DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 7. februára 2016

TEETHING / FEASTEM split 7"EP 2016 (kooperácia)

Boha, odkedy som tento sedempalec obdržal, odvtedy sa mi krúti na platňomete. Toto je prvá trieda v grindcore. Luxusná prvá trieda, kde dostanete k pohodliu aj šampanské do ruky. Ináč ani by som nevedel zhodnotiť tieto dve , perfektné kapely. Tu nie je čo vyčítať, tuto je všetko dotiahnuté do dokonalosti a na to sme od nich pravdaže aj zvyknutý. Nesklamali zase!
TEETHING sú Španielsky matadori, brúsiaci vysokooktánový grindcore. Tri skladby z ktorých vyniká hitovka "You Live A Life Don´t like" . Parádna jazda. Proste mlaskám spokojnosťou.

FEASTEM netreba snáď nikomu predstavovať. Mimoriadne kvalitný grindcore s mimoriadne kvalitným bubeníkom. Občas mi sice ich postupy až nápadne pripomínajú black metalové nahrávky (guľometné bicie,pomalé riffy), ale stále je to úplný bazam na uši každého grindera. Tiež tri nevydané skladby v kvalite, na ktorú sme od nich zvyknutý. No nič idem otočiť znova asfalt a dať to ešte raz!
-Lepra-
BANDCAMP

sobota, 6. februára 2016

MONSTRONOMICON – Metal si nevyberá, Martin Lukáč (Hellhand 2014)

V tejto krajine nevychádza extra moc kníh, ktoré by stáli za zmienku a už vôbec nie takých, ktoré by sa priamo týkali aj veci, o ktorých je tento blog. Presne to sa stretlo v tejto 400 stranovej výpovedi jedného človeka. Výpovedi o svojom živote s hudbou, scénou, výpovedi a scéne a hudbe, výpovedi o dobe a ľuďoch. Výpovedi človeka, ktorý sa v scéne dlhé roky aktívne pohyboval a spolutvoril.
Martin mal vždy skvelý štýl písania, tak som nemal extra problémy s tým, aby som sa prelúskaval týmto spojením rozprávania s faktografiou košického (a celkovo východoslovenského) nielen metalového podzemia. Čítalo sa mi to dobre možno aj preto, že veľa z tých udalostí som vtedy zažil aj ja, na mnohých akciách sme sa stretávali, či obchádzali a každý na ne máme svoje spomienky. Pri čítaní Martinovho popisu niektorých vecí sa mi v hlave objavovali vlastné spomienky a bolo to vcelku zaujímavé znova takto cestovať časom a vyťahovať dávno prachom zapadané veci. Niektoré „vtipné“ historky mi neprišli až tak zábavné, ako isto prídu priamym účastníkom, či ľuďom, čo ich poznajú, no v rámci textu nepôsobili rušivo. Nasmial som sa pri čítaní aj tak dostatočne. Navyše som sa dodatočne dozvedel niektoré predtým netušené súvislosti niektorých udalostí. Ešte veľmi oceňujem, že sa nevenoval len vlastnej kapele a svojím činnostiam, ale sa pekne rozpísal o všetkých dobových kapelách a miestnej scéne ako celku. Skrátka, táto kniha rozšírila moje povedomie o tej košickej. Myslím, že okrem pamätníkov, má čo ponúknuť aj mladším ročníkom, bo faktograficky je skutočne riadne nadupaná. Z mojej strany absolútna spokojnosť.
Neviem, či sa ešte niekde táto kniha dá zohnať, no ak ju niekto chce, cestu si nájde.

-Majto C.-


SPASM "Pussy De Luxe" CD 2015 (Rotten Roll Rex)

