DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.

pondelok, 20. októbra 2014

AVVIKA „s/t“ LP 2014 (Music For Liberation / Carpath Bears)

Bratislavskí Karpatskí medvedi sa okrem organizovania koncertov angažujú aj v občasnej vydavateľskej činnosti a tento dvanásťpalec je ďalším počinom s ich logom. V parádnom sieťotlačou ozdobenom kartónovom obale s vloženou trojjazyčnou textovou prílohou (nakoľko sa jedná o anglicky spievajúci česko-švédsky projekt). Veľmi sympatická vec – presne toto som mal rád na vydaniach Malárie records na počiatku 90s.
K hudbe samotnej. Na albume sa nachádzajú 2 monštrózne songy, pričom prvý „Fire“ otvára intro ladené do dark-ambientu, kde sa do klávesovej slučky ozýva hrkot raťazí, aby sa po štyroch minútach vynorila krásna post-rocková vybrnkávaná gitara podporená slákmi a postupne sa napájajúcimi decentnými bicími s basou, ktoré vystriedajú drsné riffy gitár a chrapľavý škrek do valivého, pomalého tempa. V polovici sa song znovu stíši a opäť zaznejú post-rockové, jemné gitary a hovorený sampel a postupne pekne vygradovaný motív, ktorý naberá na intenzite cez zahusťujúce sa údery bicích a skončí výbuchom zefektovaných gitár a striedania uškriekaného spevu s čistým ženským chorálom, po ďalších drsných slohách sa cez sampel s typickým škrípaním bŕzd zastavujúceho vlaku song dostáva k záveru.
Druhý song nazvaný „Eternal Treblinka“ začína šumením dažďa a čistou gitarou, do ktorej sa postupne pridá ženský hlas odriekajúci text a opäť decentné sláky a postupne pridávané bicie, ako aj druhá gitara s basou. Po chvíli sa strhne prudké crust-hardcore tempo s drsným ženským revom a decentnou gitarovou vyhrávkou v pozadí. Song sa ešte párkrát premení, čo do rýchlosti, či intenzity. Je v ňom veľa skvelých pasáží, či už hudobných, či vokálnych. Povedal by som, že sa mi pozdáva o trochu viac ako song na áčku. Hlavne sa mi zdá členitejší.
Celkovo je celý album výborný dark-hardcore s emotívnymi a post-hardcore prvkami, ktorý sa skvelo počúva a tak skoro sa nepreje. Myslím, že pre ľudí, čo sa radi nechávajú unášať pomalšími, náladovejšími albumami, je tento správnou voľbou. Ale pozor, vyšiel len v 250-kusovom náklade, tak by som dlho nerozmýšľal...

-Majto C.-





nedeľa, 19. októbra 2014

MESRINE „Bad Seed... Spoiled Blood“ 7“EP 2014 (Uranium Overdose rec.)

Quebecký grindery Mesrine a Trenčiansky label Uranium Overdose si zrejme skvele rozumejú, keďže im už druhý singel po sebe vychádza práve tu. Mesrine sú kapela, ktorá má na konte kopu nahrávok a splitiek, niektoré sú parádne, niektoré zas trochu nuda, ale táto je jednoducho perfektná. Tu sa s tým vôbec nesrali, kopli do vrtule a nahrali kurva fix cecky blesky dobrý matroš. Nasekali sem sedem delobuchov, ktoré odpaľujú jeden po druhom aby ti v rýchlosti natlačili do gebule svoj svižný old school grind. Rýchle strojové klepačky striedajú crustové útoky s hrubým záhrobným vokálom. Trochu odlišnejšia od ostatných je prvá skladba z béčka s dvojkopákovým deathmetálovým feelingom čo je fajn zvolnenie tempa, ktoré sa však velmi rýchlo vráti do rýchlych otáčok. Posledná je zas sekundová vypalovačka a ide sa zas pekne od znova. Bubeník je ako pneumatický drtič, ktorého regulátor rýchlosti sa zasekol a nekompromisne ničí všetko čo sa dostane do jeho blízkosti. Čistý a vyvážený zvuk mal na starosti gitarista Jack a je cítiť, že si dal na tom záležať čím presne vystihol to čo táto kapela potrebuje a kde je ich sila. Tematicky je tvorba Mesrine stále plná násilia, smrti, a vraždenia (strach je mocný nástroj ako dosiahnuť svoje najvyššie túžby...len boh vie kto som, moje obeť ešte nie) čomu je prispôsobený aj čierno biely obal z dielne Nekrovalium (gitara 2 Minuta Dreka ). Singel vyšiel v 520 kusovom náklade, všetky v modro purpurovej farbe a aj keď tak rýchlo ako začne tak aj skončí, určite neomrzí ani po niekoľkých otočeniach. Grindery, vrelo odporúčam!!!!!!!!

