý nevedia sklamať . Kapela stará, ako samotná scéna, predviedla parádny výkon. Proste toto nevie sklamať a toto zabere vždy. Bavia sa všetci, ľudia ,kapela a to je hlavné.
Po nich sme to rozbalily s ABORTION ako hlavné hvízdy večera, keď už Nemci neprišli. Ten mikrofon kopal statočne a až tak, že som mal hubu ako po návšteve zubára. Odohrali sme set, ľudia už boli unavený statočne, ale díky že vydržali do konca. Libor nachcípaný jak pes, odzvučil aj odohral statočne, za čo mu patrí vďaka a vždy si spomeniem, ako odohral jeden koncert s vyvrtnutým kolenom, ktoré si vyvrtol počas hrania.
Čas pokročil hlboko po polnoci a ľudia sa začali pomaly vytrácať a nastal aj pre nás moment, keď sme mohli konečne začať baliť a niekedy okolo tretej zavrieť brány. Dúfam, že o rok sa zase stretneme a oslávime 30 výročie ABORTION!!! Díky ešte raz! Možno tá Nitra, nie je až tak mrtvá!

-Lepra-


nedeľa 25. novembra 2018

TEETHING „We Will Regret This Someday“ LP 2017 (Dead Heroes rec.)



Madridským grinderom Teething sa po niekoľkých splitoch a 7 palcoch konečne podarilo nahrať plnohodnotný full lenght album. O gatefold LP verziu sa postarali moji obľúbenci Dead Heroes records. Obal zdobí farebná, červeno, žlto, zelená koláž, vo vnútri je zas veľká fotka na obidve strany zachytávajúca stage diving počas ich koncertu. Už prvá skladba Mic Check s totálne jednoduchým textom „check check, 1, 2, Fuck you“ naznačuje, že ich tvorba ostala v rovnakých, dobre zabehnutých koľajach. 12 skladieb rozdelených na polovicu po šiestich na každú stranu majú rôznu stopáž, väčšinou od jeden a pol do troch minút. Ťažko je ich k niekomu prirovnávať, pretože tu sa to často mení a každá skladba je tak trochu iná. Napríklad taká trojka na Áčku, Setting Fires je totálny crust HC mangel, alebo Subway Rat, v strede druhej strany, je zas stredotempový válec s Asphyxovským rifom s pridržiavačkami. A práve to sa mi na nich páči, že netlačia zbytočne na pílu a neženú to všetko v zvratných rýchlostiach. Aj keď grindcore je ich základná ingrediencia, neboja sa popri sypačkách spomaliť, alebo zatrashovať. Nahrávka je skutočne pestrá aj pri dĺžke niečo cez dvadsať minút absolútne nenudí. Čo sa týka zvuku, ani tu neni čo vytknúť. Nahrávalo sa doma v Madride v Sadman Studios a výsledok následne dostal do rúk masteringový majster Brad Boatright. A na zver ešte jedna dobrá správa. Teething si ešte na tento rok pripravujú novú nahrávku, takže sa určite máme na čo tešiť.
Jan IP


sobota 24. novembra 2018

PAST „Czarno/Biala“ LP 2017 (kooperácia)



Od tejto poľskej kapelky som mal ich demo na 7-ke, no vtedy som ho nejak často netočil, až jedného večera som videl ich set v trnavskom Kubíku (kde som kúpil aj tento vinyl) a zážitok to bol natoľko silný, že som sa posluchu ich tvorby začal venovať trošku intenzívnejšie (aj keď v mojom prípade to ešte nebolo besné točenie niekoľko týždňov dokola ako inokedy). No bavilo ma to stále viac a viac. Začínal som samozrejme sedmičkou, až potom prišiel čas albumu. A priniesol viac prekvapení.
Prvé čo ma pri rozbehu songu „Smutno“ prekvapilo, bolo akési zdecentnenie soundu. Gitary oproti minulosti akosi viac zapadli do rámca post-punkových noriem, viac žblnkotavých gitár ako dstoršn-riffovačiek (ktoré sa stali minulosťou) no stále to znie veľmi dobre. Rozdiel je najviac počuteľný pri treťom songu „Ulrike“ z prvej nahrávky, kde v úvode zaznie riff bez skreslenia, no inak je všetko stále v poriadku. Atmosféra sivých dní je zachovaná, len gitara už nie je taká kúsavá a neodbytná. Ešte počuteľnejšie je to v nasledujúcej veci „Budzik“ (tiež z dema), ktorá je okrem jemnejšieho zvuku aj mierne spomalená, no v novom zvuku jej to takto svedčí. Pribudli aj akési new wave či cold wave prvky, ktoré hudbu pekne dofarbili. Čo zostalo a stále je ozdobou, je Gosiin hlas, ktorý svojou sýtou farbou silno pripomína Gudrun zo slovenského spolku Ľahká Múza, o ktorých som už nejaký ten čas nepočul, no prvé 4 cd v zbierke mám. Príjemnou záležitosťou je aj druhá „Zdenerwowana“, ktorá plynie ako chladný vzduch neskorej jesene a ženský spev doplnený o mužské vokály gitaráka Slavika je tiež v tomto duchu. V tom pokračuje v podstate celý zbytok albumu. Príjemná jesenná melanchólia (no žiadne pochmúrnosti). Žltnúce lístie v kopách pod stromami, Obnažené stromy a skorý príchod večerného šera. S touto náladou mi sedia aj farby obalu. Ďalšími výraznejšími skladbami sú napr. „Czarna“ s pekným basovým úvodom a naliehavými spevmi v slohách a skvelým refrénom. Rovnako ako aj ostatné 2 songy zo spomenutého dema, či už ide o svižnejšiu „Pytania“, abo album uzatvárajúcu hypnotickú “Jezyki“, alebo aj pred ňou jemne znejúcu „Koniec“, ktorá má krásnu príjemnú atmosféru vyvolanú či už decentnou nosnou linkou, ktorá plynie celým songom, ako aj jemnými spevmi. Neviem, ku komu by som tvorbu tejto poľskej štvorice prirovnal a v podstate je mi to celkom jedno. Aj po toľkých posluchoch si vždy rád posedím pri jeho počúvaní a porozjímam so zatvorenými očami. Myslím, že už aj to je znakom skvelého albumu, keď sa k nemu človek rád opakovane vracia...

