DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 17. novembra 2019

AGATHOCLES / H.407 "For What? For Who?" split 12" LP 2019 (kooperácia)

Tak keby som si ani nemal už pustiť toto LP a ohodnotiť ho, tak by dostalo 10 z desiatich, za spracovanie. Už dlhšiu dobu som takto pekne spracovaný vinyl, nevidel. Jedná sa o redíciu tohoto splitka, ktorý už vyšiel v roku 2006. Vyšiel len na CD a teraz sa mu dostala aj zaslúžená, luxusnejšia verzia na vinyle.
AGATHOCLES tu majú 11 songov. Je to také best of ich hitov. Nahrali vlastne koncertný set, obsahujúci všetky ich hitovky ako "Cheers mankind cheers" , "Kill your fucking idols" a mohol by som pokračovať, každú skladbu zaručene budete poznať. Zvuk je docela divný, lebo gitara keď zadre kilo, tak vám skoro vytrhne reprák.
H 407 je Poľská, zajebište grupa. Hrajú ten typický grind/death, ktorý bol charakteristický v 90 tých rokoch. Takto zneli vtedy kapely, čo sa snažili o grindcore,ale v kapele bolo viac metalistov. Pre mňa osobne, dosť nudná nahrávka.
Zaujímavosťou sú aj preložené texty do Polštiny a to aj vrátane Agathocles. Pekná práca vydavateľov a na vinyle vyšlo jedno, už zabudnúté dielko. Či to chceš mať, rozhodneš ty!
-Lepra-

sobota 16. novembra 2019

ENNOIA "Soul Sculptors" CD 2019 (Samovydanie)

Ostravská kapela ENNOIA , podľa vlastných slov hrajúca zmes deathcore/death a metalcore, nás poprosila o vyjadrenie názoru k ich debutovému albumu. Kedže nikto z nás, podobnú muziku nepočúva a ja osobne som si doteraz o sebe myslel, že mám prehľad, tak sa posledné roky strácam v návale štýlov a škatuliek. Ale beriem to ako výzvu. Dosť tvrdú výzvu, kedže už asi mesiac počúvam toto CD a to a neviem odhodlať napísať o tom niečo.
Ano, nepočúvam túto muziku, je tak ďaleko všetkému čo u mňa má hodnotu, ako minimále cesta k Jupiteru.Ale dáme to!
Po vizuálnej stránke, je to dotiahnuté k úplnej dokonalosti. Digipack, ktorý je pestrý,ako strelnica na hodoch. Pätica mladých chlapcov a so speváčkou na čele , sa nám snažia dokázať, že svetovo im to ide aj v Ostrave. Čiastočne majú pravdu, lebo zvuk zabíja a celková celá nahrávka je fakt na vysokej profesionálnej úrovni.
Hudba. To je zmes momentálne letiacich štýlov alá Jinjer a Arch Enemy. To znamená, že zoberiete pár dobrých death metalových riffov, utrigrujete bicie do podoby, že znejú , ako kozmická loď , dáte tam poriadny ženský growling, občas zatnete do čistého spevu. Má to aj groowe poriadny, ale čo mi tu chýba, je (kedže už hrám pre dav), hitovosť. Áno, očakával som viac melódií, ktoré si budem popevovať, ako z rádia a ono sa to tu deje len občas. Ale gitary už tak silne onanujú, že občas to znie, ako výherný automat v krčme. Privítal by som tu viac chytľavejších pasáží. Má to potenciál na to,ale netuším, aké sú zámery kapely. Až chce zostať v Ostrave, tak toto je nadštandardná muzika.Až chce do sveta, tak treba viac zapamätatelných melódií. Netvrdím, že ich je tu málo, ale kapela má aj na viac, lebo hrať vedia, speváčka ide ako hrom, produkcia je dokonalá, tak nevidím dôvod s tým niečo robiť!
Kapela zabŕdla do štýlu,ktorý už má celkom prísne kritériá.Toto má tendenciu stáť na pódiu , pred 20 tisícovým davom a to sa už treba riadiť nekompromisným svetom pop metalu.Áno nazval som to pop metal, nie je to hanebné, je to stav, keď už chcete osloviť poriadny dav. Táto kapela na to má, ale je na nej, ako naloží s touto devízou. Prvý krok už urobili!
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 10. novembra 2019

INSANIA „Na počátku byl spam“ LP 2017 (X Production/Redblack/Magick Disc Musick)




