DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.

piatok, 19. septembra 2014

PUTRID ´EMENTAL CHEESE ZINE #9

Hnijúci ementál je asi najstarší, stále fungujúci tlačený zin na Slovensku. Svojou jedno číslo za rok periodicitou obohacuje tak bohatú letnú nádielku UG časákov u nás. Grindový maniak Tomi pripravil tento rok deviate číslo v klasickom A5 formáte s drobným písmom, kde je využitá každá jedna strana na maximum. Za pomoci svojich kumpánov z bandy Alea Iacta Est napchali do vyše šesťdesiat strán kopec rozhovorov (The Public, Chiens, Diskobra, Tendencie,Civil Olydnad....), anketu so štúdio record maniakmi a niekoľko reportov z festivalov a klubových akcií. Skvelé čítanie je tour report Alea Iacta Est / Controled Existence z balkánu 2013 no a na záver dostaneš niekoľko desiatok recenzií. Z druhej strany zinu je tradične časť venovaná hluku, v ktorej nájdete rozhovory s noise grind šialencami Final Exit a Sarajevským noise duom Hermetic Brisk. Ďalej obsiahli report z tohtoročného Noise Festu z Brna a taktiež niekoľko recenzií na poriadny bordel. A skoro som zabudol ešte na tajničku ktorej znenie je........na 8 písmen haha. Už teraz som zvedavý čo špeciálne si šéf redaktor pripraví do okrúhlej desiatky.

Jan IP


štvrtok, 18. septembra 2014

VOID MEDITATION CULT "Sulfurous Prayers Of Blight And Darkness" 12"LP (Hells Headbangers)

Toto som objavil úplne náhodou keď som chcel využiť poštovné pri nejakej objednávke ... pre mňa doteraz absolutne neznáma banda z usa, nevydali nič iné len túto dosku, aj to je len jedno ich staré demo a z druhej strany ešte staršie demo ich predchádzajúcej kapely Sperm Of Antichrist. Vydávať demá na vinyle je sprostosť, tu ale uznám výnimku bo inak by som sa k tejto popiči muzike asi nedostal. Ukrutný plazivý death/doom metal v blackmetalovom pachu na strane prvej a ukrutný, plazivý death/black metal v dooom nádychu na strane druhej. Celé to má neskutočne hustú a temnú atmosféru, žiadne prijebané zavíjanie na mesiac s mejkapom v lese, ale tápanie a strach v katakombách, tam hlboko pod zemou, pach, hnoj, smrad a vlhko, sviečka ledva bliká a pohľad zúfalo blúdi po nekonečných stenách, no brutálne, chladné svinstvo. Hlboký basový zvuk, šeptavý, nenávistný vokál a ubíjajúce, mučivé songy, paráda excelentná hneď na prvé počutie. VMC sú premakanejší, ten puch je podchytený dobrým, veľmi hrubým zvukom, SoA sú viac blackmetalovejší, neotesaní a zahuhlenejší, super ale mne tu ten lepší, ukrutný zvuk VMC sedí o čosi viac, je to fakt ďes! Excelentná vec, žiadna sranda, žiadna pseudokokotská temnota, seriózne slušné zlo v neokukanom podaní! Keď tak nad tým rozmýšľam, znie mi to trochu do tých megazahuhlaných austrálskych kapiel ako Temple Nightside alebo Grave Upheaval, má to podobnú atmosféru a taký ten "murky" šmrnc, ja neviem ako to kurva presne preložiť. Skvelá, temná záležitosť!
-RadoKAZ-
 www.hellsheadbangers.com


utorok, 16. septembra 2014

VESTIGES „The Descent of Man“ 2x12“LP 2013 (Replenish Records)

