DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.

sobota, 22. novembra 2014

ESAZLESA „St. Tropez“ 10“LP 2013 (kooperácia)

Táto kapela znovu vydala materiál vo formáte, ktorý sa mi od nich hudobne pozdával najviac. Desaťpalcový vinyl bielej farby s krásne jednoducho graficky spracovaným čiernobielym obalom s kresbou. Po tejto stránke je to dotiahnuté skvelo. Áno, je pravdou, že mojím miláčkom je ich prvý počin, desaťpalec „Vyhlídky a konce“, ktorého sa dodnes neviem dopočúvať, dodnes je pre mňa ich majstrovským dielom. S vedomím, že dosiaľ sa im u mňa tento materiál prekonať nepodarilo, som zvedavo čakal, či sa im to podarí na najnovšom. A hoci som si spočiatku myslel, že ani náhodou, keď som si našiel dostatok času vypočuť si materiál v kľude, začal som odhaľovať všetky jeho krásy.
Hneď úvodný, titulný song začne peknou melodickou vyhrávkou, no sú doňho v trojminutovom úseku vtesnané všetky atribúty, ktoré robia tvorbu tejto bandy tak príťažlivou. Dravé gitary, emotívny spev, krik, zbesilé bicie, ale aj pomalšie emotívnejšie pasáže s nádhernou gitarovou hrou. Najviac ma uchvacuje nasledujúci song „Těhotná žena“ (podobne ako „Sobec“ z prvej desinky, či „Průměrný děti historie“ zo splitka s Five Seconds To Leave, ku ktorej vznikol zaujímavý klip), ktorý začne príjemnou postrockovou vybrnkávačkou s deklamovaným spevom, aby sa po chvíli rozbehol, no stále si udržuje postrockovú náladu a celá postupne vyvrcholí v screamo divokom víre hysterického vreskotu a tvrdej gitary. Po čase sa vráti krásna jemná pasáž, kde gitary žblnkocú a hladia, no koniec zas patrí naliehavej drsnej paľbe. Skvelá vec. V rovnakom duchu ako úvod prvej strany sa nesie aj „Tahle párty nekončí“ na druhej, ktorá má oproti songu z A-strany navyše aj svižnejšie tempo a tvrdé pasáže pôsobia divokejším dojmom. Celá je trošku viac kontrastná ako titulný song, ktorý je celý skôr melodickejší vďaka vyhrávkam. Dobre je vystavaná a udržuje stále pozornosť svojimi zmenami. Posledná „Prázdný pokoj plný svobody“ začne tiež decentnými čistými gitarami a hovoreným slovom, no tvrdé gitarové steny sa tu k slovu dostanú oveľa skôr ako v songu „Těhotná žena“, no tempo je aj tu skôr stredné. Pasáže sa opäť voľne striedajú, no nálada je stále príjemne chladivo-jesenná. Vynikajúco tu znie aj hra bubeníka, ktorý okrem základnych rytmov hru spestruje jednoduchými prechodmi, protirytmami a celkovo sú bicie pod tou všetkou melodikou vcelku výrazné a vhodne dopĺňajú celkovň náladu songu. A celkovo sa dá povedať, že na celom materiále hrá bubeník dosť výrazne, pričom ale neupozaďuje gitary a vokály, skôr ich „dolaďuje k dokonalosti“.
Keď sa pozrem na tento materiál ako celok, musím uznať, že napriek počiatočnému trošku rozpačitému dojmu sa z neho po dlhodobejšom posluchu vykľula zaujímavá vecička, ktorá mi spestruje chvíle, kedy nemám chuť sa príliš usmievať a len tak nechávam myšlienky plynúť s vetrom pod ťažkými sivými mrakmi napratanou oblohou za zvukov krákania kŕdľa vrán roztrúseného po poliach. Myslím, že v mojom rebríčku sa dostal na úroveň debutu „Vyhlídky a konce“ a možno ešte o kúštik vyššie. A hoci na ňom borci nepredviedli nič iné ako na predošlých nahrávkach, táto ma baví počúvať stále. Ktovie, akým smerom sa bude uberať materiál na ďalšej nahrávke tejto bandy.

