DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 19. novembra 2017

PRŮMYSLOVÁ SMRT „Invaze změn“ jednostranný 12“ 2015 (Papagájův Hlasatel Records)

Jihlavská úderka Průmyslová Smrt má na konte množstvo titulov, no ja mám len ich 3 sedempalce s rôznymi bandami a tento samostatný titul, ktorý je lahôdkou už pre oko. Pekne graficky spracovaný vinyl poteší každého zberateľa.
O hudobnej náplni som si po skúsenosti s posledným splitkom s The Tchendos už ani nedovolil pochybovať. Ich nekompromisný, extrémny hardcore som si obľúbil ešte viac ako predtým. 15 zbesilých peciek, ktoré tvoria náplň tejto nahrávky vás nenechá na pochybách s kým tu máte do činenia. Od úvodného riffu v „Guerilla bomb“ vás zmietne vlna besných bicích ženúcich neľútostnú gitaru s beštiálne vrniacou basou, nad všetkým agresívne freneticky štekoce Miči jedovaté slová plné hnevu a zloby. Fastcore s thrashom a hutným hardcorom. Úplne úchvatná anihilácia zmyslov, kedy vás obtekajú rýchlo sa striedajúce pasáže jednotlivých rozbesnených, krátkych songov. Guľometné dávky otrávených guliek priamo do čela v rýchlom slede. Na prvé počutie si ani neuvedomíte, že vás odstrelili. 15 guliek za cca 13 minút napovie o aké extrémne vyhladenie sa jedná, pričom nejde len o primitívne tlačenie na pílu, ale každá skladba je pekne štrukturovaná a plná rôznych zmien, stopiek a medzihier. Suverénny a nekompromisný výprask aký zdobí aj ich živé vystúpenia. Ak máte radi takéto prevedenie hardcoru, isto už tento skvost doma držíte. Ak tak niekto ešte neurobil, mal by to napraviť.

-Majto C.-




NA KREV „v/a“ LP 2014 (kapely vo vlastnej réžii)

Jedna z nemnohých výberoviek v mojej zbierke, ktorú som si však kúpil hlavne kvôli kapelám, ktoré na nej sú. Neváhal som preto ani chvíľku, keď som ju videl v ponuke. Kapely si ju vydali spoločnými silami a hoci je už dnes predsalen staršieho dáta, muzika na nej stále znie sviežo a texty tiež, žiaľ, nestratili na aktuálnosti ani za mak.
Úvod obstará skladba „Ježíš na výrobním pásu“ od ALIUSTERRA. Ostrý, valivý punk v strednom tempe, ktorý vystrieda svižná „Podvod svět“ brňákov MACGYVER (jedna z kapiel, kvôli ktorej som po tejto platni skočil) v ich tradičnom štýle s parádnymi gitarami a osobitým spevom. Parádnou gitarou v úvode je opatrená, rýchlo šľapúca „Něco si přej“ INNOXIA CORPORA (druhý dôvod kúpy). Kepela vo vrcholnej forme ma vždy udrží v plnej koncentrácii.. Od prvého počutia naživo až do dnes sa mi ich tvorba pozdáva stále viac. Ich sliezsky hardcore-punk je stále vyzretejší. Intenzitu výberu posunie ešte ďalej „Osudová přitažlivost“ juhočechov DEZINFEKCE. Ich drsné poňatie tohto žánru mi tiež pekne hýbe bunkami vždy keď sa na mňa ich tvorba valí z reprákov. A hoci je tento song na ich pomery viac v strednom tempe, vyhladzuje rovnako. Potom Aliusterra pridá ešte do kotla minimalistickú rychlovku „Granule pro hlídací psy“, aby záver prvej strany zahltili svojou špinou EVIDENCE SMRTI drsným crustcore výplachom „Běžný občan?“. Členitá a nápaditá vec vo svižných tempách, ktorá má výborný spád a prospievajú jej aj spomalené pasáže. Nevedel som si predstaviž tvorbu brňákov na jednom nosiči s ostatnými kapelami, ktoré sú predsalen žánrovo kdesi inde, no pri počúvaní mi to absolútne neprišlo a ES som identifikoval len vďaka záhrobnému prejavu vokalistu. Aj po tejto stránke skvelé.
B-čko otvorí Dezinfekce druhým príspevkom „Vždycky víc“, ktorá sa mi pozdáva viac ako prvý song. Je členitejšia a tempovo rôznorodejšia, no stále surová až na kosť. Gitary úplne až masakrujú. „Nikdo, kdo by se divil“ Macgyver začne basovou linkou jak od NoMeansNo a v strednom tempe si pokojne plynie v sekaní tlmených gitár, aby v refréne rozochvela zmysly ostrými tónmi. Príjemná vecička, ktorá by isto nezanikla ani na ich zatiaľ jedinom albume „Panthalassa“. Posledný príspevok Aliusterra „Nože“ začal gitarami, ktoré mi zvukom a jednoduchosťou pripomenuli dávny album „Zen arcade“ amíkov Husker Du. Aj tretíkrát ostrá punkovka s drsným hlasom a osobitými linkami gitár, ktorej hrany otupí až pomalá, valivá úvodná časť songu „Závist“ Evidence Smrti, ktorá sa však vzápätí prehupne do uklepanej smršte v slohe, no netrvá dlho a ozve sa opäť valivé dunenie bicích a parádne riffy gitár. Posledná sloha nám znovu vyklepe kožuch v rýchlosti. Skľudnenie príde s úvodom songu „Zbytky“ Macgyver, ktorá sa opäť v stredných tempách s výraznou basovou linkou a decentnou vyhrávkou gitary v slohách plazí a omotáva medzihrami a drsnými refrénmi. Skvelá vec. Absolútny záver celej výberovky je v réžii Innoxia Corpora a ich strednotempovej „Zbytečný člověk“, ktorá plní funkciu dokonalého záveru dokonalo. Valí si to k záveru, kde ešte mierne spomalí a striedajú sa parádne vyhrávky a keď skončí, vždy mám chuť pustiť si celý album znovu.
Veľmi dobrá výberovka je to. Parádna, účelná, jednoduchá grafika, červený vinyl a priložené cd. Veľkým plusom tejto kompilácie je, že skladby držia pekne pokope ako jeden celok a vôbec nevadia odlišnosti zvukové, interpretačné ani iné. Úplne plynulo sa prelievajú jedna do druhej a navzájom sa vkusne dopĺňajú. Myslím, že v tomto sa „Na krev“ nič len tak nepriblíži.

