DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


štvrtok 13. decembra 2018

METH DRINKER / DEAD INSTRUMENT split 7"EP 2016 (Drop Out Rec.)

Celkom zaujímavý nápad, postaviť proti sebe, dva opačné konce brutálnej muziky (rýchlu a pomalú) a vydať to na jednom splite. Nie je to žiadna novinka, už sme takýchto pokusov boli viackrát svedkami a ono s tým ani nič zlého nemôžete spôsobiť, lebo ten čo počúva Dead Instrument, určite sa stretol aj s Meth Drinker už.
Dáni DEAD INSTRUMENT sú proste trieda vo svojom štýle. Grind/powerviolence jebú,ako nikto iný. Ich nasadenie proste vraždí a vidieť ich naživo, je proste energický zážitok hodný kartonu Red Bullov. Tri skladby, ktoré majú tak silný tlak, že vám to urve dekel z gebuľe. Nepoľavuje sa ani na chvíľku. Minutové záseky, atómového záblesku, ktoré ničia všetko pred sebou aj po sebe. Toto je proste extra trieda grindcore. Energické nasadenie, kvalita, zážitok!!
METH DRINKER z Nového Zélandu tu majú pre zmenu jednu skladbu, lebo hrajú, kvalitné bahno, sludge core,alebo funeral doom, nazvite si to, ako chcete. Je to pomalé, depresívne, vraždiace.
Každopádne pri počúvaní oboch kapiel Vám vyjde rovnaký výsledok. budete rozsekaný namaďeru!
Až miluješ grindcore a aj sludge, toto je lahôdka pre teba. prídeš si na svoje hneď dvakrát a to vo veľmi kvalitnej forme!
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 9. decembra 2018

ANTICHRIST DEMONCORE / GOOLAGON split 7"EP 2017 (Dead Heroes/ To Live a Lie)

Po tomto splitku už zazerám dlho a tak som nelenil a obdaril sa ním. A vôbec,ale že vôbec som neoľutovaľ!!!  Dve parádne kapely, plno parádných songov!
ACxDC sú už ostrieľaný harcoši a pár ich vecí som už tu recenzoval a ich muzika sa neźmenila odvtedy ani o krok. Kvalitný, energický fastcore s ťažkým závanom starých čias powerviolence v réžii kapiel ako Infest. Sekanica, spomaľovanie,náklep a takto dookola, proste klasický fastcore. Nájdete tu 4 veci, ktoré vám rozserú mozog za minutku. Parádna jazda!
GOOLAGOON je presne druh kapely, ktoré milujem. Sú neskutočne energický, kvalitný, majú nadhľad, zmysel pre humor (už názov je od Sponge Boba) a vlastne celá ich filozofia je zameraná na Sponge Boba. No a okrem parádnej muziky, ktorá je fakt šťavnatý fastcore (totálne mi energiou pripomínajú Idiots Parade, aj muzikou), plný namakaných pasáží, má táto kapela jednu veľkú devízu a vlastne oproti ostatným jeden nástroj v kapele navyše. A tým je spev! Ano speváčka Lily má dar, ktorý nemajú mnohý  speváci v kapelách, že počuje muziku a umne vie, kde sa spieva a kde sa to hodí najviac. Ich stranu som už si pustil asi 20 krát a vôbec to neomrzí. Tá energia vás úplne rozseká na cucky. Výýýýýbprnááá vec!!!!!!!! Odporúčám!!!
-Lepra-

BANDCAMP

sobota 8. decembra 2018

APOLITA „Kolik nenávisti dokážeme tolerovat“ LP 2014 (Samovydanie)



