DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 8. decembra 2019

CRIPPLED FOX "10 Years Of Thrashing" one side 7"EP 2019 (kooperácia)

Táto Maďarská kapela už oslavuje 10 rokov svojej existencie a pri tej príležitosti vydali chalani, tento, jednostraný vinyl, ktorý obsahuje 5 zásekov.
Kapela už prešla aj poriadnym kolotočom personálných zmien, ale muzika zostávala stále tá istá a to je fakt dobre! Jedná sa o fakt prahistorický crossover thrash. Taký, čo nám v 90 rokoch mixovali napr. Suicidal Tendencies,S.O.D.,D.R.I. To je, že si zoberete základ thrash metalu a do neho namiešate Hardcore, punk , pridáte grády a nahrávka je hotová. Zvukovo je tento materiál, trocha garážový,ale stále má v sebe poriadnu dávku energie. Navyše intro je to isté, čo použili Lawnmower Deth na albume "Ohh Crickey...", takže malá spomienka , na moju oblúbenú kapelu.
Keď miluješ spomínané kapely, tak si šiltovku otoč hore, nasaď šatku, vytiahni kockovú košelu a pome do toho! MOSH OR DIE!!!!!
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 1. decembra 2019

GATTACA / ROSA PARKS split 7“EP 2017 (samovydanie)



Ďalšie z očakávaných splitiek skončilo predminulú jeseň v mojich pazúroch. Zišli sa na nich dve moje dlhodobo obľúbené kapely. Obe majú spoločný, okrem vzájomnej spriaznenosti, aj ženský element vo svojich radoch. Obe ponúkli svoje aktuálne (vtedy) novinky. Obal je tradične spracovaný na úrovni. Obsahuje texty oboch kapiel ako v rodnom jazyku, tak aj anglické preklady + tradičné popisky k ich významom. Mám rád obaly spracované týmto štýlom.
GATTACA ponúka 2 songy vo svojom tradičnom štýle, kde sa miesia prvky emotívneho hardcoru s ťažkým, metalickým crustom. Textovo ide o akýsi koncept, kde oba texty súvisia s právami žien v súčasnej situácii, keď sa za ich ochranu skrývajú kadeaké pomýlené názory mužských jedincov. Najsmutnejšie je, ak si človek uvedomí, že ani 2 roky od vydania tohoto splitu sa situácia nielenže nezlepšila, ale je to ešte horšie, keď už aj cirkev chce rozhodovať o tom, ako so svojím telom majú ženy naložiť. Absurdistan ako sa patrí. Späť k hudbe samotnej. “Přišel čas vymést vlastní zádveří” začína pomalým rozbehom s mierne melodickou linkou gitary v pozadí a skvelou basgitarou. Až po chvíli nastane zmena a bicie ženú vpred preludujúce gitary, striedajúce sa vyhrávky. Ku koncu sa cez dialog Lady s Blumom spomalí a song ukončuje sampel, cez ktorý sa postupne napojí vec druhá, “Moje telo”, ktorá začína pomalou vybrnkávanou, no stále silno mohutnou úvodnou časťou, po ktorej vzápätí príde víchrica gitár a zbesilých bicích. Do toho Lada reve svoje posolstvo, svoj vlastný manifest. Besnejšia vec ako prvá, no rovnako dobrá. Na záver znovu mierne spomalenie a ticho.
ROSA PARKS z Orlové ponúka na druhej strane 3 veci so svojím typickým rukopisom, ktorý rokmi získava konkrétnejšie poznávacie znaky. Úvodná “Limity vzájemnosti” prekvapí až rockovým riffom gitary, ktorý roztočí kolotoč parádnej punkovej muziky plnej skvelých ostrých, no aj tlmených gitár a výraznej rytmiky v podobe úderných Winylových bicích a Blankinej nápaditej basy. Vzhľadom na “vek” nahrávky ešte počuť dvojhlasný spev Blanky s Danom. Textovo ide o stav odcudzenia, izolácie jednotlivca od okolitého sveta v bezpečí svojho virtuálneho spoločenstva priateľov. Holt doba už je taká. Nikto nekladie otázky, nikto nehľadá odpovede. Druhá “Slepá ramena” začína svižnejšou časťou, po ktorej príde mierne spomalenie nasledované pefektnou melodickou vyhrávkou gitary a úplné spomalenie, kde mi Blankin melancholický spev trošku atmosférou pripúmenie bezútešnosť ranej tvorby Michaels Uncle. Potom znovu zbesilosť v duchu Tupak Amaru a zakončenie songu drsnou klepanicou. Textovo o dopade konzumu na svet. Povedané stručne, v skratke, no jasne. Posledná “Sami tvoříme svět” je melodickejšia strednotempovka, ktorá mi stavbou a vyznením trošku pripomína veci poliakov Dezerter, no s jasnými poznávacími znakmi Orlovákov. Ani v tejto veci sa neodflákla textová časť, ktorá je o apatickom prístupe majority spoločnosti, ktora sa “nechá niesť prúdom s oddôvodnením, že nič aj tak nezmôže”. Smutná realita, ktorá prežíva ešte aj dnes a s takýmto prístupom k životu sa s ňou stretávam na každom kroku.
Jednoducho skvelé (žiaľ, stále aktuálne) texty od oboch klapiel. Doplnené ešte lepšou muzikou. U oboch kapiel sa jedná o (pre mňa) vrchol ich tvorby. Ktorá ma kvalitatívne stúpajúcu tendenciu. Ak stále niekto nepočul, nevie o aký kus kvalitného anarcho-hardcore-punku (Rosa Parks), či metalického crust-hardcoru (Gattaca) sa ochudobňuje. Gattaca už má novinky vonku (ešte som ich nepočul), tak dúfam, že čoskoro dajú do obehu aj Rosa Parks.