Jan IP



pondelok, 13. októbra 2014

LOOKING FOR AN ANSWER „Eterno Treblinka“ LP 2011 (Power It Up)

Voči grindcoru a veľkým albumom v tomto žánri obvykle zaujímam zdržanlivejší postoj, no raz za čas sa stane, že ma nejaký album zaujme a odhodlám sa zadovážiť si ho. To je aj prípad tohto 3 roky starého titulu španielskej mlátičky Looking For An Answer, ktorú som predtým registroval len po mene a hudobne len vďaka split 10-palcu s Ratos de Porao. Po vypočutí ukážky z tohto albumu som vedel, že toto chcem mať doma. Parádny hustý grindcore s brutálnym zahuhlaným zvukom gitár a spevom ako zo skrine (začínam badať, že ak zbadám kdesi logo Power It Up, asi to bude pokrm vhodný aj pre moje uši, bo v poslednom čase som od nich natrafil len na samé grindové chuťovečky). Hneď po zazneni druhej „Campo de exterminio“ som sa vrátil späť v čase do dávnych 90s a spomenul na staré tituly Agathocles (taký „Black clouds determinate“ napríklad) či ranné nahrávky Haemorrhage, ktoré som vtedy držal vo veľkej úcte. A práve Haemorrhage mi evokuje aj ústredný riff a tempo štvrtej veci „Tapias de cementerio“, len spev je masakrálnejší. Zaujímavá je aj „La pesta roja“ so spomaleniami, čo mi zas evokuje starý Carcass. Dobrá vec je aj „Ecoterror“, kde po krutej víchrici príde spomalená stredná pasáž po chvíli zavalená ďalšou sypanicou. V mnohých častiach mi to pripomína dávny kultový debut „World downfall“ Terrorizer, či pre mňa najzaujímavejší titul „Realm of chaos“ anglánov Bolt Thrower (napr. B-stranu otvárajúca „Terror carnivoro“, len nemá tak brutálne podladený zvuk ako angláni vtedy). Dobre znie aj „Supremacia ética“ s pomalším úvodom, ktorý sa po basovej vyhrávke tradične rozbehne do nehoráznych klepaníc. Ako sa na správny grindcorový album patrí, nesmie chýbať cover. Chlapi vybrali skorominutový titul „Running through the blood“ od Fear Of God. Čerešničkou za touto kolekciou je posledná „Holocausto diario“, ktorá začína tiež hutným pomalým úvodom, aby sa neskôr striedali klepanice s pomalými časťami a stredne rýchlymi partmi. Jednoducho parádny 17-položkový album, ktorý počúvam už niekoľko mesiacov a stále ma baví. Kapela v podstate neprináša nič nového, no to ako hrajú a ako to celé znie, robí z tohto titulu pre mňa niečo výnuimočné. A pritom vyslovene nikoho nevykrádajú, to len vo mne ožívajú spomienky na staré nahrávky, čo kedysi oblažovali moje sluchovody.