-Majto C.-



utorok, 14. novembra 2017

HNISAVÝ PROCES "Zahnívanie spoločnosti" CD 2017 (Slovak Metal army)

Priznám sa, že tento krok som od Jura nečakal. To že niekto vydá túto už dávno zabudnutú nahrávku na CD, to by ma ani vo sne nenapadlo. Jedná sa o demáč z roku 1992 a bol jediný, lebo kapela po sebe nezanechala nič iné. HNISAVÝ PROCES neboli žiadnou kultovkou, neodohrali veľa koncertov a ani toho moc nevydali, no táto nahrávka sa zapísala do histórie, nie svojou kvalitou,.alebo originalitou,ale tým, že bola v tých rokoch možno jedna z piatich nahrávok v štýle grindcore, ktoré na Slovensku vyšli. Začiatok 90 rokov síce zahŕňal plno projektov (Lues De Funes,Abortion, Imbecilofília atd..) ale len zlomok z nich sa rozhodol nahrať svoje pokusy. Jedna z mála nahrávok, bola práve aj táto. Nič kvalitné, nič výnimočné (totálna kopírka starých Napalm Death), no naše . Obsahuje 19 vecí z čoho prvý a posledný song je vlastne ukradnutá industriálna vec od Napalm Death "Harmony Corruption" (vyšla na EP "Suffer The Children").
Ale aj tak historický mílník aj keď zvuk je ako z tých rokov ale na moje prekvapenie neznie až tak na hovno, ako som ho mal ja doma na kazete (ano asi 5 kópia). Keď to vypeckujete,tak sa to dá a dokonca texty v rodnom jazyku , sú celkom zaujímavé, keď tak škrekom a murmurom ich odriekavajú.
Starý bardi sa tomuto CD určite potešia a mladý majú možnosť spoznať pravek grindcore na Slovensku.Dôstojná poklona tejto nahrávke je toto CD.
P.S. Obal nakreslil dokonca Luisma z Haemorrhage.
-Lepra-