To, ako som sa dostal k tejto kapele, bolo čisto vecou náhody. Šiel som na koncert, kde hrali 2 moje obľúbené kapelky (The Citadel a Rats Get Fat) a vedel som, že sú tam nejakí amíci. Ich set ma rozmetal na všetky strany, po čom nasledoval nevyhnutný nákup nosičov. Tak som sa dostal aj k tomuto skvostnému materiálu, ktorý pôvodne vyšiel v roku 2010, no je znovu zmixovaný a remastrovaný. Nakoľko som pôvodnú verziu nepočul, zhodnotím len aktuálnu. Celý materiál začína ambientne ladeným introm, ktoré má napriek trojminutovej dĺžke správnu atmosféru. Plynulo naň naviaže song „I“ s parádnou vybrnkávanou gitarou a naefektovanou basou a decentnou gitarovou vyhrávkou v pozadí, ktorá plynulo prejde do parádnej doomovej časti s burácajúcimi gitarami a naliehavým revom, aby sa zlomila do blackmetalovej víchrice, ktorá presviští a plynulo sa zmení do nejakej crust-metalovej rezačky s parádnou melodickou gitarkou na hranici počuteľnosti, no pod všetkým tým lomozom stále mierne znie a je to viac ako dobré. Potom zas pár taktov v doomovom tempe s jemnými gitarami a tichými bicími, ktoré postupne prejdu len do šumenia činelov, do čoho sa ozve dvojhlasný rev ako používajú napr. frantíci Geranium, či budapeštianski Tyrell´s Owl. Song potom za vrčania basy a klepania bicích pomaly speje k záveru, aby naň po záverečnom údere na kotly zas zrevali gitary nasledujúcej „II“ a znovu melodická black smršť – trošku mi to pripomína newyorských blackerov Krallice – tiež dlhé jednoduché, melodické gitarové pasáže, no skvelo znejúce, v čom sa menia len rytmy bicích. Po otočení sa ozve opäť skvelý atmo-doom mixnutý s post-rockovými gitarkami a náladami (trošku mi to týmto pripomína talianov Room With A View) do stupňujúcej sa steny bicích, činelov a čistej gitary sa znovu ozve odriekanie textu aby sa krátko pred záverom ozvali aj skreslené gitary (ale toto už je čisto akoby z hociktorého albumu spomínaných talianov) a dvojšlapka. A v podobnom duchu sa nesú aj ďalšie songy – striedajú sa žánre, striedajú sa nálady, intenzita, pričom to stále pekne drží pokope v jednej ohromnej mase zvuku. Potom prvá strana druhej platne končí Outrom nesúcim sa v podobne industrial-ambientnom duchu ako Intro, čím sa kruh tohto albumu uzavrie. Na druhej strane nie je nič – škoda, že nemám limitovanú verziu, na tej bola nejaká kresba. Tohto albumu mám aj cd verziu, ktorú počúvam v aute a musím povedať, že oproti vinylovej má výhodu, že plynie celý čas v kuse bez páuz od začiatku do konca, čo je pri tomto dosť výhodou, bo aj songy sú vystavané tak, že plynulo prechádzajú jeden do druhého, tak ani nezbadáte, že už je ďalší. Super vec – isto neobchádzajte. Kde inde dostanete na jednom mieste dávku namiešanú z crustu, black metalu, doomu, post rocku a hardcoru? Navyše to celé drží pekne pokope.

-Majto C.-


sobota, 13. septembra 2014

FINAL EXIT "Another (S) Hits Of Old Vinyls" CD 2014 (Obscene Prod.)

Reinkarnovaný Japonci, sú celkom momentálne v kurze. Dosiahli toho určite za posledný polrok viac, ako za celý čas svojej existencie, ešte pred rozpadom. Čurby sa rozhodol, že dá dokopy všetky ich staré splitká a vydá to na jednom CD. Ja tomuto kroku len tlieskám. Na CD nájdete 12 trackov. Každý jeden track je vlastne jedno split EP, veď keby sa to malo roztrakovať po každom ich zarevaní, tak by tracky na displeji preskakovali v D beat rytme. FINAL EXIT vždy robili ten ich bordel po svojom a za tie roky si už vypracovali svôj nezameniteĺný rukopis. Horšie je to, že pri takomto maratóne ich nahrávok, to prerastie do celkom slušnej nudy, lebo recept je stále rovnaký. Dáte nejaký riff z hitovky, zasolíte to bordelom a ukončíte hitovým riffom. Môžete aj miešať poradie. Cez to všetko mám ale ich bordel naozaj rád. Toto sa nedá len tak počúvať. Toto buď milujete alebo nenávidíte. Nič medzi tým nie je. Bolo zábavné sledovať tento rok ich živé vystúpenia a hlavne bolo zábavné sledovať reakcie niektorých ľudí. To som sa smial viac. Až chcete mať ich už nezohnateľné splitká pokope, tak hopsa na toto CD! neskutočný rachot!
-Lepra-