-Majto C.-





nedeľa 18. novembra 2018

SLUTET "s/t" 12"LP 2018 (Phobia/Insane Society/ByeBye)

Túto muziku keď pustíte bez obalu a názvu kapely, tak určite človek tipne Švédsko ,alebo v horšom prípade použije vetu "odniekiaľ zo Škandinávie" . Jo , Švédi SLUTET vôbec nie sú žiadny nováčikovia,ale starý fotrovia, ktorý už brúsili nástroje napr. vo Warcollapse a tak už asi viete o čom to bude. Áno, kvalitný crust core zo starej školy, ktorý je ale trocha vyšperkovaný a to tým, že v tomto prípade dvoch gitár, jedna ťahá melodickú linku ako to robia napr. Disfear alebo Skitsystem.
Práve preto si zapamätáte songy a nebudú sa vám zlievať do jednej šedej hmoty.
Do toho dva vokály , poriadný zvuk a hlavne našľapaný a energický crust/ d beat. Hitovky? Asi  song "Fanatism-Fascism" ale tie songy sú všetky fakt dobré a hlavne tie vyhrávky sú parádne.
Až miluješ spomínané veličiny Skandicrustu, neváhaj ani minútku. Kvalitná ,parádna vec!
-Lepra-

BANDCAMP

LUTRA „Lutra“ LP 2018 (Samovydanie)



To, na čo som toľko čakal, sa prednedávnom stalo skutočnosťou. Síce sa medzičasom niekoľkokrát pomenila zostava, no konečne držím v rukách fyzickú podobu tvorby tejto skvelej bandy, ktorá naživo robí dobre mojím zmyslom už nejaký ten rôčik. Nejedná sa síce o žiadnu aktuálnu nahrávku, no borci konečne vydali obe 6-skladbové „épéčky“ z rokov nedávno minulých. Celá zabalená spoločným motívom z novšej z nich od východnej umelkyne pôsobiacej pod pseudonymom Monster Alphabet. A čo sa nachádza v drážkach?
Rozbeh patrí staršej nahrávke „Sen“ nahratej v Bernolákove v 2014-om. Úvodná titulná vec hneď predvedie celý zbraňový arzenál, ktorým do nás banda bude páliť. Skvelé, chytľavé gitarové party, duniaca basa a energické bicie. K tomu Oliverov osobitý vokálny prejav doplnený o spevy ostatných strunníkov. No mojou najobľúbenejšou vecou z tejto nahrávky je miernejšia (v rámci crustovej formy samozrejme) „Stromy“ s perfektnou melodickou gitarou. „Ležíš nahý“ potom pôsobí ako brutálny a agresívny útok hrubou palicou ulomenou kdesi pri ceste zo starého plota. Svižná energická vecička, no samozrejmosťou sú aj aranžérske kudrlinky v podobe chvíľkového spomalenia. Podobná je aj nasledujúca „Hľadáš“, no tu je pomalšia náladovejšia časť rozvinutejšia a rozsiahlejšia. Záver prvej strany sa nesie v podobnom pomalšom tempe v ťaživej „Stoner“. Po otočení nastane vyhladenie v podobe o 2 roky mladšieho materiálu, ktorý hneď po krátkej vybrnkávačke krutým disbeatovým rytmom vyhladí vrásky na čele a brutálny hlas s Oliverovou pomocou na druhom speve vyhladia plešinu až na kosť. Zvuk pôsobí prieraznejšie a ukrutnejšie. Mlynček na mäso sa nemilosrdne rozkmital a nepoľavil ani v nasledujúcich zásekoch „Zákon“ a „Moc“. Nahnevane vrniaca crustová mašina valí aj v songu „Poslovia z temnoty“, no tu je obohatená a skvelé gitarové ozdoby a krátku temnejšiu medzihru (síce v tom istom tempe, no absolútne mrazivú). „Zviera“ si plynie v miernejšom, no stále dostatočne svižnom tempe, ale je tu aj parádna spomalená sekaná časť. Spolu s predošlou vecou tvoria vrchol tejto strany. Záverečný „Klam“ nás znovu rozbije svojou intenzitou a neúprosnou agresivitou. Vynikajúci záver. Klinec do rakvy.
Musí mať v zbierke každý, kto kedy o túto bandu zavadil, bo sa im do nahrávok podarilo vtesnať energiu živých setov, čo nebýva zvykom. Dúfam v skorý príchod ďalších vecí...

-Majto C.-



sobota 17. novembra 2018

SEDEM MINÚT SAMURAI "s/t" 7"EP 2016 (SPHC)

Chlapci idú vo vydávaní ako keby som nestíhal sledovať Agathocles, tak isto nestíham sledovať už Sedem Minút strachu. Slovenský fenomén na neexistujúcej Slovenskej noise core scéne, Pomaly, ale iste sa z nich stáva svetový unikát (Slovenský unikát už sú)
Materiál na toto EP bolo nahraté počas ich Japonského turné v súkromnom štúdiu ďalšej legendy Japonského noise core Ryohei Kikuchi-ho (Final Exit), ktorý si aj stihol zabrúsiť na bicích , počas tejto session v posledných 33 sekundách.
Jedná sa o klasický improvizačný bordel, ale tenroraz bicie šlapú v jednom kuse a do toho hluková stena z basoviek a neandrtálske vytie.Nejak takto, to muselo znieť počas krutých búrok v Jaskyniach,v čase doby kamennej,  kde sa bola natlačená tlupa neandrtálcov a tý sa snažili jeden duhého prevrieskať.
Zvláštnosťou vinylu je aj veľký stredový otvor (čo som už dlho nevidel) . No a až si chceš doplniť ich diskografiu, tak si pohni. Ináč všetko po starom.
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 11. novembra 2018

NEEDFUL THINGS / N.I.B.I.R.U. split 7"EP 2015 (Psychocontrol)

Troška staršia vecička, ale to v tejto muzike vôbec nehrá rolu. Grindcore bude vždy grindcore a je úplne fuk, kedy ste to nahrali.
Česká legenda grindcore NEEDFUL THINGS si šlapú svoje chodníčky už pomerne dlho a vydávajú nám splitká jedna radosť v priemere dva za rok a občas do toho full album. Toto splitko s Amerikáncami, nevybočuje vôbec z ich klasickej schématy, brutálného, buldozeroidného grindcore na štýl Phobia. Čiže dlhšie songy, masívny death metalový zvuk, guľomet bicie, premenlivý vokál od škrekotu až po murmur. Jednoznačne sa vyhýbajú experimentom a keď si kupujete ich nahrávku, tak viete že sádzate na istotu, že si vypočujete kvalitný grindcore. Nie je tomu ináč ani teraz, tri songy, kvalitného grindcore.
N.I.B.I.R.U. sú Američania a doteraz som o nich nikdy nepočul. Tiež sem capli tri songy, tiež kvalitného grindcore,aj keď trocha viac zatočeného už do death metalu, stále je to však poriadna porcia. Skladby sú o niečo kratšie a práve preto vyznievajú údernejšie. Tiež tomu nie je čo vytknúť!
Až chcete vysrať mozog z hlavy, rýchlo a krátko, tu je jeden tip!
-Lepra-

BANDCAMP

piatok 9. novembra 2018

BEAST WITHIN THE SOUND "..And Vice Versa" CD 2018 (L´Inphantile Collective)

