DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 16. septembra 2018

SUPPRESSION / SEDEM MINÚT STRACHU split 7"EP 2017 (RSR)

Tak sa našim hlukovým junákom, podarilo vydať splitko aj s Americkou noise/grind legendou SUPPRESSION. Američania už existujú pomaly 30 rokov a za ten čas vydali toľko nahrávok a s takými kapelami, že by jeden nepovedal. Sranda, že niektoré kapely sä už úplne niekde inde a S. si razia naďalej svôj politický noise grind. Tu na tomto splite nacápali, a to doslova 27 trackov, z ktorých sú niektoré, len šteky a náznaky riffu. Oni ako keby sa zasekli v tej zlatej ére noise grindu, na prelome 8O/90 rokov a znejú presne ako všetky tie kapely typu Meat Shits a podobne. Pre niekoho môže byť tento fakt ako prekážka, ja to vítam s otvorenou náručou. zvuk je totálny raw, čiže dvojka, bicie, gitara si to režú v skúšobni na nejaký štvorstopák. Presne ako kedysi. Má to ale šťavu a hlavne agresivitu. Takže ďalší skvelý úlovok!
SEDEM MINÚT STRACHU asi nemusím nikomu opisovať. Obal si tentoraz urobil srandu z Morbid Angel a Radovu závislosť na cibuli, musí všade dať najavo! Najdete tu klasicky v jednom tracku, do päť minút, nekončiaci bordel noise, ktoré ako vždy drží pokope bicie,ale teraz musím už povedať, že ani bicie to už nedržia pokope, hahahha. Čisté noise, kde si každý ide svoje a na konci z toho vznikne jedna kakofonická symfónia aj s nabustrovanou pílou.
Až si kakofonix, neváhaj!
-Lepra-

SEDEM MINÚT STRACHU
SUPPRESSION

streda 12. septembra 2018

SHEEVA YOGA / DOG EGGS split 12"LP 2018 (kooperácia)

Tak a máme tu nový matroš od českých Spazz, to je SHEEVA YOGA. Sympatický chlapci, ktorý nepodľahli vábeniu veku, stať sa legendou za prachy,ale stále si idú to svoje a to poriadne vytrvalo (odhliadnúc od všetkých Skuldových projektov). Ako som už spomínal, keď počúváš grind a všetky jeho vetvy a ešte si sa nestretol,alebo nepočul o Sheeva Yoga, tak to si asi poriadný ignorant.
Muzika je klasický stop ´n go náter, keď za minútu sa vystriedajú asi 4 tempá, od vypaľovačky, cez punk až po sludge. Klasický fastcore, ktorý produkovali práve Spazz , ku ktorým je mnohokrát S.Y. prirovnávaný, asi aj vďaka dosť čitateľnej base. Do toho inteligentné texty a kvalitný zvuk, poriadny rev, poriadne refrény. Čo viac si želať, že ano? Snáď ešte srandička na záver v podobe songu "Burzumhila", ako čistý black metál. Výborná nahrávka.
DOG EGGS sú z Anglicka a hrajú viac punkovejšie ,aj keď zabrusujú práve do grind klepačiek, ale ten punk a aj rock ´n ´roll postupy tu dosť prevládajú. Ten hrozivý heavy metalový výkrik na začiatku a rock ´n ´roll intro, teda dosť vyplaší, ale potom naštastie sa to prevrtne do poriadnej punk/grind mastenice. Hrozne mi ten feeling pripomína thrascore kapely zo začiatku 90 rokov a to teda ja milujem. kapela je tiež poskladaná z členov rôzných spolkov (asi najznámejší sú Afternoon Gentlemen)
Dobre sa to počúva a ďalej nie je čo riešiť. Každý, kto má nad 35 rokov, sa pri počúvaní musí katapultovať v čase. No a preto počúvame muziku, nie??
-Lepra-

SHEEVA YOGA
DOG EGGS

utorok 11. septembra 2018

CHAPPA´AIE colaboration one side 7"EP 2018 (Sekáč records)

Ako keby pred smrťou Alea Iacta Est, sa snažili dobehnúť svoje pochabé vydávanie tým, že vlastne vyvrhli hneď dve sedmičky. Tú prvú som už recenzoval a táto je vlastne, taká zaujímavá vec. Spojili sa s noisermi z Maďarska CHAPPA ´AL a zdrúzgali (a to doslova) dokopy 6 minút, totálného grindcore noise. Občas mi to pripomína staré EP od Brutal Truth, kde grindovica je prerušovaná noise hlukom. Každý si svoj set nahrával vo vlastnej skúšobni , zliali to dokopy a výsledok zmastrovali v štúdiuTretradot. Výsledok je celkom zaujímavý, aj keď podobný hluk tu už robia Sedem Minút strachu, ale toto je predsa len o viac odlišné. Zaujímavá raritka, vyšla len v 150 ks náklade, takže si pohni, až chceš mať spomienku na jednu z mála grindcore kapiel na Slovensku.
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 9. septembra 2018

HAEMORRHAGE / HEMDALE / MEAT SPREADER 3way split LP (Left Hand Patches 2018)



Na tomto troj splite sa stretli jedny z najväčších legiend aké gore grindové podzemie ponúka. Vydavateľ Left Hand Patches je pre mňa úplne neznámy, jeho prvé vydanie a hneď takáto zverina. Googlim a hneď mi je všetko jasné. Prsty v tom má totiž Pawel z Fat Ass. Obal platne je v totálnom stoner štýle, čo ma trochu znepokojuje. Keď položím ihlu do drážok modrého vinylu (okrem tohto je ešte biela a červená verzia) v momente ostávam kludnejší. Začínam s patológmi zo Španielska. Na prvých albumoch som vyrastal a ich tvorba ma baví stále. Ani tu od svojho typického štýlu neuhli ani o prd. Prečo by aj, keď Luisma, Anna, Lugubrious a Ramon to spolu ťahajú viac ako 20 rokov. Jedinou zmenou v zostave je bubeník Eric. Prvý song s názvom I work in the morgue (o čom to asi bude že???) je prevažne v strednom tempe s gitarovým motívom, ktorý sa vám hneď po prvom počutí zavŕta do gebule. Akurát čo mi trochu vadí je až moc umelý zvuk bicích. Inak je všetko OK. Druhá skladba je cover od Pungent Stench. Bonesawer bol úplne parádny výber a pre madridské pathologick komando akoby presne ušitý na mieru. Haemorrhage aj po rokoch veľká spokojnosť. Hemdale sem narúbali hneď šesť skladieb a že je to kurva masaker o tom niet pochýb. Melódie sa úplne vytratili. Surovosť prevláda nad uhladenosťou. Gitara s basou totálne podladené, v rýchlych pasážach až nezrozumiteľné, spojené do jednej guče. Hrubý murmur strieda besný škrekot, pomalšie pasáže sú striedané rýchlymi grind vypalovačkami. Minimalistický zahuhlaný grind bez moderných somarín. Presne takto ma to riadne baví. Na druhej strane sú Meat Spreader. Je to pomerne nová grupa, no ako to už v poslednej dobe býva, s veľmi dobre známymi xichtami. Zostavu tvoria Jaro, Tocha (Dead Infection), Artur a Radek (Squash Bowels). Keď vyberiete z oboch spomínaných kapiel to najlepšie čo mohli vytvoriť a zmixujete do kopy, vznikne vám práve Meat Spreader. To čo sa podarilo tejto štvorici je neuveriteľná paľba. Možno je pravda, že to neni nič nové čo by ste už pred tým nepočuli, ale je to kurva tak dobré, že ma to chytilo hneď na prvú šupu. Neuveriteľne chytľavé rifi spojené s priamočiarou rytmikou a Jarovým chorým vokálom sú ako elixír života pre každého grindera. Tri záseky na dĺžke cca sedem minút bohate stačí aby ukojili moje grindové túžby. A ak by sa to zdalo niekomu málo, môže siahnuť po ich práve čerstvom full lenght albume. Tento 3-way split je veľmi vydarená vec akurát škoda voľného miesta na druhej strane kde by sa v pohode ešte jedna kapela zmestila.

Jan IP

nedeľa 2. septembra 2018

ROVSVETT " Bly , Skrot & Hagel" 7"EP 2018 (Phobia /Civilization)

Tak toto je jazda. Legenda Švédskeho HC/punku to rozbalila, fakt vo velkom. Z nahrávky a zo zvuku mám už pocit, ako keby som počúval skvelú thrash kapelu zo začiatku 90 rokov. Pritom chalani nepretržite existujú od roku 1983 ! Človek by čakal , nejaký zaseknutý predpotopný pokus o niečo, ale vždy sa mi len potvrdzuje, že korene štýlu a podstatu a poslanie štýlu (v tomto prípade HC/punku), vedia ukázať len tý, čo boli pri jeho zrode. No a Rôvsvett sú na toto, tý najlepší kandidáti!
4 skladby,napechované energiou až po okraj, metalický zvuk, agresívny spev, geniálne zborové refrény, rýchle bicie. Parádne s  to počúva, až to má nádych totálne chytľavých pop vecí. Proste toto je HC/Punk. No a keď ste zo Švédska, tak ho zahrať zle ani len neviete! Ja som si tento sedempalec založil na platňomet a točí sa tam a točí a ani ma nehne, ho dať dole. parádne sa to počúva a aj keď temnota sála zo Švédska, toto sú priam pozitívne naladené skladby.. Má to ťah na bránu ako sviňa a hlavne, veľa energie. Paráda!! Ja nemôžem nič, len odporúčať a ísť otočiť vinyl na druhú stranu.
-Lepra-

BANCAMP
Phobia Rec.