-Majto C.-



piatok 29. novembra 2019

RAW NOISE APES / S.O.T.E. split 10"LP 2017 (Kooperácia)

Keby ste hladali grindcore zo starého sveta, tak tu máte jeden tutti tip! Dve kapely, ktoré sú si ako
vajce k vajcu podobný. Navyše pre 10 palcové bakelity , mám obzvlášť slabosť.
Grécky grinderos RAW NOISE APES mydlia, klasický old school grindcore a ich nahrávka je popretkávaná intrami z nejakého násilníckeho filmu. Dávajú poriadne starý grindcore, čistá učebnica toho, ako má vyzerať prapôvodný grindcore. Protestujúci, punkový, neotesaný, energický, brutálny. Čistý raw grind! Mne sa to páči, dobrá práca.
S.O.T.E. , ako som už viackrát spomínal, sú pre mňa momentálne jedna z jediných true grindcore kapiel v Maďarsku. Tiež hrajú ten prapôvodný grind s postupmi starých Napalm Death a Agathocles. Tiež dva vokáli ,raw zvuk, sypačky a totálne nasadenie. Presne takto má vyzerať grindcore, keď sa ho chytia ľudia s punk srdcom.
Nemôžem tejto nahrávke absolútne nič vytknúť. Až potrebuješ poriadnu dávku raw grindcore, alebo len tak si vypočuť, že ako znejú korene tohoto štýlu, tu je jedna skvelá nahrávka!!
-Lepra-

S.O.T.E.