K tvorbe tejto kapely môže mať človek len dva postoje. Buď ju miluješ, abo nenávidíš. Nepoznám nikoho, kto povedal, že čosi od nich môže a čosi nie. Buď ťa mrazí, abo nie. Aj keď je pravdou, že zhruba v období vydania “Kult hyeny” môj obdiv na nejaký čas ustrnul a trvalo dosť dlho, kým som prišiel na chuť tomu masívnemu, podladenému smeru, ktorým sa banda vydala. No dodnes ho nemám na žiadnom nosiči, ako aj nasledujúci titul “Zapal dům, poraž strom” a hoci som ich už oba niekoľkokrát počul a nachádzam k nim cestu, fyzicky som do rúk zobral až posledný “Na počátku byl spam”. Už provokatívny titul s priliehavým motívom obalu dával tušiť, že Poly bude hrýzť do ruky s obrovským zlatým prsteňom a nenechá na hlásaní istých inštitúcií suchú niťku. No nakoniec tak učinil len v úvodnej “Nebe a Nietzsche”. Ostatné sú textovo niekde inde. Veľa streľby, veľa bolesti, krvi a negatívnych ľudských emócií a vlastností, Povedal by som, že sú značne temné, aj keď vďaka Polyho hraniu so slovami a množstvu sarkazmu sa dá častokrát až pousmiať nad ich výpoveďou. A práve toto považujem za najväčší klad súčasnej tvorby tejto bandy. Použitie rodného jazyka, ktorého bohatosť dokáže Poly využívať až skvostne. Ak by aj muzika na albume bola slabšia, texty by všetko hravo dorovnali. No v tomto prípade tomu tak nie je. Ani v tomto smere Insania nič nezanedbala a muzika sa vďaka parádnemu zvuku skvelo dopĺňa s textami a tvoria šľapajúcu entitu derúcu sa do mysle a zaliezajúcu do každého zákutia, odkiaľ ju ťažko vyhnať (ak by aj niekto chcel). Hneď úvodný, ťažký, valivý nástup sprevádzaný deklamovaným spevom, ktorý postupne graduje až v refréne exploduje, dáva tušiť, že sa budú diať veľké veci. A hoci som ho za ten rok a kúsok už párkrát otočil, stále na mňa pôsobí rovnako ochromujúco. Zdrapí ma do pazúrov a trasie mnou na všetky strany a do tváre mi prská sliny, že chcíplo nebe. Rovnako mi berie dych, ako perfektne vyznejú jednoduché nápady prizdobené kudrlinkami no zbytočne neprearanžované. Podobne na mňa fungujú aj ďalšie songy. Všade si nájdem stále čosi, čo ma aj po x-týkrát poteší a nadšenie neprechádza. Je jedno, či je to “Ať kypí žluč”, ktorá je tak slizko vtieravá a znepokojivá svojou atmsoférou, ako aj rytmikou a jednoduchými klávesami. Text je pritom parádne trefný na dnešnú dobu. Abo “Co zní temně musí ze mě”, ktorú otvorí škripot klávesovej linky. Svojou jednoduchosťou konkuruje starším veciam amíkov Prong, no prekonáva ich zaujímavejšími bicími, ako aj gradáciou songu smerom k refrénu. Prekvapí klavírové sóličko. Je to kumšt ako sa patrí. Veľmi dobre znie aj vyhrávka znejúca ako hraná na sitár pred refrénom “Mokré sny o smrti”, čo je vec, kde sa striedajú pomalé slohy s nadupanými uháňajúcimi refrénmi. A takto by som mohol vytiahnúť z každej veci čosi, no je to zbytočné. Radšej raz počuť ako x-krát čítať. A verte, že len raz počuť nebude stačiť. Tento album Insanie núti do opakovaného počúvania, ktoré asi prestane až s vydaním nového. Najlepším dôkazom je, že ani po tak dlhom čase stále necítim potrebu ho odložiť a vypočuť si aj nejaké staršie. Už aby tu bol ten nový, to by mohlo zlomiť to kúzlo, ktorým som spútaný. Je len jedniná vec, čo mi extra nešmakuje. A síce vinylový bonus elektro verzia staršej veci “Letíme dál”. Radšej mám originál z cd “Out”. No to je len drobná škvrnka, ktorá sa však netýka albumu, ktorý je dokonalý, ale len bonusu. Ak ešte nedržíš a nepočúvaš. neváhaj.