štvrtok 30. augusta 2018

DISSEKERAD " Môkret Tilltar" 12"LP 2018 (Phobia Records)

Čo sa stane, keď sa vo Švédsku zídu, starý matadori dis beat/punk/crust scény, ktorý hrajú každý už asi v 5 kapelách? No predsa založia 6 kapelu!!! Takto to je aj v tomto prípade. Ostrieľaný harcoši, ktorý hrajú asi vo všetkých známých a neznámých  kapelách (spoznal som len bubeníka z Avskum) a rozhodnú sa, že žiadne vybrnkávačky, pomalé veci, dobre znejúci metalový zvuk, pošlú do riti a začnú predvádzať štýl punk/HC/d beat/crust, presne odtiaľ, odkiaľ pochádza. Od úplných koreňov. Pri počúvaní tohoto albumu (na 45 ke 12 palec, letí ako víkend), máte občas pocit, či ste nedali náhodou na platňomet, nejakú starú škandinávsku punk/crust kapelu, zo začiatkov 90 rokov. Presne tak znejú DISSEKERAD. Špinavo, nasrate, agresívne. Znejú tak staro, ako akým aj sú. toto proste musíš mať v krvi, mladý sa utápajú v dokonalosti,ale každý zabúda na energiu a nasratosť. No a keď to potrebujeme, tak vždy siahneme po starej kapele a v tomto prípade aj po novšej kapele, ale so starými figurami.
Tento album je vlastne repress , kedže tento materiál vyšiel už v roku 2015. Keď holduješ škandinávskemu, špinavému pun/crust/d beatu, toto je jeden tuti tip!!
-Lepra-

BANDCAMP

JACK "Neurosis" 12"LP 2016 (Kooperácia)

Týto Maďarský vytrvalci, toho moc nevydávajú,ale stále tlačia svoju káru, neunavne a plný nadšenia a to u mňa vyvoláva až obdiv k nim. Priznám sa, že ich Grindcore bol pre mňa, síce dobrý,ale vždy som mal pocit, že tomu ešte niečo chýba. Vydať full album v štýle grindcore si vyžaduje odvahu a hlavne výzvu. No a JACK sa s tým popasovali na jednotku. Fakt som zostal prekvapený, lebo ich muzika má úplne parádny ťah na bránu, nepoľavuje, stále tlačí dopredu a stále je intenzívne,aj keď klepačiek tu zase až toľko nie je. Umne miešajú dokopy punkové riffy , death metalové gitary, grindcore bicie s fakt intenzívným spevom, ktorý nie je nudný a strieda sa škrekot s murmurom. Dokopy tu nájdete 19 skladieb, ktoré ale že vôbec nenudia. fakt to ide ako jazda vo vymastenej vani. Na záver, ako to už po intenzívnom výkone, zaznie aj industriálny song "Neurosis" , ktorý mi dosť pripomína industriálne úlety Napalm Death.
Texty sú teda až umelecky punkové, rýmujú sa a viem si ich predstaviť v nejakej Maďarskej punk kapele. Je to na škodu, lebo tu im nerozumiem nič.No a poklona aj za to, že sú v rodnej reči (preklad do Angličtiny je v booklete) a sú parádne.
Sčítané a podčiarknuté, máme tu do činenia s parádnym grind albumom. Vyskúšaj, fakt neoľutuješ!

-Lepra-

BANDCAMP

sobota 25. augusta 2018

ALEA IACTA EST "S/T" 7"EP (Sekáč Rec.) 2018

Viac menej som už dávnejšie tušil, že v tejto kapele niečo nefunguje. Koncerty sa odohrávali dosť často v nekompletnej zostave a tak sa chlapci dohodli, že to radšej zabalia. Tento sedempalec je vlastne taký ich nekrológ. Vyšiel len v 100 kusovom náklade, takže až sa nepoponáhláš, tak premeškáš zánik jednej skvelej kapely. Ano skvelej, bude mi za touto kapelou smutno, odohrali sme spolu aj pár koncertov a chlapci mali fakt kurva potenciál.
Na tomto sedempalci nájdete 9 skladieb, ktoré klasicky charakterizovali štýl AIE. Kým A strana sa nesie v klasickom grindcore duchu, aký produkovali a dovolím si tvrdiť, že už mali aj vlastný rukopis, tak B strana začína sludge skladbou "Zsákutca (Slepá Ulička)". Áno texty sú v Maďarčine, presne tak ako sa v ich regióne rozpráva a je to ich rodná reč. Chodťe do piče s tým, že žijeme na Slovensku. Rozprávaj tak, ako ťa učili. Niečo na štýl ako to robili Brutal Truth. Dokonca tu s vokálom vypomáha aj Majča (ex Basal Banar) v skladbe "Národný Kar".
Bude mi smutno za tým, že Slovenská scéna prišla o jedna z mála grindcore kapiel, ale nebude mi smutno za názvom ich kapely (nikdy som nepochopil, prečo je tak sakra ukomplikovaný) a ja dúfam, že sa vynoria na ich hrobe aspoň dve poriadne kapely!!! Ináč foto na obale v oblekoch nad hrobom, je proste neskutočné! Zboohom chlapci v pekle.
-Lepra-

BANDCAMP

MEDICATION TIME / MENTAL TENSION split 7"EP (Analog Freaks/Badluck Rec.)

waw!!! To ma poser. tak toto sú kapely, ktorých na Slovensku chýba, ale že poriadne veľa. Viem, že po garážách sa o niečo ,niekto pokúša, no ďalej to nedotiahnú. No a tu hneď dve pecky na jednom splite.
MEDICATION TIME už majú za sebou kazetu, ako debut a teraz toto je ich druhý nosič. Pritom kostru kapely, tvorí ostrieľaný bubeník Fog (nie Willy), ktorého si môžete pamätať z grindového MIzaru. Ja nevravím, že Mizar bol zlý, ale toto je pecka. Pravdaže od grindcore sa posunula muzika k powerviolence (áno to je ten štýl, čo na Slovensku hrá asi jedna kapela -))))) A je to powervilence ako remeň na štýl Crossed Out. Sekanice, polmalé riffy, vypalovačky, parádne naechovaný urevaný vokál a to všetko v pár sekundách na štýl starých dobrých powerviolence kapiel, ktoré vyučujú v školách. Príjemne som prekvapený, len tak ďalej chlapci!!! Dobrá práca!
MENTAL TENSION sú z Trenčína a tý nám zase predvedú poriadnú dávku old school HC. Po menšom ,klasickom rozjazde, aké boli charakteristické pre staré HC kapely, Vám predvedú krátke, výbušné songy, ktoré zabrúsia občas aj do grindcore klepačiek. Tiež poriadny zvuk a zaujímavo zastretý vokál. Má to šťavu a energiu. paráda.
Som fakt príjemne prekvapený a u mňa zatiaľ top split sedempalec na Slovensku!
-Lepra-

MEDICATION TIME
MENTAL TENSION

streda 22. augusta 2018

FFUD FEST 9, 10.-11. august 2018, Sereď- Kemping


Jeden fest, dva pohľahy...

Po rokoch už neviem, čo nové by som napísal o tejto významnej udalosti, bo všetko už bolo minimálne raz povedané (napísané).Isté je, že som si všetko užil rovnako ako roky predtým a z domu som sa vybral v piatok krátko po poludňajšej hodine. Čiže sme sa na miesto činu dostavili so značným predstihom, aby bol dostatok času na všetky náležitosti, ako napr.: vytýčenie polohy miest pre stany partie, obhliadka stánkov s poživňou, ako aj zvítacie ceremoniály.

Piatkovú produkciu 10 minút pred 19ou (čo bol oficiálny štartovací čas) zahájila „nová“ tvár scény DAMATO. Banda, o ktorej už ste isto počuli a isto ešte počuť budete. Pozostáva z neodcestovaného kusa The Citadel + nový basák a Weva s mikrofónom, ktorá dravo sekunduje Spajkovmu typickému výrazu. Skladby sú krátke strednotempové šteky metalického hardcoru novšieho strihu. Na prvý kontakt pre mňa veľmo zaujímavé.

Po nich sa na pódiu zjavilo (pôvodom) trenčianske duo FYASCO. Galo s gitarou bol akýsi nevýrazný (čo sa pódiového prejavu týka, hra bola ok), tak úlohu frontmana prevzal Holup za bicími. Chlapi do nás sádzali svoje krkolomné songy plné zmien. Dobre k nim sadol aj titulný song z tretej fošne „Wolverine Blues“ švédov Entombed. Parádny set.

Zvolenčania JAKUBYSKO potom už len dokonali dielo skazy započaté predošlými bandami. Ich suverénny prejav až vyrážal dych. Možno pod pregainovaným revom gitary zanikli niektoré parádičky, no celkovému dojmu to neublížilo. Sety tejto bandy ma skrátka bavia. Keby je to viac šialené, myslím, že počúvam juhočeských matematických grinderov Gride.

Rusákov FOREST HUM som počúval na pol ucha z kempu, popri debatách s kamošmi. Do ich produkcie sa ešte miešali basové prelúdiá zo stanu, no vylovil som z tej zmäti surový prasácky grindcore s uvrieskaným spevom. Vzhľadom k tomu, že som sa chystal na Galanťanov, ich set som oželel. Snáď ešte niekedy dostanem možnosť nápravy, bo vraj boli fajn.

ALEA IACTA EST sa so svojou aktívnou činnosťou prišli rozlúčiť v komplet zostave a plnej paráde. Šani valil celú mašinériu nasratých gitár stále vpred. Tradične presné stopky, vrniaca basa a Attila so šialeným škrekotom. V premiére zaznel aj nový sludge-grindový song, ktorý znel zaujímavo. Posledné 2 novinky odspievala s kapelou Majča (Basal Banar) a bodka. V tomto prípade posledná, čo je veľká škoda. Dúfam, že borci už čoskoro vytiahnu na svetlo novú bandu a nadviažu tam, kde skončili s AIE.

Dánsky kvartet HEXIS spustili ťažotonážny mlynček na mäso s neustávajúcou salvou dvojkopákov a neurvalým revom. Gitarovo mi to pripadalo ako jeden nekonečný riff, rozdelený do viacerých skladieb. Pozeralo sa na to dobre, no nechalo ma to chladným. Hexis ma svojou tvorbou opäť raz minuli.

Zato set Švédov THE ARSON PROJECT, to už bolo iné kafíčko. V trojici bez basáka (gitara zapojená cez 2 aparáty) nás zmasakrovali svojím grind infernom najhrubšieho zrna. Grindovice mám rád najmä naživo a extra moc ich doma netlačím, no ak znie niečo ako títo Švédi, to rád robím výnimky. Čo znamená, že spod pódia som odchádzal s vinylom pod pažou.

Posledný set nám v piatok ponúkli ostravskí nezmari SHEEVA YOGA. Ich nekompromisný stop´n´go powerviolence/fastcore najvyšších kvalít nenecháva nikoho vychladnúť. Navyše mali aj extrémne dobrý zvuk, čo ešte pridalo na celkovo vynikajúcom zážitku z ich explozívnej nálože. Hoci som ich videl už veľakrát, myslím, že toto bol suverénne najlepší set, čo som mal česť absolvovať. Excelentná bodka za skvelým večerom.