nedeľa 24. novembra 2019

BOMBY NA NITRU fest no.3 ,23.11.2019 Nitra,Nová Pekáreň

Takže naša tradícia zostala zachovaná a aj tento rok sme dali dokopy fest v Nitre. Priznám sa, že som mal docela veľké obavy o účasť, kedže ako na potvoru behom mesiaca tu sa zbehlo asi 5 koncertov a dokonca ešte aj v tento deň bol v druhom klube metalový koncert, je pravda, že štýlovo úplne mimo, no bol. Hlavne, že v decembri a v januári tu nič nebude.
Podaril sa mi celkom slušný line up dať dokopy a zároveň sme sa rozhodli, že aj oslávime 30 výročie kapely. ABORTION nikdy nebol na krsty, výročia a podobné ceremónie. Jedinou zmenou bolo, že sme si pozvali nášho bývalého gitaristu Picassa, akby s nami zadrúzgal dva staré songy.
Začiatok som dal dokopy na 19,00,ale vedel som, že bude sklz. Aj bol, navyše mi nevyšiel ani plán s tým, aby to celé zvučil na svojom aparáte Libor, kedže ten zvuk a aparát v Pekárni, je už mimo záručnú dobu. Dali sme to pol na pol a Libor to celkom bravúrne zvládol, bol síce nasračky unavený, kedže odbehol z No Festu, kde tiež zvučil, ale dal to.
DADCARE
Ľudia sa začali pomaly trúsiť a v tomto klube, kým nemáte 400 platiacich, tak to ani nezbadáte. Zo začiatku to vyzeralo celkom biedne,ale bolo ešte dosť zavčasu a tak asi pred 50 ludí  už začali prvý Zvolenský DADCARE. Nová kapela, ktorá ma chytila svojim demáčom a ich fastcore alá Charles Bronson v klasickej zostave, gitara, bicie, spev, bol aj na pódiu, tak isto zaujímavý, ako na ich nahrávke. Malo to štavu a energiu a spevák je na tom s hlasom tak dobre, že vyznie v kapele, ako ďalší nástroj navyše. Len tak ďalej!
HUMAN HUMUS
Po nich nastupujúci Popradčania HUMAN HUMUS, je ako kapela, ktorá funguje už nejaký ten rok, ako dobre namazaný stroj.Ten sa nezadrhol ani dnes. Perfektná, energická dávka grindcore, už začala sekať aj pribúdajúcich ľudí na márne kúsky. Ľudovo povedané nasračky. Nie je čo v ich prípade ,ani len riešiť.
Ľudia sa valia dnu a moje obavy o slabú návštevnosť sa rozplynuli. Dokonca je tu plno ľudí z okolia a dokonca partia aj z .Maďarska. Vidieť, že sa začína budovať tradícia. Veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo som nepokračoval v Bonesawer Party, aj keď to meno má už dlhú tradíciu, názov Bomby N aNItru to prevalcoval po plnej čiare a občas aj je lepšie začať s čistým listom, než pokračovať už pri nejakom 22 pokračovaní.
BUT
Na Česko Budejovicky BUT som bol fakt zvedavý. Videl som ich už párkrát a za bicími, sedí môj dlhoročný známy Zbyňa (ex-Ingrowing) a tak som ich grindcore aj chcel preniesť ,sem na svätou púdu! Pri príchode mi ihneď strčili do ruky, šestku Budvarov a povedali "Všetko nej, ty staříku"
Keď som dal jedno pivo neskôr chalanom zo See you, tak poznamenali "Hele, to jako Brňákovi dáváš toto pivo??" "To se nedělá".
Set odjebali, ako hrom.Medzi songmi, používali aj intrá, takže ich set vyznel celkom dosť mechanicky. Neviem ináč, čo je to za módu, ale stále viac kapiel začína používať v prestávkach, medzi songmi ,sample.nechápem to, či to má navodiť atmosféru,alebo len vyplniť prázdne miesto.
Každopádne BUT išli tiež,ako namazaný stroj. Ono už aj trocha bol namazaný, ale grindcore ala tutti!
SEE YOU IN HELL
Trocha zmeny štýlu a na pódiu už sú Brňáci SEE YOU IN HELL, ktorý s apráve vrátili z Ázijského tour. Kapela už tiež poskladaná za roky zo starých bardov, obohatená o mladú krv za gitarami, ukázala, ako sa hrá punk as fuck. Tiež nie je čo riešiť, tu sa roky pretavili tiež v rutinu. ľudí už pribúda a zo mňa už úplne opadá nervozita, kedže to vidím, že to ukončíme aspoň bez finančných strát.
SANATORIUM
Po nich zase zmena štýlú. Prichádza obnovený SANATORIUM. Priznám sa, že voľakedy sme s nimi odohrali fakt celkom slušné množstvo koncertov a tak ma ich reinkarnácia aj celkom potešila. ale priznám sa, že som čakal, že začnú, kde skončili, čiže v obdobý ich guturálne brutal death metalu. Ale oni sa rozhodli, že začnú tam, kde začali.Od prvých nahrávok, ktoré ešte zneli ako klasický death metal zo začiatku 90 rokov. Tento štýl pochopia asi len tí skorej narodení,lebo som počul, že sa ma niektorí pýtali "To je Sanatorium?" ,"Ano" "Ale veď hrajú úplne niečo iné!". Kto ich nezažil na začiatku ich kariéry, a tak to teraz trocha nepochopí. Intro z prejavu Gerty a ide sa. Pre mňa občas tie až Ironovsky znejúce sóla, zneli divne, kedže som bol zvyknutý na iné. Ale zaznel aj kultový song "Č.Č.K.Č.Č". Pre mňa príjemný výlet do minulosti.
ABORTION
Po nich nastupujeme my, božie vemená ABORTION. Nič moc som ani nečakal, kedže polovica bola už pripitá a polovica, nasračky unavená. Prestavba pódia zaberá celkom dosť času, kedže Sanatorium pred nami používali svoje bicie.Nejako sa nám podarí dať dokopy set a na záver si pozývame, nášho bývalého gitaristu Picassa, ktorý s nami odohrá dve veci. No a ako prídavok zahráme song "Sebec", ktorý pochádza ešte z našeho dema z roku 1992 a vždy keď hráme s Craniotomy, tak to musíme zahrať na záver. teraz ale vytiahneme na podium, hambiaceho sa Halma a dotalčí ho tam Mrtvolka, ktorá zostáva na pódiu a grind/polka ide ako hrom,. Ja viem, žiande torty, striptérky a podobné somariny sa nekonali,ale človek si aspoň uvedomí, že to robí už 30 rokov! Kto vie, budeme mať aj turné po starobincoch? Alebo, pustia ma o dalších 30 rokov z geriatrie na skúšku a koncerte? Toto sú otázky, ktoré mi vtedy nedali spávať! hahahaha.
CRANIOTOMY
Po nás nastupujú CRANIOTOMY a konečne hrajú zase, ako voĺakedy. ich starý spevák Pygo je späť a to hneď aj badať na ich sete. Môžete byť akokoľvek dobrý spevák, keď nemáte charizmu, ste v riti a Pygo v riti nie je! Tá kapela úplne znova ožila ,aj vďaka Dannyho showman produkcii. Proste toto je momentálne v slam detah metale, najlepšie, čo doma máme a basta!  Ľudia na moje počudovanie aj vydržali dokonca a keď zaznel posledný tón , už bolo po druhej v noci.
Suma sumárum, z môjho hladiska sa akcia podarila na parádu, prišlo celkom slušné množstvo ľudí a fakt sa bavili. Spokojné boli aj kapely, takže nie je dôvod na paniku a o rok sa vidíme zase!
P.S. Hadam príde aj "maestro", Rudi, rodák tohoto skurveného mesta! hahahahaha.