-Majto C.-


utorok, 18. novembra 2014

SEE YOU IN HELL "Odvolej/Proti Proudu" flexi 7"EP 2014 (samovydanie)

No ja len čumím. Brnenský Samuraji nám vydali dve nové skladby. tentoraz ako samovydanie a na jednostrannom flexi sedempalci. Náklad 330 ks, teda poviem vám, že je to raritka už teraz. Grafické spracovanie je proste najednotku. Obal s textami obsahuje ešte samolepku a  vložený plagát s asi každým letákom na akciu, kde sa See you in hell zúčastnili. Hezký!
Flexi obsahuje dve skladby. "Odvolej", ktorá je svižná punková pecka so zborovým refrénom. Písať tu, koho S.Y.I.H. pripomínajú, je ako spomínať politikovi že je zlodej. Vieme to všetci že duša tejto kapely je upriamená na krajinu vychádzajúceho slnka. Takže si pustite niečo z Japonského HC a ste v obraze. Druhá skladba "Proti Proudu" je už skladba v strednom tempe s podareným textom. Celkovo obe skladby na mňa pôsobia dosť hitovo, čiže po druhom vypočutí už trepete minimálne papučkami. Oni sa nechtiac už pomaly zosúvajú tam, kde by mal byť povedzme taký Zeměžluč a mám aj taký pocit, že čochvíľa ich nahradia na tom poste. JA nevravím že legenda Zeměžluč je zlá, ale podľa mňa tápe v tme a See You In Hell v tom majú docela jasno, nie???
-Lepra-
www.seeyouinhell.cz

sobota, 8. novembra 2014

30.10.2014 - 15. Výročie Hluku - Cheap Talk, Radiation, The Public, Repuked, Nekrofilth - Žiar nad Hronom, Zrkadlovka.