štvrtok, 11. septembra 2014

KRUSH "37 bullets" CD 2010 (kooperácia)

Trocha staršia vec, ale v tomto prípade nevadí vôbec. Jedná sa o diskografiu týchto Hollandských crusterov, ktorá mapuje obdobie rokov od 1996 do 2006. Nájdete tu skladby z dvoch demáčov , čtyroch splitiek s kapelami Sinebender, Distroy, Gritos De Alerta a Blood I Bleed a navrch ešte jedna coverka od Heresy, ktorá bola použitá na tribute LP. Kvalita nahrávok pravdaže kolíše od roku nahratia, ale zase na druhú stranu až také rozdieli tu nenájdete, lebo KRUSH nikdy nepatrili medzi kapely, čo mali na háku svoj zvuk, ako to občas v tomto štýle je zvykom, proste majú svôj štandard. Viem, že zberatelia vinylov na podobné CD uvalujú šariu ale občas tieto CDčka padnú vhod, keď sa vám nechce niekde za šialené prachy zháňať ich staré, vypredané splitká. Toto občas bohate stačí. Mám ešte písať o hudbe? Až počúváš Crust, tak ich už určite poznáš, nie raz tu hrali v Česku a  až nie, tak až miluješ povedzme starý Wolfbrigade,Disfear, tak to tu nájdeš v ich muzike. Symaptické CD, ktorého asi jediný nedostatok je chýbajúci booklet .
-Lepra-
KRUSH

streda, 10. septembra 2014

BRUJERIA "Angel Chilingato" 7"EP 2014 (Obscene Prod.)

More, novinka od Machette! No tak toto musím mať! Asfalt len tak letel na gramec a už aj hrá. Trocha ma však zarazil celkom slušne odfláknutý obal. Proste len obal bez infa, bez vnútrajšku a navyše EP obsahuje 3 skladby, miesto uvedených dvoch, ale myslím si, že toto bol asi zámer. A. stranu otvára hymnická pecka "Mexico Campeon". Proste parádna odtrhovačka, presne akú chcete od nich počuť. Dobré, brutálne s ťažkým hitovým potenciálom.
B. stranu okupujú hneď dva songy. Oba sú  coverky. Prvá je od Dead Kenedys "California Uber Aztlan", kde text je pravdaže upravený do ich rodnej reči. Nemal som nikdy vzťah k tejto kapele, aj keď ich rešpektujem, ale hudba až na pár hitov, nič moc. Takže aj tento cover (mimochodom sa vám  vybavia Tři sestry "na kovárňe to je nářez") viac menej nemusím. Zato po ňom ide ďalší, neohlásený cover a tým je hitovka  "La Bamba" od Richie Valensa, ktorá je prerobená do refrénu "La Bomba" . Vtipné svieže, typické! Až ste už dlho netriasli lebkou na ich hitovky, tak je na čase s tým zase začať!
-Lepra