Novinka od džigolov z Brna. Porno gore vôbec neočúvam, lebo sa z neho stala módna vlna a nabaľujú sa na nej kapely, z čistej vypočítavosti. SPASM ale medzi nich určite nepatria. Je vidieť a hlavne počuť, že sa jedná o starú generáciu grinderov, ktorý pod pojmom gore/porno grind majú zafixované kapely ako Dead Infection. No a ja tie mám rád. Presne k tejto spomínanej formácii by som prirovnal aj zvuk SPASM. Ako dobre vieme tak chlapci vystupujú v dosť bizardnej zostave (basa,bicie, vokál) a tak všetky riffy na sebe nesie zbustrovaná basa. Pravdaže nikdy nenahradí zvuk gitary, ale na druhú stranu má v sebe to čaro, ten bordel, ten divný zvuk,ktorý vám gitarista, čo vie hrať, nikdy neurobí. Presne tento špinavý sound je najzaujímavejší na SPASM a práve preto pripomína ranné nahrávky Dead Infection, keď ešte nevedeli poriadne nazvučiť ani oni gitaru. Trocha som sa  obával klasických tupačiek, ktoré sú charaktreristickým znakom v tomto štýle, ale naštastie sa všetko odohráva v old schoolovom duchu, pravdaže zopár ich najdete, ale nie je to až tak chorobné.
Do toho nezrozumiteľný prasačí chrochták a kvílenie a gulášik je hotový.
18 skladieb, dobrý zvuk, pekný obal (aj keď mi chýbajú texty, ktoré by som si rád prečítal) a hlavne chorobná dávka perverzity, takej skrytej, nie takej že to chce byť za každú cenu do očí ale takej rafinovanej.
-Lepra-
BANDZONE

nedeľa, 24. januára 2016

BLUES FOR THE REDSUN "Waiting For Enlightenment" Demo 2015

Sludge core to v Česko/Slovensku nejak moc na ružiach ustlané nemá a tak sa radujem pri každej zmienke o novej kapelke, ktorú mile rád a vždy podporím, lebo sám som veľkým fanúšikom tejto muziky. B.F.T.R. už vydali svoje druhé demo, ale  ja osobne o nich počujem až teraz po prvý krát. Ale každý niekde musí začať!
Demo v podobe CDr ka v celkom vkusnom a žánrovo očakávanom balení a image, ponúka dve skladby, ktoré svojou minutážou zapadajú presne do tejto škatuľky. 15 minutové litánie nihilizmu a beznádeje si každý človek mile rád vypočuje tak v neďelu poobede. Mohutné, ťažké riffy, nekonečná monotónosť, škrekľavý ubolený vokál,nihilistické texty, proste všetko presne tak, ako sa od kvalitnej sludge core záležitosti očakáva. Pre mňa je táto nahrávka prekvapením a som strašne rád, že si môžem povedať, že som zase spoznal jednu kvalitnú sludge core kapelu!
-Lepra-

BANDCAMP

štvrtok, 21. januára 2016

HOBOS „Hobos“ 12“EP 2014 (Assurd Records)

Talianska kapela Hobos (na ktorú mi bolo len povedané, že je to dobré, tak som zobral) je ďalší z mojich slepých výstrelov. A omyl. Nie je to dobré. Je to výborné. Hneď od prvých tónov ma pohltí záhrobný chrapot švédskych hrobiek a „Intro“ je len chutným preddavkom pred tým, čo ponúka hneď nasledujúca „Comincio a capire“. Že bájny Entombed na chlapcoch zanechal dojem, bolo počuteľné okamžite, ale takto hlboko, to už je čosi. Navyše sa tým ani netaja. Svižný crust s obrovským odérom švédskeho death metalu (ktorý je asi aj dominanztnejší), to je pre mňa viac ako len chutné sústo. To je kurvadobré žrádlo. Spevákov neurvalý prejav to posúva kdesi k Vomitory a Coercion, čo sú bandy síce mladšie, no tiež ich neodmietam. Najmä v rýchlejších songoch mi ich pripomínajú (či už „A un passo dalla fine“, abo v rýchlej, klepačkami spestrenej „L´inferno non basta“, či beštiálne znejúcej „Monti Python“). Na druhej strane, pomalšie songy ako napr. „Milano odio...“ (tento síce pri konci zrýchli), či úvod a spomalená stredná časť spomenutej „A un passo...“ zas evokujú Grave, no hnilobnými riffmi aj „Left hand path“ Entombed. Strednotempovka „Divisa celta“ to už je totálne ozdoba jak z „Clandestine“ – parádne zrnité gitary a pulzujúca basa. Pekne vyznie, aj keď pod sólom len tepú bicie s basou bez dohratej doprovodnej gitary, jak to za oných čias robievali Pantera. Záverečná „Non serve a niente“ je už len skvelou čerešničkou na koniec. Postupne sa prestriedajú tempá, pritom song nestráca švih. Absolútne skvelý koniec nahrávky.
Takúto muziku ja skrátka môžem. Navyše aj po grafickej stránke pekne urobené vydanie na jednostrannom 12-palci. Obal a booklet plný pre tento žáner typických zombíkov v šiltovkách, na zadnej strane platne Frankie... Jednoducho skvelý titul.