Pre mňa, absolútne neznáma vec. Osi mi to strkal do ruky, že bude sa mi to páčiť a aj nebude. Huh. Tak som si povedal, už len nájsť čas, odýchnuté uši a dať tomu šancu. Veď aj vlkodlak si zaslúhuje spravodlivý súd -)
No na moje počudovanie, nie je to zlé. Povedal by som, že si v tom príde na svoje ako Thrash maniak, tak milovník HC ale ono to zabrusuje aj inde. No a to sa mi už moc tak nepáči. Celá nahrávka je fakt pestrá a hrá na všetky strany a štýly. Thrashové sekanice s parádnou melódiou a ešte parádnejšími refrénmi (a tie zbory sa fakt podarili napr. "Espirit de Corps") sa tu striedajú s poriadnymi HC skákanicami. To všetko v parádnom zvuku. Tomuto vôbec nemôžem úplne nič vytknúť, lebo to zapadne do tej retro thrash vlny , kde sa veselo miešá thrash s HC (ako napr. u Municipal Waste). No lenže oni zajdú ešte ďalej a to už občas preskakujem tie skladby. Dobre, použiť čistý vokál, to je ešte ako tak, to ešte môžem,ale keď už sa začne mňaukať v štýle Limp Bizkit, kurva to už nie. Neznášam ten vokál, lebo mi pripomína ufňukaného fracka, ktorý sa sťažuje. Vyhodiť odtiaľ skladbu "Scapegoat" a hneď sa lepšie dýcha.
Ono ja chápem snahu kapely o čo najpestrejšiu nahrávku v rámci ešte žánru,ale bojím sa , že to viacerý pochopia, ako taký kočkopes. Mne sa tá snaha páči,ale občas aj u mňa šlapnú vedĺa. no popritom všetkom je tu kopec skvelých momentov a hlavne energie a agresivita a to je hlavné.
Na svoje si prídu hlavne milovníci moderného thrash-u a jeho mnoho odnoží a tvárí.
Ešte aj ten obal ťa pomýlí,lebo si myslíš, že ideš počúvať nejaký sludge/doom/stoner vec.
Až si tharsher, vyskúšaj!
-Lepra-

BANDZONE

štvrtok 8. novembra 2018

29.10.2018 – Spacegrinder, Warfuck, Whoresnation, Satan, Hordur – Fuga, Bratislava


Postrach zvukárov a organizátorov koncertov, japonský hlukový deštruktor Spacegrinder opäť zavítal na pár dní na Slovensko. Aj keď z jeho strany nešlo o žiadne turné ale skôr o výlet, podarilo sa mu vďaka Rišovi predviesť svoju krátku exhibíciu v bratislavskej Fuge. Večer v spoločnosti ďalších štyroch francúzskych kapiel vyzeral veľmi lákavo a navyše mi Kamei opäť ponúkol sprevádzať ho na bicích, čo som samozrejme s veľkou radosťou prijal. V pondelok po práci tak Monika sadla za volant a šliapla na pedál. Kamei nás čakal v Lovčici u Riša. Vystískame sa s celou rodinkou, s chlapmi dáme jedného lahváča a pokračujeme ďalej. Aj napriek občas prekročenej rýchlosti sme prišli na miesto už po prvej bande, Hordur. Tí sú na turné spoločne so Satan a tu v Bratislave sa stretli so svojimi krajanmi Whoresnation a Warfuck, ktorí si zas idú svoje tour. Druhý na rade sú Satan. Black metalom reznutý grind s občas monotónnymi pasážami, znie to trochu jednotvárne a nič komplikované ale je to skôr jednoduché a priamočiare. Mám pocit že som ich už niekedy dávno aj videl no za boha si neviem spomenúť kde. Kamei zatiaľ vyložil nejaké svoje tričká a spoločne si vychutnávame orosený stupavar. Ani sa nespamätám a na pódiu to už z pódia duje grindový tajfún Whoresnation. 
bands
Prekvapuje ma trojčlenná zostava ochudobnená o basu. Po koncerte sa dozvedám, že takto v trojici fungujú už dlhšiu dobu. Nuž pravda je, že naposledy som ich videl pred cca piatimi rokmi v Prahe. Hudobne sa však nezmenilo absolútne nič. Stále mrvia grind as fuck na plný plyn v ukrutnej rýchlosti. Mohutná gitarová hradba podporovaná bubeníckym gulometným hniezdom a výrazným hrdelným prejavom. Pibe s prehľadom strieda rôzne polohy vokálu, až mám niekedy pocit, akoby sa na pódiu striedali minimálne dvaja speváci. Bombový profesionálny výkon celej bandy, bez flákania a zohraté ako fras. Ísť na pódium po tejto smršti, to som veruže chalanom z Warfuck nezávidel. No duo Mak a Nik sa len tak ľahko nedajú zaskočiť. Odohraté toho majú za svoje nie zas až tak dlhé fungovanie habadej a to, že sa na pódiu sa cítia pohodlne vidieť hneď od prvých momentov. Mak rozpustí brčkavú hrivu, Nik zabije na hlavu šatku a apokalypsa môže začať. Tak živelný a energiou nabitý prejav sa veľakrát nevidí ani pri kapelách, ktorých je na pódiu ako hadov. A navyše obaja ovládajú svoje nástroje na najvyššej úrovni a niekedy fakt nechápem ako v takom nasadení strúhajú také parádičky. Warfuck je proste šupa, jebanica, grindový masaker!!!! Vnútro mi celé vibruje pri každej klepačke, tempo na maximum. Ak som im nezávidel, že majú ísť hrať po parádnom výkone ich predchodcov, tak po tomto som si ja len vzdychol, že čo tam teraz asi tak mám predviesť. Kamei si našteloval notebook s pripravenými deštrukčnými podmazmi a na jeho väčšinou zdĺhavé prípravy je teraz hotový celkom rýchlo. Organizátor a zvukár majú mierne obavy, aby im tu z toho nenarobil triesky. Kameiovi v rýchlo a stručne vysvetľujem, že jediné na čo nemusí dávať pozor sú 5 eurové mikrofóny, ktoré som na poslednú chvíľu kupoval pred odchodom zo Zvolena. Berie ma za slovo a z mikrofónov si po koncerte odnáša pár fanúšikov už iba nejaký kúsok na pamiatku ako suvenír. Zvukár hneď kontroluje stojany a káble, všetko je našťastie ok. Celé toto deštrukčné divadlo trvalo cca tri minúty a po koncerte sa mi Kamei priznáva, že dnes chcel aj trochu viac, no pri ňom človek nikdy dopredu nevie ako to dopadne. Po koncerte trvá hodnú chvíľu kým sa rozlúčime s Francúzskou osádkou a opustíme priestory Fugy. Pred odchodom ešte ukážeme Kameiovi nočnú Bratislavu a prejdeme sa s ním po Michalskej ulici. Domov prichádzame okolo štvrtej ráno no sme tak nabitý energiou že miesto toho aby sme zaľahli, sedíme a kvákame v kuchyni až kým neni vonku vidno. Bolo mi obrovskou cťou byť opäť súčasťou Spacegrinder a dúfam, že si to zas niekedy spolu zopakujeme Kamei-san. Arigato!!!!
Jan IP

streda 7. novembra 2018

KOMPLEX VINY „Výuka našeho názoru“ LP 2016 (Samovydanie)