Slovak Metal Army

nedeľa, 12. novembra 2017

BOMBY NA NITRU fest 11.11.2017 NItra, Mariatchi Pub

Nápad na koncert v Nitre sme už nosili dlho v hlave, akurát nám do kariet nehral fakt, že moji kolegovia z kapely majú ešte iné kapely a k tomu aj náročné zamestnania. Takže dohodnúť si koncert, dá občas fušku. Navyše, aby to nebolo jednoduché, tak sa v našich radoch objavil aj nový gitarista, ktorý je takpovediac ešte v zácviku u nás a toto mala byť jeho premiéra. Klub Mariatchi na tento fest bol zvolený náhodne, kedže Stará Pekáreň bola týmto dátumom obsadená a navyše ani moc sa mi tam nechcelo, kedže tam, keď príde 100 ľudí, tak máte pocit, že je tam poloprázdno (alebo poloplno, záleží či si negativista,alebo pozitivista). Mariatchi, okrem toho ,že je neslávne preslávené tým nazi incidentom, má príjemnú atmosféru, a poriadný výber skvelých pív. Koncertný plac je určený tak na 60 Ľudí a v tento večer bola jeho kapacita prekročená o 100%.. Takže sa nedalo dýchať,ale na druhú stranu, každý si to vychvaľoval. Zvukár a náš gitarista v jednej osobe ináč mal blízko k tomu,aby nezošaľel, kedže jeho aparát sa sem nevôjde a tak improvizoval s požičaným, menším aparátom, ktorý celkom obstál a zakaždým aj hrozilo, že nám vypadne elektrika,kedže tento klub nie je stavaný na kakofonické melodie. Ináč Mariatchi mi príde, že z neho bude také Nitránske CBGB.
Takže sa postavím na najnevdačnejšie miesto počas koncertu (vyberanie vstupného).
Medzi tým svôj rachot spúšťajú zástupcovia Slovenského noise core, už v novej zostave, doplnený o zbustrovanú pílu. Ano čítate dobre. Týmto decibelovým maniakom a kakofonickým bohom, už
SEDEM MINÚT STRACHU
nič nie je sväté. A to je dobre. Ľudia vybuchujú salvami obdivu . Proste je to hluk na tých najvyších
možných otáčkách. Dobrá práca.
Ľudí pri tom neustále pribúda, neviem či je to dátumom skončenia prvej svetovej,alebo nemajú čo na robote,ale zlieza sa tu celá plejáda milovníkov tvrdej muziky, ktorých som už dlho,dlho nevidel. Bál som sa, že dajú prednosť mrtvolám Ex Tip, ktorý hrajú v pekárni a ich "turné" spočíva v tom, že v každom meste pokrstia album. Presne pre toto nikdy nekrstíme naše nové albumy.
Druhý nastupujú Stropkovský GRINDING JESUS BROTHER, Slovenský zástupcovia ,severského poňatia grindcore. Šlape to junákom parádne a  aj sa im dostáva parádnej odozvy. Chlapci sú fakt dobrý. Toto treba vydieť a pochopíte to.
Maďarský BLACKMAIL mi na poslednú chvílu odriekli účasť kvôli zdravotným problémom basáka Slayera,môjho dlhoročného kamoša.Takže som zase prepásol príležitosť ich vidieť
ABORTION
Takže nastupujeme s ABORTION a svojim krstom ohňom prechádza náš nový gitarista Ondro. Je nás ako Kelly Familly a ja sa musím priznať, ešte som v živote nehral vo štvorici na podiu. Skvelý pocit, môžete sa mýliť a nikto si to nevšimne, hehehehe. Odozva parádna, ľudia šalejú a vysia snáď aj zo stropu! Výborná odozva a däfam, že aj mi sme podali adekvátny výkon.
DEHYDRATED
Po nás to rozbaľujú DEHYDRATED a oni proste nemôžu sklamať. Vidieť na nich, že si to užívajú aj keď vokalista Dragan je totálne chorý a nadopovaný natibiotikamu, proste idú. Mám ich rád, lebo za ich muzikou vidím, len tú číru radosť z hrania. Keď si vydržal hrať death metal aj po štyridsiatke , tak to už asi znamená, že ho miluješ až do smrti. Potrebuje niekto ešte presvedčivejší dôkaz?
Odsypú si svôj set a rozprávky je koniec. až by som celé zhodnotil,tak riskantná stávka na koncert, teraz vyšla na výbornú, hojná účasť, dobrý zvuk ,skvelá zábava a či to robíte presvedčivo, nie je lepšieho dôkazu,ako keď príde k vám chlapík v triku Rotten sound a povie "Určite si ma nepamätáš, chodil som k tebe do obchodu ako mladý chalan a počúval heavy metal a ty si mi stále púšťal grindcore a iné brutality, noa teraz som tu a počúvam už len túto muziku" . Pre tento pocit sa to oplatí sa to robiť...
-Lepra-


pondelok, 6. novembra 2017

HOLLYWOODFUN DOWNSTAIRS „Reactions“ LP/CD 2015 (Press Gang Records)