Keď sme sa začiatkom minulého roka vydali na 2 akcie na východnom Slovensku spolu s Rosa Parks, absolvovala ich s nami aj partička Apolita, o ktorých som vedel len, že ich gitarák hrá aj v aktuálnej zostave RP a naopak majú aj spoločného bubeníka. Muzika, ktorú ponúkli bola však dokonalá. Presne to je vyryté aj v drážkach tohto kapelou vydaného vinylu. Ďalšou vecou, čo majú tieto 2 bandy spoločné je, že obal im robil Dan z Rosy. Myslím, že sa mu podaril a kresbou vystihol textový obsah. Je síce trošku staršieho dáta, no muzika je čerstvá svojou surovosťou, nekompromisnosťou a nasranosťou.
Hneď po intre v podobe prejavu M. L. Kinga sa rozbehne rýchly tepot bicích a bublotajúca basa, ktoré udajú tempo zbytku albumu. Skvelý nasratý, rýchly, miestami čiastočne melodický hardcore punk, aký nemôže uraziť. Pig pľuje slová rýchlosťou guľometu a rozsieva hnev nad fungovaním spoločnosti. Už aj názov prvého fláku hovorí o postoji kapely: „Nepřizpůsonuj se“. S tou istou zbesilosťou a slovometom pokračujú aj ďalšie výpeky “Uvězněná mysl“, „Zbaveni života“. Krátke vydýchnutie príde až v strede „Tolerance“, kde na pár taktov banda spomalí a v nasledujúcej „Consuming kids“, ktorá sa celá nesie vo voľnejšom tempe a je plná rôznych zaujímavých pasáží. Tým sa odlišuje od besného zbytku albumu. Hneď úvod druhej strany „Pod tíhou vlastní viny“ zas roztočí kolesá stroja do vysokých obrátok a uháňa túto ničivú mašinériu stále ďalej. Čiastočné zmiernenie príde v tretej „Prodej lži“ a po nej nasledujúcej „Pozůstatky člověka“, ktorá mi gitarovo trošku pripomína Kritickú Situaci. A tento vplyv je cítiť v podstate vo viacerých veciach, napr. aj v basovej vyhrávke nasledujúcej zbesilosti „Nevěř nikomu, kdo ti chce vládnout“, či v úvode poslednej „Vrah bez tváře“, ktorá je opäť trošku tempovo a aranžérsky pestrejšia, podobne ako posledná na prvej strane. Zvukovo je nahrávka na vysokej úrovni, všetky nástroje, vrátane hlasu sú zrozumiteľné a dokopy dávajú jeden masakrálny celok plný hnevu, nasranosti ale aj melódií. Je jasné, že týchto 11rýchlych songov uplynie jak voda v hasičskej prúdnici (kúsok nad 21 minút), tak je doslova povinnosťou pustiť si tento energetický gejzír viackrát za sebou.

-Majto C.-




pondelok 3. decembra 2018

BLOODY PHOENIX / LYCANTHROPHY / SKUNK / DISTURBANCE PROJECT split 12"LP 2016 (Deep Six/Dead Heroes)

Po tejto fošni som už poškuľovaľ dávno,ale až teraz sa mi dostala pod ruky. Milujem takéto LPčka. 4 kapely, 4 kvalitné kapely, nové songy a poriadna kopa grindcore.
BLOODY PHOENIX asi netreba nikomu predstavovať. Pohrobok legendy Excruciating Terror. Ono mi vždy príde, že zmenilo sa len meno, lebo ten ich štýl zostal úplne rovnaký. To je špinavý old school punk/grind, ktorý ja proste milujem. 5 skLadieb z ktorých je jedna coverka Bella Ciao", hymna Talianských partizánov, už zaznela od desiatok punkových kapiel,ale takto som ju ešte nepočul. K týmto skladbám nemám čo dodať, to je presne moja krvná skupina, špinavé, punkové, grindcore!
LYCANTHROPHY netreba asi nikomu tiež predstavovať. Parádny fastcore plné sekov, zmeny rytmov, dvojhlasu, klepačiek. Tu si zase prídu na svoje milovníci takých Yacopsae a podobných zverstiev. Táto kapela je stávka na kvalitu a zaručenú energiu a  tlaku. 9 krátkých atómových výbuchov n aké sme si od nich navyknutý!
SKUNK z Kanady nám predvedú tú death metalovejšiu formu grindcore. Viac murmuru, kombinovaného so škrekom, pomalejšie tempo, ktoré občas zaklepe ale väčšinou sa drží stredného tempa. Pri týchto kapelách pôsobia ako odych ,aj keď poriadne dávajú zabrať aj oni. Každopádne kvalitka.
DISTURBANCE PROJECT je tiež ostrieľané meno na grindcore scéne. Oni zase holdujú tomu starému odkazu Napalm Death. PorIadne to za krátky čas nasrať do ľudí, priamočiaro, jednoducho ,ale o to intenzívnejšie. 8 songov z čoho posledný je cover od Japonskej legendy S.O.B.. Nemôžem nič povedať, len že waw.
Celkovo celé LP je dôkazom toho, že i pod grindcore sa nachádzajú škatuľky, ktoré skrývajú v každej jednej, kvalitnú grindcore muziku. Až by náhodou ste chceli niekomu ukázať, čo je to vlastne grindcore, tak tu je jeden šľabikár. Nemôžem nič iného, len a len pochváliť! Paráda!!!!!
-Lepra-