streda 20. novembra 2019

Alexander Bilous (GOOD GUYS GO GRIND webzine)

                          MAKE VINYL OR DIE!!!!!!

ďalším človekom, ktorý nám predstaví svojich top 5 albumov, je grindcore fanatik z Ukrajiny, Alexander, tvorca skvelého grindcore webzinu GOOD GUYS GO GRIND.
DYSTOPIA "Human=Garbage" LP
 Keď som prvýkrát počul tento album, neveril som, koľko bolesti a nenávisti obsahuje. Pitch black vibrácie, vás môžu poriadne vystrašiť. Toto je jeden z najlepších albumov v štýle sludge!

EXCRUCIATING TERROR "Expression Of Pain" LP
Jednoducho, je to epický, základný album v histórii grindcore. Rýchle, špinavé a zlé, to čo potrebuje, každý fanúšik Grindcore.

FINAL EXIT "Seasons Are Going In Progress...And Lives Goes On" LP
Tento album môžem opísať tak, že pre niekoho je to odpad a pre niekoho zase poklad. Tento album je  odlišný a jasný. Tento šialený chaos, stojí za to počúvať.

LAST DAYS OF HUMANITY "Putrefaction In Progress" LP
Tento album ma dostal svojimi blast beat rytmami a poriadne pitchshifterovaným vokálom. Unikátny album , ktoré je poriadne tvrdý.

UNHOLY GRAVE "Grind Killers" LP
Jeden z mojich favoritov na Japonskej scéne. Áno zvuk je surový, ale tá divokosť vo vnútri, je neuveriteľná. Pre mňa tento album znamená značku zábavy a šialenstva.

utorok 19. novembra 2019

PRODUKT „Uzaleznieni“ LP 2013 (Pasažer/Tranzophobia/Trujaca Fala/Angry Voice)