Teda, hudobná bodka bola excelentná, no ani tie debaty, ktoré som ešte absolvoval nejakú tú hodinku po stíchnutí pódia, neboli o nič menej príjemne strávené. No napokon ma dobehla únava a tak plný pozitívnych dojmov som sa odobral na lôžko. Nevítanú spoločnosť mi robil tupý techno-beat, ktorý mi triasol vnútornosťami a nejaký pripitý párik, ktorý ma zobudil, keď vo fatamorgánovitom stave narazil do môjho vozítka v domnení, že ešte stále sú na ceste. No na regeneráciu síl mi stačilo aj tých pár kľudných hodín a sobotný deň som privítal úsmevom. Po našich tradičných aktivitách, obsahujúcich ranné výmeny dojmov a spoločný obed v meste, sme sa stretli s „novorodeneckou“ časťou kapely a chystali sa na dianie na pódiu.

Program začal načas a úvod patril Dašovej novej bande PRACH. Ich príjemný melancholický punk sálal atmosférou neskorej jesene a dobre sa zarýval do ucha aj do duše. Častokrát som sa cítil ako v dobe, keď som prvýkrát počul „Unavení a zničení“, či Posledné decembrové dni. Skvelý zážitok hneď od začiatku. Akurát pálivé slnečné lúče trochu kontrastovali s textami, no to je len malý nepodstatný detail. Teším sa na ďalšie stretnutie s Prachom.

Potom sa zjavila štvorica mladíkov z metropoly východu s menom NABOSOPOSKLE a spôsobili mi jedno z príjemných prekvapení víkendu. Ponúkli parádny emotívnejší hardcore-punk plný dobrých nápadov a bolo vidieť, že hrajú s chuťou a zápalom pre vec. Po Samoraste a Coco Bongo ďalšia skvelá banda mladých ľudí. Teším sa na veci budúce.

Potom nastal čas pre TENDENCIE. Odohrali sme svojich 14 vecí, z čoho boli 3 staršie a ostatné prevažne z dosiaľ nevydanej novinky „Nedajme šancu beznádeji zmariť naše životy“. Bolo zopár chýb počuteľných i menej počuteľných, i slnko pražilo. Zvuk na pódiu parádny, vpredu neviem. Ostatné mohla posúdiť hŕstka pod pódiom.

Nás vystriedali maďarskí maníci GYPSY SS a opäť raz mi sánka klesla nízko nad hruď. Za bicími sedel chalanisko, ktorého si pamätám z inej šialenej bandy Who Sows Violence Reaps Storm, no aj gitarák mi bol akýsi povedomý. A ich tvorba bola úchvatná. Šialený mix harmónií a melódií, do toho nasraný hlasový prejav. Dosť mi to evokovalo neuchopiteľnosť starších NoMeansNo či hypnotickosť Fugazi. Sledoval som ich bez dychu a čakal akú krkolomnosť zas vypustia. Dokonalosť sama. Dúfam, že bude nasledovať nejaká nahrávka.

Slovincov PAKT všetci vychvaľovali a boli z nich unesení, no ich rýchly hardcore s thrashovo znejúcou gitarou a ženským spevom vo mne nedokázali zahnať dojmy z tvorby Maďarov. Po inej kapele by som si to dokázal isto pekne užiť, no takto som potreboval krátku pauzu na vyčistenie zmyslov, tak som pobehal distrá.

O trochu lepšie zneli chorváti RULES. Ich hardcore-punk prevažne v stredných tempách mal šťavu a spád, no jednotvárny, monotónny vokál postupne rozdrobil ten čarovný dojem z úvodu ich setu. Niekedy sa mi zdalo akoby vokalista spieval vo všetkých songoch to isté. Ani cover od Nirvany nepomohol. Škoda, bo inak ich tvorba znela vážne dosť fajn.

To pravé peklo nastalo až potom zo setom srbo-chorvátskych THE TRUTH, kde sa basák Rules posadil za bicie (okrem neho na pódiu zostal aj gitarák, aby kapelu doplnil na kvintet). Spustili rýchly ranný hardcore-punk jak z učebnice. Thrashové gitary a uklepané bicie hnali s vrniacou basou štekot speváka stále vpred. Miestami mi to pripomenulo The Restarts, no väčšinou to valilo v duchu oldschoolovejších rýchloviek typu Minor Threat, punkovejšej tvorby D.R.I., či Ratos De Porao. Parádny dych berúci zážitok.

Angláni OBSCENE REVENGE najskôr nadviazali na dobrý dojem predošlej bandy a sypali do nás svoj rýchly punk so zachrípnutým spevom a melodickou gitarou. Gitarák inak súkal hrste dobrých riffov, ale aj melodickejších partov a dobre sa to počúvalo. V kombinácii s rýchlymi tempami a chrapľákom to znelo fajn. Len ku koncu, keď nastavovali prídavkami, už sa mi to zdalo akosi navyše, no to je už asi len vec názoru a každý to máme nastavené inak.

SHALLOV boli jednou z mála kapiel, na ktoré som sa vyslovene tešil, bo som ich dlhšie nevidel a ich tvorba ma baví aj z nahrávok, aj naživo, napriek svojmu charakteru. Odmenili ma najlepším možným spôsobom. Ich mix post-hardcoru, screamo s neviem čím všetkým bol jednoducho strhujúci a nedokázal som tajiť svoje nadšenie. Už je to nejaký čas, čo som chalanov videl naposledy, no sobotný večer nabili elektrizujúcou, hypnotickou atmosférou a nedokázal som sa od nej oprostiť. Dokonalosť.

Druhou očakávanou bandou boli RUTKA LASKIER, ktorí ma svojím vystúpením načisto rozsekali už na minulom Ffude v popoludňajších hodinách. Ani tento rok nenechali nič na náhodu a ich emotívnejší, melodický post-hardcore nám ponúkli s nebývalou intenzitou a naliehavosťou. Takejto poživne by som sa vedel presýtiť, no nič nie je nekonečné, tak skončil aj set tejto parádnej bandy.

Pred celkovou rozlúčkou s vianočnou atmosférou tohto víkendu som si ešte za tónov mexických post-hardcoristov JOLIETTE nechal ošetriť zahnisané oko (Vďaka, Monika!) a za tónov šialených mechikanos sme sa odobrali k vozidlu.
Ďalší parádny ročník nezabudnuteľného festivalu bol pre nás na svojom konci. Viem, že ešte hrali nejaké ďalšie kapely, no mám svoje limity a tie som dosiahol vystúpením Rutka Laskier. Ďalšie nadmerné dávky si opäť doprajem na Okthoberfeste, ak v šťastí a zdraví dožijeme...

Vďaka sereďskej spoločnosti, že sa ešte stále starajú o blaho podzemnej komunity, ktoré nám týmto víkendom dlhodobo poskytujú. Yo a nemôžem zabudnúť na poskytovateľov kulinárskych skvostov, ktorých som aj tento rok pokoštoval niekoľko a nedokážem vybrať, ktoré boli naj, bo všetko, čo som jedol chutilo viac ako dobre. V neposlednom rade vďaka všetkým ľuďom dobrej vôle, s ktorými každoročne tento víkend trávim.