Na pódiu v Zruči nad Sázavou sme sa striedali s jednou veľmi zaujímavou kapelkou, ktorej tvorba ma uchvátila aj napriek extrémne nepríjemnému dusnu, ktoré nastalo cca v polovici ich setu. Neskôr som si od nich zadovážil tento 12-palec, ktorý ponúka to isté, čo ma tešilo už naživo. Rýchly a nekompromisný, politický hardcore-punk, ktorý nesie stopy vplyvov poľskej scény, ale aj nejaké tie domáce. Rezká muzika doplnená chrapľavým spevom. Hneď od prvého songu „Pokus o útěk“ môžete počuť množstvo hudobne premáknutých pasáží a harmónií. Ani dlhšie inštrumentálne vyšperkovanejšie časti však neuberajú nič z naliehavosti prejavu. Ťažko vybrať nejaký song, ktorý by vytŕčal nad ostatné. Všetky sa nesú v svižných tempách, no sú aj výnimky s občasnými spomaleniami (napr. záver tretej „Válka, jenž se nehodí“, či „Plastové elegie“, ktorá je celá v stredne rýchlom tempe s basou smrdiacou Dezerterom, alebo aj pomalý, decentný rozbeh záverečnej „Stín“). Inak vás štvorica ubije svojim neustávajúcim rýchlym náklepom, kedy sa menia riffy, melódie a texty, no tlak vyhladzujúci všetky životné formy v dosahu ostáva. Nekompromisne nabušený album, ktorý tak má svoje osobité čaro a tých 22 minút rozdelených na 10 songov uletí rýchlo. Jediná pomoc je otočiť znovu placku a začať odznova. Neviem, či ju má tuto v okolí niekto v distribúcii, no ak ju kdesi na akcii zhliadne človek, ktorému nevadia kapely ako Innoxia Corpora, Dezerter, či napr. Dezinfekce abo Apolita, nech si ju istotne zakúpi. Nápadov plná tvorba tejto partičky mu bude odmenou.

-Majto C.-



štvrtok 1. novembra 2018

FIVE YEARS OF ANARCHOPUNK – (Brunner Todesmarsch, Rosa Parks, Tendencie, Alkalmotlankodik) - 27.10.2018 - Orlová, Klub Futra




Konečne sme zas raz vyrazili na cesty za účelom šírenia našich zmätkov medzi pospolitý ľud. Tentokrát až do ďalekého sliezskeho kraja na ostravsko-karvinsku, konkrétne do Orlové. Počasie bolo nevľúdne už od začiatku, mierne mrholenie a oblačnosť, no až s príjazdom na Kysuce začala temnota. No ešte väčšia prišla neskôr - hmla a ťažké sivé oblaky, ktorými nás uvítali sliezske kraje, vo mne evokovali atmosféru Sapkowského husitskej trilógie. Dažďom i hmlou nasiaknutou sychravousťou sme sa s končiacim dňom a nadchádzajúcim večerom dostali až do cieľového mesta, no naše mierne blúdenie skončilo až o niekoľko desiatok minút neskôr, keď sme konečne dorazili až ku klubu. Tam nás už očakávala príjemná spoločnosť organizátorov a ich kamošov, s ktorými prevádzkujú činnosti klubu, ako aj veľmi chutná a pestrá veganská poživeň, ktorá rýchlo zahnala negatívne dojmy z blúdenia v kruhu po večernom meste. Po prehliadke klubu sme boli milo prekvapení útulnými priestormi, ako aj jeho rozsiahlosťou. Veľmi príjemné miestečko.
ALKALMOTLANKODIK
Vzhľadom k tomu, že spoluoslávenci Apolita sa kvôli zdravotným problémom jedného z členov (Pig, veľa zdravia!) nezúčastnili, začiatok akcie sa posunul až na ôsmu hodinu večernú a priestor zaujala trojica s prapodivným názvom ALKALMOTLANKODIK. Hneď zkraja všetkých prítomných zmietli hustým a drsným crust-punkom najhrubšieho zrna. Hrdelné prejavy opatroval zväčša bubeník, no sekundovali mu striedavo gitarák s basákom. Odohrali coverku ostravských spolubojovníkov, ktorí sa tiež dostavili. Celkový dojem bol devastačný. Ich intenzívny prejav mal čosi do seba a odpálil večer so cťou.

Snažili sme sa dlho nezdržovať a po nevyhnutnej príprave a krátkej zvukovke sme rovno odpálili našu 14-položkovú sadu songov. Chceli sme v tento špeciálny večer priniesť niečo špeciálne, tak sme zaradili 2 nové songy, ktoré mali týmto verejnú premiéru, rovnako ako song „Väzni cudzích cieľov“ z našej minuloročnej dosiaľ nevydanej nahrávky, ktorý síce trošku trpel pôrodnými bolesťami, no napokon nedopadol až tak průserovo. Snáď tak nedopadol ani náš výkon, bo sme sa snažili nepodliezť laťku nastavenú prvou kapelou ani o milimetrík a našu obligátnu polhodinku sme neodflákli.
ROSAPARKS
Po nás sa na pódiu objavili oslávenci ROSAPARKS. Úvodné 2 songy odohrali v starej zostave s Danom na poste gitaráka a doprovodného speváka. Trošku nostalgie za starými časmi pre mňa. Potom už ale na pódiu miesto zaujal Jarek, ktorý nastúpil po Danovom odchode do sveta a kapela pokračovala vo svojom skvele vystavanom sete. Ich melodický punk s množstvom pasáží a striedaním spevov aj intenzity je stále lepší. Ich veľkou prednosťou sú 2 skvelo zladené gitary ako aj vynikajúca Winylova hra na bicích, ktorá je pestrá a nápaditá a posúva songy o level vyššie, ako aj Blankina hra na base a jej hlasový prejav vo viacerých polohách. Skrátka a dobre, kapela, ktorej tvorba má čo ponúknuť aj náročnému poslucháčovi. A presne tak vyzeral a znel aj ich výstup v sobotu večer. Jedno zo suverénne najlepších vystúpení, aké som od nich doteraz videl.

Rola poslednej kapely večera tak pripadla brnenským neúprosným drtičom BRUNNER TODESMARSCH, s ktorými som už mal tú česť pred pár rokmi v Trnave, no v sobotu sa mi pozdávali ešte o trochu viac ako vtedy a to tiež už bol riadny náter. Chlapi súkali jeden zbesilý krátky štek za druhým v guľometnom tempe, až mi zliezala koža z tela. Vynikajúca intenzita. Nekompromisný hradcore-punk najhrubšieho zrna, ktorý nenechá jediný orgán nezasiahnutý. Rýchlosťou blesku sa prihnal záver celého masakrálneho setu a zostalo ticho. Práve včas, aby človek nevydýchol naposledy a túžil opäť niekedy zažiť to zúriace tornádo revu a hluku. Ideálna bodka za skvelou produkciou celého večera.
KLUB FUTRA
Niekoľko chvíľ po stíchnutí hudobnej produkcie sme ešte trávili príjemnými dialógmi s príjemným osadenstvom klubu ako aj ostatnými kapelami. Keď nastal čas vrátiť sa zo spanilej jazdy k domovu, dlho sme neotáľali a po rozlúčke tak i urobili. Cesta fádna – tma a dážď.
Dúfam, že kapelám to skvelo bude šlapať aj v ďalších rokoch a rovnako dlho že vydrží fungovať aj tak príjemný klubík, akým bezpochyby Futra je.