V Žiari nad Hronom to opäť zas dunelo, zem sa triasla a s pod jej povrchu sa ozývalo škrípanie gitár, rachot bicích a besný rev. Táto akcia bola ale tak trochu iná, výnimočná oproti ostatným. Je to totižto už 15 rokov čo sa v tomto maličkom a nenápadnom meste plného smogu z tavenia hliníku robia koncerty toho najextrémnejšieho razenia. Koncertov tu za toto obdobie bola odhadom, cca, plus 
CHEAP TALK
mínus (nemyslím tým tú akože punk rock kapelu), baj očko, asi tak, hore dole stovka na ktorých hrali moje ale samozrejme aj tvoje obľúbené kapely z celého sveta, Amerika, Japonsko, Austrália, východná Ázia, celá Európa a ak sa Rišo dozvie o nejakej poriadnej rúbanici z Antarktídy, tak je len otázkou času, kedy tu bude hrať aj táto haha. Vystriedalo sa tu niekoľko podnikov a krčiem kde sa akcie konali, ale v podstate po ukončení skvelého smradľavého Škandálu (kurva fix to boli skvelé časi) sa nejaké stabilné miesto už nenašlo a miesto koncertov sa tak stále mení. Na chvíľu sa objavila výborná 84-ka, kedy sa začalo blýskať na lepšie časy a pevne som veril v jej dlhšie trvanie, ale nestalo sa. No ale vrátim sa zo sveta nostalgie a spomienok späť do reality. Tento výročník bol plánovaný tak, aby sa tu stretli kapely a ľudia, ktorý tu so scénou vyrastali a starnú s ňou od začiatku až do teraz. A to sa viac menej aj podarilo, aj keď úprimne som čakal o dosť viac kotŕb, čo by si prišli zaspomínať na staré časy. Tí ktorým sa nedalo prídu možno nabudúce, Tí ktorý sa na to vydrbali tak sa určite vydrbú aj nabudúce a Tí čo prišli, tí sa bavili, pili a húlili čo im sily stačili a som presvedčený, že nikto neľutoval čas strávený v tejto na pohľad pochybnej spoločnosti. Piatková dušičkovská, pre niekoho halloweenska noc sa ponorila do hustej hmly čím vytvorila temnú záhrobnú atmosféru ako stvorenú pre metalovú akciu.
THE PUBLIC
V podzemí kulturáku sa to hemží samými známymi tvárami, čo ma vlastne ani neprekvapuje. Vždy tu vládla príjemná rodinná atmosféra a inak tomu neni ani tento večer. O úvodný výstrel sa postarala a do skoku zahrala sereďsko šalianska eskadra Cheap Talk. Je to pomerne mladá kapielka so starými xichtami v zostave. Predviedli energickým, rýchli old school hardcore, s krátkymi sypačkami bez zdržovania a zbytočných naťahovačiek. Obecenstvo je však ešte trochu tuhé, ostýchavé alebo málo podgurážené. Toto je nevýhoda prvých kapiel, ale čo už, niekto to začať musí a Pipovci pripravili úvod ako má byť. Rúbe sa hneď od začiatku čo je dobre. Kecám, hulim a ani si nevšimnem, kedy to rozbalili staro trashový mladíci
RADIATION
Radiation. Keby sa títo chalani narodili o 20 rokov skôr o Tublatanku by nikto ani len nezakopol. Aj keď zvuk je trochu plešťavý a muzika občas zakolíše, má to gule a silu odrhnutého kontajneru s toxickým odpadom. Tretí v poradí sú dobre známi kysučania The Public. Len tak mimochodom The Public tu v žiari hrali na prvej akcii pred pätnástimi rokmi a tak ich pozvanie nebolo čisto náhodné. Na úvod sa trochu viac hrali so zvukom, ale oplatilo sa pretože v momente ako spustili sa zrkadlovka začala otriasať v základoch. Hutný a silný zvuk spolu s ich svojským hardkórom dával pecky do palice a aj vpredu to už začalo ožívať, hroziť a metať sa. Táto kapela dozrela do skvelej formy a nepamätám si dlhšiu dobu, že by zahrali nejaký slabší koncert. Na záver zaznieva hitovka dvanásť hodín a ja som maximálne spokojný. 
REPUKED
Po Publicu nastupuje prvý zahraničný hosť, švédsky metloši Repuked. Na obscene minulý rok zahrali totálne našrot a aj tak úplne peckovo a tak som bol teda zvedavý ako im to pôjde v menšom priestore. A veruže som dostal to čo som čakal. Klasický hnilobný death metal ovplyvnený starou érou kapiel ako Repulsion, Autopsy alebo Pungent Stench. Pomalé valivé rytmy striedajú svižné vypalovačky a dav začína šalieť. Jedného rozvášneného jedinca musí majster hluku Bibo rázne skrotiť, pretože hrozí že mu svojím nekontrolovateľným besnením porúca PAčkové bedne, čo by určite nebolo príjemné. Všetko sa vyrieši behom pár minút a chlapčisko je zrazu krotký ako baránok haha. Cez pauzu mi to nedá a idem sa pozrieť do hlavnej sály kulturáku, kde to vo „veľkom“ štýle rozbalili Rammstein revival. Uffff....k tomuto tu sa radšej nebudem vyjadrovať, aby ma náhodou neobvinili z ohovárania. 
NECROFILTH
Vydržím jeden a pol pesničky a vraciam sa späť do podzemia k rodine. Stíham to len tak tak. Nekrofilth sú už nazvučený a pripravený na svoj hnilobou napáchnutý set. Zac, ktorý tu bol pred pár rokmi s Nunslaughter vyzýva ľudí pred ním nech idú bližšie, no po tom ako sa skoro nik nepohol si posúva svoj mikrofón ala Lemmi priamo pred tváre v prvej rade a spúšťajú svoj punkošovský priamočiari trashing death metal. Toto je vážne sila!!!!!! Ich skladby znejú na živo ešte lepšie ako z nahrávok. Parádne, špinavé, chytľavé a jednoduché postupy s kurevsky silným nábojom. Zac píli na gitare a vrieska do mikrofónu ako psychopat, ktorý práve ušiel z liečebne, basák s flegmatickým 
NECROFILTH znova
výrazom sa presúva z jednej strany na druhú a bicman v tričku Iron Lung tlčie čo to dá. Z reprákov tečie hnis a hnilobný puch sa šíri zrkadlovkou. Ich plánovaný koniec bol narušený pískaním a krikom davu hladného po prídavku a tak sa ešte chvíľu pokračuje ďalej. Túto kapelu skutočne odporúčam každému fanúšikovi poctivého metalu. Čo dodať na záver? Snáď už len poďakovať Rišovi, Pištovi a všetkým čo sa akokoľvek pričinili a pomohli za tých 15 rokov vybudovať zo Žiaru mesto grindu. Nešlo by to samozrejme bez vašej podpory a tak dúfam, že aj keď je situácia veľa krát na hovno, tak nezanevriete na muziku a prídete aj nabudúce zabudnúť na bežné starosti v spoločnosti priateľov a poriadneho kraválu.