-Majto C.-



STRUGGLING FOR REASON „Mental Disasters / Natural Diseases“ CD 2013 (2K10 Records)

Belgická kapela neznáma v našich krajoch, no dostatočne aktívna a toto je jej 4-tá nahrávka vydaná na cd, Na všetkých predošlých bolo to, čo sa dá počuť aj tu – svižný melodický punk rock mixnutý s melodickým hardcorom v duchu kapiel ako napr. Bad Religion, Pennywise, Ignite či New Mexican Disaster Squad. Na albume je 7 nápaditých songov, ktoré znejú na prvé počutie vcelku jednoducho, no to je len klamlivý dojem, bo pod lesklým povrchom sa toho odohráva pomerne dosť. Nie je núdza o rôzne rytmické zmeny, či zasekávačky, všade plno parádnych gitár nad ktorými tróni suverénny vokálny prejav basáka, ktorému zdatne sekundujú obaja gitaristi. V prvej „All the way“ chlapi sypú svižný punkrock, ktorý v polovici spomalí a na rad príde aj pomalšia húpavá „Biohazard-pasáž“.“Black butterflies“ je plná skvelých doprovodných gitár a jemných vyhrávok, ako aj skoro až rockandrollových sóličiek, pričom plynie v pekne svižnom tempe a deje sa tam toho vskutku dosť, opäť dôjde aj na krátke húpavé časti, ktoré song spestrujú. Spestrujúcimi elementmi sú aj celé songy. Napr. taký „Thin red line“ hraný v stredne rýchlom tempe, či „Like a ghost on your back“, ktorý je v strednom tempe opäť s parádnymi vyhrávkami. Alebo aj záverečný „Dead letters“, ktorý po úvode v strednom tempe na chvíľku zrýchli, aby sa po sólovom basovom výjazde vrátil späť k pôvodnému tempu. Skrátka tvorba tohto belgického kvarteta je zaujímavá a stále sa tam dá nájsť niečo, čo ste predtým prepočuli. A navyše sa pri tom skvelo šoféruje. Milovníci melodických záležitostí by si mali povinne zohnať aspoň jednu nahrávku tejto skvelej partie.

-Majto C.-


WHITE LUNG „Songs Of The South“ 7“EP 2013 (Deranged Records)

Odkedy som tieto kanadské divožienky a jednoho divocha videl naživo v Trenčíne, doslova sa teším na každú ich novú nahrávku. Tak po skvelom 2 roky starom druhom albume „Sorry“ vydali v minulom roku tento singel, na ktorom sú dva songy vyvedené v ich tradičnom štýle, čiže dravý punkrock s jednoduchou zemitou rytmikou, originálnou gitarou a výrazným hlasom. „Blow it south“ pokračuje tam, kde skončil posledný song z albumu, no kvartet tu svoj osobitý rukopis doviedol k ešte väčšej dokonalosti. Tempo je skôr rýchlejšie a hoci zachovali tradíciu v jednoduchosti rytmiky, predsalen je skladba trošku členitejšia. Chvíľami to znie ako burácajúce časti nejakej emocorovej kapelky, no trošku rýchlejšie zahraté. Aj Mish Way tu viac pracuje s hlasom, nehovoriac o Kennethových skvelých trilkujúcich gitarových vyhrávkach, podľa ktorých túto kapelu musíte rozoznať medzi zástupmi iných. Druhá „Down with you“ síce začne dravým riffom, no potom opäť príjemný trilk gitary v slohách prestriedaný drsným riffom v bridžoch a refrénoch. Tempo rovnako svižné ako na strane prvej a spev tiež rovnako premáknutejší. Song nekompromisný, rýchly a krátky, že nezostáva iné, ako singel párkrát popretáčať dokola, no aj tak vo vás zostane hlad po ich tvorbe. Myslím, že kapelka pekne dozrieva a v budúcnosti môže ponúknuť ešte veľa dobrej muziky. Kto sa k nej ešte nedostal, mal by to napraviť. Pre mňa jedna z najlepších kapiel posledných rokov.