-Majto C.-


Už po deviaty krát sa v Seredi konala pre mňa najlepšia letná akcia u nás, v krajine zázrakov. Tak ako tradične v tom istom čase ako BrutalAssault, tak ako tradične na tom istom perfektnom mieste v kempingu a tak ako tradične aj tento rok v tej najlepšej vyberanej spoločnosti. Ffud fest je už skôr rodinná akcia, kde vždy postretám naraz všetkých známych a priateľov zo široka ďaleka. A práve to je ten najväčší dôvod prečo sa sem vždy teším a tomuto dátumu prispôsobujem ostatné činnosti. Príchod do kempingu sme stihli presne podľa plánu tak aby nám nič neušlo, no plány sú vždy na to, aby sa neplnili a prvú kapelu sme samozrejme prepásli. Potom sme už ale venovali programu maximálnu pozornosť, teda aspom tomu piatkovému. Fyasco z Trenčína ukázali, že aj vo dvojici sa dá narobiť dobrý bordel. Špinavý rýchly a hlavne svojský hardcore s potrebnou dávkou humoru a nadhľadu bol výborný štart piatkového večera. Fyasco nezostali nič dlžný svojej povesti, že si vedia zábavu a hranie užívať plnými dúškami. Kurva to bol tlak!!!!!! Jakubysko patria už dávno medzi kapely, ktoré ma nemôžu sklamať. Aj keď poznám ich tvorbu pomaly aj odzadu, stále ma to neskutočne baví. Odohrali väčšinou nové veci a mám pocit, že s Maťom na base im to šlapeoveľa lepšie. Jagove strojové sypačkysú presnejšie ako z mašiny a so spevmi popri bicích si je stále istejší. Forest Hum boli prvý zahraničný hostia. Grindcore banda z Petrohradu o ktorej som až do teraz nemal ani šajnu. To zaujalo moju zvedavosť a zameral som smerom k pódiu všetky svoje zmysli. Všetko bolo super, všetko šlapalo ako malo, nebolo tam nič čo by mi vadilo no aj napriek tomu to vo mne nič také extra nezanechalo. Možno keby hrali máličko kratšie. Ale keď hráte posledný koncert niekoľkodňového turné, tak sa vám z pódia veľmi nechce, čo je pochopiteľné. Každopádne to nebolo zlé a odohraté naozaj precízne akurát mne to tam proste necvaklo. Zato Alea Iacta Est, to bol kurva grind ala tutty. Akurát obrovská škoda, že týmto koncertom urobili chalani za svojou dlhoročnou aktivitou bodku. Za touto bandou nám bude ešte dlho smutno. Rokmi som sledoval ako sa postupne dostávajú dopredu a vypracovali sa skutočne na výbornú grind úderku. Možno to bolo aj tým že to bolo dnes naposledy ale tento koncert naozaj nemal chybu. Všetko šlapalo na 100%, zvuk valcoval a atmosféra pod pódiom gradovala. Ku koncu sa mikrofónu na chvíľu chopila aj Majča a pomohla svojim škrekom zatĺcť posledné klince do ich rakvy. Hexis z Kodane boli pre mnohých vrcholom minimálne dnešného večera. Black metal, hardcore krkolomnice, to ale veruže neni môj obľúbený krígeľ piva. Z bandcampu som to skúšal počúvať a nič. Skúsil som im teda dať šancu naživo, no ani tak nezabralo. Zato Švédsky grindmangel The Arson Project bolo už o niečom úplne inom. Síce len v trojici ochudobnený o basu, ale víchricu narobili aj tak poriadnu. Pomerne silný dážď počas ich setu donútil väčšinu ľudí stiahnuť sa spred pódia pod strechu, Švédi však aj napriek tomu drtili naplno. Maličký no o to viac energický spevák Niklas miestami takmer vyskočil z kože. Preplesk z každej strany a kopance do zadnice vo vysokom nasadení. Ak sa po tomto niekto domnieval, že má na tento večer vymaľované, bol na obrovskom omyle. Na pódium totižto nabehli pošahané chlapčiská z Ostravy, Sheeva Yoga. Total stop & go violence grind so všetkým čo k tomu patrí. Do Serede priniesli aj svoju celkom novú split elpéčku a či bol aj set list zostavený z nových vecí???? Neviem a je mi to vlastne jedno. Pri tom čo predviedli na pódiu bolo všetko jedno. Zmeny tempa, rytmu a rifov a „melódií“ v takej rýchlosti a pochabosti že si nestíhal sledovať čo sa deje. To bolo finále programu na stejdži, vedľa v stane to najlepšie pre niektorých akurát začínalo. Mimochodom v stane sme v piatok nevideli absolútne nič. Nejak sme si to zakaždým blbo načasovali a keď sa tam nakukli, nič sa nedialo. Sobotu ráno sme venovali prevažne snoreniu okolo gastro stánkov, ktoré ponúkali samozrejme aj tento rok všemožné vegánske pochutiny a dobroty. Obrovský rešpekt a mocná vďaka ľuďom, ktorý chodia na festival variť!!! Chilli contest je niečo, čo už niekoľko rokov neodmysliteľne patrí k Ffud festu a škoda, že nová disciplína v pretáčaní kaziet na ceruzke nebola dotiahnutá do reálnej podoby. To mohla byť pekná nostalgická zábavka. O druhej poobede už na pódiu stojí všetkým dobre známa postavička Dáša aj so svojou novou kapelou Prach. Melodický, spevavý punk rock v strednom tempe ktorý by sa dal prirovnať k Slobodnej Európe. Zaujímavá, aj keď občas trochu pochmúrna muzika, no bavilo ma to. Tendencie na čele s Majtom na kopali rýchlim hardcore punkom nejednu riť. Striedačky na vokáloch, zborové refrény a chytľavosť natlačené do cca 20tich minút tak, aby to nenudilo. Palec hore. Gipsy SS bol maďarský psycho violence. Miestami ma to riadne bralo, hlavne v tých rytmických pasážach ale zavše to skĺzlo do čudných vyhrávok, ktoré mi tam dáko nesedeli. Ďalšie dve kapely mi ušli. Trochu sme oddychovali, alebo sa motali po kempingu a kecali s kadekým. K pódiu sa vraciame akurát na srbských The Truth a toto som rád že mi neušlo. Ich poriadne rýchly hardcore na dve gitary odohratý s balkánskym temperamentom mi rozprúdil krv žilách. S týmto sa musíš narodiť, to sa proste zahrať nedá ak to nemáš v sebe. Jednoduché postupy, priamočiare bicie a spev ktorý ženie všetkých do útoku. Prekvapenie a spokojnosť obrovská. Taliansky punkoši Obscene Revenge to zobrali tiež pekne od podlahy. Vôbec sa s tým, nemaznali a pokračovali s energiou nabitým setom presne tam, kde pred chvíľou skončili ich predchodcovia. Doma takúto muziku veľmi nedávam, ale tu ten ich čírkárský punk znel veľmi sviežo. Pomedzi kapely sa nám poobede podarilo stihnúť aj dve prednášky v stane. Jednu od chalanov, ktorý prevádzkujú v Žiline priestor nazývaný Hájovňa a druhú o občianskom združení Pure Love ktoré je zamerané na triedenie a znižovanie odpadu. Obidve veľmi inšpiratívne. Program v stane mali na starosti chalani z trnavského Kubíku čo je ďalšia nesmierne zaujímavá skupinka ľudí, ktorý sa venujú skvelým veciam. Googli, hľadaj info a možno sa aj ty inšpiruješ. Jedinou kapelou, ktorú sme v stane stihli pozrieť boli maďarský Önkiirtás. Členovia Gypsy SS a hovorím počkám a dám im ešte jednu šancu možno prekvapia. A veruže aj prekvapili. Narúbali poriadnu porciu ťažkého hard core. Mosh partie, rýchle paľby, skákačky všetko s prehľadom a vo výbornom zvuku. Pred pódium sa dostávame na upozornenie od Radka, že v nasledujúcich Joliette je výborný bubeník. A že mal sakra pravdu, lebo ten chalanisko mexický čo dokazoval za bicími, tak to bola nádhera sledovať. Najviac ma dostával, keď si pri pre mňa nepochopiteľných a nehrateľných brejkoch ešte naprával okuliare. Ani neviem ako to ubehlo, tak ma to bavilo. Emotívny uvrieskaný core by som nebyť tam jeho asi celý nezvládol, ale na tomto pánovi som išiel oči nechať. Systemic Damage museli prejsť naprieč celou republikou, aby sa sem dostali. Z Vranova nad Topľov to majú ako sami tvrdia všade ďaleko, no ich nadšenie a chuť grindovať je stále silnejšia ako. Uragán, ktorý sa rozpútal po viac menej melodicky ladených kapelách pred nimi, sfúkol akékoľvek pochyby o tom, že dnes to už žiadny nájeb nebude. Peklo na pódiu aj pred ním a v celom areáli je hneď živšie. Metalický grind core rozhýbal nejedného fanúšika rýchlej muziky. Matúš je ako frontman veľmi živý, pobehoval po celom stejdži a s prehľadom striedal rôzne polohy vokálov. Aj napriek pokročilej nočnej hodine bolo vďaka tejto partii z východu energii na rozdávanie. Poslednou avizovanou kapelou večera boli Suma zo Spišskej Novej Vsi. Dve tretiny z kapely Ničiteľ, Janka a Laura Marchinové ako podpora v hluku a za mikrofónom spevák z košickej bandy My o vlkoch spustili neuveriteľnú erupciu pre ušné bubienky. V ultrapomalom tempe sa niesla ťažká a intenzívna masa hukotu do ktorej prenikal echom skreslený rev. Pred sebou mali zavesenú bielu záclonu na ktorej premietali čiernobielu minimalistickú video projekciu. Celé to spolu vytváralo neopakovateľný vizuálno hlukový zážitok. Suma mala byť bodkou za sobotným večerom no prekvapenie od organizátorov prišlo v podobe Jozefa Žemľu. Recesista známi hlavne z internetového pôsobenia bol pre niektorých vrcholom večer,  iný zas nechápavo krútili hlavami či je vôbec toto možné. Ráno sa dozvedáme, že nakoniec si to na pódiu užíval dobrú hodinu. V nedeľu doobeda sme sa ešte pred akustickým triezvením pobalili, rozlúčili so všetkými známymi, ktorých bolo zase neúrekom a vyrazili na cestu domov. Pipo, Timea, Radko a všetci kto akokoľvek pomáhate pri organizovaní tejto výnimočnej akcie, obrovská vďaka za ďalší fantastický ročník!!!!!! Už teraz sa tešíme na jubileum o rok.
-JanIP-

Nihilist Commando / Neuss 7" split 7"EP 2018 (Noise Carnage rec.)


Staré demá Nihilist Commando patria medzi to absolutne najlepšie z druhej vlny noisecore a ich živák na youtube je najlepšia vec z úplne každej vlny. Nie som si stopro istý, ale ak sa len nemihli na nejakej kompilačke tak toto je prvá nahrávka NxCx po desiatich rokoch a trochu ma to zaskočilo, musím priznať. Na staré dobré komando je to príliš čisté, príliš hudobné, príliš "odspievané", no keby som nevedel čo počúvam, tak ma tu starúch Aspa určite nenapadne. Znie to ako popiči grindová kapela, páči sa mi to, ale nie je to Nihilist Commando ako ho poznám a tož pre mňa sklamanie. Neuss, tlupa v utajení z Japonska, je dokonalá kolízia hnusu a hluku, totálne špinavý a surový odpad, nie je to ten váš typický noisecore, je to hudobne aj nehudobne celkom o ničom, ak mám byť úprimný, ale ten výsledný pazvuk a humbuk ma rozhodne a absolutne berie, toto by sa nádherne hodilo na split so starými Gonkulator alebo Black Mass Of Absu, a to už je čo povedť! Brutálny hnoj, toto sa podarilo, skvelé, smekám!!  noisecarnagerecords.blogspot.com

-RadoKAZ-

https://www.youtube.com/watch?v=kEC2Z01LnuE
https://soundcloud.com/user-837196409

nedeľa 12. augusta 2018

FINAL EXIT / SEDEM MINÚT STRACHU split 7"EP 2018 (SPHC)

Jedna z mnoha splitiek naších nezmarov. Tentoraz s majstrami! Áno FINAL EXIT sú Japonskou legendou noise core a svôj bordel povíšili už dávno na status umenia. Majú svojský rukopis, ktorý zatiaľ nikto nenapodobnil a aj svojský zvuk. Gitara/bicie, ktoré strúhajú jeden pop riff, prehlušený bordelom, keď repráky vyskakujú z rámov. Občas to znie,ako keby ste prepínali rádio a každých 5 sekúnd to hodíte do úplne iného štýlu.Chlapci to robia zaujímavo a ja im to žeriem už dlho, navyše sú u mňa jedna z mála Japonských noise vecí, ktoré si rád púšťám, bez donútenia! Proste sa mi ich štýl páči! Ani teraz nesklamli . Parádna jazda ich vlastným štýom.
SEDEM MINÚT STRACHU teraz vzdali hold mrtvému basákovi z Metallica, Cliffovi Burtonovi a nazvali svôj hluk "Hail Cliff! Fuck riffs!!"  Humor zostáva zachovaný, to je dobré. No a produkcia sa nevymyká veciam, ktoré doposiaľ nahrali, čiže bordel noise core, kde nie sú rozdelené veci ale všetko je v jednej 5 minútovej mase bordelu. Všetko po starom. Je to proste BORDEL!!! Metalista by to ináč nenazval a mna osobne by nikdy nenapadlo povedať niekomu, boha hráš väčší bordel ako Final exit, hahahahahahaha!
-Lepra-