Jan IP

Foto: Michaela Grznárová 

štvrtok, 6. novembra 2014

NIČITEĽ "Hnev panteónu" MC

Ničiteľ je pre mňa najzaujímavejšia súčastná slovenská kapela, fantázia akú "onakvejšiu" muziku vedia títo traja chalani dokopy tlačiť. Mne to príde ako akýsi temný post/kraut rock, keby som nevedel, že ich tvorba sa točí okolo gréckej (a možno aj inej, nie som odborník) mytológie, povedal by som okultný rock s parádnym, ľahko blackmetalovým vokálom, niečo k Aluk Todolo a Om, ale veľmi svojské, ťažko prirovnávať. Videl som ich zo päťkrát, každý jeden raz to bol skvelý zážitok a výborný koncert, a keďže ich playlist je prakticky, alebo možno komplet, totožný s touto nahrávkou tak veci na tejto ich prvej kazete dobre poznám. Čo ma teraz ale teda neminie, je povedať, že z tejto kazety to nie je úplne ono. Neviem, či sa to len nepodarilo alebo sa to proste ani len tak nedá, ale preniesť tú silu z živých vystúpení na kazetu úplne nevyšlo. Možno som trochu príliš kritický, lebo ja túto bandu naživo fakt žerem, ale tu mi chýba ten srd, surovosť a mám pocit, že hlavne dynamika. Celá táto kazeta vyznieva skôr "pesničkovo" a tak nejak "príjemne", kurva ja viem, že tie isté songy znejú na živo úplne vražedne!  Nevyznám sa vo veciach ako produkcia a mastering a podobné veľké slová, ale mám pocit, že presne to tu malo byť dáko inak. Táto banda je proste naživo Ničiteľ, na tejto kazete je to "len" dobrá muzika. Kto ich nepozná nech určite skúsi, navyše kazeta je to veľmi pekná, ale najlepšie urobí ak si to kúpi rovno na ich koncerte - vrelo doporučujem! Jo a nemôžem si odpustiť, ale to čo zahrali Ničiteľ na Ffude so Supraphon Family, tak to sa malo nahrať a vydať, to bolo neskutočné popiči niečo na tieto končiny! Držím všetky palce a teším sa na ďaľšiu nahrávku, ktorá ma dúfam už úplne zabije.  
-RadoKAZ-
 nicitel.bandcamp.com

streda, 29. októbra 2014

OBSCENE EXTREME 2015 !











Prvé potvrdené kapely na budúcoročný OBSCENE sú v znamení legiend!
BLOOD, PROTECTOR ,CENTINEX, BROKEN HOPE ,SATANIC MALFUNCTION
a v neposlednom rade projekt Schirenca, ktorý zo svojou eskadrou zahrajú
staré hity od PUNGENT STENCH, Kvôli súdnym poťahom vystúpia pod
názvom SCHIRENC PLAYS PUNGENT STENCH !!!
Sledujte WEB a radujte sa!!!

STORM(O) „Sospesi Nel Vuoto Bruceremo In Un Attimo E Il Cerchio Sará Chiuso“ LP 2014 (kooperácia)