Vždy som rád nakupoval naslepo, orientujúc sa len doporučením niekoho, abo len nejakou zmienkou odkiaľsi z časáku, prípadne len z letáku a pod. Možno to pramení v minulosti, keď nebolo toľko možností dostať sa k muzike inak ako ju rovno kúpiť a potom sa triasť nedočkavosťou až do príchodu domov, čo sa ozve z reprákov. Dodnes to robím na koncertoch a zbožňujem to. Tak nejako som sa dostal aj k prvému albumu poliakov Produkt. V tomto prípade síce trošku trvalo, kým prišiel na radu z množstva iných, ktoré som si priniesol z minulého Ffud festu, no ten pocit, keď sa po spustení moje pumpovadlo rozochvelo rýchlejšie, bol rovnaký. Po krátkom intre v titulnom songu (niečo v duchu “Money” od Pink Floyd) sa rozbehne ostrý hardcore-punk, aký mám rád. Jemne melodické gitarové linky, kúsok riffu ako od Kritickej Situace, parádne zmeny. Radosť. K tomu slová, čo o niečom vypovedajú. Konkrétne tu o posadnutí súčasným konzumným spôsobom života, kedy ľudia za dôležitejšie považujú klimatizované autá, upravené nechty, kreditné karty bez limitu. Žiadne ohľady na utrpenie a chudobu v krajinách tretieho sveta, kde sa vyrába ich pohodlný život. Tieto témy pokrýva aj nasledujúci song “Promocje”. Kapela sa nevyhýba ani témam psychologickejším, kde zaujímavo popisujú temnejšie pochody ľudských myslí (“Rana”), pocitov odcudzenia a prázdnoty (“Puste serca” abo “Blogoslawione miasto”), Celkovo texty tvoria dosť podstatnú časť tvorby tejto bandy. Hudobne ide o svižný hardcore-punk poľského typu. Silno mi to pripomína rané nahrávky kapiel ako Schizma či Czarnobyl Zdrój. Gitarový dvojzáprah vyrezáva jeden skvelý riff za druhým, občas nejaká melódia. Pričom ani basa nezostáva utlačená kdesi v úzadí. Je dostatočne výrazná a neprepočuteľná. Občas sa objaví pomalšia pasáž (celé songy “Rana”, “Jest czego sie bac”, či “Puste serca” sú vo voľnejších tempách. Rovnako ako úvod B-strany, i keď po chvíľke sa song “Tepe zaciecie” rozbehne do stredne rýchlych otáčok), no váčšina songov stojí na rýchych tempách a duniacej base. Kto miluje poľský punk. Nemá čo riešiť. Táto banda je povinnosťou, najmä ak ťa už nebaví stále dokola obracať pár starých platní, tu je možnosť rozšíriť svoje obzory. (ja viem, že v Poľsku ich len pár nevyšlo ani náhodou). Som spokojný a ani po roku a pol platňu do depozitára neodkladám, ale pravidelne po nej cifruje ihla gramca.

-Majto C.-


nedeľa 17. novembra 2019

AGATHOCLES / H.407 "For What? For Who?" split 12" LP 2019 (kooperácia)

Tak keby som si ani nemal už pustiť toto LP a ohodnotiť ho, tak by dostalo 10 z desiatich, za spracovanie. Už dlhšiu dobu som takto pekne spracovaný vinyl, nevidel. Jedná sa o redíciu tohoto splitka, ktorý už vyšiel v roku 2006. Vyšiel len na CD a teraz sa mu dostala aj zaslúžená, luxusnejšia verzia na vinyle.
AGATHOCLES tu majú 11 songov. Je to také best of ich hitov. Nahrali vlastne koncertný set, obsahujúci všetky ich hitovky ako "Cheers mankind cheers" , "Kill your fucking idols" a mohol by som pokračovať, každú skladbu zaručene budete poznať. Zvuk je docela divný, lebo gitara keď zadre kilo, tak vám skoro vytrhne reprák.
H 407 je Poľská, zajebište grupa. Hrajú ten typický grind/death, ktorý bol charakteristický v 90 tých rokoch. Takto zneli vtedy kapely, čo sa snažili o grindcore,ale v kapele bolo viac metalistov. Pre mňa osobne, dosť nudná nahrávka.
Zaujímavosťou sú aj preložené texty do Polštiny a to aj vrátane Agathocles. Pekná práca vydavateľov a na vinyle vyšlo jedno, už zabudnúté dielko. Či to chceš mať, rozhodneš ty!
-Lepra-

sobota 16. novembra 2019

ENNOIA "Soul Sculptors" CD 2019 (Samovydanie)