-Majto C.-




OKTHOBERFEST 2019 - 5.10.2019 Trenčín, Klub Lúč




Tento rok mi všetko trvá neskutočne dlho, tak aj tento útvar bude skôr spomienkou ako reportom v pravom slova zmysle, bo mi spod rúk lezie až mesiac po konaní akcie.
Toho večera bolo sychravé jesenné počasie. Nepríjemný chlad ale neprenikol do útrob klubu, kde sa zišla síce početná spoločnosť, no pravdupovediac som čakal aj trošku väčšiu účasť. Najmä vzhľadom k tomu, že sa akcia zredukovala len na jednodňovku a playlist bol nabitý vcelku zaujímavými bandami. Opäť raz zvíťazila u mnohých lenivosť a chuť zúčastniť sa akcie len na sieti. Každého slobodná voľba. Ďalším prekvapením bolo, že hoci bol začiatok avizovaný na 20-tu, začalo sa na Trenčín relatívne skoro. Ešte do 21-ej chýbala nejaká tá štvrťhodinka.
Program otvorila mladá skupinka ľudí kol trnavského Kubíku, pod názvom AHOJ. Hudba, ktorú štvorica produkuje miesi v sebe rôzne vplyvy. Chvíľami staré francúzske emo, chvíľami drsný crustoidný punk s hysterickými jačákmi, aké by som od tak útlej dievčinky nečakal. Kde tu klepanica s psycho gitarou jak od novozélanďanov Hollywoodfun Downstairs (ktorí tu hrali na prvom ročníku), potom zas melodická gitarka. Zaujímavo namiešaný koktail, ktorý však trval len chvíľku, bo kvartet po cca štvrťhodinke dohral. Pekný začiatok.
Po krátkej pauze a dlhom ladení gitary začali ďalší trnavabojs WILDERNESS svoj šialený punk set, kde zazneli veci známejšie aj menej známe. Nechýbali ani Denisove prejavy medzi skladbami, hoci sa mi zdali také menej trefné a kratšie ako obvykle. Možno chlopi nemali svoj deň. A možno som len rozmaznaný všetkými ich vystúpeniami, čo som doteraz videl. Škoda toho zvuku. Tá gitara narobila šarapatu.
Ďalšou položkou sa stala bystrická štvorica PIVNICA, ktorí hneď skraja spustili príval svižného, melodického hardcore-punku. Bubeník hnal kapelu furt dopredu, no nechýbali ani rôzne rytmické zmeny a vsuvky, ale gró tvorili rýchle tempíčka. Gitarák dával vcelku zaujímavé riffy. Pri mnohých som si v duchu spokojne zamľaskal. Aj spevy boli fajn. Musím povedať, že ma to ohromne zaujalo, dokonca viac ako ochutnávka ich čerstvého albumu na nete, kde mi najviac popod fúz nešli spevy. Síce som si nestihol od chasníkov kúpiť ich asfalt “Fragmenty”, no isto to napravím. Ich výstup ma presvedčil o kvalitách ich tvorby.
Po trojici domácich spolkov prišiel rad na prvého cezhraničného hosťa v podobe českej crustovej úderky RISPOSTA. Od prvého momentu suverénne najmasívnejší zvuk (2 gitary robia svoje), keď po pomalom úvode rozpohybovali postavy pod pódiom do šialených kreácií. Potom už len masívna likvidácia v svižnejších tempách udávaných nekompromisnými bicími. Rytmika celkovo parádne bublala pod ostrým sekaním gitár, ako aj dvojhlasným revom gitarákov. Takto to mám rád. Songy krátke, úderné, občas s rôznymi zmenami temp, no ani na chvíľu nenudiace. Myslím, že táto banda bola pre mňa vrcholom večera.
Úplný záver obstarali hostia z Junájtidkingdomu BAD BREEDING. Pustil som si pred koncertom nejaké veci na nete z ich debut-albumu a nejak ma to neoslovilo, bo mi to prišlo ako klasický, ničím odlišný anarcho-punk počiatku 80s v štýle Crass, Flux a pod. No tradične som spoliehal, že koncert bude iný. Dobre som predpokladal, hoci úvodné songy v strednom tempe a jednoduchšej aranži na mňa nerobili extra dojem, no potom prišlo prekvapenie, keď banda začala zrychľovať, meniť tempá, objavovali sa melódie. A hoci sa stále zjavovali odkazy na počiatky anarcho-punku, boli vhodne vsunuté do modernejších (tradičný svižný hardcore-punk, nie žiadne metalcorové odpadky). Ich songy to pekne oživovalo. Štvorica mladíkov šlapala naplno a ich výstup len tak sršal energiou. Spevák zliezol pod pódium a v rámci možností mikrofónového kábla sa pohyboval medzi poskakujúcimi postavičkami. Gitarák občas sekal celkom prazvláštne party, no s monotónne duniacou basou (pričom basák nehral vôbec nudne, len šiel svoju linku nekompromisne stále dokola) a nápaditými bicími to tvorilo vcelku zaujímavý celok. V konečnom dôsledku sa mi ich muzika aj ohromne pozdávala. Bolo to niečo málo počuté a svojím spôsobom originálne. Takto namiešaný mix dnes nehrá zas až tak veľa kapiel. Po ich polhodinke bol koniec. Ani neviem koľko bolo hodín. Klub som opúšťal s dobrým pocitom, spokojným úsmevom a samozrejme aj s náručou platní. Kto ten večer sedel kdesi inde môže len ľutovať. Okthoberfest tradične predstavil popri známejších menách aj tie menej počuté, no rovnako zaujímavé. Dúfam, že o rok sa vidíme v značnejšom počte.