BANDCAMP

štvrtok 29. novembra 2018

VALAŠKY A BUZOGÁNE Vol.2 – (Catastrofy, ČAD, Beautiful Bastards) - 24.11.2018 Trenčín, Klub Lúč



Sobota, sychravý večer, ktorým sme prekráčali až do preplneného Lúča. Bolo síce kúsok po 9ej, no hudobná produkcia už frčala v plnom prúde. Kým som však zohnal organizátorského ducha (v ten večer len ťažko zastihnuteľného), set úvodnej kapely Beautiful Bastards z topoľčiansko-nitrianskych podzemných zákutí sa nachýlil ku koncu, tak som sa už len dozvedel, že všetko je „Podvod“ a za zvukov tejto koverky som konečne šiel doriešiť situáciu kol vstupu. Čiže ani mi neprináleží posudzovať výkony a dopad na poslucháčstvo, v ten večer zídené vo viac ako hojnom počte. Počul som len cudziu vec, ktorá je u mňa v tomto prípade lepšia v originále, bo celý album svojho času sprevádzal jednu moju životnú etapu a žiadna kapela už do tých vecí nedostane to, čo pôvodne Whisky a jeho grupa. Snáď niekedy niekde vypočujem viac.
ČAD
Čo už som ale po pauze vnímal bola neuveriteľná energia, ktorá sa valila z pódia hneď od prvej sekundy. „Satani“ nám vyprášili kožuchy a odovzdali palice songu „Rabujeme“, „Vyvrheľ“, „Čertova kovadlina“, „Frustrovaný, dojebaný, nasratý“, „Skaza“, „Štvaná zver“, „Metalové kladivá“ a takto to lietalo po celý čas (poradie nie je ako na koncerte, je to len hrubý výčet songov ČAD, ktoré som započul a utkveli mi v mysli). Momenty zvoľnenia prišli v songoch ako „Démon samoty“, kde na mňa dýchla temnota (tento song má silnú atmosféru a som rád, že tá sila na mňa pôsobila aj naživo) a zároveň mi v „sabaťáckej“ druhej časti songu zježilo chlpy na krku, „Zlo som ja“ (ďalšia vec vyvolávajúca mrazenie v žilách), „Zlá burina“, „Močiar“, „Dunaj“, čo sú temnejšie veci, ktoré spestrujú ako albumy, tak pekne spestrili aj program. Nechýbali ani veci staršieho dáta (grinderi sa nemusia báť, že prišli o veci z dema „Na odstrel“, či debutu „Deadnation“, až tak ďaleko sa nesiahalo) a zazneli „Sekery a buzogáne“, „Varič pika“, „Konflikty“, či zlovestná „Psia krv“. Samozrejmosťou bol skvele vyvážený zvuk, ktorý len umocňoval ten uragán, čo do nás trojica hustila. Skvelo šlapajúcu mašinu Valéra a gitarové motívy s revmi kombinujúceho Pištu doplnil ďalší stroj - Kňeží na base. Prstami krotil tie hrubé dráty a spolu s Valérom tvorili obrovskú dunivú hradbu dodávajúcu skladbám mohutnosť. Výborne strávený čas, o čom svedčil aj besniaci kotol, ktorý skvelo reagoval na každý song, vrátane pomalších vecí.
CATASTROFY
Ako posledný klinec večera prišli CATASTROFY, čakajúci na Jana, ktorý bol aj v sobotu večer služobne v Rimavskej Sobote. Chalanisko to ale dal a po počiatočných technických patáliách sa thrashová mašinéria rozbehla naplno. Rovnako ako u Čad, ani tu si nepamätám poradie songov, bo ich chlapi do nás nahustili maximálne množstvo a každý jeden ma potešil. Tak len námatkovo: „Zbojníci apokalypsy“, „Ančine cecky“, „Príručka mladých zbojníkov“, „Sekera je zákon“, „Na detskej oslave“, „Zbojnícky tanec“ a samozrejme zo zbojníckej sekcie nemohol chýbať „Kazimír“. Zo sarkasticko-punkovej textovej oblasti zazneli napr.: „Ja som spokojný“, „Hurá vojna“, emočne silná vec „Morava“, „Bastardi spoločnosti“, „Žabomyšie vojny“, starodávna vec z dema „Okovy“, či posledná klipovka „Jebem vaše idoly“. Inštrumentálne a spevácke výkony ako z partesu, Boris pridal aj sólo na predovke. Nevnímal som čas, len som sa nechával plniť energiou, ktorú do nás svojim suverénnym výkonom pätica valila vrchom i spodom. Za tých pár rôčkov ich prejav dostal skvelú a osobitú fazónu. Vôbec sa nečudujem, že sa tešia takej popularite. Nič nedostali zadarmo a na každej akcii je počuť, že idú naplno. Publikum opäť skvelo absorbovalo, čo kapela núkala, či už v podobe piesní do tanca nútiacich, abo v podobe Borisových stále trefnejších preslovov. Skrátka, koncert ako má byť. Po doznení poslednej „Krik a beznádej“ mi nezostávalo iné, len plný dojmov a s plnými rukami zakúpeného merču odkráčať sychravým, chladným vzduchom k domovu.
Viac takýchto parádnych akcií s takouto hojnou účasťou pospolitého ľudu!