-Majto C.-



streda, 8. októbra 2014

ZDARR "AR23" CD

Teraz trochu z úplne iného súdku, dostal som to na recku, tak reku sme blog nadžánrový, hlavy otvorené, muzika je to pekná tak prečo nie? Zdarr je v skratke akýsi poloopilecký, zľudovatelý folk z českého Mostu, ich vlastnými slovami: "otvorená akustická fúzia". Presne, ťažko asi vymyslieť niečo lepšie, je to akustická muzika a je v nej hocičo a skoro všetko. Mne to znie hodne klezmer, poprekrúcaný folkom, ľudovou hudbou či polkou, občas ľahká nálada slnkom prehriatych balkánskych krajín, miestami punková veselosť Znouzecnost či zablúdené blues, proste také to pesničkárstvo na pekných textoch, tu veselé tam zadumané ale nie beznádejné, Zdarr zdvihnú náladu aj polomŕtvemu koňovi. No, ak teraz valíte oči, tak áno, samozrjme móžete, neni to žiadny punkmetal ... ale kto by si občas k pivu, na dedinskej honcovačke, nadránom na chate či sám v aute keď ho nikto nevidí nezarúúkal " na ceste z pouti, svět se mi hroutí, héééj nananáá hééééj ..."!? Ja veru moc rád! Alebo to kúpte frajerkám alebo maminám na vianoce, a môže sa vám to s nimi páčiť tajne tak ako Nohavica, Čechomor alebo čo ja viem čo.
-RadoKAZ-

http://bandzone.cz/zdarr

pondelok, 6. októbra 2014

ALUCARDA "D.F.F.L" Demo

tu neni vóbec o čom, nehanebne a perfektne vykradnutý Satan's Satyrs a Electric Wizard, bodka. Keby som ako chcel okecať toto demo, nedá sa a neverím, že niekto napíše niečo iné. Sabaty, motorky, satan, punk, strigy, fúzzatý doom ... haha, teraz pozerám, že to majú všetko takto pekne aj v booklete v ďakovačke! Pecka muzika pre zlých chlapcov, dajte bacha, chystajú veľkú dosku, z tejto dánskej kapely bude hit roka! Vďaka oblude zo Stožka, že mi túto bandu dohodil!
-RadoKAZ-
alucardafuzzcult@hotmail.com
https://www.youtube.com/watch?v=Bp8eDO45QDg

nedeľa, 5. októbra 2014

DISCHARGE, ADACTA, ANGRY BRIGADE, PUSSY TERROR – 4.10.2014 Trenčín, Klub Lúč

Ten mesiac, odkedy som zistil, že táto akcia sa koná, ubehol ako všetok čas v poslednej dobe – čiže rýchlo, a ja som zas večer nakráčal do Lúča. No, nakráčal znie honosne, vzhľadom k tomu, že som pri vchode strávil niečo vyše hodiny, bo z mne nepochopiteľných dôvodov sa čakalo, kým budú na mieste všetky kapely, až potom sa vpustia ľudia do klubu. Čudné, ale sral to pes – náladu mi to nezobralo a čas som trávil debatami s ľuďmi zo všetkých kútov našej malej. Nebola síce až tak hojná účasť, ako som predpokladal, no aj tak sa tu zišlo vcelku dosť postáv. Týmto zdravím Žilinu, Malacky, Šurany, Košice, Čadcu a vlastne všetkých.