Je to rok, čo mi na prvom ročníku trenčianskej mutácie Okthoberfestu spadla sánka z vystúpenia novozélandského tria Hollywoodfun Downstairs. Taký zvukový masaker sa tam v ten večer nepodarilo nikomu dosiahnuť (a nešlo o dodrbanie zvuku efektami ako to predviedli Systemic Damage). Totálne vyhladenie zmyslov, po ktorom muselo nasledovať neodvratné – kúpa lp, cd aj trika. A to bolo najmenej, čo sa po takom zážitku dalo urobiť.
Pri prvom počúvaní doma ma trošku sklamalo potlačenie rytmičáku v celkovej zvukovej podobe, bo naživo tam bubeník rúbal nehorázne klepačky, že v ten večer mohol učiť mnohých grinderov (v podstate to mrzí dodnes, no keď sa zameriam na bicie, sú tam kdesi v pozadí). Jedna z nich sa nachádza hneď v druhej polovici úvodného songu „Plastic fascinations“, ktorý začne skvelou Voivod-ovskou gitarou a mierne skreslenou našlapanou basou. Do toho všetkého vysoký freneticky ujačaný hlas gitaráka, ktorý mi robil veľké problémy hlavne naživo, no pri počúvaní z albumu si naň časom ucho privykne a neviem si predstaviť iný hlas do tejto šialenej sonickej zmesi, kde chvíľami znejú voľnejšie rockové časti aby ich vzápätí zmietla kakofónia vreskotu a kvílenie gitary. V podobnom duchu sa nesie aj nasledujúca „Her venomous ways“, v ktorej však všetko stojí na basovej linke a parádnej bubeníkovej hre. Gitara tu hrá len nutné jednoduché doprovody. Oproti prvému songu, skôr taká oddychovka. To nasledujúca „Pocket cool“ je psychedelická záležitosť, kde do decentného vyklepávania žblnkoce gitara a basa hrá jednoduché spodky. Spevák skôr šepoce, no dôjde aj na naliehavejšie odtiene jeho hlasu. Tomu zodpovedá aj hudobný podklad a zahusťovanie atmosféry. Ku koncu už Kurt zvyšuje intenzitu hlasového prejavu. „Options“ je ten song, kde klepačka úplne zanikla, čo je škoda, bo po grindovo uklepaných slohách vyznievali rýchle, hardcorovo nasraté bicie v refrénoch viac ako skvelo. Na albume je dojem z nich len polovičný, čo je veľká škoda. Titulná vec (na vinyle uzatvárajúca prvú stranu) je tiež silno atmosferická záležitosť v duchu „Pocket cool“. Začne hypnotizujúcou hrou bubeníka a parádnou basovou linkou, do čoho Kurt kvílivo spieva. V refrénoch sa tempo mierne zrýchli a zvýši sa celkový tlak, vrátane vreskotu. Jednoznačne najdlhšia vec kolekcie, no dostatočne pútavá. „Maxine caffeine“ je zaujímavá už len svojím sekaným úvodom plným stopiek. Ale aj slohy či refrény sú skvelé. Nadupané bicie v strednom tempe tlačia celú túto šialenosť stále ďalej a nedajú ani na moment poľaviť v sonickom tlaku, ktorý toto trio vytvára na vašu nervovú sústavu. Niekedy to vyvoláva až taký zvláštny nepokoj, no nedokážem to len tak vypnúť. Pekne psycho je aj záver tohto songu, ktorý znie akoby začal song iný. Absolútna dokonalosť. „The postal service“ znie v úvode ako talianske inštrumentálne trio Chaos Conspiracy, no po 25-ich sekundách sú to zas šialenci z Wellingtonu, valiaci do mojich sluchovodov svoje poňatie punku. Tu štipka NoMeansNo, tam drobec Fugazi, k tomu zrnko šialeného vreskotu a noisovej gitary. V „Ice Cold Factory“ mi na myseľ príde ešte nekonformná tvorba českých Michael´s Uncle na parádnom albume „Svině!“. Čiže mierna dávka podprahovej melodiky do tých noise vrčiacich gitarových riffov. „Crimes“ je tiež strednotempovka, v ktorej nie je až toľko rytmických zvratov ako v iných veciach tohto albumu, no napriek tomu neznie fádne a nezaujímavo. Záver albumu obstará, podobne ako na prvej strane, vec skôr atmosferickejšia „1929“, kde sa do valiaceho rytmu a vrniacej basovej linky ozýva jemnejšie deklamovanie, aby v refrénoch skríkla spolu s Kurtovým hrdlom aj jeho gitara. Slohy sa striedajú s refrénmi a občasné vybrnkávané vyhrávky príjemne spestrujú a dofarbujú celkovú farebnosť tejto vecičky. Keď skončí, hneď máte chuť pustiť si celý album zas a znovu opakovať ten pocit mrazenia zo šialenstva a neurvalosti, ktorým je tento album vrchovato napchatý.
HD už majú aj nový album, ktorý sa mi do rúk nedostal, no tento starší titul môžem každému fanatikovi do neortodoxných foriem punku len vrelo doporučiť.