pondelok, 8. septembra 2014

EINE STUNDE MERZBAUTEN "7305" CD 2014

Dobrý človek ešte žije! Dostať dnes CD, a to ešte takto parádny digipak a žiadne promo v sáčku na recku, tak to je radosť. Dobre, dobre, som si to vyžobral, lebo šanca bola, no ale uznajte sami, takýto názov kapely, koho by to už nezaujalo?! Noisový koverband? Haha, tak to je kurva nápad za všetky drobné, i keď ... ono to s tým koverbandom zase až také horúce nie je. Musím hneď z fleku povedať, že toto CD je pre mňa slušný oriešok a to mám hluky a zvuky moc rád. Skoro 80 minút v jednom ťahu, tématicky rozdelených do troch častí: koverov Napalmed, Einsturzende Neubauten a Merzbow, pričom žiadna časť žiadnym koverom nie je, skôr sa tvári že sa pohybuje v tej ktorej hlukovej lokalite. Samozrejme, že som žiadne okopírované kovery Merzbow nečakal, no musím priznať, že v nejakú známu linku Neubauten som veru dúfal, a že som čakal väčší rip off, či už ako srandu alebo ako lacnú vykrádačku. Toto sa mi ale nepočúva vôbec ľahko, z trochu asi čudného dôvodu a síce, príde mi to príliš premakané, zvukovo priam dokonalé, človek žasne nad kopou nápadov, zvukov a erupcií, ale nemá o čo ukotviť pocit, náladu a nenachádza atmosféru. Je to chladne dokonalé, akoby to kapela ani nerobila pre ľudí ale do nejakého svojho archívu s nálepkou "My 2014", občas ma pri tom napadlo, že počúvam akýchsi noisových Rush alebo King Crimson, neodškriepiteľnú kvalitu, ktorá ale primitíva krochkajúceho si v Bizarre Uproar a 7MON nemôže chytiť. Neviem to lepšie vysvetliť, E.S.M. sú proste hlukový virtuózi, ktorí tvoria špičkový industrialnoise pre náročných (Adult Oriented Noise? haha).  Sere ma toto CD, evokuje vo mne silný pocit vlastnej nezrelosti, akoby som na takýto ťažký kaliber v experimentovaní s hlukom ešte nedorástol, a to som si myslel, že som toho hluku už požral dosť. Alebo možno len neviem jednoducho povedať, že ma to nebaví a nechať to tak? Šecko je možné. No, stačilo filozofovania, odhalenie a resumé na záver: E.S.M. je post Napalmed, keďže tento skončil presne 7305 dní od svojho vzniku, tento nádherný čierny monstrózny digipak stojí len eur 6,66 a či už ma to aktuálne baví alebo nebaví, je to kvalita, ktorú je radosť mať, lebo sa k nej veľmi pravdepodobne o rok, o päť o desať, alebo keď budem počúvať Rush a King Crimson vrátim.
-RadoKAZ-
merzbauten@email.cz