-Majto C.-

AGATHOCLES / IRON BUTTER split 7"EP 2018 (Kooperácia)

Agathocles-u, nikdy neni dosť, že ano? hehehe Teraz nám Belgická legenda pripravila, poopravím sa, pozliepala, dve skladby. Pravdaže muzika bola nahratá v inom čase a mieste, ako spevy, ale na to sme si už nejak zvykli od nich. Uťahané, viac menej v strednom tempe sa vlečúce songy s fakt divným spevom.Ako keby sa nejaký škriatok snažil hrať mince core. Počul som od nich už lepšie veci a tento materiál radím k ich priemerným ,až podpriemerným nahrávkám.
IRON BUTTER sú z New Yorku a hrajú zmesku grind/noise a občas mi pripomenú v lepších chvílkách Sore Throat. Veď sem nacápali rovno 14 výbuchov. Hrajú celkom počúvaťelný noise. Zvuk je na pomedzí štúdia a skúšobne a celkom im sekne.
Až si fanatik a chceš mať kompletnú diskorafiu AG, tak neváhaj!!!!!
-Lepra-

BANDCAMP

piatok 1. novembra 2019

MATKA TERESA / SUFFERING MIND split 7"EP 2014 (kooperácia)

Nejak som na toto EP zabudol. Takže napravíme to.
MATKA TERESA je Holandské trio (bicie,gitara,spev), hrajúce grindcore.Nič proti,ale toto je fakt desný zvuk.Poviem vám na rovinu, najviac ma tam desí ten zvuk vokálu.To jemné pískanie, ktoré je čiste technickou chybou nahrávky je už na hranici únosnosti. Pri lepšom zvuku by to bola parádna, intenzívna nahrávka.Takto mám fakt problém to dopočúvať!
SUFFERING MIND, Poľský grind, tu capli, záznam z koncertu s klasickým, neupraveným, koncertným zvukom. Keď si toto odmylíte, tak sa na vás vysype, intenzívny grindcore. Krátke šlehy, ktoré za lepších podmienok by roztrhli lebku.
Celé EP trpí strašným zvukom, čo je fakt škoda, lebo muzika naňom je parádna!

-Lepra-

MATKA TERESA
SUFFERING MIND

NAPALM DEATH IS DEAD / PISSDEADS split MC 2019 (SSGC)

Rišo na svojom labelíku, terorizuje každého slušného kaviarenského metalistu!! DIY ako hrom, kazeta v 50 kusovom náklade a bordel určený naozaj , len pre zasvätených.
NAPALM DEATH IS DEAD, je legendárna noise core formácia z Japonska a ešte predtým, ako napíšem niečo o nahrávke, tak musím povedať moju obľúbenú story, ktorú vyrozprávali členovia tejto formácie, Jančimu z SMS. Ten ich názov vraj tak pobúril jedného fanatického fanúšika Napalm Death, že sa im vyhrážal smrťou.
Najdete tu len jeden song, čo je čistá improvizácia, nahratá v skúšobni SMS. Po ťažkom rozbehu sa na vás vyvalí klasicky noise core. Basa/bicie a hluk ako hrom.
PISSDEADS  je one man band, lepšie povedané noise core projekt z Ruska Klasický raw noise core, sekunové zárezy, garážový zvuk, ktorý je poriadne prebudený. Až chcete roztrhať reprák, toto je na to ideálne!
-Lepra-