-Majto C.-

fotky: Marek Rzavský


pondelok 26. novembra 2018

BOMBY NA NITRU fest no.II 24.11.18 Nitra ,Nová Pekáreň

Takže po roku sme sa zase len rozhodli s ABORTION usporiadať akciu v Nitre. Dúfam, že nám táto tradícia dlho vydrží,aj keď po asi 20 rokoch organizovania koncertov viem, že nie. hehehe
Klasická predkoncertová nervozita s tým, čo sa dojebe, predsa len prinesú vždy svoje ovocie, Per Capita mi deň pred koncertom zahlasujú, že sa rozpadajú, lebo ich bubeník odchádza žiť do
Madarska a automaticky vzniká problém, ktorý ešte nikdy v živote nevyriešila ani jedna undergroundová kapela. Takže voliteľný spôsob je nájsť si niekoho iného, alebo sa rozpadnúť. Neboli vyslyšané ani moje prosby,aby aspoň odohrali tento koncert, vraj sa poriadne povadili a bolo to!
Hmmm, čo už,deň pred koncertom nikoho nezoženieš, to už pýcha kapiel nepustí vtedy, lebo predsa len neboli na plagáte (jedine mi s Abortion sme taký magori, že ideme hrať , keď niekto vypadol), takže volím len 5 kapiel.
Na mieste sa začínajú trúsiť prvý ľudia a zmena placu z Mariatchi do pekárne,asi aj prospela, lebo neviem si predstaviť po minuloročnej tlačenici v mariatchi, ako by sa tam zmestil tento dav? (cca 120 plataicich + asi 30 neplatiacich).
Prvý to s mierným sklzom zavineným aj nami, rozbalia SURGERY z Popradu, hrajúci takú zmesku old school death metalu s prvkami aj nových postupov. Na zahriatie hrajú skvele a aj ohlasy majú
SURGERY
v pohode. Zvuk je v pohode, aj keď sme neskôr zistili, že mikrofon kopal, za čo mohol jeden pretrhnutý kábel, niekde úplne inde. Každopádne to každý ustál na jednotku a pochopili , že za svoje presvedčenia aj treba trpieť. SURGERY si odviedli svôj údel prvej kapely na jednotku a zadrúzgali ako páni.
Za to druhý ENEMA SHOWER už je úplne z iného súdka. Jeden čas úplne rozbehnutá kapela, ktorá
ENEMA SHOWER
dokocna vydala aj debut na Bizzare Leprous a nejak sa im ušiel prívlastok Slovenský Haemorrhage, zrazu prestali hrať (basáčka odišla na materskú) a tým pádom kapela dlho stagnovala a na moju prosbu, či by nemohli dať pár tupa tupa vecí, ktoré teraz moc letia, tak prikývli na to, že dajú ešte jeden koncert. Počas ich setu si prišli na svoje hlavne skalný návštevníci Obscene Festu. Aj sa začali  ľudia celkom slušne zveriť.Ja viem, že je to muzika, ktorá sa ti buď páčí,alebo nie, ale na svoje si prišlo plno fanatikov. Po koncerte mi chlapci prezradili, na moju vetu "hlavne pokračujte!", že ich to zase začalo baviť. Takže Slovensko nepríde o jednu z mála tupa tupa kapiel!!!
RADIATION
Po nich za se zmena štýlu a to si zase zmlstli milovníci old school thrash metalu, lebo jeden (ak nie jediný), dobre zahrajúci, profesionálne zdatný maniaci sú Blaváci RADIATION. Tá druhá gitara im prospela úplne a Slovenský Sodom predviedol to, čo vedia najlepšie. Parádny old school thrash. Starý thrasheros v publiku si nevedeli toto divadlo ,vynachváliť!