Večer s miernym oneskorením otvorili tri slečinky z Poľska (na ktorých príchod sa v podstate toľko čakalo) pod názvom PUSSY TERROR, no svojmu názvu nedostáli, bo ich tvorba bola vcelku počúvateľná. Valili taký jednoduchší punk, kde sa dali nájsť aj dobré pasáže a neznel úplne zle, no bolo cítiť, že slečny ešte potrebujú vyzrieť, bo to pôsobilo ako celok dosť neškode. Drápky vystrčili akurát v posledných dvoch songoch – tie sa mi dosť pozdávali - taký dravý punk s ostrou gitarou a dvomi ukričanými vokálmi. A ešte postrádali niečo, čo na poľskom punku zbožňujem: nespievali v rodnej reči, čo je podľa mňa veľká škoda. Ale ako prekvapenie a prísľub do budúcnosti túto bandu beriem.
PUSSY TERROR
Po slečinkách sa na pódiu rýchlo nastavila pražská pětka ANGRY BRIGADE, na ktorých set som bol extra zvedavý, bo už svojho času v Boogičku ma to celkom bralo, len v tamojších zvukových pomeroch to bolo nezrozumiteľné. Tento dojem chlapi rýchlo napravili a behom prvej skladby som spokojne pokyvoval hlavou a nechal do seba prúdiť ten príval surového crust punku. Sádzli do nás song za songom v rýchlom slede a dobre sa na to pozeralo a počúvalo. Spokojný s výkonom pražákov som bol nielen ja. Dosť ľudí sa nechalo strhnúť na besnenie pod pódiom.
ANGRY BRIGADE
Tretí sa na pódiu zjavili borci z metropoly ADACTA. Na ich set som sa čakal z viacerých dôvodov. Jeden bol, že v Lúči som ich videl vždy s parádnym zvukom, ďalším, že som si chcel napraviť mienku po ich sete na Ffude, ktorý mi vážne nesadol. A že si chlapi veru u mňa reputáciu zas vrátili do starých koľají. Maximálne parádny crust-hardcorový výplach čo do nás nahustili nemal skrátka žiadnu chybičku. Zvuk masakrálny a masívny, že občas nevynikli niektoré gitarové vyhrávky vôbec nevadilo, ako celok to valcovalo. Zaznelo zopár nových songov a musím priznať, že sa teším, keď sa objavia na nejakom nosiči, bo chuť mi veru narobili riadnu. Znovu len spokojné pokyvovanie hlavou a besnenie pod pódiom naberalo na intenzite.
ADACTA
No a konečne pred pol dvanástou sa na pódium postavili páni, kvôli ktorým tu ten večer bolo toľko ľudí. Otcovia jednej odnože punku DISCHARGE. Vzhľadom na zvukovku v podvečerných hodinách pred príchodom ľudí, dlho nezdržovali, len doladili gitary a hneď do nás vysypali „Hear nothing see nothing say nothing“ a vzápäti „The nightmare continues“ a bolo vymaľované. Na pánoch bolo vidieť, že sú pri chuti a v ich telách je uväznený stále ten mladý rebel jak v dávnych 80-tych. Zazneli aj iné staršie kúsky (Hell on Earth, „Why?“, „Massacre of innocence“...), no neopomenuli ani novšiu tvorbu nultých rokov tohto milénia ako napr. „You deserve me“, „Hell is war“, „War is hell“ a iné. Skrátka sa hral prierez tvorbou a znelo to viac ako dobre. Nikdy som nebol extra veľkým fandom tejto bandy (v podstate som počúval len kultový „Hear nothing see nothing say nothing“), no musím uznať, že naživo ma to bavilo až neskutočne, hoci som mal pred koncertom obavu, aby som nebol sklamaný ako svojho času všetci, čo sa tešili na vystúpenie Doom. V tomto prípade tomu tak nebolo a domov som odchádzal maximálne spokojný. Skvelá muzika, parádne nasadenie a dojem nepokazili ani drobné nedostatky, ako výpadok gitary v jednom songu, či nezrovnalosti dvoch týpkov, ktorí chceli silou mocou stiahnuť speváka z pódia. Hodinový punkovýkolovrátok stál za to.
DISCHARGE
Koľkokrát za život vám zahrá nejaká legendárna banda takpovediac za humnami? Tí, čo sedeli doma, môžu ľutovať, že sa nezúčastnili. Ja by som touto cestou vyzval organizátora, nech skúsi vybaviť aj nejaký set Broken Bones (v podstate celá nová zostava BB tvorí aj Discharge), bo túto legendu by som si oveľa radšej vychutnal, no za koncert Discharge som vďačný...

-Majto C.-

fotky: Mirec


sobota, 4. októbra 2014

CULTURE DEVELOPMENT „You, Me And Nobody Else“ CD 2013 (d.i.y.)