-Majto C.-

fotky: Lubo M.


BRATISLAVSKÉ DIEVČATÁ LP 2017 (Papagájův Hlasatel Record)


Bratislavské dievčatá. Názov kapely neznámy, no pri pohľade na zostavu sa veci začínajú vyjasňovať. Tým pádom je hneď každému aj jasné, o aký druh punku tu asi pôjde. Priznám sa, že kapely (resp. muziku) tohto druhu som dlhé roky odmietal, no časy sa zmenili a ja som opäť prišiel na chuť aj týmto veciam. Preto ma práve tento titul od Papagája obzvlášť potešil. Za prvé na ňom hrajú starí pardáli, ktorí už majú čo to odžité i odohraté. A za druhé, aj muzika tomu zodpovedá – hrajú presne to, čo im najviac sedí – punk 77. Nejde pritom o žiadne retro, ale sú tu plnohodnotné, melodické punkovice v stredných tempách. I keď hneď pri úvodnom riffe „Krásny deň“ na mňa úplne dýchla spomienka na starú pivnicu, kde z x-tej kópie kazety na nás chrčala muzika Barbus, Lord Alex či Z... (šak každý vie, čo nám vtedy ešte nevadilo). Zvukovo je to však novodobo ošetrená vec (Shark predsa nevypúšťa polotovary, ale riadne šťavnaté nálože), čo dáva vyniknúť ako pestrej Romanovej gitare, tak aj mohutnej base Lumpa Čupe, no aj priamočiarym rytmom úderných bicích Mikka. Veľkým kladom tohto albumu je striedanie nálad, kde po rozjuchanej „Ty sám“ príde temnejšia „Trochu veľa“ (ktorý, mimochodom, patrí k mojím obľúbenejším z tohto albumu), ten vystrieda temperamentná „Dievča z ulice“ a tú zas decentne plynúca „Do roboty“, či ľahko naivná „Tancujem s ňou“ (ďalší z osobných favoritov). Potom nás z rozjímania vytrhne svižný beh „Nočnou krajinou“ ako aj naliehavá „Strach“. Druhú stranu otvorí mierne posmutnelá „Verím“, ktorú po chvíli zmietnu svižné „Čas“ a „Nemám ti čo dať“. Zvoľnenie na moment príde s naliehavosťou nasiaknutej „Všetko je inak“, no hneď nasledujúca „Des“ vám opäť rozkope papuľu svojou intenzitou. Záver patrí miernejšej trojici. „Oni“ a „Je to tak „ prinesú opäť hudobné zvoľnenie a nejaké tie pochmúrnosti a melanchólie, ktoré takto pekne vynikajú.
A na samý záver „prerábka“ starej veci z pera Lumpa „Bratislavské dievčatá“, ktorá dala názov aj samotnej kapele, či debut albumu.
Zhrnuté a podčiarknuté, 16ka skvelých melodických songov, ktoré sa držia v hlave a nedovolia údom zotrvávať v pokoji. Teším sa na veci budúce.
-Majto C.-




nedeľa 28. októbra 2018

PRUGELKNABE / OTLOUKÁNEK split 10" LP 2018 (Kooperácia)

Skuldové predstavy na jednom asfalte. Dve experimentálne veci od jedného maníka, ktorý toho má na rováši, už pomerne dosť!
PRUGELKNABE, Duo (Viki -dr.,voc,/ Skulda guit,voc.) založili túto grindcore úderku v znení hesla "Rozmařilé pětičlenné grindcore formace jsou nákladnými dinosaury,proto pod vlyvem ekonomické krize vznikl Prugelknabe jako duo" . Tu je asi povedané všetko. Toto duo do vás nasere 10 vecí z čoho ešte niektoré songy majú svoje podsongy (hehehe) a to vo forme pár sekundových štekov. Energická sekanica, ktorá skôr zapadne do fastcore škatuľky (no veď Skulda to má v krvi), ktorá sa vytláča cez repráky tak, že máte pocit že Vám niekto šmarí bejzbalkou po temene hlavy, počas počúvania. Fakt to má povestné "gule" a hlavne, poriadnu dávku energie a z každého rohu na vás dýcha originalita!!! Presne to je to, čo už teraz každému chýba. Ako správny Čech by povedal "Nahrávka jak prase" a ono to je, fakt nahrávka, ktorá seká ,metie,tlačí, pohlcuje. Geniálne!
OTLOUKÁNEK je tá istá zostava, doplnená o saxofon, vokál a synťák. No a grind jazz, aký milujem už od čias Painkiller. Palba ako hrom a do toho ten geniálny saxafon, ktorý parádne podchycuje riffy a vytvára úplne inú atmosféru a hlavne, celú nahrávku, ktorá by bola bez nej "len" grind/fastcore, hádže do úplne iných dimenzií, ktoré ešte u nás moc neboli nikdy populárne a ani prebádané!
Dve parádne záležitosti na parádnom formáte desaťpalca.
Toto proste musíš počuť!!!
-Lepra-

PRUGELKNABE

EMBOLISM "Love Existence" CD 2018 (Slovak Metal Army)

Chlapci z EMBOLISM si môžu meniť logo,aj zmodernizovať grafiku, stále to bude ten prašivý grind ´n´  roll, ktorý sa hral na prelome tisícročia a ktorý najviac preslávili asi espaňols Haemorrhage.
Novinka priam srší tou spuchlinou starých čias, Shitfestov a koncertov na Kanianke. Toto sú spomienky a aj ich muzika je starodávna zmes, svetlých momentov Haemorrhage/Agathocles. ja viem, že niektorý budú pri tupa tupa momentoch na tomto albume namietať,ale toto sa už hralo dávno.
Zvuk je úplne v pohode a pravdu povediac som trocha valil bulvy, že je zo Shaarku.To preto som valil bulvy, lebo mi to prišlo, že je odniekiaľ ten zvuk zo Slovenska. Riffy sú chytľavé, trocha mi vadí monotóny vokál ale občas z neho ma vytrhne napr. song "Grind Is Love" aj s punkovým riffom, škrekľavým vokálom a už teraz je z neho hitovka ako hrom.
Hudba, ako som už spomínal, je skôr hodiaca sa do škatuľky Grind ´n´ Roll, než čistý grindcore a to kvôli absencii blastbeatov ,aj keď ich tu nájdete,ale nie zase v takom množstve,aby z celého albumu urobili hurkán. Tempo je skôr svieže a energické, presne také pogové. Tomu odpovedajú aj riffy, ktoré sú chytľavé a fajn zapasujú do tempa.
Zhrnuté, podčiarknuté, jedná sa o nadpriemerný album a Embolism asi nikdy nevystúpi zo svojej škatuľky "stará muzika" a to je myslím si,aspoň  pre mňa, fakt potešujúca správa!!
-Lepra-