-Majto C.-


DAVOVÁ PSYCHÓZA „Nakŕmte prežratých“ LP 2015 (Papagájův Hlasatel Records)


Po vydaní všetkých starších titulov muselo byť jasné, že Papagáj neobíde ani posledný dlhohrajúci album Davovky a dá aj jemu vinylovú podobu. Poviem na rovinu, že do tohto titulu som sa svojho času dostával asi najdlhšie. Neviem, čím to bolo spôsobené, no trvalo mi nejaký čas, kým som sa plne uvoľnil a vychutnal si ho v celej jeho kráse. Možno to bolo celkových zjemnením zvuku, čo som vtedy nebral s takou otvorenou mysľou ako dnes. Možno to bolo zmenou rytmickej sekcie a hoci som mal rád Testimony, v DP som si chvíľku zvykal na Cibiho technické fintičky aj na Hulov gitaristický prístup k hre na base v kombinácii s Marcelovou gitarou. Možno k tomu prispela aj odlišná koncepcia albumu, kedy sa oproti minulosti viac vsadilo na stredné tempá v skladbách. Takýchto songov je tu viac, no ani pomalšie tempo z nich nerobí slabšie veci a majú tu svoje dôležité miesto. Keď sa po rýchlej titulnej veci v úvode ozve hneď jedna z nich „Strata pamäti“, zdá sa to možno skoro na spomalenie toho tlaku, no naliehavosti neubúda. A rozkopanie tváre vždy zabezpečí nasledujúci sarkastický rýchlik „Zlodej a syn“ o jednej z našich národných, povahových čŕt. „Sila fanatizmu“ zas šliapne na brzdový pedál. Plná melodických vyhrávok a skvelej basy si v strednom tempe klepoce a šľape. „Skepsa“ so zaujímavým textom o pocitoch týraných žien je taká typická, krátka a rýchla výplachovka, akých sa napr. na „Svet žaluje“ objavilo hneď niekoľko. V podobnom duchu sa nesie aj „Toto mesto“, kde sa blysne Marcel aj s jedným zo svojich melodických sóličok. „Nie je čas“ poľaví síce na tempe, no sila odkazu a miera intenzity isto nepoklesne. Parádne vystavaný song s množstvom dobrých pasáží, kde poteší už úvodná akustická časť. Jeden z mojich obľúbenejších z tejto kolekcie. V rovnakom tempe sa nesie aj „Svet chce byť klamaný“ s Hulovými vyhrávkami koketujúcimi takmer až so sólami. Na druhej strane v nadupanej „4 pravdy“ sa opäť v úvode ozve španielka, ktorú vzápätí zmetú dravé bicie a opäť množstvo skvelých gitár. Ďalšia z nesmrteľných vecí, ktoré sa neopočúvajú, ktorú nasleduje ďalšia rýchla a priamočiara šleha „Diskusia“ a trošku vyfintenejšia „Tvár plná nenávisti“, kde sa v rýchlom slede prestrieda viac častí a blysne niekoľko zmien. Trochu kľudu do rozbúrenej krvi vnesie zas až „Len vtedy keď...“, ktorá začne v strednom tempe, no v strede sa zrýchli a ozvú sa slová, ktoré z hlavy nemôžem dostať celé roky: „Ešte sú dúfam napnuté tetivy našich tiel. Ešte rastú stromy, ktoré sú plné plodov. Nechajte ma ochutnať jeden z nich, nech viem aké to je. Skôr než zomriem, nech pochopím prečo som žil. Otvorte obal, ktorý prikrýva len naše telo, nech nám všetkým pomaly žilami natečie... Čistá duša, nalej aj mne, čistá duša, nalej nech ma roztrhne...“. Po tejto svižnej časti song na pár taktov opäť spomalí, aby v závere zas mierne vygradoval. „Posledný súd“ sa nesie v tempe tohto albumu a opäť obsahuje nesmrteľný refrén, ktorý z hlavy nevylezie nikdy. Záverečnú epickú „Echo v raji“ odštartujú gajdy so žblnkotom akustiky a dunením Cibiho kotlov, aby sa po jednej slohe ozvala skvelá gitara a song v strednom tempe príjemne plynie a hladí na duši. Nádherná prelínačka punko, rock´n´rollu s folklórom. Dokedy som raz nepozrel na display prehrávača (ešte v časoch počúvania pôvodnej cd verzie), nikdy som si neuvedomil tú nehoráznu dĺžku tejto skladby (cez 7 minút), čo je tiež dôkazom jej kvalít. Záver patrí opäť kňučaniu gájd a žblnkotu akustických gitár.
Tak ako som ho v minulosti točil, bo mi nešlo popod fúz, že ho nemôžem vstrebať, tak ho počúvam furt dokola dnes, bo sa ho nemôžem nasýtiť. Zrelá tvorba zrelej kapely s dokonalou textovou nadstavbou. Skvelý album, ktorý som dlho vstrebával, no dnes je pre mňa dôležitou súčasťou koloritu slovenskej punk-scény, ktorému by mal každý dať minimálne šancu.