EMBOLISM
Po ich sete nastúpila ďalšia legenda Slovenského Grindu EMBOLISM a tý nevedia sklamať . Kapela stará, ako samotná scéna, predviedla parádny výkon. Proste toto nevie sklamať a toto zabere vždy. Bavia sa všetci, ľudia ,kapela a to je hlavné.
Po nich sme to rozbalily s ABORTION ako hlavné hvízdy večera, keď už Nemci neprišli. Ten mikrofon kopal statočne a až tak, že som mal hubu ako po návšteve zubára. Odohrali sme set, ľudia už boli unavený statočne, ale díky že vydržali do konca. Libor nachcípaný jak pes, odzvučil aj odohral statočne, za čo mu patrí vďaka a vždy si spomeniem, ako odohral jeden koncert s vyvrtnutým kolenom, ktoré si vyvrtol počas hrania.
Čas pokročil hlboko po polnoci a ľudia sa začali pomaly vytrácať a nastal aj pre nás moment, keď sme mohli konečne začať baliť a niekedy okolo tretej zavrieť brány. Dúfam, že o rok sa zase stretneme a oslávime 30 výročie ABORTION!!! Díky ešte raz! Možno tá Nitra, nie je až tak mrtvá!

-Lepra-


nedeľa 25. novembra 2018

TEETHING „We Will Regret This Someday“ LP 2017 (Dead Heroes rec.)



Madridským grinderom Teething sa po niekoľkých splitoch a 7 palcoch konečne podarilo nahrať plnohodnotný full lenght album. O gatefold LP verziu sa postarali moji obľúbenci Dead Heroes records. Obal zdobí farebná, červeno, žlto, zelená koláž, vo vnútri je zas veľká fotka na obidve strany zachytávajúca stage diving počas ich koncertu. Už prvá skladba Mic Check s totálne jednoduchým textom „check check, 1, 2, Fuck you“ naznačuje, že ich tvorba ostala v rovnakých, dobre zabehnutých koľajach. 12 skladieb rozdelených na polovicu po šiestich na každú stranu majú rôznu stopáž, väčšinou od jeden a pol do troch minút. Ťažko je ich k niekomu prirovnávať, pretože tu sa to často mení a každá skladba je tak trochu iná. Napríklad taká trojka na Áčku, Setting Fires je totálny crust HC mangel, alebo Subway Rat, v strede druhej strany, je zas stredotempový válec s Asphyxovským rifom s pridržiavačkami. A práve to sa mi na nich páči, že netlačia zbytočne na pílu a neženú to všetko v zvratných rýchlostiach. Aj keď grindcore je ich základná ingrediencia, neboja sa popri sypačkách spomaliť, alebo zatrashovať. Nahrávka je skutočne pestrá aj pri dĺžke niečo cez dvadsať minút absolútne nenudí. Čo sa týka zvuku, ani tu neni čo vytknúť. Nahrávalo sa doma v Madride v Sadman Studios a výsledok následne dostal do rúk masteringový majster Brad Boatright. A na zver ešte jedna dobrá správa. Teething si ešte na tento rok pripravujú novú nahrávku, takže sa určite máme na čo tešiť.
Jan IP