FINAL EXIT
SEDEM MINÚT STRACHU

piatok 3. augusta 2018

ATERFALL / PANIKATTACK split 7"EP 2018 (Phobia)Buzz Box/Mog)

Ty vole. Toto splitko je ako keby ste si chceli prepláchnúť uši hajzlovou kefou a kartáčom na hrdzu naraz. Prerazí vám to ušné bubienky aj s mozgom a vyfrkne to na druhej strane vašej hlavy! Dvakrát Švédsko. Raw Crust.Už to chápeš?
ATERFALL Pískajúca gitara a začne Crust jak remeň. Občas zabrúsia do grindcore, striedajúci sa vokál, žiadna nuda. Má to energiu, dobré tempo, overené riffy.
PANIKATTACK.Tri songy zbesilého raw crustu, ako keby Discharge zneli ešte surovejšie a zbesilejšie. Všetko v rodnom jazyku, žiadny kompromis, len zbesilá jazda ako v lete na sánkách po hrdzavom plechu.
Až miluješ Severský crust, neváhaj ani minutku!
-Lepra-

ATERFALL
PANIKATTACK
PHOBIA RECORDS

BUT "Understrike" / INSISTENT "Serenity Of Suffering" split CD 2018 (L´inphantile Collective)

Tak konečne zase šmakotina. Dvakrát grindcore z Čiech a každá kapúela znie ináč a chytila tento štýl z iného uhla..
BUT sú už ostrieľaný harcovníci, kde bicie drúzga Zbyňa (ex- Ingrowing) a to už viete, ako to znie. Mna ohromil ich split s Respite a odvtedy ich sledujem. Ono keď máte v zostave už takýchto ľudí, tak to proste nemôže sklamať a ľaťka je nastavená poriadne vysoko. Čo sa týka zvuku, ten je top, to nemôžem absolútne vytknúť, vôbec nič. Muzika je klasický, už to nazvem, český grindcore. Parádna jazda, parádne vyklepávačky a tempo sa udržiava stále napäté,ako guma v trendových slipoch. Výborné riffy, žiadny primitivizmus,ani vypočítavosť, proste od srdca a plný agresie a energie.
Trocha by som ale spestril ešte spev, aj keď ho občas spestrí nejaký ten zbor v refréne, viac polôh by mu fakt pomohlo. Takto je to na 99,9 %, ináč by to bolo na 100%. Fakt parádna jazda od parádnej kapely.
INSISTENT sú na scéne nováčikovia, ale jedná sa o pohrobok kapely Destructive Explosion Of Anal Garland, ktorý sa rozpadli. ináč ja sa ani nečudujem. Tá kapela na koncerte šľapala ako hodinky a mal som môžnost ich posledne vidieť dvakrát a boli proste neuveriteľne energický a drtili jeden old school postup za druhým. Lenže doba tejto muzike nejak nepraje a nepoznám dôvod ich rozpadu, každopádne bude veľká škoda za touto kapelou!
Insistent ale muziku ,alebo škatuľku grindcore, chytili za pačesy z tej modernejšej stránky a do svojej muziky zabudovali poriadnu dávku špinavosti zo Sludge štýlu a aj postupy a pomalé tempá mi pripomínajú, práve Americkú grind scénu, kde veselo kombinujú tieto dva štýly dokopy. Ohromne znie vokál, ten tu robí doslova ďalší nástroj v kapele.Podarená muzika a dosť ma chlapci prekvapili, lebo som čakal nejaký old school a oni nám ukázali niečo nové.
Celý split je aj taká učebnica, že takto odlišne sa dá hrať tento štýl a stále to v konečnom dôsledku nazveme Grindcore! Parádny split.
-Lepra-

BUT
INSISTENT

štvrtok 26. júla 2018

SVAVELDIOXID "Krigets Brutalitet" 7"EP 2017 (Phobia Records)

Zbožnujem tieto, pre mňa neznáme, Švédske obskúrne bandy.A recept je pritom tak jednoduchý a tak geniálny! Klasický d takt pokropíte odkazom na Discharge v podobe riffov, nahodíte naechovaný, uvrieskaný vokál a celé to nahráte v death metalovom ,Švédskom zvuku. Ten zvuk tam proste robí svoje od čias, keď ho prvý privliekly až sa dobre pamätám Disfear (neskôr Wolfpack) a funguje na 100% dodnes. Toto je proste, zaručený recept, ktorý chutí každému. 5 skladieb a z toho jedna parádna coverka od DNA (Ex- Anti Cimex) "4 000,000,000Dôda Kroppar"s chytľavým refrénom, pri ktorej už poguje aj ten najväčší ignorant, ktorý má proti tejto kombinácii punku s death metalovým zvukom, čo i len nejaké malé predsudky! S Angličtinou sa tu nikto nesere, všetko v rodnej švédštine!
Radšej si sadnite, otvorte si pivo, šmarte to na gramec a užívajte si to! Až nerozlámete byt, tak ste už starý!
-Lepra-

BANDCAMP
PHOBIA RECORDS

streda 25. júla 2018

MULTIŽÁNROVÝ TÝŽDEŇ



Leto je vždy preplnené akciami, festivalmi a koncertmi všetkých možných skupín a štýlov. Niektoré plánuješ niekoľko týždňov dopredu na iné sa vyberieš zo dňa na deň. V jeden júlový týždeň sme s Monikou navštívili tri zaujímavé koncerty, každý štýlovo úplne odlišný, ale na to úplne nasrať, pretože štýlové obmedzenia sú pre zadubencov.