Ostravská kapela ENNOIA , podľa vlastných slov hrajúca zmes deathcore/death a metalcore, nás poprosila o vyjadrenie názoru k ich debutovému albumu. Kedže nikto z nás, podobnú muziku nepočúva a ja osobne som si doteraz o sebe myslel, že mám prehľad, tak sa posledné roky strácam v návale štýlov a škatuliek. Ale beriem to ako výzvu. Dosť tvrdú výzvu, kedže už asi mesiac počúvam toto CD a to a neviem odhodlať napísať o tom niečo.
Ano, nepočúvam túto muziku, je tak ďaleko všetkému čo u mňa má hodnotu, ako minimále cesta k Jupiteru.Ale dáme to!
Po vizuálnej stránke, je to dotiahnuté k úplnej dokonalosti. Digipack, ktorý je pestrý,ako strelnica na hodoch. Pätica mladých chlapcov a so speváčkou na čele , sa nám snažia dokázať, že svetovo im to ide aj v Ostrave. Čiastočne majú pravdu, lebo zvuk zabíja a celková celá nahrávka je fakt na vysokej profesionálnej úrovni.
Hudba. To je zmes momentálne letiacich štýlov alá Jinjer a Arch Enemy. To znamená, že zoberiete pár dobrých death metalových riffov, utrigrujete bicie do podoby, že znejú , ako kozmická loď , dáte tam poriadny ženský growling, občas zatnete do čistého spevu. Má to aj groowe poriadny, ale čo mi tu chýba, je (kedže už hrám pre dav), hitovosť. Áno, očakával som viac melódií, ktoré si budem popevovať, ako z rádia a ono sa to tu deje len občas. Ale gitary už tak silne onanujú, že občas to znie, ako výherný automat v krčme. Privítal by som tu viac chytľavejších pasáží. Má to potenciál na to,ale netuším, aké sú zámery kapely. Až chce zostať v Ostrave, tak toto je nadštandardná muzika.Až chce do sveta, tak treba viac zapamätatelných melódií. Netvrdím, že ich je tu málo, ale kapela má aj na viac, lebo hrať vedia, speváčka ide ako hrom, produkcia je dokonalá, tak nevidím dôvod s tým niečo robiť!
Kapela zabŕdla do štýlu,ktorý už má celkom prísne kritériá.Toto má tendenciu stáť na pódiu , pred 20 tisícovým davom a to sa už treba riadiť nekompromisným svetom pop metalu.Áno nazval som to pop metal, nie je to hanebné, je to stav, keď už chcete osloviť poriadny dav. Táto kapela na to má, ale je na nej, ako naloží s touto devízou. Prvý krok už urobili!
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 10. novembra 2019

INSANIA „Na počátku byl spam“ LP 2017 (X Production/Redblack/Magick Disc Musick)