BANDZONE

pondelok 22. októbra 2018

KRÁTKÝ ,RYCHLÝ,HLASITÝ no.19, 20 rokov LYCANTROPHY, 20.10.18 Ždár nad Sázavou, Batyskaf

Česká fastcore kapela LYCANTRHOPHY oslavuje 20 rokov existencie. Týmto dňom im prilepujem nálepku "legenda", "Kult" a podobné označovania. Svoje výročie sa rozhodli osláviť v rodnom meste a som rád, že sme mohli byť pritom. Opisovať cestu po dialnici Brno/Praha, je skôr skúška nervov a doteraz nechápem, že už nejakých 20 rokov jazdím po tejto trase a ešte ani raz som s anestretol s tým, že by nebola niekde uzávera, zúženie, obmezenie. Niekto z kompetentných pochopil, že tu sa dajú parádne prať prachy do sračiek a už to robí dosť dlho. To vážne treba Hitlera alebo Husáka, aby sa tu postavilo niečo?
CONTROLLED EXISTENCE
Na miesto dorážame presne po poslednom tóne prvých NO GOD RHETORIC, takže z nich nič nemám. Ale za to druhých CONTROLLED EXISTENCE si už vychutnávam. Dlho som ich nevidel naživo, myslím si posledne, niekde na FFUDE pred pár rokmi a ono okrem výmeny gitaristu, sa asi moc nezmenilo. Stále je to, poriadný masaker s energickým vokálom , ktorý s prehľadom obsluhuje Ľuba. Som rád, že je u nich všetko po starom, lebo presne takto tú muziku milujem. Krátke,energické a rýchle.
ABORTION
Po nich to rozbaˇujeme mi, junáci z pod kríža ABORTION. Rozkladáme sa na malom podiu ,ako heavy metalová kapela a už si všímám, že ako sme sa rozrástli na štvoricu, v niektorých kluboch sa máme problém , zmestiť sa na podium. Tu sme boli ako sardinky, narážali do seba gitarami, bubeník si búchal lokťe o stenu,ale dali sme v pohode a po koncerte sme sa zhodli, že aj napriek tomuto malému "problému" sa nám veľmi dobre hralo. Dúfam, že sa to páčilo aj prítomným,ale reakcia bola pozitívna, tak asi ano, hehehe
LYCANTROPHY
Oslávenci LYCANTROPHY to rozbalili veľmi rýchlo a prišlo mi, že ich set bol až moc krátky na ten fakt, že s na podiu vystridalo pár starých členov a okrem ich setu na záver zazneli aj coverky od Dropdead a Agathocles. Bolo to zaujímavé, za basou už zabetónovaný Oťas (Needful Things). Polminutové námrdy, sekanice,škrekot, proste fastcore na hranici powerviolence. Len tak ďalej chlapci, nech vám to vydrží ešte poriadne dlho a hlavne, nech vládzete -)

SHEEVA YOGA
Ináč sme tu v tomto klube ešte nehrali a pomenovanie BATYSKAF , čo je vlastne označenie pre ponorku, sa náramne sem a trefne hodilo. Celý interiér vyzdobený, ako keby som s aocitol v Nautiluse s kapitánom Nemom. V kube boli len jedny prístupové schody, prudké ako u nejakého Shaolinského majstra a vytrepať všetky veci, bola teda poriadna fuška. A narvané bolo dnes poriadne a nosiť veci cez dav má proste svoje čaro -))
Pomaly sa zbierame, ale ešte si nenechám ujsť aspon SHEEVA YOGA, čo je myslím si, že jedna z top fastcore vecí v Čechách momentálne, aspoň u mňa! Zohraté, nápadité, energické. Paráda. Vždy si ich rád pozriem a vždy sú dobrý a dnes som mal pocit, že ešte lepší asi.
ČVas je núprosný a ženie nás domov , takže posledné dve veci sme nevideli ,aj keď by som si MASSOLU rád pozrel. Nevadí, možno nabudúce.
Ráno o piatej sme doma ako na koni ale vôbec nerozbitý a skôr plný energie! Tu ma napadá heslo na koncerty! NEPI ALE POČUVAJ!!!!!!
-Lepra-

nedeľa 7. októbra 2018

NIČITEĽ / ZOZOO split 10"LP 2018 (kooperácia)

Super , že sa takto dokážu poskladať kamoši a vydať takéto veci. Toto si fakt zasluhuje poklonu. Ale myšlienky DIY sú stále nažive a to je hlavné. nahraj a vydaj si to sám.
NIČITEĽ je nihilistický sludge/HC s temnou black metalovou atmosférou, akú dokážu naozaj vystrúhať len black metalové avantgardy z Nórska. Nemusíš bývať na chladnom severe, aby si dokázal byť, zadumaný,chladný, netradičný,melancholický. Stačí ti na to aj Spišká Nová Ves.
3 skladby, dlhšej minutáže, ktoré sú prešpikované vybrnkávačkami,pomalým tempom, uškriekaným vokálom. Posledná vec je coverka od kapely z druhej strany a takisto aj ZOZOO si zastrúhali jednu coverku od Ničiteľa. Ináč práve tie gitarové noise party v cover skladbe "Národ Kokot" ,znejú fakt super temne.
ZOZOO sú z Martina a vržú, totálne nasratý punk/HC s raw zvukom a tiež nechodia na Martinské lúky ovoniavať kvetinky a tváriť sa veselo. Skladby ako "Nech Zdochne Všetko" , "Po Pohrebe Býva Kar" , určite elán do nového dňa vám nedodajú. Ale presne takto si myslím, že by to malo vyzerať. Nasrato, hrubo,agresívne a rezať všetko ako cirkulárka!
Podľa mňa na Slovenskej scéne, absolútne neotrelé, originálne dielko! Až to niekde nádeš u dílerov neslušnej muziky, neváhaj a podpor! Obal na parádu a zaujímavosť je aj rozdielna rýchlosť na oboch stranách asfaltu.
-Lepra-