9.7. 2018 – Cannibal Corpse, Suburban Terrorist – Tartaros, Banská Bystrica
Priznám sa, že pri prvých zmienkach o tomto koncerte som kadejaké pocity a legenda z Buffala sa mi zdala byť až moc veľká kapela na miesto akým je Tartaros. Môj skepticizmus však pomaly upadal a začala prevládať zvedavosť. Cannibal Corpse síce nepatria ku kapelám ku ktorým sa dennodenne modlím a vzdávam hold a vlastne nemám doma od nich ani jednu originál nahrávku či tričko no ich prvé albumi sprevádzali moje začiatky s death metalom. Vidieť ich konečne aspoň raz naživo, v tomto prípade pekne zblízka a preveriť si ich vražedné metalové symfónie na vlastné uši bolo nesmierne lákavé. Týždeň pred koncertom sa tak definitívne rozhodujem, že ideme. A na moje veľké prekvapenie sa tak rozhodlo odhadom tak 250 ďalších nadšencov a to aj napriek tomu, že zrovna cez víkend skončil metalový Gothoom festival na Revišti. Tartaros je teda pekne zaplnený môže sa začať. Pódium zahrievali slovenský death grindery z Beluše. Kapela patrí ku špičke slovenského death metalu a to potvrdili aj svojím zhruba polhodinovým setom. Pod pódiom to bolo aj napriek ich profi prevedeniu ešte trochu ostýchavé a väčšinou sa len postávalo. Odzneli aj nejaké nové skladby z pripravovaného nového albumu, ktorý vyjde na Slovak Metal Army a krst by mal byť v októbri na Beluša Death Feste. Po krátkej pauze, o pol desiatej presne podľa plánu prichádzajú hviezdy večera na čele so stále väčším Corpsegrinderom. Od začiatku to bola nekompromisná klincovačka na tej najprofesionálnejšej úrovni. Každá jedna skladba bez minimálneho zaváhania s totálnym prehľadom. Síce im bolo na pódiu asi trochu tesno, o teplote v klube ktorá rapídne stúpala netreba asi ani písať, no aj tak sa nedali ničím zaskočiť. Corpsegrinder predvádzal nonstop svoje legendárne vrtule, gitaristi Rob a Pat, mimochodom za tričko Mentors ďalšie body navyše, sa predbiehali v sólovaní a preberali po hmatníku rýchlosťou ako by ich struny pálili, Alex drel prstami na svoju päťstrunovku s blonďatou hrivou spustenou do tváre a prešedivelú bradu Paula Mazurkiewicza nebolo spoza jeho súpravy takmer skoro vidieť. Vypisovať ktoré skladby a z akých albumov je pre mňa nemožné. Poznal som akurát ku koncu kultovku Smashed Hammer Face a pár ďalších starších skladieb. Počas celého viac než hodinu a pol dlhého setu to pod pódiom poriadne vrelo a myslím, že každý jeden fanda čo dnes do bystrice meral cestu si prišiel na svoje.
HANAKUSO
11.7.2018 – Hanakuso, Inukaze, Dáša Fon Fľaša, One Man Štrk – Iba Pohoda, Lovčica
Po dlhej dobe zas koncert v žiarskej kotline, konkrétne v dedinke Lovčica, kam Richard už dávnejšie presunul svoje pôsobenie, čo sa nielen koncertov týka. Štyria účinkujúci, štyri one man kapely, zostava viac než zaujímavá. Hanakuso a Inukaze, obaja z Japonského mesta punku Kochi, si tu spravili zastávku na svojich potulkách po Čechách a Slovensku. A aby sa to nevymykalo tomuto one man konceptu, tak pribudli aj ďalší dvaja slovenský muzikanti, Dáša a Maťo Huba. Maťo je gitarista a spevák žiarskej progres rock kapely SkratFŠtrku, presne ten typ muzikanta s veľkým talentom, naplno oddaného muzike. Tu sa dnes predstavil sám s gitarou ako One Man Štrk a bolo to jeho prvé takéto samostatné vystúpenie. Maťo vyzeral so svojou gitarou úplne prirodzene a ja som mu veril každý jeden tón. Veselé texty s dávkou sarkazmu, dotýkajúce sa často aj našich bežných problémov zneli sviežo a počúvalo sa to veľmi dobre. Dáša Fon Fľaša je chalanisko, ktorého neni treba predstavovať. Požičal si Maťovu gitaru, lebo tá jeho bola nefunkčná a pokračovalo sa ďalej. Videl som ho už sto krát a nepamätám si ani raz, že by ma to nebavilo. Inak to nebolo ani teraz. Dáša je tip človeka, ktorý nemusí robiť nič a aj tak vás zaujme. Zazneli staršie aj novšie skladby z jeho bohatého repertoáru, smutné aj veselé, všetky sakramentsky úprimné, obohatené jeho topickou choreografiou. Po Dášovi je čas pre prvého japonského interpreta. Inukaze, v preklade Psí Vietor, si rýchlo pozapájal svoju elektrickú gitaru a spustil blues okorenený preefektovaným skresleným zvukom a pískaním spätnej väzby. Škrekľavý vokál s japonskými textami znie úplne šialene a typicky pre krajinu kde neexistujú hranice. Behá po sále, skáče na stôl a užíva si nadšené ohlasy publika, ako keby mal pred sebou vypredanú športovú halu. Jeho vystúpenie sa nezaobíde bez prídavku, ktorým je bluesová verzia známeho hitu Che Sara, samozrejme v japončine. Posledným účinkujúcim je Hanakuso, čo je v preklade ďalší uletený názov, Šušeň v Nose. Lovčickým pohostinstvom sa začne rozliehať akustický folk punk. Hanakuso hral v takom nasadení, že som mal občas pocit, že mu tá jeho gitara zhorí. Texty opäť v japončine, ale to nikomu vôbec nevadilo. Tu nebolo treba rozumieť, aby ťa to bavilo. 150 centimetrový chlapčisko si v momente podmanil všetkých a každý mu to žral ako sa hovor aj s navijakom. On si celú tuto atmosféru patrične užíval a hral jednu skladbu za druhou s obrovským úsmevom na tvári. Niečo po desiatej všetko stíchne a Lovčica sa potichu vráti do svojho bežného kolobehu.
Príchod pána preccedu
14.-15.7.2018 – Vrbovské Vetry – Futbalové ihrisko, Vrbové
Náš hudobný týždeň sme ukončili vo Vrbovom. Na Vrbovské Vetry som chcel ísť už dávno, no až tento rok to konečne vyšlo. Festival je len na jednu noc, v sobotu ráno tak napakujeme auto spacákmi, stanom, kempingovou výbavou a ako je aj na stránkach festivalu odporúčané, pribalíme ešte kvantum dobrej nálady. Len čo vstúpime do areálu futbalového ihriska všímame si neprehliadnuteľnú osobu v čiernom obleku, okuliaroch a cylindri. Braňo Jobus takto vítal návštevníkov festivalu, ochotne sa fotil s každým kto o to požiadal, podpisoval knihy a všetkým želal príjemnú zábavu. Okrem toho celý festival moderoval a sprevádzal programom po celý deň až do ranných hodín. Areál sa potupne zapĺňa a presne načas podľa harmonogramu o 13:14 začína prvá kapela, CHVM (Chór Vážskych Muzikantov) z Trenčína. Pokračujú La3No Cubano. To nás však až tak moc neberie. Možno tak prvé 2-3 skladby, potom ideme na pivo. Nasleduje česká alternatívna legenda Mňága a Žďorp. Frontman Petr Fiala v tričku Cannibal Corpse po celý set energicky poskakoval a hecovať dav pred ním sa mu úspešne darilo. Počas ich koncertu prebehne krst dvoch kníh, Muflón Ancijáš a mimozemšťan od Braňa Jobusa a Tretia planéta od Whiskyho. Krstí Petr zvonením na Braňov zvon a spoločne zahrajú skladbu Hroch Karol. So spevom pomáha celý areál. Nasledujú domáci miláčkovia Vrbovský Výťazi a pódium zapracú svojimi rúlami a podomácky vyrobenými nástrojmi. Len čo začnú, preletí ponad hlavy lietadlo s pánom preccedom (húpacím koňom) multiorganizácie Kriak, ktoré pilotuje jeho osobný pilot Whisky. Po chvíli už pána preccedu so sprievodom prinášajú na pódium a na jeho počesť všetci spievame hymnu multiorganizácie Kriak aj s nevyhnutnou choreografiou. 
Stred vesmíru
Preccedu odnášajú a pódium prenechávajú ďalšej domácej kultovej formácii. Karpatské Chrbáty mám rád, veľmi rád a ich vystúpenie aj napriek skrátenej verzii ma nesmierne baví. Niekedy v tomto čase sa začínajú pred hlavnou futbalovou tribúnovou odohrávať súťažné disciplíny. Všetky prebiehajú práve, keď sa na pódiu pripravuje kapela. Súťaže ako formula nula, strelba so štartovacej pištole alebo veľká vrbovská čo sú preteky na húpacích koňoch, to jednoducho môžeš zažiť len na jedinom mieste v celom vesmíre. Chiki Liki Tua je ďalšou z kapiel na ktorú som sa tešil, no väčšinu ich vystúpenia sledujem z radu na pivo, pretože tu nastal jediný zádrhel festivalu. Zásuvky, ktoré napájali kompresory neustále vypadávali a čakanie na pivo sa tak stalo nekonečné. Príchodom noci prichádzal aj čas na vrchol večera.
PROGRES
Tým bola brnenská rocková skupina Progres 2. Do teraz som s ich tvorbou prišiel do styku len minimálne, no pár známych ma už dopredu upozorňovali. Presunuli sme sa úplne dopredu a to čo nasledovalo bola explózia emocií a hudobnej zručnosti. Páni okolo sedemdesiatky hrali sa takým prehľadom a radosťou, že im to môže závidieť hociktorá mladá kapela. Mňa trafili rovno do srdca. Keď som sa obzrel okolo seba, videl som o generáciu starších ľudí, ktorý práve prežívali svoj hudobný orgazmus. Na pódiu pred sebou mali kapelu na ktorej vyrastali a možno už ani neverili že ich niekedy uvidia naživo. Verím, že Progres 2 bol pre mnohých ďalším splneným snom. Posledné dve kapely, Para a Blikajúci Dychový Hudobný Systém už len presedíme a počúvame z obďaleč. Na druhý deň ráno bol na desiatu hodinu presne naplánovaný a aj uskutočnený pochod k monumentu stredu sveta a vesmíru. V lesíku za kukuričným polom stojí betonový stĺp ktorý tento stred označuje úplne presne. Kto to vypočítal a ak aktivity zastrešuje multiorganizácia 
Veľká Vrbovská
Kriak a všetko s tým spojené to sme mali možnosť sa dozvedieť od samotného pána brata a dozvedeli sme sa veru neuveriteľné veci. Toto bol ďalší neopakovateľný zážitok, ktorý odporúčam absolvovať každému, kto tento výnimočný festival navštívi. Budúci rok sú Vrbovské Vetry 6.7.2019 a teda ak máš rád uletenú zábavu, svojský humor s obrovským nadhľadom a samozrejme dobrú muziku tak si tento dátum už teraz poznač do kalendára červeným.

Jan IP

nedeľa 15. júla 2018

DARCHAIC "Materia" CD 2018 (Slovak Metal Army)

Zase len musím pochváliť Jurovu snahu, podporovať domácu scénu a svet uzrelo vďaka nemu, dalšie dielo. Tentokrát sa jedná o Galantských DARCHAIC. Je to už v poradí ich štvrtý album, takže žiadny nováčikovia, veď aj ich basák a vokalista Kuna si pár rokov odmakal v kapele DOGMA inc.
Ich novinka, ktorá vyšla s 4 ročnou prestávkou medzi starým albumom a novým, ma prekvapila v prvom rade zvukom. Ten uderí fakt ,ako kladivo na nič netušiace uši. Mám teóriu, že pri takomto zvuku, môžete aj prdieť a bude to znieť dobre. Ale DARCHAIC neprdia, ale fakt zarezávajú. Už obal so zaťatou päsťou naznačuje veľa. Tá muzika je presne, ako tá päsť. Hrozí a je plná nenávisti. A presne o tom by mala byť táto muzika. Dostať zo seba von energiu a zlo. Hudobne je to taký mix thrashovej rytmiky alá Slayer, mastných riffov,aké robil Fear Factory, melodické vyhrávky a vychytávky,ktoré vypadnú z brutality ako to robili posledne napr. Carcasss, sólá občas pripomenú Meshuggah . No a  čo najviac si cením a mne osobne sa páčí, sú Slovenské texty! Krič, ako ti narástol jazyk. Všade od Škandinávie až po Južnú Ameriku to pochopili, len tu vo Východnom bloku  s tým máme stále komlexy, keď kapela nespieva po Anglicky,tak zakomplexovaný "recenzenti" z toho robia tragédiu. Nepochopili, že to práve z teba robí zaujímavú kapelu, lebo s Anglickým blakotom je kapiel milion.
Vokál je ináč tak klasicky death/thrash vôd, že vlastne tie Slovenské texty postrehnete,až keď naštelujete si svoje uši. No a texty? To sú osobné záležitosti, podané stavbárským žargónom. Proste tak riadne nasraté, nebalia sa do špeciálných výrazov,ale od srdca do ucha.  Najviac ma pobavil song "venovaný" Rudimu Rusovi "Rudy Hnus". Fakt som ešte nepoznal takéhoto človeka na scéne, čo by tak silno polarizoval ľudí, počúvajúcich tvrdú muziku. Pritom je to len bezvýznamná postavička, čo sa ocitla na pozícii moderátora v rádiu. Keď mu vypnete gombíky,stane sa z neho zase len nikto. Ale toto je už druhá kapela, čo o ňom napísala text. Rudy ideš!!! hahahahahahaha.
Až si ešte túto kapelu nepočul, je na čase vyskúšať! Viem určite, že týto ľudia to robia z lásky k hudbe (a to aj cítiť) a nie kvôli egu!
-Lepra-

BANDZONE
BANDCAMP

sobota 16. júna 2018

BLACK MAGICK SS "Spectral Ecstasy" CD 2018 (Infinite Wisdom Productions)



Nový album kapely, o ktorej okrem toho, že sú z Austrálie a hovorí sa, že by to mohli byť borci z Tarot, nevie nikto nič, nevygúgliš o nich nič, žiadne texty, fotky, kontakty, nič len krikľavo farebné, hnusne krásne cédečká a platne plné swastík na tripe a SS symbolov ako z Alice v krajine zázrakov. Prenádherná muzika, ktorá nemá páru, v podstate heavy metal / heavy rock ale v tak neuveriteľne úžasných songoch, to je prvá zbraň BMSS, že píšu také krásne piesne že sa ti huba nezavrie, a v takom unikátnom zvuku, že nebudeš veriť, že to je nahrávka z tohoto roku, týchto chlapcov niekto musel preniesť na začiatok sedemdesiatych a vrátiť s nahrávkami späť. Lahôdkový, okultný heavymetal na tripe čo znie krásne prirodzene, nepreprodukovane a nenabubralo ako keby si objavil malú, lokálnu kapelu, ktorá má taký talent, že z nej bude nový Ghost. No a sme pri tom ... zrejme aj kôli tej tajuplnosti, ale aj organu, ktorý používajú a tiež takej tej melodickej heavymetalovej podstate mám pri počúvaní Black Magick SS pocit, že je to nejaká stará kapela, ktorú potom vykradli Ghost. Tento nový matroš mi príde trochu ťažší a serióznejší oproti minuloročnému "Kaleidoscope Dreams" ktorý je láska na prvý posluch, z tohoto sa zblázniš až tak na tretí, štvrtý krát, ale zblázniš, ver mi.