K tvorbe tejto kapely môže mať človek len dva postoje. Buď ju miluješ, abo nenávidíš. Nepoznám nikoho, kto povedal, že čosi od nich môže a čosi nie. Buď ťa mrazí, abo nie. Aj keď je pravdou, že zhruba v období vydania “Kult hyeny” môj obdiv na nejaký čas ustrnul a trvalo dosť dlho, kým som prišiel na chuť tomu masívnemu, podladenému smeru, ktorým sa banda vydala. No dodnes ho nemám na žiadnom nosiči, ako aj nasledujúci titul “Zapal dům, poraž strom” a hoci som ich už oba niekoľkokrát počul a nachádzam k nim cestu, fyzicky som do rúk zobral až posledný “Na počátku byl spam”. Už provokatívny titul s priliehavým motívom obalu dával tušiť, že Poly bude hrýzť do ruky s obrovským zlatým prsteňom a nenechá na hlásaní istých inštitúcií suchú niťku. No nakoniec tak učinil len v úvodnej “Nebe a Nietzsche”. Ostatné sú textovo niekde inde. Veľa streľby, veľa bolesti, krvi a negatívnych ľudských emócií a vlastností, Povedal by som, že sú značne temné, aj keď vďaka Polyho hraniu so slovami a množstvu sarkazmu sa dá častokrát až pousmiať nad ich výpoveďou. A práve toto považujem za najväčší klad súčasnej tvorby tejto bandy. Použitie rodného jazyka, ktorého bohatosť dokáže Poly využívať až skvostne. Ak by aj muzika na albume bola slabšia, texty by všetko hravo dorovnali. No v tomto prípade tomu tak nie je. Ani v tomto smere Insania nič nezanedbala a muzika sa vďaka parádnemu zvuku skvelo dopĺňa s textami a tvoria šľapajúcu entitu derúcu sa do mysle a zaliezajúcu do každého zákutia, odkiaľ ju ťažko vyhnať (ak by aj niekto chcel). Hneď úvodný, ťažký, valivý nástup sprevádzaný deklamovaným spevom, ktorý postupne graduje až v refréne exploduje, dáva tušiť, že sa budú diať veľké veci. A hoci som ho za ten rok a kúsok už párkrát otočil, stále na mňa pôsobí rovnako ochromujúco. Zdrapí ma do pazúrov a trasie mnou na všetky strany a do tváre mi prská sliny, že chcíplo nebe. Rovnako mi berie dych, ako perfektne vyznejú jednoduché nápady prizdobené kudrlinkami no zbytočne neprearanžované. Podobne na mňa fungujú aj ďalšie songy. Všade si nájdem stále čosi, čo ma aj po x-týkrát poteší a nadšenie neprechádza. Je jedno, či je to “Ať kypí žluč”, ktorá je tak slizko vtieravá a znepokojivá svojou atmsoférou, ako aj rytmikou a jednoduchými klávesami. Text je pritom parádne trefný na dnešnú dobu. Abo “Co zní temně musí ze mě”, ktorú otvorí škripot klávesovej linky. Svojou jednoduchosťou konkuruje starším veciam amíkov Prong, no prekonáva ich zaujímavejšími bicími, ako aj gradáciou songu smerom k refrénu. Prekvapí klavírové sóličko. Je to kumšt ako sa patrí. Veľmi dobre znie aj vyhrávka znejúca ako hraná na sitár pred refrénom “Mokré sny o smrti”, čo je vec, kde sa striedajú pomalé slohy s nadupanými uháňajúcimi refrénmi. A takto by som mohol vytiahnúť z každej veci čosi, no je to zbytočné. Radšej raz počuť ako x-krát čítať. A verte, že len raz počuť nebude stačiť. Tento album Insanie núti do opakovaného počúvania, ktoré asi prestane až s vydaním nového. Najlepším dôkazom je, že ani po tak dlhom čase stále necítim potrebu ho odložiť a vypočuť si aj nejaké staršie. Už aby tu bol ten nový, to by mohlo zlomiť to kúzlo, ktorým som spútaný. Je len jedniná vec, čo mi extra nešmakuje. A síce vinylový bonus elektro verzia staršej veci “Letíme dál”. Radšej mám originál z cd “Out”. No to je len drobná škvrnka, ktorá sa však netýka albumu, ktorý je dokonalý, ale len bonusu. Ak ešte nedržíš a nepočúvaš. neváhaj.