-Majto C.-



P.R.O.B.L.E,M.S. „Hit & run/45 minutes“ 7“EP 2014 (Doomtown Sounds)

Ja sa tejto kapely asi nedožerem. Keď zbadám kdesi v distre čosi od nich, hneď to musí byť moje. Opäť raz len dvojsongový materiálik, čo sa dá točiť stále dokola. Najskôr príjemne rozdráždi rockandrollovo odľahčená „Hit & run“ v strednom tempe s kvílivýmí sólami, ráznou, jednoduchou rytmikou a dobrými basovými vyhrávkami. Celkovo sa mi pozdáva, ako príjemne plynie a postupne sa rozvinie do finálnej pasáže, ktorá mi trochu pripomína éru Iron Maiden, keď tam mikrofón držal vtedy punkáč Paul di Anno (cca r.1980). Svižnejší song „45 minutes“ z druhej strany, to už je čistý rockandroll s typickými gitarami, akurát s poriadne punkovo flegmatickým vokálom. No na počudovanie, celkom dobre to ide do ucha. Síce ma singel „I hate TV/Oops..“ baví o dosť viac ako tento, no stále je to pre moje sluchovody dostatočne žiadúce. Zvláštnosťou tohto sedempalca je, že podobne ako 3 ďalšie, ktoré od tejto bandy mám, aj tento bol nahratý v roku 2012, pričom kapela ich púšťa do sveta postupne. Asi majú radi tento formát. Napokon, ich diskografia je asi dostatočným dôkazom tohto faktu pri pomere 10:2 v prospech sedempalcov.

-Majto C.-


štvrtok, 14. januára 2016

Reeking Cross " Cloaked in vermin " MC 2015

Keby mi toto prišlo týždeň / dva skôr, tak je to tu v mojom toptene 2015 bez mihnutia oka!! Zbesilý nonstop fullspeed grind / noisegrind s takým tým mitb/infesťácky násilným revom, krátke pársekundové totálne jeby v zostave basa, bicie a dva vokály, no zverina taká že koniec sveta! Neni tam jediná zbytočná sekunda, jediná nudná struna či úder, z celej kazety má len jedna skladba viac ako 40 sekúnd, no tak toto áno, to je rachot ako z veľkej knihy!! Je to prvá nahrávka tejto kapely, ale aby ste boli v obraze,  Reeking Cross nie sú žiadne nové hurásystém ciciny, sú to ľudia čo zakladali Enemy Soil a Wadge a hrajú či hrali aj v Triac a Blower, čo kapela to jeba! 28 náloží zo štúdia za nejakých desať minút, na krásnej kazete plus samolepka v ich vlastnej edícii (úbohých!) 60 kusov, diy jak prasa od ľudí čo dvadsať rokov naspäť isto museli odmietať label za labelom. Neverím, že toto nebude do roka znovuvydané na sedempalci, lebo táto nahrávka si to pýta a zaslúži a až potom z toho bude haló a dosere sa celý svet. Reeking Cross mi vracia spomienky ako som kedysi žasol nad nahrávkami kapiel ako Warsore, Nee!, PTAO a podobnými objavmi, z ktorých som mával erekcie. Pecka!!
- RadoKAZ-

reekingcross.bandcamp.com


streda, 13. januára 2016

Kuoleman Nyplääjät " Seksikäs Kuoleman Leiri " MC 2015 (Backwoods Butcher Rec.)

Napjaté Kúlo je medzinárodný pohanský klan veleznámych przniteľov svetového hudobného dedičstva, a síce: za ameriku Doug a Al z Hellnation, Brody's Militia, Stabbed To Death atď, za švédsko Andreas z General Surgery, Sayyadina, Bruce Banner atď, no a ešte fínsky vodca, kanálny hrdlorez Koiran Oksennus, o ktorom viem len že bljakal v grind kapele Suiko viac nič, čo sa mi ale nechce veriť, lebo hlas má skvostný, jak vychlastaný drevorubač po nočnej. Zbesilý a mocný death / black metal s ľahkým grindpunk odórom, skvelým hlbokým brutaldeath vokanálom, má to blackmetalovú rýchlosť a besnosť a deathmetalový zvuk a silu, výsledok rúbe a tne do živého hlava nehlava. Barbarská jízda štyroch hromotĺkov, úplne ich mám pred očami v kožuchoch, s rohami, kladivami a obrovskými kríglami piva. Kacírstvo, puch a metal, erste klasse masaker garanterat!