Hoci nemôžem povedať, že by som nejak extra poznal taliansku scénu, no to málo, čo sa ku mne dostalo, dokazuje, že tam majú dar pristupovať k muzike trošku inak ako je bežné. Storm(O) sú po Chaos Conspiracy tento rok druhou kapelou z Talianska, ktorá mi to dokázala hneď dvakrát – najskôr naživo na Ffud feste a potom doma z albumu. Zabalený v gatefold obale, kde nechýbajú texty (aj ich preklady do angličtiny). Pochmúrne ako tvorba Storm(O) samotná.
Do ich divokého sveta nás uvádza inštrumentálna temná pomalá psychiatria „In volo“, ktorou otvárali aj sereďský set a to pod kožu sa vtierajúce škrípanie upútalo moju pozornosť svojou naliehavosťou a neodbytnosťou. Hneď ďalšia „Supernova“ začne skoro až blackmetalovou gitarou a psycho rytmom bicích, no po chvíli sa song post-hardcorovo skomplikuje a cez rôzne rytmické zmeny a variabilný vokál prechádzajúci od naliehavého rozprávania po škrekot a vreskot sa prerúbe ku koncu. Celá skladba je akási neuchopiteľná, keď už si myslíte, že tohto sa dá chytiť, motív zmizne v ďalšej zbesilosti. V tom duchu sa nesú aj ďalšie songy albumu. Každá skladba v sebe má niečo iné. „Fuga“ skoroorientálny motív v úvode, „Porché la bambina cade“ mierne vybrnkávané pasáže prestriedané divokými rezanicami, „Sorridendo (Alla possibilita della caduta)“ po jemnom úvode skoncentrovanú dávku agresivity vystriedanú znepokojivou pasážou v stredne pomalom tempe, či metalové besnenie v „D´istanti“, post-rockovo ľahučká gitarka v „Delle nostre vite appese“, chaotickosť „La debolezza“, akustické gitary v „Respito“ (celková prístupnosť tohto songu) a veľa iných. Každý má niečo, čo nemajú ostatné a dokopy majú všetky v sebe tú neuchopiteľnosť, zdanlivú zmätenosť,dráždivosť a nervydrásajúcu naliehavosť. Úplne cítite, že vás burcuje a chcete vedieť, čo sa deje, o čo ide, no stále to neprichádza,. Pasáže sa menia, mení sa intenzita zvukového útoku nástrojov aj vokálu. Studený pot strieda zalievanie tela horúčavou. Odpudzujúce a zároveň podmanivé, hnusné ale príjemné, chaos a harmónia. Všetko toto obsahuje tvorba tejto talianskej štvorice. Skurvene hnusne príjemný, chaoticky post-hardcore s dávkou metalovej ostrosti, emotívnymi vsuvkami a vokálom. Nedá sa neznášať to. Nedá sa nemilovať to. Preto ten album ešte stále neznášam a stále ho s radosťou znovu a znovu ukladám na tanier gramca. Inak to skrátka nejde.

-Majto C.-



pondelok, 27. októbra 2014

RETROPROTEST „Nová deska se starým obsahem“ LP 2014 (Papagájův Hlasatel Records)