-Majto C.-




OKTHOBERFEST 2019 - 5.10.2019 Trenčín, Klub Lúč




Tento rok mi všetko trvá neskutočne dlho, tak aj tento útvar bude skôr spomienkou ako reportom v pravom slova zmysle, bo mi spod rúk lezie až mesiac po konaní akcie.
Toho večera bolo sychravé jesenné počasie. Nepríjemný chlad ale neprenikol do útrob klubu, kde sa zišla síce početná spoločnosť, no pravdupovediac som čakal aj trošku väčšiu účasť. Najmä vzhľadom k tomu, že sa akcia zredukovala len na jednodňovku a playlist bol nabitý vcelku zaujímavými bandami. Opäť raz zvíťazila u mnohých lenivosť a chuť zúčastniť sa akcie len na sieti. Každého slobodná voľba. Ďalším prekvapením bolo, že hoci bol začiatok avizovaný na 20-tu, začalo sa na Trenčín relatívne skoro. Ešte do 21-ej chýbala nejaká tá štvrťhodinka.
Program otvorila mladá skupinka ľudí kol trnavského Kubíku, pod názvom AHOJ. Hudba, ktorú štvorica produkuje miesi v sebe rôzne vplyvy. Chvíľami staré francúzske emo, chvíľami drsný crustoidný punk s hysterickými jačákmi, aké by som od tak útlej dievčinky nečakal. Kde tu klepanica s psycho gitarou jak od novozélanďanov Hollywoodfun Downstairs (ktorí tu hrali na prvom ročníku), potom zas melodická gitarka. Zaujímavo namiešaný koktail, ktorý však trval len chvíľku, bo kvartet po cca štvrťhodinke dohral. Pekný začiatok.
Po krátkej pauze a dlhom ladení gitary začali ďalší trnavabojs WILDERNESS svoj šialený punk set, kde zazneli veci známejšie aj menej známe. Nechýbali ani Denisove prejavy medzi skladbami, hoci sa mi zdali také menej trefné a kratšie ako obvykle. Možno chlopi nemali svoj deň. A možno som len rozmaznaný všetkými ich vystúpeniami, čo som doteraz videl. Škoda toho zvuku. Tá gitara narobila šarapatu.
Ďalšou položkou sa stala bystrická štvorica PIVNICA, ktorí hneď skraja spustili príval svižného, melodického hardcore-punku. Bubeník hnal kapelu furt dopredu, no nechýbali ani rôzne rytmické zmeny a vsuvky, ale gró tvorili rýchle tempíčka. Gitarák dával vcelku zaujímavé riffy. Pri mnohých som si v duchu spokojne zamľaskal. Aj spevy boli fajn. Musím povedať, že ma to ohromne zaujalo, dokonca viac ako ochutnávka ich čerstvého albumu na nete, kde mi najviac popod fúz nešli spevy. Síce som si nestihol od chasníkov kúpiť ich asfalt “Fragmenty”, no isto to napravím. Ich výstup ma presvedčil o kvalitách ich tvorby.
Po trojici domácich spolkov prišiel rad na prvého cezhraničného hosťa v podobe českej crustovej úderky RISPOSTA. Od prvého momentu suverénne najmasívnejší zvuk (2 gitary robia svoje), keď po pomalom úvode rozpohybovali postavy pod pódiom do šialených kreácií. Potom už len masívna likvidácia v svižnejších tempách udávaných nekompromisnými bicími. Rytmika celkovo parádne bublala pod ostrým sekaním gitár, ako aj dvojhlasným revom gitarákov. Takto to mám rád. Songy krátke, úderné, občas s rôznymi zmenami temp, no ani na chvíľu nenudiace. Myslím, že táto banda bola pre mňa vrcholom večera.
Úplný záver obstarali hostia z Junájtidkingdomu BAD BREEDING. Pustil som si pred koncertom nejaké veci na nete z ich debut-albumu a nejak ma to neoslovilo, bo mi to prišlo ako klasický, ničím odlišný anarcho-punk počiatku 80s v štýle Crass, Flux a pod. No tradične som spoliehal, že koncert bude iný. Dobre som predpokladal, hoci úvodné songy v strednom tempe a jednoduchšej aranži na mňa nerobili extra dojem, no potom prišlo prekvapenie, keď banda začala zrychľovať, meniť tempá, objavovali sa melódie. A hoci sa stále zjavovali odkazy na počiatky anarcho-punku, boli vhodne vsunuté do modernejších (tradičný svižný hardcore-punk, nie žiadne metalcorové odpadky). Ich songy to pekne oživovalo. Štvorica mladíkov šlapala naplno a ich výstup len tak sršal energiou. Spevák zliezol pod pódium a v rámci možností mikrofónového kábla sa pohyboval medzi poskakujúcimi postavičkami. Gitarák občas sekal celkom prazvláštne party, no s monotónne duniacou basou (pričom basák nehral vôbec nudne, len šiel svoju linku nekompromisne stále dokola) a nápaditými bicími to tvorilo vcelku zaujímavý celok. V konečnom dôsledku sa mi ich muzika aj ohromne pozdávala. Bolo to niečo málo počuté a svojím spôsobom originálne. Takto namiešaný mix dnes nehrá zas až tak veľa kapiel. Po ich polhodinke bol koniec. Ani neviem koľko bolo hodín. Klub som opúšťal s dobrým pocitom, spokojným úsmevom a samozrejme aj s náručou platní. Kto ten večer sedel kdesi inde môže len ľutovať. Okthoberfest tradične predstavil popri známejších menách aj tie menej počuté, no rovnako zaujímavé. Dúfam, že o rok sa vidíme v značnejšom počte.

-Majto C.-