-RadoKAZ-

https://backwoodsbutcher.bandcamp.com/track/ruumisarkkusi-on-vessani

utorok, 12. januára 2016

THE WILDERNESS „EP2015“ 7“EP 2015 (samovydanie)

Táto kapela bola mojím najpríjemnejším prekvapením poslednej doby. Keď som ich svojho času videl v Seredi, hodnú chvíľu som nechápal, čo sa deje. Potom som ich videl zas a znovu ma zmietli. A znovu a znovu. A presne tá živelnosť prejavu lezie aj z tejto nahrávky. Prvý song „Čas“ vás zrazí na zem bez prípravy. Ale viac ako úvodným násilným nástupom skôr spomalením medzi slohami. Niečo neskutočné, takto plynulo prejsť do iného hudobného sveta a vzápätí sa po pár taktoch vrátiť späť. Bubeníkom spievaný „Den“ je asi najpriamočarejším songom nahrávky, no naliehavosť z Tomášovho spevu úplne až mrazí. „Moc“ je opäť nehorázny výplach, kde chlapci v jednej pasáži vytočia obrátky až kdesi do grindových polí, aby v závere navodili nehoráznu post hardcorovú atmosféru, že až. Úplne osviežujúco pôsobí „Hrob“ s post-punkovými prvkami. Gitary a hlas sa na chvíľu vyčistia, skludnia, navodia pohodu, čo na zopár okamihov presiahne aj do úvodu nasledujúceho songu „Ples“, no vzápätí zaburáca gitara a bicie grindovo sekajú a sme zas vo víre besného punku. Posledný „Fin“ je kombináciou naliehavosti „Dňa“ a ľahkosti „Hrobu“, aby sa v závere rozpútala agresívna rúbanica. Týchto 6 songov je asi to najlepšie, čo sa na našej scéne v poslednom čase urodilo. Skvelé, dynamicky premáknuté songy a nekompromisne kritické texty. Toto nie je nahrávka na jedno vypočutie, ibaže by hrala nonstop niekoľko dní, týždňov, mesiacov... Chcelo by to album, toto je pre mňa príliš malá porcia a veľká lahôdka na to, aby ma dokázala zasýtiť. Absolútne parádna vec.

-Majto C.-


nedeľa, 10. januára 2016

NOISEAR / DEAD CHURCH split 7“EP 2014 (Jerkoff Records, Ratgirl Records)

Ďalšie z grindových splitiek, čo rád s obľubou kupujem, bo na tomto formáte ma grindcore ohromne baví a musí to byť fakt hnoj, keď ma kapela nezaujme. To ale nie je prípad tohto splitka. Nejakú tú sedmičku od Noisear už doma mám, no tu ponúkajú živé songy z turné s Capitalist Casualties a tomu zodpovedá aj zvuková kvalita nahrávky. Gitary sú utopené pod zverskými rykmi a škrekotmi a parádnymi klepačkami bicích. Je počuť len hrubý rev, z ktorého občas vylovíte nejaký riff. Takéto čosi je lepšie stokrát priamo zažiť ako doma počúvať, bo až tak ortodoxný fanda tejto bandy nie som, hoci štúdiovky sú iná kategória. Ich nápaditý, technickejší grindcore je viac ako len výživný.
To Dead Church po dlhom intre rozpútajú pravé old school-grindové peklo, čo vás v nasledujúcich songoch dostatočne zvalcuje, nadrobno naseká, šmirgľom vám zoderie kožu z tváre a zasype soľou, aby ste jačali a vrieskali spolu s nimi. Drsný prejav, oproti kolegom z druhej strany podstatne priamočarejší, živelnosť a neurvalosť. Parádna vec, ktorá každého grindera musí pohladiť na duši. Neviem, či by som dal nejaký album tejto bandy celý, no 15-20 minutový materiál s prehľadom, to je dostatočný čas, aby kapela nezačala znieť monotónne.

-Majto C.-