-Majto C.-


nedeľa, 5. novembra 2017

SUFFERING MIND / GUANTANAMO PARTY PROGRAM split 7"EP 2014 (Kooperácia)

Dvakrát Poľsko. Aj keď sa nachádzajú obe kapely na jednej lodi, pri potápaní, by nasadali do dvoch rôzných člnov. Jeden čas bolo celkom sympatické spojiť dve kapely, ktoré názorovo sú jednotné, no muzikou ,úplne odlišné. Robili to aj Gride, ked vydali  split s Thema 11. A tak isto je to aj v tomto prípade.
SUFFERING MIND nasekali tri skladby ich poňatia fastcore/grind mixu, aký produkovali. Sypanice, rúbačky, spomalenia, celkom pestrá a agresívna/energická muzika. Táto kapela ešte zatiaľ nesklamala.
GUANTANAMO PARTY PROGRAM tu majú len jeden song. Ktorý je typický pre emo core kapely. Pomalý song plný vybrnkávačiek,tvrdých sludge riffov, urevaného vokálu a poriadne negatívnej atmosféry! Aj mi pripomínajú ináč Thema 11 (ja viem Thema 11 zase pripomína  niečo iné).
Pekne spracovaný obal, pekný vinyl ,pekná práca!
Až moc neškatulkuješ muziku a máš rád ako vypaľovačky, tak aj pomalé veci, toto je pre teba!
-Lepra-

SUFFERING MIND
GUANTANAMO PARTY PROGRAM

pondelok, 30. októbra 2017

UERBEROS "Tormented By Faith" CD 2017 (Immortal Souls Productions)

Oživenie kultovej značky Immortal Souls už dalo vedieť viacerým pametníkom scény, že nás zaplavia nahrávky death metalového charakteru. A nikto sa nemýlil!  Juro robí presne to, čo od neho očakávame. Bude nám predstavovať neznáme kapely,z ktorých nám budú padať sánky. Presne táto firemná politika sa mi na ňom páči!
Poliaci UERBEROS hrajú tak starý a typický death metal, že Vás nič nemôže už ani prekvapiť. Mne ako starému pamätníkovi to pripomína Morbid Angel a Deicide mix. Kvalitný zvuk, kvalitná muzika, poriadný growling, bicie ako guľomet. Najprv som mal taký pocit, že sa unudím (stáva sa to dosť často), ale naštastie nápaditosť a zmeny v tempách a riffoch vás nenechajú nudiť sa. Ide to ako starý dobrý buldozér, čo pred sebou drví všetko živé. Dobre sa to počúva a nenudí. To sú hneď dve skvelé veci, čo potrebujete k zaujímavej muzike. Až si death metalista, neváhaj ani minutku. Kvalitná vec.
-Lepra-

BANDCAMP                   

piatok, 27. októbra 2017

SINNERS MOON "Far Beyond The Stars" MiniCD 2017 (Slovak Metal Army)