NIČITEĽ
ZOZOO

pondelok 1. októbra 2018

15.9.2018. 10 let Kulma & Prügelknabe, Provoz Hlubina, Ostrava


Je sobota 15.9.2018, okolo 20:00 Ostravského času a priestormi Provozu Hlubina sa začínajú ozývať prvé tóny zoskupenia Carl Gut. Títo spolu s ďalšími štyrmi podobne hlučnými bandami prišli zagratulovať a spoločne osláviť desiate výročie dvom ešte hlučnejším bandám Prügelknabe a Kulma. V obidvoch pôsobia najznámejšie a najaktívnejšie osoby ostravského HC podzemia a hlavne naši dlhoročný priatelia a tak o zábavu a skvelú náladu nebola núdza hneď od samého začiatku. Carl Gut naštartovali motory. Grind core reznutý rýchlim crustom, dvaja štekajúci vokalisti, Zakis s gitarou cez dva aparáty a bicie udávajúce rytmus v maximálnych otáčkach. Zvuk trošku pleští ale to vôbec nevadí. Priestor je síce obkvačkaný dekami no aj tak je to pre zvukára asi celkom fuška. Každopádne to Carl Gut parádne rozbehli a načali tak tento hlučný večierok. Prúmyslová Smrt prebrali štafetu a bez väčších problémov pokračujú v nahodenom tempe. Maximálna zohratosť je citeľná od prvých akordov a bodaj by aj nie. Pätnásť rokov v nezmenenej zostave, to sa veruže často nevidí. Nevidel som ich dlhšiu dobu no nič sa nezmenilo. Mičl stále pobehoval s mikrofónom hore dole, Frištove ruky som za bicími zase nestíhal sledoval. 100% fast core!!!!!! Tretí v poradí boli starý punkový harcovníci Innoxia Corpora z Rožňova. Na rýchlosti sa trochu ubralo, pridalo sa viac melodickejších pasáží a spievaných vokálov. Punk s textami so silným odkazom a melódiami, ktoré ti zostanú zaryté v kotrbe. Vždy keď som ich videl tak to fungovalo a inak to nebolo ani teraz. Veľmi svieži set a po prvých dvoch nárezoch príjemné zvoľnenie tempa. To však už neplatilo o Controlled Existence. Rýchlosť zase na plné obrátky, krátke námrdy, zlosť a surovosť. Na gitare nová posila Zakis z Carl Gut, pre ktorého to bol v novej bande len druhý koncert a to musel hneď mastiť sólovo sám bez basy, pretože Méďa mal povinnosti s inou kapelou na úplne inom mieste. Svojej úlohy sa zhostil viac než dobre a ja mu len držím palce nech mu to v tejto československej formácii vydrží čo najdlhšie. Toto bol presne ten set ako má u Controlled rád. Špinavé, neučesané prasopaly, plné takej energie ako to vedia len oni. Nasledujú prvý oslávenci, duo Prügelknabe. Viky a Skulda to roztáčajú na plné gule, jeb jeb jeb, ani sa nespamätám a polka setu je za nami. Jedno maximálne dvoj rifové skladby dlhé často len 20-30 sekúnd nasekané jedna za druhou. Žiadny priestor na komentáre a ďakovačky. Stopky, odklepanie, prechod, výkrik, nájeb, občas spomalenie. Prügelknabe je zhmotnená dlhoročná láska oboch účinkujúcich k power violence. Short fast & loud je už možno otrepaná fráza, ale tu to jednoducho sedí kurva presne. Po tejto sekanici ideme na rad my s naším improvizačným sedem minútovým cirkusom. Super!!!!!! Do piče!!!! Hrať po tomto uragáne...No nič pozapájame všetko čo sa dá, Rišo dnes absentuje (má na Ostravu v poslednej dobe smolu) tak basu oprieme o aparát nech teda aspom hučí. Inak je to stále rovnaký bodrel ako inokedy. Rozpisovať sa viac nemám o čom. Bodku za večierkom dajú druhý oslávenci Kulma. Hardcore punk nasiaknutý severským finopalom bol jasný vrchol večera. Publikum vo vare, speváčka na rukách, zábava graduje. Všetci štyria si to patrične užívajú. Ku koncu sa presuniem úplne do zadu a tam si v tichosti vychutnávam túto veľmi príjemnú atmosféru. Po koncerte sa nemusíme nikam presúvať, ostávame v Hlubine až do rána, popíjame a kecáme až kým ma energia načisto neopustí. Budím sa celý doštípaný od nejakých všivavých komárov no ani to nedokáže pokaziť veľmi príjemný pocit z tejto akcie. Obrovská vďaka banda ostravská za pozvanie, pohostenie a možnosť stráviť ďalší výnimočný večer vo vašej spoločnosti!!!!!!
Jan IP

nedeľa 23. septembra 2018

S.O.T.E. / STEP ON IT split 7"EP 2018 (Kooperácia)

Dve Maďarské kapely, jeden asfalt, dva štýly, jedna legenda.
S.O.T.E. sú momentálne asi jedinou Maďarskou grindcore kapelou, čo hrajú ten old school, pravý grind, bez príchutí a miešaní stýlov, proste, naser to do nich a povedz všetko za jednu minútku. Poriadny raw zvuk, nasadenie od začatku do konca, punkový podklad gitár, poriadny murmur a 6 skladieb, ktoré idú ako dávka zo samopalu. Fakt dobrá záležitosť a som strašne rád, že sa aj v Maďarsku, niekto venuje tomuto a takto aktívne . Paráda!!
STEP ON IT je už legendárna kapela z Maďarska, ktorých som mal zafixovaných, že hrajú takú zmes HC/ grindu,ale s touto nahrávkou ma teda zaskočili. Som dosť zmätený,alebo fakt neviem, čo si o tom myslieť. Celé je to taký guláš všetkého, že to u mňa v konečnom dôsledku vyznie, celkom nemastne, neslane. Kým prvý song "This Is The Night..." znie ako Melt Banana aj s techno partiami, tak ostatné songy zápasia s každým štýlom, vrátane heavy metalových riffov, občas HC, občas grind, proste občas ešte aj ako black metal, vždy niečo iné. Ďalšia vec čo mi tak trocha vadí je, že skladby sú asi zámerne stišované. Skladba si ide a zrazu je stíšená a ide ďalšia vec. Divné. Ale na druhú stranu majú poriadne nasadenie, to sa nedá uprieť a má to aj energiu, čo je fakt veľké plus.
Vyskúšaj, až nesadne, tak aspoň S.O.T.E. ti veserú mozog z hlavy.
-Lepra-

S.O.T.E.
STEP ON IT

nedeľa 16. septembra 2018

SUPPRESSION / SEDEM MINÚT STRACHU split 7"EP 2017 (RSR)

Tak sa našim hlukovým junákom, podarilo vydať splitko aj s Americkou noise/grind legendou SUPPRESSION. Američania už existujú pomaly 30 rokov a za ten čas vydali toľko nahrávok a s takými kapelami, že by jeden nepovedal. Sranda, že niektoré kapely sä už úplne niekde inde a S. si razia naďalej svôj politický noise grind. Tu na tomto splite nacápali, a to doslova 27 trackov, z ktorých sú niektoré, len šteky a náznaky riffu. Oni ako keby sa zasekli v tej zlatej ére noise grindu, na prelome 8O/90 rokov a znejú presne ako všetky tie kapely typu Meat Shits a podobne. Pre niekoho môže byť tento fakt ako prekážka, ja to vítam s otvorenou náručou. zvuk je totálny raw, čiže dvojka, bicie, gitara si to režú v skúšobni na nejaký štvorstopák. Presne ako kedysi. Má to ale šťavu a hlavne agresivitu. Takže ďalší skvelý úlovok!
SEDEM MINÚT STRACHU asi nemusím nikomu opisovať. Obal si tentoraz urobil srandu z Morbid Angel a Radovu závislosť na cibuli, musí všade dať najavo! Najdete tu klasicky v jednom tracku, do päť minút, nekončiaci bordel noise, ktoré ako vždy drží pokope bicie,ale teraz musím už povedať, že ani bicie to už nedržia pokope, hahahha. Čisté noise, kde si každý ide svoje a na konci z toho vznikne jedna kakofonická symfónia aj s nabustrovanou pílou.
Až si kakofonix, neváhaj!
-Lepra-