sobota 24. novembra 2018

PAST „Czarno/Biala“ LP 2017 (kooperácia)



Od tejto poľskej kapelky som mal ich demo na 7-ke, no vtedy som ho nejak často netočil, až jedného večera som videl ich set v trnavskom Kubíku (kde som kúpil aj tento vinyl) a zážitok to bol natoľko silný, že som sa posluchu ich tvorby začal venovať trošku intenzívnejšie (aj keď v mojom prípade to ešte nebolo besné točenie niekoľko týždňov dokola ako inokedy). No bavilo ma to stále viac a viac. Začínal som samozrejme sedmičkou, až potom prišiel čas albumu. A priniesol viac prekvapení.
Prvé čo ma pri rozbehu songu „Smutno“ prekvapilo, bolo akési zdecentnenie soundu. Gitary oproti minulosti akosi viac zapadli do rámca post-punkových noriem, viac žblnkotavých gitár ako dstoršn-riffovačiek (ktoré sa stali minulosťou) no stále to znie veľmi dobre. Rozdiel je najviac počuteľný pri treťom songu „Ulrike“ z prvej nahrávky, kde v úvode zaznie riff bez skreslenia, no inak je všetko stále v poriadku. Atmosféra sivých dní je zachovaná, len gitara už nie je taká kúsavá a neodbytná. Ešte počuteľnejšie je to v nasledujúcej veci „Budzik“ (tiež z dema), ktorá je okrem jemnejšieho zvuku aj mierne spomalená, no v novom zvuku jej to takto svedčí. Pribudli aj akési new wave či cold wave prvky, ktoré hudbu pekne dofarbili. Čo zostalo a stále je ozdobou, je Gosiin hlas, ktorý svojou sýtou farbou silno pripomína Gudrun zo slovenského spolku Ľahká Múza, o ktorých som už nejaký ten čas nepočul, no prvé 4 cd v zbierke mám. Príjemnou záležitosťou je aj druhá „Zdenerwowana“, ktorá plynie ako chladný vzduch neskorej jesene a ženský spev doplnený o mužské vokály gitaráka Slavika je tiež v tomto duchu. V tom pokračuje v podstate celý zbytok albumu. Príjemná jesenná melanchólia (no žiadne pochmúrnosti). Žltnúce lístie v kopách pod stromami, Obnažené stromy a skorý príchod večerného šera. S touto náladou mi sedia aj farby obalu. Ďalšími výraznejšími skladbami sú napr. „Czarna“ s pekným basovým úvodom a naliehavými spevmi v slohách a skvelým refrénom. Rovnako ako aj ostatné 2 songy zo spomenutého dema, či už ide o svižnejšiu „Pytania“, abo album uzatvárajúcu hypnotickú “Jezyki“, alebo aj pred ňou jemne znejúcu „Koniec“, ktorá má krásnu príjemnú atmosféru vyvolanú či už decentnou nosnou linkou, ktorá plynie celým songom, ako aj jemnými spevmi. Neviem, ku komu by som tvorbu tejto poľskej štvorice prirovnal a v podstate je mi to celkom jedno. Aj po toľkých posluchoch si vždy rád posedím pri jeho počúvaní a porozjímam so zatvorenými očami. Myslím, že už aj to je znakom skvelého albumu, keď sa k nemu človek rád opakovane vracia...