Hneď ako som poprvýkrát tento album počul na bandcampe, chytila ma taká nostalgia, že som vedel, že ho musím mať a to v čo najkratšom čase. V hlave sa mi vybavili obrazy dvoch pubertálnych mládencov, ktorí v izbe jedného z nich sedia nad prvými porevolučnými fanzinmi a dohadujú si, kto ktoré demáče od Malárie objedná a kto napíše ktorej kapele a do toho z kazeťáku buráca sedemdesiataôsma kópia kópie demáča Davovky. Túto recenziu by som aj venoval spomienke na tohoto človeka, ktorý v januári tohto roku tento bolestný svet opustil. Dano P., toto by sme spolu pekne opičovali, keby tam nájdeme niečo čo sa líši od originálu a zároveň by nás potešilo, že na jednom albume je toľko skvelých známych songov. A nakoniec by si aj tak povedal: „Ty pess, dobré je to, tak nepičuj!“
Ak si odmyslím úvodné „intro“ v podobe kúska zo Smetanovej Vltavy, hneď „Zejtra je nám dvacet“ z rovnomenného demáča Kritickej Situace brnkla na nostalgickú strunku a pri nasledujúcej veci z demáča Telex už som si lietal v oblakoch a spomienkach naplno. Keď som počul „Do boje!“ od HNF, aj ma zamrzelo (okrem straty ich kazety), že skupina skoro skončila a Štěpán pokračoval smerom, ktorý mi nič nehovoril. A potom už len odmena – jedna za druhou, neviem, či viac potešila vec z debutu Našrot abo od Majklova strýčka. No nadšením som nešetril ani pri Depresii od spomínaných DP, abo dávnej hitovke Plexisu (album „Půlnoční rebel“ si ešte dnes s chuťou vypočujem), Šanova 1, či demáčovka P.S. Jediná vec, ktorú by som oželel je záverečná od Zóny A – asi nikomu netreba vysvetlovať prečo, hoci k tým dávnym časom patrili aj demáče Zóny, ktoré sme tiež točili, no radšej by som si vypočul verzie od Radegast či Svobodný Slovo alebo strakoničákov Stres, ktorých nahrávky moje srdénko vždy tešili oveľa viac ako tie Koňykovcov. No chápem, že je to subjektívny výber ľudí z „kapely“ a pre nich má hudba Zóny A svoj význam.
Čo sa týka zvuku, tak to je skrátka nádhera – štúdio Hellsound skrátka nevypúšťa sračky. Zvuk je tak akurát špinavý, ako si tento žáner žiada, pritom počuť skvelé výkony hudobníkov ako aj spevákov (v mnohých sa ozvali pôvodné hlasy – skúste trafiť v ktorých). Hudobne je to tiež skvelo zahraté, občas počuť, že sa chlapi strnulo nedržali originálu a objavuje sa niekoľko pekných momentov (napr. taká thrash-ová gitara v Depresii, to je teda masaker).
Hoci nie som zástancom rôznych revival a tribute záležitostí, musím uznať, že tento album má svoje kvality a istotne poteší okrem autorov aj mnoho pamätníkov, rovnako ako mňa, ako aj, že dokáže novým generáciám punx osvetliť históriu tohto žánru v našich (po starom československých) krajoch. Čiže, tento album môžem len doporučiť. A ja sa idem znovu v spomienkach vrátiť do tej Mars-kami zadymenej kutice a zápalisto debatiť...

-Majto C.-



sobota, 25. októbra 2014

TERRIBLE FEELINGS „Backwoods“ 7“EP 2013 (Sabotage Records/Erste Theke Tonsträger)

Ďalší skvelý titul od Sabotage, ďalší v rade sedempalcov tejto švédskej skupiny, na ktorom dostanete presne to, čo od nich očakávate. Čiže príjemný post punk so zaujímavo znejúcim ženským spevom. Hneď prvá „I don´t even know you“ začne hneď aj s príjemným spevom a decentnou čistou gitarou, ktorej hra umocňuje mierne melancholický nádych, ktorý v kombinácii s tým úžasným spevom kapela vytvára. Väčšinu času parádne vybrnkávanie a keď pred záverom príde po množstve skvelých vyhrávok jedno nádherne vystavané sóličko, len tak príjemne zamrazí z tej atmosféry. Presne pre toto mám ich tvorbu tak rád. Druhá „Word travels fast“ je skôr rockandrollovka, no stále s tým osobitým zastretým hlasom Manuely. Aj tu sa mihne kratučké sóličko, no vystavané len na pár tónoch a príliš krátke na to, aby tak pohladilo ako v songu predošlom. „Black winter night“ na strane druhej je opäť v strednom tempe hraná skladba, kde sa síce tiež dosť vybrnkáva, no sú tu už aj trošku viac hrané plné akordy. Opäť sa ozve jedno vyhrávkové jednoduché sólo v strede. Opäť tá príjemná atmosféra skorej jesene, keď večery sú chladnejšie a pri prechádzke už cítiť dym z komínov, bo v niektorých domoch už prikurujú drevom. Parádny, príjemný počin a dúfam, že pri tom, ako rýchlo kapela na trh púšťa jedno vydanie za druhým, čoskoro sa dočkám nejakej ďalšej nahrávky – je jedno či to bude opäť len 7-čka, abo konečne aj dlhohrajúci nástupca nádherného debutu „Shadows“. Tvorba Terrible Feelings vždy dokáže potešiť. Sabotage records tento titul síce avizujú ako vypredaný, no verím, že niekde v distrách sa nejaké kusy ešte objavia.