Nie každá nahrávka mi sadne do každého počasia a presne to je aj prípad tohto albumu mladého macedónskeho tria. A na chladné jesenné rána, ako aj daždivé dni je ich hudba ako stvorená. Už úvodné intro, ktoré nie je z tých najveselších, napovie, čo asi môžete očakávať. A na intro plynulo naviaže prvý song „The colour of your skin“ po pomalom nástupe plnom emotívneho spevu, vyklepávania na rytmičáku a žblnkotavej gitary sa song rozbehne do rýchlejšieho tempa, no emócie stále hrajú prvé husle. Inak je to v songu „Habbits“, kde najskôr chlapci pekne zapunkujú, aby sa v strede zjavila kratučká emo-vsuvka. V podstate všetky skladby tohto mladého tria sú poznačené akousi emotívnou príchuťou, takže aj v rýchlejších songoch skôr znejú ako Smashing Pumpkins s „uplakaným“ vokálom zrýchlený o 50% ako napr. nasratý Explited či rozjuchaný Pennywise. Medzi rýchlejšími songami sú povkladané rôznorodé skladby ako napr. „So long“, ktorej ústredný riff znie skoro až country a ktorá by možno aj vďaka tomu znela trošku veselšie, no naliehavý spev a niektoré aranže tomu dávajú osobitú tvár. Týchto songov je na albume dokonca viac ako tých svižných, no to absolútne nevadí. Taká „Sounds in my head“ je zas niečo ako pomalší Shelter na prvom albume „Perfection of desire“ kombinovaný napr. s Fugazi. Plná zvláštnych pasáží a spevov rôznych farieb. Zaujímavou vecou je aj „Recommended for...“, ktorá sa zo svižnej veci v polovici zlomí do pomalej emotívnej časti s post-rockovou gitarkou a hovoreným slovom a v tomto duchu sa s postupným zahusťovaním zvuku a zrýchlovaním tempa prenesie až k záveru. Rovnako skvelá je pestrými aranžami ozdobená „You´ve always said“, kde sa spev nesie v jednej rovine, zato gitara s bicími tam doslova čarujú jednu skvelú pasáž za druhou. Nasledujúca „Mud“ mi frázovaním opäť pripomína Shelter, no narozdiel od Cappovcov a ich melodiky macedónci stavili na naliehavosť. Skvelo to ide do ucha. Posledná „Few people running“ s decentným tempom a jednoduchým gitarovým podmazom pod slohami a zaujímavým refrénom je vhodnou bodkou za týmto zaujímavým materiálom, do ktorého treba najskôr dôkladne preniknúť, kým ho človek docení a začne naplno užívať všetko, čo ponúka. Na toto jesenné počasíčko ideálny doplnok... A nielen na to.
-Majto C.-




piatok, 3. októbra 2014

SYSTEMIC DAMAGE kazeta 2014 (Different rec.)

O východniaroch je známe, že si radi vypijú (však a kto nie, že?). Dobre známa je tým aj partia z Vranova, veď rum s horčicou to si nedáš len tak s hocikým. Táto partia si však vie aj pekne zagrindovať, o čom už mnohých z vás mohli presvedčiť na nejakom koncerte. Toto je ich prvá oficiálna nahrávka a na svet jej pomohol ďalší východniar a aktívna postavička nielen v hudobnom smere, Feri z Bardejova. Kazety sa vracajú späť, čo je podľa mňa skvelá vec a aj konkrétne táto jedna je dôkazom toho, že to nemusí byť vždy len zahuhlané, garážové demo so xeroxovým  obalom, ale dá sa to spraviť pekne, poctivo a kvalitne. Tým myslím ako hudobnú, tak vizuálnu stránku. Osem skladieb rozdelených pekne na polovicu, po štyri na každú stranu sú nahraté v roku 2011 v domovskom štúdiu Tretradrot, v ktorom šéfuje a gombíkmi krúti gitarista Peťo. A že to vie kurva dobre o tom svedčí nielen táto nahrávka. Parádny, silný švédskom napáchnutý zvuk roztrasie membrány na reprákoch a rozvíri prach po celej izbe. Jediné čo mi trošku vadí je málinko utopený, nevýrazný Matúšov vokál. Inak všetko šlape ako má. Všetci štyria naplno využívajú svoje muzikantské schopnosti z predošlých kapiel Hypie Killer, Len Tak Tak alebo Roxor. Hudobne je to oproti týmto kapelám ovela tvrdšie a metalovejšie. Priamočiari grindcore s death metalovými niekedy až black metalovými pasážami. Hlavne druhý song Zákerná hyena má taký parádny Behemoth úvod. Texty sú plné zlosti, frustrácie a beznádeji, ku ktorým sú v booklete priložené aj anglické preklady. Ak si teda ešte úplne nezanevrel na kazety a máš si ich stále na čom púšťať tak tu máš jednu skutočne kvalitnú, ktorá ti prečistí hlavu na kazeťáku. Kúpou ešte navyše podporíš Anarchistický čierny kríž.

Jan IP