-Majto C.-





nedeľa 18. novembra 2018

SLUTET "s/t" 12"LP 2018 (Phobia/Insane Society/ByeBye)

Túto muziku keď pustíte bez obalu a názvu kapely, tak určite človek tipne Švédsko ,alebo v horšom prípade použije vetu "odniekiaľ zo Škandinávie" . Jo , Švédi SLUTET vôbec nie sú žiadny nováčikovia,ale starý fotrovia, ktorý už brúsili nástroje napr. vo Warcollapse a tak už asi viete o čom to bude. Áno, kvalitný crust core zo starej školy, ktorý je ale trocha vyšperkovaný a to tým, že v tomto prípade dvoch gitár, jedna ťahá melodickú linku ako to robia napr. Disfear alebo Skitsystem.
Práve preto si zapamätáte songy a nebudú sa vám zlievať do jednej šedej hmoty.
Do toho dva vokály , poriadný zvuk a hlavne našľapaný a energický crust/ d beat. Hitovky? Asi  song "Fanatism-Fascism" ale tie songy sú všetky fakt dobré a hlavne tie vyhrávky sú parádne.
Až miluješ spomínané veličiny Skandicrustu, neváhaj ani minútku. Kvalitná ,parádna vec!
-Lepra-

BANDCAMP

LUTRA „Lutra“ LP 2018 (Samovydanie)



To, na čo som toľko čakal, sa prednedávnom stalo skutočnosťou. Síce sa medzičasom niekoľkokrát pomenila zostava, no konečne držím v rukách fyzickú podobu tvorby tejto skvelej bandy, ktorá naživo robí dobre mojím zmyslom už nejaký ten rôčik. Nejedná sa síce o žiadnu aktuálnu nahrávku, no borci konečne vydali obe 6-skladbové „épéčky“ z rokov nedávno minulých. Celá zabalená spoločným motívom z novšej z nich od východnej umelkyne pôsobiacej pod pseudonymom Monster Alphabet. A čo sa nachádza v drážkach?
Rozbeh patrí staršej nahrávke „Sen“ nahratej v Bernolákove v 2014-om. Úvodná titulná vec hneď predvedie celý zbraňový arzenál, ktorým do nás banda bude páliť. Skvelé, chytľavé gitarové party, duniaca basa a energické bicie. K tomu Oliverov osobitý vokálny prejav doplnený o spevy ostatných strunníkov. No mojou najobľúbenejšou vecou z tejto nahrávky je miernejšia (v rámci crustovej formy samozrejme) „Stromy“ s perfektnou melodickou gitarou. „Ležíš nahý“ potom pôsobí ako brutálny a agresívny útok hrubou palicou ulomenou kdesi pri ceste zo starého plota. Svižná energická vecička, no samozrejmosťou sú aj aranžérske kudrlinky v podobe chvíľkového spomalenia. Podobná je aj nasledujúca „Hľadáš“, no tu je pomalšia náladovejšia časť rozvinutejšia a rozsiahlejšia. Záver prvej strany sa nesie v podobnom pomalšom tempe v ťaživej „Stoner“. Po otočení nastane vyhladenie v podobe o 2 roky mladšieho materiálu, ktorý hneď po krátkej vybrnkávačke krutým disbeatovým rytmom vyhladí vrásky na čele a brutálny hlas s Oliverovou pomocou na druhom speve vyhladia plešinu až na kosť. Zvuk pôsobí prieraznejšie a ukrutnejšie. Mlynček na mäso sa nemilosrdne rozkmital a nepoľavil ani v nasledujúcich zásekoch „Zákon“ a „Moc“. Nahnevane vrniaca crustová mašina valí aj v songu „Poslovia z temnoty“, no tu je obohatená a skvelé gitarové ozdoby a krátku temnejšiu medzihru (síce v tom istom tempe, no absolútne mrazivú). „Zviera“ si plynie v miernejšom, no stále dostatočne svižnom tempe, ale je tu aj parádna spomalená sekaná časť. Spolu s predošlou vecou tvoria vrchol tejto strany. Záverečný „Klam“ nás znovu rozbije svojou intenzitou a neúprosnou agresivitou. Vynikajúci záver. Klinec do rakvy.
Musí mať v zbierke každý, kto kedy o túto bandu zavadil, bo sa im do nahrávok podarilo vtesnať energiu živých setov, čo nebýva zvykom. Dúfam v skorý príchod ďalších vecí...

-Majto C.-