-Majto C.-



MAJOR KONG „Doom Machine“ CD 2014 (samovydanie)

Končí noc a v šedivom ráne sa krajinou plížia ťaživé, chladné opary, v ktorých predmety strácajú svoje kontúry, menia tvary. Ostrý, vlhký vzduch zaváňa blížiacou sa zimou a na zem popadaným, tlejúcim lístím. Obnažené stromy mĺkvo stojace, ponorené v tých oparoch. Len krivé, holé konáre vzpínajú proti sivej oblohe, ktorej sivosť bledne pomaly akoby sa ani nemala noc nikdy vzdať svojho panstva. Okrem plížiacich sa ranných hmiel sa nič nepohne. Akoby život skončil.
Takto na mňa stále vplýva posledný album lublinského tria Major Kong. V piatich ťaživých inštrumentálnych kompozíciách ponúkajú pomalý doom metal v duchu starých „temnejších“ vecí od Black Sabbath. Napriek tomu, že skladby napriek dlhšej minutáži neoplývajú prílišným množstvom rôznych pasáží, o zmenách tempa nehovoriac, borci dokazujú, že aj s málom sa dá dokázať veľa. Tak pod každým jednoduchým gitarovým riffom bubloce nápaditá basová linka, alebo naopak, ak je pasáž postavená na jednoduchom rytmickom základe, gitara čaruje rôzne vyhrávky a sóla. Z času na čas sa objaví aj pasáž, kde sa prelínajú linky oboch nástrojov a znie to dosť dobre. Obaja strunobijci majú v obľube využívať wah-pedál, čo dáva mnohým pasážam zaujímavé vyznenie a ešte viac odkazuje ku koreňom žánru, ktorý produkujú (taký úvod „Tractor beam“ je starý rokec jak vyšitý). Všetky songy v podstate plynú v pomalom valivom tempe, no song „Voidwagon“ je mierne svižnejší, čím trochu vyčnieva z radu a príjemne album spestruje. V tomto songu sa viac vybláznil aj bubeník prívalom rôznych prechodov. Zaujímavá je aj posledná “Skull of the titan“, v ktorej sa ústredný riff opakuje zhruba od polovice (song má 9:30 min) a v jednej časti vždy postupne spomaľuje, čo znie veľmi dobre, keď takto kolíše tempo. Týmto songom uzatvárali svoj trenčiansky koncert a aj tam sa mi to ohromne pozdávalo. Na albume tomu síce chýba ten moment prekvapenia, ale je to aj tak skvelá pasáž a skvelé ukončenie zaujímavého albumu.
Pre milovníkov pochmúrnych pomalých vecí je tento album povinnosťou. Rovnako ako aj pre zberateľov, pretože do obehu bolo pustených len 300 kusov v digipack prevedení a ťažko povedať, či kapela alebo nejaký vydavateľ budú mať záujem vydávať ho niekedy v reedícii. Ja svoj kus mám.

-Majto C.-



štvrtok, 23. októbra 2014

ZINTAER zin 2014

Všetci fanúškovia power violence a extrémneho HC zbystrite svoje zmysli a vysielajte signály smer východné Slovensko. Z košického cintorínu prichádza medzi živých ZINTAER!!!!!! Zintaer je nový prírastok do zinárskej famílie vo formáte A4 s čiernobielou dirty grafikou. Vo svojich útrobách ukrýva rozhovory s ľuďmi z kapiel Sheeva Yoga, Dead Radical Inc., The Endless Bockade a Completed Exposition. Ďalej sú vo vnútri recenzie z 90% power violence muziky a pár spomienok na staré československé beatové nahrávky. Rozhovory aj recenzie sú oproti ostatným zinom písané viac do hĺbky, čím sa môžu niekomu čítať trochu ťažšie, ale o to je to zaujímavejšie a dokazuje to len to, že sa šéfredaktor a majiteľ plátku v jednej osobe naozaj venuje konkrétnej téme a nerobí to len tak povrchne halabala. Skutočne ma tento časák príjemne prekvapil a potešil ja mu držím palce nech pribúda ešte niekoľko ďalších jeho čísel. Neváhaj a objednávaj, pretože ťa bude kurevsky mrzieť ak už nebude.

Jan IP