KRUSH , ABORTION, PER CAPITA 5.9. 2014 Mnichov, Kafe Marat

Pôvodne tento koncert mal byť súčasťou našeho plánovaného turné, ktoré sme ale museli nakoniec zrušiť kvôli viacerým dôvodom s tým, že urobíme tour neskôr, keď už budeme všetci v pohode. Nemci ale na nás stále naliehali, aby sme ten koncert odohrali s tým že ešte si niečo po ceste nájdeme. Aj sme si našli ale kvôli práci sme to museli zrušiť a rozhodnúť sa , či dáme len na otočku Mníchov. Prečo nie? Absolvovať vyše 600 km tam a po koncerte späť s tým, že bubeník musí do roboty na druhý deň je ako malina v pive. A predsa sme na to kívli aj odhliadnúc na upozornenia nášho bubeníka, ktorý už prekoncertoval Nemecko círom cárom ešte so Sanatoriom, že veĺa ludí aj tak nebude. Lenže chybá lávky. Doba sa odvtedy zmenila a tiež fakt, že už hráme pre úplne inú scénu ako napr. hrali Sanatorium. Ale nepredbiehajme.
Ráno vyzdvihujeme nášho bubeníka Mira a v ruke už ždíma nejaký mok, s ktorým sa nám chce pochváliť, že toto pivo je proste pecka a jedno z najlepších čo čapovali v Lokal Pube, kde pracuje. Mal pravdu, jeden a pol litrovka mizne na ceste do skúšobne. Po tomto už tie sračkové euroležiaky vám prídu ako ranný moč. Cestou sa zastavujeme, niekde v Rakúsku, že nám vyhladlo a z pôvodnej návštevy potravín, skončíme v Čínskej reštaurácii, kde by sme si dali bufetový stôl. ten však funguje do 14:00 a je 14:05. Hneď sa mi vybavila scénka z geniálneho filmu Falling down z Michale Douglesom v hlavnej role, ako zo samopalom strieľa v McDonalde, lebo prešvihol o minutku raňajšie menu. ale naštastie sme sa dohodli aj cez fakt, že Číňanka absolutne nehovorila po anglicky. Biznis je biznis. Hladný Miro, náš bubeník, ako ho odteraz volám, vyjedol komplet celý bufet.
PER CAPITA
Zbytok cesty grgáme a prdíme. Na mieste sme presne dohodnutý čas okolo 19:00 a to aj napriek faktu, že sme stáli vyše hodinky v kolone na dialnici. Holt je piatok.
Zdravíme sa s Attilom, bubeníkom Per Capita, ktorého u nás asi môžete poznať,ako bubeníka už neexistujúcixh grinderov Din -Addict. Spoznávame aj ostatných členov kapely, ináč veľmi sympatických ľudí a už dorážajú aj Hollanďania Krush. Predkoncertné čakanie si krátime popíjaním extra priemerného piva, ktoré neskôr už meníme za limonády (radšej). Klub Kafe Marat je celkom sympatický anarcho klub, presne ako každý jeden na západe od nás, kde to dokážu dať dokopy a žiadne mesto im nekladie polená pod nohy. Klasika, klub, kuchyňa,infoshop a dokonca aj second hand oddelenie šiat, ktoré už poznám z Dánska, kde to funguje štýlom zober si čo chceš a nechaj aj ty niečo.
Okolo desiatej večer sa začína hrať a  klub je celkom slušne zaplnený, odhadom cca 140 ludí. Prvý nastupujú PER CAPITA . Potnám ich z asi dvoch splitov, ktoré som tu aj recenzoval, ale naživo som ich ešte nevidel. Spustili klasický crust so zábrusom do grindu. Energické to bolo, spevák sa snažil a celkom to bolo v pohode. Publikum ich bralo tiež, boli predsa domáci, takže spokojnosť
ABORTION
Po nich sme to rozbalili mi, junáci ABORTION z konskej riti. Ešte len pri rozbaľovaní a zapájaní sme sa tak spotili, že už by sme ani nemuseli hrať. Tie reflektory, čo fungujú ako radiátory, už fakt nemusím. Čistá pomsta. Dávame celý set s tým, že jednu skladbu dokonca vďaka mne domrvíme. Ale klasicky, stačí sa vyhovoriť, že ste sa pozabudli a hráte z playlistu kapely, čo hrala pred vami.
hehehe. Takže set prebieha v pohode, dokonca už pri konci aj sa zapájajú ľudia ale štále to nie je vygradované. ŠĽahačku si vždy zlízne kapela po nás. Dokončujeme a ešte ľudia revú o prídavok, ale už fakt som na sračky prepotený a nevládzeme ani len trsátkom pohnúť.
KRUSH
KRUSH to rozbehli vo veľkom. Dvaja speváci si zapriahli vlastné mikrofony bez drátu a tak počas maresu, čo nastal počas ich vystúpenia sa stalo, že jeden spevák reval vpredu a druhý bol pri barovom pulte vzadu. Energia sršala po kýbloch. Akurát mi trocha vadilo, že v podstate vôbec nenazvučili bicie, ktoré občas sa utopili ale zase na druhú stranu bubeník do toho mlátil jak o život, štýlom drevorubač, takže ste počuli všetko v pohode. Potiahnu skoro 40 minút a ešte pridávajú dve skladby, čo nie je na škodu, lebo sa to proste dobre počúva a aj ľudia už idú na 100%. Po koncerte kecáme s nimi a zo sympatickej gitaristky sa vykľuje celkom slušná odborníčka na gitary a zosilovače. A to až taká, že si sama aj pájkuje veci a pred koncertom si všetko nosí sama. Ideálna žena.
Po polnoci s askaždým lúčime, dáme spoločnú fotku a čaká nás 7 hodin nádhernej cesty po dialnici. Čo viac si priať? Alebo sedieť doma s diaľkovým v ruke??? asi nie...
-Lepra-
Fotky-Steam photorgaphy-