Moc takúto muziku nepočúvam, viem že existuje a v časoch Nightwishboomu som si aj občas len tak pustil túto muziku. Ono občas je dobré zapriahnúť kone a prebehnúť sa po lúke.
Toto mini CD obsahuje 5 skladieb z čoho jeden je cover od Tublatanky a jedna demo verzia titulného songu. No a muzika? Predstavte si, že Nightwish kopíruje celkom slušné množstvo kapiel. No a predstavte si, že aj tie kapely, čo kopírujú, niekto kopíruje. Horšie je, keď už aj tý čo kopírujú,kopírujúcíchj, niekto skopíruje. To je asi prípad Sinners Moon. Muzika je kvalitná, čo sa týka zvuku, proste klasické postupy, kde do metalovej gitary hrá popíkovské melodie synťák, dvojkopák ide v kuse ,ale čo je celkom prúser je ženský spev.Počúvám a stále mi nesedí, nevýrazný a slabý. Dávam tomu pri každom počúvaní šancu, ale pri každom novom spustení ma ten spev znervózňuje viac a viac. Až príde moja priateľka, ktorá má tiež klavírne vzdelanie a hudobný sluch a povie vetu "Prosím ťa vypni to, ten spev je  strašný". Naholo sa to ukáže v coverke od Tublatanky "Skúsime to cez vesmír". Kriste pane. Občas mi to svojou nedokonalosťou pripomenie prvý album od The Gathering (To ešte Anneke tam nebola) ale myslím si, že tento štýl svojou pompéznosťou by mal byť založený práve na vokále a to v tomto prípade nefunguje, aspoň nie na tejto nahrávke. na živo som kapelu ešte nevidel. Keby tam vymenili role spevákov, že ten mužský by to hral solo a občas sa do toho miešal ženský, ešte sa dá, ale takto to  u mňa nefunguje. Žiaľ.
Až máš rád koňo metal  alebo ti nevadí tretia trieda pod Nightwish,tak to skús. Na dedinu dobré.
-Lepra
-
BANDZONE

pondelok, 23. októbra 2017

OKTHOBERFEST 2017 - 20.-21.10.2017 Trenčín, Piváreň U býka / Klub Lúč


Keď po náročnom týždni na rameno zaťuká piatok, každý ma svoju víziu ako ho prežiť. Jeden sa opije a ďalších päť s ním, iný čumí na tv a zbytok visí na sociálnych sieťach a tvári sa, že žije aktívne. Našlo sa ale zopár ľudí, ktorí sa rozhodli zamieriť do podzemných priestorov trenčianskej pivárne a nechať sa vyžmýkať podzemnou produkciou zúčastnených spolkov. Keď som prešiel zafajčenou prednou miestnosťou, bol som nemilo prekvapený tradične nízkou účasťou ľudí. Stále viac nadobúdam dojem, že v tomto meste je viac kapiel ako ľudí chodiacich na koncerty. A veď ich problém.
Návštevnosť spôsobila tradičné posunutie začiatku akcie, ktorý po pol desiatej zrealizovali Galanťania ALEA IACTA EST. Dnes opäť v oslabenej zostave bez Tomiho basy. Možno tým utrpela trochu hutnosť zvuku, no na druhú stranu sa nezlievali gitary. Cca polhodinka ukrutného grind-crust-hc náteru, ktorý nikdy neurazí, V posledných dvoch songoch Attilovi vokálne vypomohla Majča (Basal Banar). Opäť som si po dlhom čase pozrel túto skvelo šlapajúcu mašinériu.
Po trošku dlhšej pauze ako bolo milé spustili svoj set bratislavskí „garážmajstri spod prístavného“ RIGHT TO KILL. Neveľkú miestnosť vzápätí naplnil ukrutný severský crust jak z učebnice. Chvíľami síce trošku škrípala gitara, no nejak extra to nekazilo skvelý zážitok z ich produkcie. Skôr by som oželel niektoré príhovory (keď alkohol začne vládnuť jazyku, všetko vypáli inak). Napriek tomu musím povedať, že som celý čas spokojne dupal nohou do rytmu a pokyvoval hlavou. Na záver ešte 2 covery od Wolfpack a Disclose, pričom ten druhý už bol asi navyše, ale nevadí. Užil som si to celé oveľa viac ako na ffude. Niektorým kapelám skrátka viac sedia klubové sety a toto je presne ten prípad.
Martinčania ZOZOO pokračovali v podobnom duchu. Násilný hardcore s rýchlymi klepačkami, ktorý mi miestami pripomínal starý Cripple Bastards. Krátko, rýchlo, agresívne. Zahrali tiež jeden cover, konkrétne od Spišiakov Ničiteľ. Prišli, rozmetali nás svojou produkciou za 15 minút a odišli. Excelentné.
Ale ani po všetkých tých výplachoch mi ani len náhodou nedošlo, ako ma zmietnu SEE YOU IN HELL. V novej zostave s dvomi gitarami do nás valili pecku za peckou s ohromným nasadením. Kupředu, Útok, Jen mrtvý dech, Monument... všetko to ženie Beňo na bicích a do toho buráca basa a gitarový dvojzáprah s takou intenzitou, že by človek nepovedal, že takto banda nehrá odjakživa. Som vážne vďačný, že to chlapi nezabalili a nesú odkaz aj naďalej. Aby moje slová potvrdili, záver patril prídavku v podobe novej skladby, ktorá znela nádejne.
Po sete brnenských prišiel čas k odchodu, bo únava sa už dlhšie hlásila o slovo. Oželel som teda Dášov set (robil náhradníka za anglánov Dawn Ray´d, ktorí zrušili celé turné z technických príčin), aj keď si ho vždy pozriem rád, bo všetky sú neopakovateľné (aj preto nemám rád, keď sa začiatky akcií stále posúvajú čoraz viac) a verím, že aj ten trenčiansky bol taký, bo prišiel tradične naštartovaný a plný energie.