PISSDEADS

streda 30. októbra 2019

LIMOKID ZINE 2019



Čas plynie, svet sa točí a občas sa na denné svetlo z podzemia vyhrabe nové číslo Romanovho fanzinu. Opäť raz v neobvyklom formáte s jeho typickou grafikou (aj gramatikou), no tradične aj obsah je bohatý. Ako príloha je samolepka s titulnou grafikou, aka havranom so smrťou v pazúroch. Prečítať si môžete obsiahle a podrobné rozhovory s “nestormi” SK scény z rokov 90-tych, konkrétne so Slimákom z banskobystrickej NYHC úderky M.S.R., abo s Lochym (Testimony, Plusmínus...), či s mladšou a novšou krvou v podobe “londýňana” Louisa Gina abo tepličáka Martina Prysa, spievajúceho v anglickej bande Dead Mans Chest. Zaujímavé sú nielen informáciami o kapelách samotných či scéne, ale aj hojným presahom do rôznych iných tém a oblastí. Skrátka fajn čítanie, ktorého by som prijal aj väčšie porcie a častejšie. Nebolo vytlačených extra veľa kusov, takže ak niekto nemá a túži jeden vlastniť, nech skúsi...

-Majto C.-


nedeľa 20. októbra 2019

SEDEM MINÚT STRACHU / MORAL DISCO EATER split MC 2019 (SSGC Rec)

Už som dlho nič nerecenzoval od našich megaaktívných noiserov SMS. A tu mi Rišo posiela, hneď kazetu, ktorá vyšla na jeho vlastnom labeli v náklade 50 ks. Tak to má presne byť, toto je grindcore od srdca a nie od peňaženky.
SEDEM MINÚT STRACHU drhnú svoju klasiku, 22 bordeloidných noise core vecí, nahustených do jedného tracku. Už ako vždy, aj teraz spomeniem, že je to pocta velikánom noise core, aké sa produkovalo na začiatku 90 tych, rokov. A ja som rád, že práve oni sú zo Slovenska. Moja pocta, ako vždy.
MORAL DISCO EATER sú noiseri z Japonska a drhnú presne to isté, čo SMS, čiže, totálny raw noise core s garážovým zvukom. 8 vecí, tiež zliatých do jednej hnusnej, špinavej, hlučnej hmoty.
Až miluješ, nie je čo riešiť!
-Lepra-

SMS

JACK / SETE STAR SEPT split advance CDr 2019

Od chlapcov z JACK som obdržal toto CDr, čo je vlastne taká predzvesť split 7"EP, na ktorom by mal tento materiál v tejto podobe , aj vyjsť. Otázne je, kedy a kde, ale tým sa teraz nezaoberajme, veď chlapci tento materiál predávajú na koncertoch aj v tejto CDr forme.
JACK tu nastrúhali 4 songy, fakt kvalitného a parádne znejúceho grindcore. Zvuk je hutný,až metalový a hudba, to je čistá učebnica, ako vyzerá a ako by mal vyzerať grindcore. Spev je trocha sprastený a hodí sa tam. Po zvukovej stránke sa jedná u tejto kapely o absolútny TOP, čo som zatiaľ od nich počul.
SETE STAR SEPT je Japonské duo, ktoré za krátky čas zo seba vysoplilo toľko splitov, že to človek ani nemôže všetko stihnúť! Duo basa/bicie, produkuje klasický, bordeolidný grindcore, kde predpokladám, je to celé založené na improvizácii. No a tento štýl ide Japoncom, jednoznačne najlepšie! Zvuk je poriadne podzemný, no povedzme  o poschodie vyššie, čiže garážový. Dokopy 5 skladieb, ktoré znejú celkom zaujímavo.Počul som už pár splitov od nich, ale tento je  jeden, čo sa týka nápadov, z tých lepších.
Dúfam, že to vyjde aj oficiálne, na vinyle, lebo sa jedná o celkom zaujímavý kúsok.
-Lepra-

JACK