nedeľa, 7. septembra 2014

DEBACLE / INEBRIOUS BASTARD split 7"EP 2013 (Beerache rec.)

Dvakrát Austrália. Reku prečo nie, veď tam je kapiel ako hnoja v poslednom čase.
DEBACLE hrajú klasický old school crust s práchnivým ale hutným zvukom v klasickom crust rytme, ktoré občas zablúdi do grindcore. Dva vokály, ktoré sa prekrikujú jak o dušu. Vraj tu muklujú aj bývalý členovia Pisschrist, čo aj všetko v podstate vysvetľuje. Ničím zaujímavé, no celkom poctivé a presvedčivé
INEBRIOUS BASTARD už ale pridajú poriadne do tempa a celá ich nahrávka sa nesie vo sviežom duchu.Všetky 4 skladby sa nesú v ideách "naserme to do nich" . Rýchly crust jak víno. Na koncerte to musí byť celkoím slušné tornádo. Až si chceš rozšíriť svôj obzor v crustových vodách Austrálie, tu je jeden tip.
-Lepra-
DEBACLE
INEBRIOUS BASTARD

štvrtok, 4. septembra 2014

THE KILL „Make 'Em Suffer“ LP 2014 (Dead Heroes rec.)

V Austrálii sa v poslednej dobe poriadne grinduje. Z Melbourne vychádza jedna pecka za druhou a na čele tejto armády stojí neodmysliteľne a neodškriepiteľne trio The Kill. Po zhruba desiatich rokoch existencie a rôznych splitoch im konečne vyšla samostatná veľká platňa. Ono je to už síce von nejaký ten piatok, no ku mne sa to dostalo až na tohtoročnom obscene, kedy sa objavil v tom čase ešte teplý európsky press tohto skvostu. O ten sa postarala česká firma Dead Heroes rec., spravili k tomu úplne nový obal a dali vylisovať priesvitný žltý vinyl....nádhera!!!! „Make ´em suffer“ obsahuje 15 rozbušiek kurevsky intenzívneho grindu. Toto vás jednoducho zomele ako drtička na kosti v mäsokombináte. Šialené klepačky a rúbanice v tej najvyššej rýchlosti s maximálnou presnosťou a vymakanou silnou dynamikou. Jay ani trochu nešetrí svoju biciu súpravu a dáva jej neskutočne nafrak. Do týchto blast beatových nájebov strúha gitarista Rob svoje krkolomné prepletanice, pri ktorých mu musia prsty musia len tak skákať po hmatníku. Toto sú jednoducho necoverovateľné veci. Aj v tom je jedinečnosť tejto kapely, že skutočne som si zatiaľ ešte nevšimol, že by sa niekto odvážil dať cover týchto šialencov. Spevák Nik perfektne pracuje so svojím hrdelným prejavom a s prehľadom strieda rôzne polohy a intenzitu vokálov, čím ženie všetko vpred, ako besný šakal svoju krvilačnú svorku. Bonusom na platni je slayerovka „Necrophobic“ čo v ich podaní znie presne ako Slayer na 45 rpm haha. Zvukovo tiež neni čo vytýkať na čom má určite veľkú zásluhu Scott Hull, ktorý mal na starosti mastering. Táto nahrávka ma ani v najmenšom nesklamala, nakopala ma do riti a splnila všetky moje očakavánia. The Kill sú tajfún, najlepšia grindová kapiela v galaxii a ak si v lete prešvihol nejaký z ich koncertov v európe, tak ťa môže poriadne mrzieť.

Jan IP