Sobotný večer vyzeral spočiatku lepšie. Keď som krátko po deviatej dorazil do Lúča, už tam bolo vcelku dosť ľudí (istotne aspoň o polovicu viac ako v piatok) a na pódiu prebiehala prednáška chlapov z VLK-a o ich aktivitách v Poľsku pri blokáde ťažby dreva v Bielovežskom pralese. Vcelku zaujímavé a zároveň smutné, že človek si všade tak uzurpuje právo rozhodovať a manipulovať s niečím, čo nevytvoril a v podstate ani nevlastní. Politici sú všade rovnakí arogantní čuráci.
Vzhľadom na okolnosti, aj prvá dnešná kapela začala s príznačným meškaním (kedysi len pre toto mesto, no v poslednom čase je to už normou všade). Táto úloha pripadla L'ANIMA LIBERA z Otrokovic. Taký jednoduchší punk so ženským spevom. Chvíľami to znelo aj vcelku zaujímavo, no chce to ešte trochu sa vyhrať a osekať niektoré pasáže, ktoré sa opakujú zbytočne dlho. No na úvod celkom vhodný adept.
L ´ANIMA LIBERA
Po nich si nástroje rozložila jihlavská pätica LÁJE. Vedel som, že takáto parta existuje, zaznamenal som aj, že im vyšiel album, no predbežne som im nevenoval pozornosť. Asi aj preto mi tak vyrazilo dych keď spustili produkciu. Parádne nazvučený a ešte parádnejšie zahratý valivý stoner-metal s nasraným ženským spevom. Atmosféru okrem hudobných výkonov umocňuje aj video projekcia na zadnej stene. Úchvatné. A keď po niekoľkých songoch produkcia zrazu stíchla, zdalo sa mi to až príliš krátke. V tomto by som si porochnil kľudne aj raz tak dlhý čas.
Potom prišla kapela, na ktorú som sa osobne dosť tešil. Slovenský výber SAMORAST. Tento rok som mal tú česť tretíkrát a opäť to bol nevšedný zážitok. Energický, osobitý hardcore punk podaný s ohromným nasadením. Ak k tomu prirátam sympatické vystupovanie a inteligentné preslovy medzi skladbami (občas vďaka hladine alkoholu v hľadisku boli aj velice veselé momenty), tak nám tu dozrieva ďalšia mocná záležitosť na scéne.
SAMORAST
A ako sa v piatok narýchlo hľadala náhrada za anglánov (resp. pár dní pred akciou), aj v sobotu bolo miesto pre jedného náhradníka za zdravotne odpadnuvšiu kapelku Proti Srsti (ďalšia vec, ktorú si vždy rád pozriem). Šancu dostali miestni punkeri UHOL DOPADU. Liezli mi na nervy zvukovkou, ktorá nemala konca, no setom to potom mierne napravili. Spočiatku ma ich melodický, angažovaný punk aj bavil. Spevom mi to pripomínalo staré HT-čko, do pár songov im zadul aj nejaký kamoš na saxíku, tam boli citeľné vplyvy ska. Nepochopil som pokus o rozospievavanie publika. Takúto činnosť by som čakal kdesi na gympelrocku abo podobnej stredoškolskej zábave, ale reku ok. No čas bežal, chlapci sa nejak nemali k odchodu aj pod pódiom to začínalo rednúť. Skrátka 45-minutový set ma nebaví ani pri iných kapelách. Tak som to už nezvládol a o 1-ej po polnoci opustil priestory a to ešte nevyzeralo, že by chceli končiť, práve naopak. Ospravedlňujem sa týmto pánom z ROZPORu, že som si neužil ich muziku spod pódia, snáď nabudúce. Istotne to bolo skvelé vystúpenie.
Ku cti im slúži aj, že sa vzdali ¾-tín obvyklej taxy v prospech VLK-a, na ktorých činnosť sa na festivale podarilo vybrať 200 jurášových mincí.
Druhý ročník Okthoberfestu dopadol o čosi lepšie ako štartovný, tak dúfam, že na ďalšom bude všetko ešte lepšie.

-Majto C.-

fotky: Mirec