-RadoKAZ-

https://infinitewisdomlabel.wordpress.com/

https://www.youtube.com/watch?v=wynIv_hrl-4

nedeľa 10. júna 2018

KAZOSTROJ "s/t" MC 2018 (Samovydanie)

Takto má vyzerať DIY punk. Proste máš plnú hlavu nasratosti, vieš hrať na gitaru,ale nemáš kapelu, tak si to proste nahráš sám s automatom. vydáš to eletronicky a urobíš kazety za dobrovolnú cenu.
Sympatický mladý chalan z Bánoviec n/ B Maroš, ovlyvnený tvorbou Davovej Psychózy a textovým svetom Pištu Vandala, chrlí jednu nenávistnú sloku za druhou. Muzika je celkom prepracovaná, žiadne bezhlavé trieskanie,ale celkom premyslená štruktúra skladieb, vybrnkávačky striedajú vypaľovačky. Celkom som príjemne prekvapený.
Až máš rád punk, inteligetné texty v rodnom jazyku a nevadí ti trocha garážový zvuk, je to pre teba!
Od tejto nahrávky (čo je vlastne kolekcia demáčov) vyšlo už nové EP, ktoré je zvukovo o hodne dopredu. Ale môžeš si to vypočuť.
-Lepra-

BANDZONE
BANDCAMP

piatok 18. mája 2018

Gain Party GRINDING JESUS BROTHERS, ATARAXIA, THORWALD 11. 5. 2018, Košice, Cassbar




Obľúbený podnik opäť hostil akciu pre grindové ucho a keďže pre koncerty v Cassbare vo všeobecnosti platí, že vydarená klubovka = zážitok, krst nového cédečka domácich bodycheck grinderov THORWALD ako program na piatkový večer s prehľadom vyhral. V ponuke boli dve ďalšie slovenské plus – mínus grindové šlehy z toho najlepšieho čo doma máme, no neber to.
Bývalo nie najlepším zvykom koncerty v Casse posúvať o kusisko času oproti oficiálnemu začiatku. To tentokrát odpadlo, stropkovská trojica GRINDING JESUS BROTHERS začala v podstate načas. 
GRINDING JESUS BROTHERS
Naposledy sme ich videli na veľkom pódiu v Collosseu pred NAPALM DEATH, neveľký klub bez pódia (vyvýšený je len flek na bicie) im však pochopiteľne svedčal rovnako dobre. „Running joke“ piatkového večera bol hic v klube, GJB ho okomentovali ako prví, hlavne však zahrali všetko, čo mali na á-štvorke, zapísanej od vrchu po spodok. Materiál z EP, vydaného u Bizarre Leprous, k tomu nádielku nových i starších vecí. V zostave gitara/vokál, basa a bicie sa hrnul nekompromisný severský grind (gitarový HM-2 zvuk vládol celému večeru) s občasnými odskokmi do HC, punku a crustu s vreskotom v angličtine i slovenčine. Ľudí bolo ešte len zo dvadsať, čo sa dá na vrub pripočítať skorej hodine a prístupu „je to party, nie festival“.


ATARAXIA

Ružombersko-košická ATARAXIA, v ktorej už dosť dlho reve dnes už Ružomberčan Gabi a o čosi kratšie basuje Janči (obaja OBLITERATE) nasolila svoj temný crust/grind s nejednou odbočkou k metalu. Agresívny a zároveň atmosférický extrémny brús, to je to, čo od nich dostanete v prvotriednej kvalite. Publikum zhustlo a rozhýbalo sa do kotla, na ktorý si museli dávať pozor všetci, čo stáli dookola s pivami alebo foťákmi (resp. dnes hlavne s prevelice chytrými telefónmi). Gabi publikum vyzval aj k zostaveniu veslárskych formácií, z odvážlivcov vyšli dve nedlhé, hovorím, bola to party, nie festival. Vydarené, koho predstavenie vysililo, mohol ísť nabrať sily vonku k švédskym stolom, nad ktorými by sám nezvíťazil možno ani Golonka.
THORWALD
Do tretice opäť prinajmenšom rovnako dobre a hlavne ako zlatý klinec programu. THORWALD v aktuálnej zostave Wurma basa, Fuko gitara, Miki a Bindi vokály a Kubo (KILLCHAIN) bicie nakladajú besný mix grindu, metalu a power violence so sebe vlastným šarmom, ktorý spoľahlivo rozparádi iste nielen domáce publikum. Kvalitne poskladané nárezy, vytunené dvoma kontrujúcimi si vokálmi, od hlbokých po nepríčetne odvrieskané, z toho už ľudia vydržia plachtiť po podniku ponad vlastné hlavy. Hralo sa z novinky „Sací reflex“, ktorú som počas akcie pokrstil (bolo mi cťou, priatelia) a zo starších vecí. V publiku nechýbala hokejka s lapačkou, odzneli k nej aj „hokejové kusy“ – „Peter Bondra“ a „Marián Hossa“ a predstavenie ukončilo staré dobré gastronomické odporúčanie pre Joža Ráža.
Afterparty bola v réžii elektroindustriálneho projektu GAIN CONTROL. Som stavaný na iný extrém než na agresívne tóny, pripomínajúce napríklad aj zefektované bzučanie pod stĺpmi vysokého napätia, takéto veci vydržím počúvať len chvíľu, ako záver nadupaného koncertu to však fungovalo.
Zdá sa, že na tom istom mieste sa stretneme aj o rok na oslavách 20. výročia THORWALD, budem sa snažiť neprepásť to, páni sú naozaj kapacity nielen pokiaľ ide o grindové saunovanie, ale aj v príprave osláv.

Martin Lukáč
Foto: autor

nedeľa 15. apríla 2018

CARNAL NECROSIS "Origins Of Malevolence" MCD 2017 (Immortal Souls Prod.)

Juro so svojím Immortal Souls ide ako rýchlík. Asi po víkendoch vykráda pobočky bánk a s tým si financuje, tento náročný koníček.
Američania CARNAL NECROSIS  sú pre mňa tak veľkou neznámou, ako správne vyplnené ,daňové priznanie u politika. Sú pomerne  mladý, veď vznikli v roku 2013. Bál som sa, že budem počuť moderný mix death metalu s popovými kktinkami., naštastie chlapci rúbú tak old school death metal, až som si zgustol. Práve fakt, že tu majú len 6 skladieb, robí toto CD tým, čomu sa hovorí, príde ,rozbije,vypálí, zrovná zo zemou a odíde,ako víťaz.
Muzika je čistý old school, vokál mi pripomína jednu kapelu z praveku zo Švajčiarska (Infected), basa občas zarúbe,ako keby na nej hral Steve Di Giorgio a celkový feeling mi pripomína svetlé momenty Death-u. ale nájdete tu odkaz na plno starých dobrých legiend,ako napr. Suffocation.
Dobre sa to počúva a čo je najhlavnejšie, tak to NENUDÍ!!!!
Miluješ old school death metal, neváhaj ani minútku!

-Lepra-

BANDCAMP
IMMORTAL SOULS PRODUCTIONS

SKLO "Sound Quadrature" CD 2017 (Nomad sky Diaries)

SKLO patrí k noisovým projektom, ktoré od 90tých rokov si pozvolna idú svojou cestou a nehľadia na okolie, trendy a ani názory. No a presne takto by to malo byť!!!!
Novinka "Sound Quadrature" sa nesie vo forme free jazzu, ktorý je pozvoľna napadaný noise prvkami, výkrikmi, hlukom, väzbením gitár a podobným veciam, na ktoré sme si už v tomto štýle zvykli. Celému dominuje a robí ju hlavne zaujímavou saxafon. Občas mi pripomenú Napalmed,ale nie je to až taký náhul, skôr sa to snaží vyvážiť tie fakty, že to balancuje na hrane čistej kakofónie a ešte šialenstvu nepodliehajúcej, počúvanosti. Nemáte po dohratí CDčka ten pocit, že pustíte plyn do baráku a zapálíte, ale v duchu aspoň na skok pod vlak myslíte, to je jasné.
Až máte trocha vzťah k free jazzu a milujete improvizáciu, skúste toto. Je nemožné pre mňa opísať vo vetách improvizáciu. radšej si to vypočujte!
-Lepra-

BANDZONE

sobota 7. apríla 2018

HEINOUS / RADIATION VOMIT split 7"EP 2017 (kooperácia)



Heinous je nová gore grindová mašina z Arizony. Trio Cody, Andrew a Wex nahrali v marci 2017 päť skladieb s parádnym dunivým zvukom, rifmi nasiaknutými starým death metalom a vokálom poriadne spraseným harmonizérom. Trochu mi to vzdialene pripomína prvé nahrávky Dead Infection alebo Dahmer. Popri rýchlych grindových vypalovačkách sa neboja občas trochu spomaliť, čo skladbám pridáva na pestrosti. S minimálnymi pauzami to znie celistvo a počas tých pár minút tu neni ani sekunda hluchého miesta. Heinous sú pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Kalifornské tornádo Radiation Vomit z druhej strany pokračujú v masakrovaní sluchovodov intenzívnymi a nekompromisnými paľbami. No bodaj by aj nie, keď za bicími sedí šijací stroj Andy Sanchez (Nak´ay, ex-Hemdale, ...). Tu sa ukojí každý grindový bubenícky onanista. Radiation Vomit sú oproti svojim kolegom viac technickejší, zvukovo ostrejší a zreteľnejší, no a dokonca si dovolili v druhej skladbe zakvíliť aj suprové sóličko. Ak si fanda kapiel ako Insect Warfare, P.L.F. alebo Phobia tak z tohto budeš nadšený. Okrem tohto splitu majú vonku ešte jednu peknú demo kazetu z 2014teho. Obidve veci zoženieš u Jaceka / Grind Father prod. za pár šupov. Skús, podľa mňa neoľutuješ.
Jan IP


pondelok 2. apríla 2018

HERMAPHRODIT "Fekal Party" 12"LP 2015 (Lecter Music Agency)