SEDEM MINÚT STRACHU
SUPPRESSION

streda 12. septembra 2018

SHEEVA YOGA / DOG EGGS split 12"LP 2018 (kooperácia)

Tak a máme tu nový matroš od českých Spazz, to je SHEEVA YOGA. Sympatický chlapci, ktorý nepodľahli vábeniu veku, stať sa legendou za prachy,ale stále si idú to svoje a to poriadne vytrvalo (odhliadnúc od všetkých Skuldových projektov). Ako som už spomínal, keď počúváš grind a všetky jeho vetvy a ešte si sa nestretol,alebo nepočul o Sheeva Yoga, tak to si asi poriadný ignorant.
Muzika je klasický stop ´n go náter, keď za minútu sa vystriedajú asi 4 tempá, od vypaľovačky, cez punk až po sludge. Klasický fastcore, ktorý produkovali práve Spazz , ku ktorým je mnohokrát S.Y. prirovnávaný, asi aj vďaka dosť čitateľnej base. Do toho inteligentné texty a kvalitný zvuk, poriadny rev, poriadne refrény. Čo viac si želať, že ano? Snáď ešte srandička na záver v podobe songu "Burzumhila", ako čistý black metál. Výborná nahrávka.
DOG EGGS sú z Anglicka a hrajú viac punkovejšie ,aj keď zabrusujú práve do grind klepačiek, ale ten punk a aj rock ´n ´roll postupy tu dosť prevládajú. Ten hrozivý heavy metalový výkrik na začiatku a rock ´n ´roll intro, teda dosť vyplaší, ale potom naštastie sa to prevrtne do poriadnej punk/grind mastenice. Hrozne mi ten feeling pripomína thrascore kapely zo začiatku 90 rokov a to teda ja milujem. kapela je tiež poskladaná z členov rôzných spolkov (asi najznámejší sú Afternoon Gentlemen)
Dobre sa to počúva a ďalej nie je čo riešiť. Každý, kto má nad 35 rokov, sa pri počúvaní musí katapultovať v čase. No a preto počúvame muziku, nie??
-Lepra-

SHEEVA YOGA
DOG EGGS

utorok 11. septembra 2018

CHAPPA´AIE colaboration one side 7"EP 2018 (Sekáč records)

Ako keby pred smrťou Alea Iacta Est, sa snažili dobehnúť svoje pochabé vydávanie tým, že vlastne vyvrhli hneď dve sedmičky. Tú prvú som už recenzoval a táto je vlastne, taká zaujímavá vec. Spojili sa s noisermi z Maďarska CHAPPA ´AL a zdrúzgali (a to doslova) dokopy 6 minút, totálného grindcore noise. Občas mi to pripomína staré EP od Brutal Truth, kde grindovica je prerušovaná noise hlukom. Každý si svoj set nahrával vo vlastnej skúšobni , zliali to dokopy a výsledok zmastrovali v štúdiuTretradot. Výsledok je celkom zaujímavý, aj keď podobný hluk tu už robia Sedem Minút strachu, ale toto je predsa len o viac odlišné. Zaujímavá raritka, vyšla len v 150 ks náklade, takže si pohni, až chceš mať spomienku na jednu z mála grindcore kapiel na Slovensku.
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 9. septembra 2018

HAEMORRHAGE / HEMDALE / MEAT SPREADER 3way split LP (Left Hand Patches 2018)



Na tomto troj splite sa stretli jedny z najväčších legiend aké gore grindové podzemie ponúka. Vydavateľ Left Hand Patches je pre mňa úplne neznámy, jeho prvé vydanie a hneď takáto zverina. Googlim a hneď mi je všetko jasné. Prsty v tom má totiž Pawel z Fat Ass. Obal platne je v totálnom stoner štýle, čo ma trochu znepokojuje. Keď položím ihlu do drážok modrého vinylu (okrem tohto je ešte biela a červená verzia) v momente ostávam kludnejší. Začínam s patológmi zo Španielska. Na prvých albumoch som vyrastal a ich tvorba ma baví stále. Ani tu od svojho typického štýlu neuhli ani o prd. Prečo by aj, keď Luisma, Anna, Lugubrious a Ramon to spolu ťahajú viac ako 20 rokov. Jedinou zmenou v zostave je bubeník Eric. Prvý song s názvom I work in the morgue (o čom to asi bude že???) je prevažne v strednom tempe s gitarovým motívom, ktorý sa vám hneď po prvom počutí zavŕta do gebule. Akurát čo mi trochu vadí je až moc umelý zvuk bicích. Inak je všetko OK. Druhá skladba je cover od Pungent Stench. Bonesawer bol úplne parádny výber a pre madridské pathologick komando akoby presne ušitý na mieru. Haemorrhage aj po rokoch veľká spokojnosť. Hemdale sem narúbali hneď šesť skladieb a že je to kurva masaker o tom niet pochýb. Melódie sa úplne vytratili. Surovosť prevláda nad uhladenosťou. Gitara s basou totálne podladené, v rýchlych pasážach až nezrozumiteľné, spojené do jednej guče. Hrubý murmur strieda besný škrekot, pomalšie pasáže sú striedané rýchlymi grind vypalovačkami. Minimalistický zahuhlaný grind bez moderných somarín. Presne takto ma to riadne baví. Na druhej strane sú Meat Spreader. Je to pomerne nová grupa, no ako to už v poslednej dobe býva, s veľmi dobre známymi xichtami. Zostavu tvoria Jaro, Tocha (Dead Infection), Artur a Radek (Squash Bowels). Keď vyberiete z oboch spomínaných kapiel to najlepšie čo mohli vytvoriť a zmixujete do kopy, vznikne vám práve Meat Spreader. To čo sa podarilo tejto štvorici je neuveriteľná paľba. Možno je pravda, že to neni nič nové čo by ste už pred tým nepočuli, ale je to kurva tak dobré, že ma to chytilo hneď na prvú šupu. Neuveriteľne chytľavé rifi spojené s priamočiarou rytmikou a Jarovým chorým vokálom sú ako elixír života pre každého grindera. Tri záseky na dĺžke cca sedem minút bohate stačí aby ukojili moje grindové túžby. A ak by sa to zdalo niekomu málo, môže siahnuť po ich práve čerstvom full lenght albume. Tento 3-way split je veľmi vydarená vec akurát škoda voľného miesta na druhej strane kde by sa v pohode ešte jedna kapela zmestila.

Jan IP