Som rád, že aj táto celkom zásadná nahrávka Pražských experiment/humorno/hovno/fekál, založeného spolku sa dočkalo vinylovej redície. Originál nahrávka vyšla na kazete v roku 1994 ako demo kapely a začalo pomaly dláždiť cestu neskoršiemu porno grindu. Na tú dobu to bola, naozaj neotrelá a nápaditá muzika, čo sa žánru grind core  týka. Kapela sice začínala ako thrash/death partička, no neskôr sa premenovala a začala hrať grindcore, aby v zápätí zistila, že aj táto škatuľka je im priúzka. Po rozpade kapely sa pozmenený názov Hermafrodit pretavila do techno/ambient one man projektu a podotýkam, aj tu, veľmi originálneho!!!!
Na tejto nahrávke bol sakra cítiť vlyv napr. Pungent Stench,aj keď sa vlastne škatuľka grindcore už viac menej na túto nahrávku nehodila, predsa len bola pod ňu radená. Skôr priestor dostali chytľavé riffy, pomalšie tempo, humorné texty, plné perverzity a úchyláctva.
Až ste túto nahrávku nezastihli na CD, ktorá vyšla pod Epidemie Rec. , tak tu máte vinyl, ako peknú spomienku na pekné časy, keď sa ešte len na scéne začalo šokovať s názvami skladieb a obalom. Neviem, možno v dnešnej dobe by si už asi neškrtli s touto muzikou,ale svoje postavenie na neexistujúcej stupnici víťazov starých čias, majú bez debaty! Pre starých pamätníkov povinosť, pre neznalých možnosť rozšírenia obzorov!
-Lepra-

BANDZONE

streda 28. marca 2018

BLUES FOR THE RED SUN / OMM split kazeta 2017 (Analog Freaks)

BLUES FOR THE RED SUN nie je len názov druhého albumu od KYUSS a názov jedného Nórskeho labelu,ale po novom aj názov novej akvizície z Čiech. Vždy si vravím, že takýchto kapiel je na našej scéne ako šafranu a tak za každú kapelu a nový projekt som Satanovi vďačný.
Na tejto kazete nájdete od spomínaných BFTRS dve veci, spojené v jednú a to skladby "Deadspace/ Knocking on the cemetary gates". Muzika lahodí môjmu srdcu, veľmi moc. Jedná sa o ambietne naladený death/doom/sludge mix. Temné, pomalé tempo v nekonečnom dlhom slede, gitary harjú,ako na úder zvonov v katedrále. zabijácke, pomalé tempo, žiadne prerežem ti krčnú tepnu a zdochneš. tu sa umiera strašne pomaly a na čas. Fakt parádny funeral. Dlho som už niečo podobné v naších hájoch nepočul. paráda a smekám klobouk! Desať bodov za muziku a desať za parádny obal, ktorý na 100% korešponduje s muzikou. a je prekrásne, temný (zlatá s čiernou boli vždy dosť funerálne).
OMM je projekt jedného maniaka zo Slovenska, ktorý tvorí svôj ambient/drone ,už zopár rokov. Tu na ploche skoro 20 minút (v prípade, že si nevystrelíte mozog predtým), budete počuť jeden tón, ktorý je obohatený o občasné drgnutie do basy a škrekotu ,vás privedie zaručene, minimálne k šialenstvu. Toto je fakt minimálne na prášky,ale bežný milovník noise a dronu to ustojí s úsmevom na tvári.
Príjemné prekvapenie tento split na príjemnom nosiči . Milovníci sludge a drone, toto je lahôdka pre vás!
-Lepra-

BLUES FOR THE RED SUN
OMM

štvrtok 15. marca 2018

RADIATION "The Gift Of Doom" CD 2017 (Witches Brew)

Celkom na čas si dali chlapci s debutom, veď už ubehli 4 roky od ich sedempalca "Plutonium Overdose" a tak sme už v podstate celkom dychtivo čakali na debut. Medzitým do klasickej trojky ,pribudol druhý gitarista Rišo a tak som bol aj zvedavý,ako sa pohne kára ďalej a či to skĺzne, do onanie techniky,alebo zachovajú svoju starú tvár. Naštastie chlapci sa nenechali zľákať tou hordou sterilne znejúcích, uniformovaných thrash toy bandov. Stále je to ten,starý, spráchnivelý, old school thrash metal na štýl Nemeckých spolkov zo začiatku 90tých rokov. Už pri prvom riffe po elektrizujúcom intre, som mal pocit,ako keby niekto vytiahol nejaký zabudnutý song od Sodom-u z albumu "Obssesed By Cruelty". Tak staro a pre mňa, tak parádne znie muzika týchto maniakov a dúfam, že dlho bude!
No k muzike. Druhá gitara priniesla predsa len nejaké zmeny a to trocha viac prepracované vyhrávky, ktoré občas pripomínajú aj pekné chvíle od majstrov od Železnej panny. Ináč ale všetko vlastne zostalo po starom a stále je to poriadne spráchnivelý a poriadne starý Thrash!!! Presne takto by mal podľa mňa vyzerať THRASH. To čo z neho urobili mladý občas aj na tlak vydavateľov, je proste šaškáreň. Všetko je uniformované a sterilné. Toto čo robia RADIATION je presne to, čo thrash predstavoval na začiatku jej cesty. Protest proti znečisťovaniu a hrozbe atómovej vojny, zabalený do poriadnej divokej muziky,kde chcete len poriadne vytrepať palicu a nie pozerať sa na ekvilibristické prstochmaty gitaristov. Toto je prostest!!!
Užívám si každý song, lebo až chorobne to vo mne vyvoláva nostalgiu. Túto kapelu proste milujem, lebo v podstate nemajú ani obdobu u nás (odpočítam šaškáreň typu Catastrophy a striktne nalinajkovaný Acid Force), tak RADIATION sú proste jediný z ktorých ide na kilometre fakt, že oni tou muzikou žijú!
Až miluješ starý Nemecký thrash, tak neváhaj ani chvíľku!!! 10 kopancov do tvojej lenivej riti, poriadne okovanou bakančou!!!
-Lepra-

BANDZONE
WITCHES BREW

nedeľa 11. marca 2018

Vomi Noir „Session Ecorché à Vif“ MC 2017 (Cadaveric Dissolution rec.)



Pamätáte sa ešte na časy, keď internet v domácnosti nebol takou samozrejmosťou ako dnes a webziny boli ešte len v plienkach? Práve v tomto čase už vo Francúzsku naplno frčal Braindead webzine, na ktorý si určite kopa z vás hlavne starších grinderov dobre spomína. Jeho tvorca Pierre je roky známi ako obrovský a verný fanda špinavého gore grindu. Svoju lásku a oddanosť tomuto ohavnému štýlu zhmotnil aj do novej kapely Vomi Noir. Čierne zvratky, čo je v preklade z francúzštiny názov kapely, fungujú zhruba dva roky počas ktorých stihli vyprdnúť už niekoľko nahrávok. Jednou z nich je aj táto pekná kazetka. Čierno biely obal zdobí Pierrova kresba a celý booklet je ručne písaný. Vyzerá to naozaj veľmi pekne čo len dokazuje, že si na tom dal skutočne záležať. Na páske je nabúchaných 15 skladieb z čoho dva sú cover songy, Carcass a Insect Warfare. Práve Carcass, hlavne ich začiatky, majú dosť počuteľný vplyv aj na tvorbu Vomi Noir. Skúšobňový, špinavý zvuk ešte viac pridáva na staroškolskej atmosfére a keby bol v booklete uvedený rok nahrávania 1991, tak tomu kludne uverím. Názvy skladieb sú vo francúzštine a predpokladám že aj texty, ak teda vôbec nejaké sú pretože v booklete niesu uvedené žiadne a harmonizér na vokáloch nedáva veľa šancí niečo rozumieť. Ak si fandom starých kapiel ako Carcass, Autopsy, alebo Exulceration tak určite vyskúšaj Vomi Noir.

Jan IP



THE CITADEL „s/t“ 7“EP 2017 (Kush Gong Vinyl)


Seriál recenzií na kapely, ktoré už tu nie sú pokračuje. V prípade tejto bandy ma to obzvlášť mrzí. Sledoval som jej púť od dvoch demo skladieb na bandzone v pokútnej kvalite, cez prvý kontakt naživo na prvom Ffude až po ich záverečný na (zatiaľ) poslednom Ffude a bol počuteľný ten vývoj, ako sa chalani vyvíjali aj ako hudobníci či skladatelia, ale aj ako ľudia. Tento sedempalec je doslova „vrcholom“ ich vývoja, aj keď viem, že by sa mohli dostať ešte ďalej, ak by neskončili. No to už je len zbytočné teoretizovanie.
Faktom je, že posledný trojskladbový počin je dokonalým obrazom, kam sa kapela dostala. Od úvodnej melodickej vyhrávky v „Láthatatlanok“ sa na nás valí emóciami až po okraj naplnený hardcore, s množstvom zlomov a zmien, ako to chlapci predviedli už na predošlých nahrávkach. Dlhé plochy Filipových jednostrunových vyhrávok, ktoré muziku posielajú až kamsi k vplyvom francúzskej emo-scény, no v spojení s Ričiho ráznymi beglajtmi si držia vlastnú fazónu. Do toho Spajkov naliehavý prejav a skvelá rytmika. Druhú stranu otvorí song „Črepy“, ktorý mi stavbou mierne pripomína moju srdcovečku „Mesto“ z minulej nahrávky. Nechýba skvelá melodická linka gitary, hutné riffovačky ani výrazná basová linka. K tomu valivé stredné tempo a ďalšia skvelá skladba je na svete. A k tomu ten text o vzostupoch a pádoch. Dokonalé. Záverečná „Veža bláznov“ začína ostrým riffom, na ktorý naviaže zbesilé klepanie bicích. No po jednom brejku príde tlmená sekaná gitara a Spajko prednáša text svojím osobitým štýlom a song (aj celé ep-ko) ukončí šľapavá pasáž so zborovým deklamovaním. Toto je presne prípad nahrávky, kedy by som prijal minimálne dvojnásobnú dávku, no je koniec a nezostáva iné, ako točiť ju niekoľkokrát stále dokola. Ak má kapela odísť, mala by to urobiť ako títo sympaťáci, na absolútnom vrchole. Aj tak budem tajne dúfať, že sa ešte niekedy ich cesty stretnú a znovu budem ich tvorbu absorbovať pod pódiom, či z novej nahrávky. Dovtedy nezostáva nič, len točiť vydané veci stále dokola.

-Majto C.-