DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.

piatok, 20. februára 2015

IRKALLIAN ORACLE "Grave Ekstasis" LP 2014 Nuclear War Now! rec.

Veľmi dobrá nová kapela so svojím prvým albumom zo švédska, trochu šok, lebo toto sa predsa v európe nehrá, toto je aktuálny hudobný trejdmark od protinožcov (ktorý zasadili už kedysi dávno Disembowelment a pod.)! Takže zase raz, austrálsko-zahuhlený, jak vrana temný a mohutný deathmetal v strednom až rýchlejšom tempe a silne blackmetalovej atmosfére, no paráda. Prvá vec ako by si doslova vykradol Impetuous Ritual, tma a strach, mliagavý a sychravý death/black metal, sila neslýchaná!  Druhá skladba, podobne, no ešte mohutnejšia, občas mi to zasmrdí takými tými neskoršími monumentálnymi vyhrávkami Morbid Angel a ten rozjebaný, majestátny finiš nemá najmenšiu chybu, to by mohlo dreť polhodinu a nenudilo by ma to. Druhá strana sa mi zdá trošku viac seriózne vydeathmetalovaná, ale stále cítiť Impetuous Ritual v ich pomalších pasážach a furt sa neviem zbaviť tých Morbid Angel niekedy z "Domination", hlavne tá ich masívnosť v tých pomalších veciach mi ich dosť evokuje. Koniec opäť rozflákaný a rozstrapcaný do mešuge, opäť skvelá a silná záležitosť. Výborná doska, súčasná austrálska zádušná temnovosť reznutá pomalou, hutnou deathovou masívnosťou, mňa to teda veľmi berie a môžem kedykoľvek. Do playlistu hlavne k už spomínaným Impetuous Ritual, Temple Nightside, Grave Upheaval a "Domination".  
-RadoKAZ-
www.nwnprod.com

https://www.youtube.com/watch?v=2UM6_lIRVsY

štvrtok, 19. februára 2015

TEINTANBLOOD "Death" 2LP 2014

Death je maximálna efktívnosť! Už len to ako tento album začína, je toho dôkazom - rovnými nohami, v prvej sekunde jééb do komplet rozbehnutej mašiny, to ste ešte nepočuli, to je šupa! Španielske duo Teitanblood, inak ex- resp. post- Proclamation, je v podstate celkom primitívna záležitosť, staré, obohraté riffy v ostrom no opočúvanom zvuku, nič nové jeden by možno povedal, ale to by ten jeden musel byť inak celkom tupý a musel by to byť fanda progresívneho jazzu, asi. Pretože títo borci totálne serú na to ako sa s muzikou piplať a všetko svoje úsilie vkladajú do toho ako s muzikou, tou metalovou samozrejme, čo najúčinnejšie mučiť, kynožiť a zabíjať. Ich hudba je chladná a ukrutná jízda niekde v trojsečníku death, thrash a black metalu, je to surovosť veľmi surová, najsurovejšia ba priam beštiálna, je to trest pre všetkých fajnšmekrov a virtuózov, je to proste metal jak za starých časú! Nádhera, ako táto banda nepotrebuje byť black či deathmetalovou kapelou, ako to vedia vždy parádne strhnúť na svoju stranu a využiť, ako zo všetkých tých žánrov vyberajú v danom momente to čo sa im najviac hodí, len aby muzika zostala extrémne vytúnovaná či už do rýchlosti, či do chladu a temna alebo proste do toho čo neviem ako inak nazvať než echt popiči barbarského metalu. A tá spomínaná efektívnosť, to je to čo je na tejto kapele najsamlepšie, to ako vedia využiť pár starých riffov, to ako nepotrebujú nejaké prijebané intrá, to ako nepíšu žiadne prekombinované songy, to ako nešpekulujú s vokálmi a to ako cez to všetko vedia zahrať zhudobnenú zúrivosť na maximálne gule, kto kurva kedy potreboval čo viac? Parádna vec pre  milovníkov starého nemeckého thrashmetalu, Bathory a ich klonov, moderných vrážd ako Proclamation a Black Witchery, proste pre všetkých nevyzúrených metalových neznabohov. Jo a ešte k tej efektívnosti, no ja neviem, ale čo môže dokazovať moje slová viac ako nazvať si album "Death"  ...?
-Radokaz-
 www.noevdia.com
https://www.youtube.com/watch?v=VDRV5FiW-Pc

pondelok, 9. februára 2015

TOHC SHOW vol. 3 – (Foose, Ilegality, True Reason) - 7.2.2015 Topoľčany, Barbar





Prvá akcia v tomto roku (teda prvá, na ktorú sa mi konečne aj podarilo dostať), tak sme s miernym predstihom dorazili na miesto určenia (správne, opäť je množné číslo – opäť som raz nebol sám), kde sa už nachádzalo nejaké to publikum, no stále sa mi to na meno formátu Don Foose zdalo málo. No akcia len začínala...

Prví na pódiu, presne s úderom 21-ej hodiny odštartovali domáci legendárni punksteri ILEGALITY, ktorým aktuálne u Papagája vyšiel najnovší album „In money we trust“. Narvali do ľudí ten svoj hardcorom hojne okorenený drsný punk so suverénnym Boženovým prejavom, ktorého v hojnej miere hlasmi podporili Fabro v druhých spevoch a spolu s Tonkom aj v zboroch. Basa burácala, Tonko šupoval okrem riffov aj melodické sólička, všetko v dravom tempe. Zaznel prierez tvorbou, vrátane noviniek a po cca 40-ich minútach bolo po všetkom. Zvukovo a hudobne parádny set, len ľudia boli ešte akýsi strnulí.

Po zhruba 50-minutovej pauze sa na pódium postavila kapela v čele s človekom, kvôli ktorému som sem hlavne meral cestu (a nielen ja) a ktorého meno zastrešuje tento band – Don FOOSE. Od prvých tónov parádny zvuk nástrojov a Donov výrazný vokál, klubom sa nesie 90-kový americký hardcore, ako si ho pamätáme z Donových starších pôsobísk (The Spudmonsters, Run Devil Run) – hutné, masívne spodky, ostrá gitara a jedovatý spev. Opäť sa jednalo o prierez tvorbou, kde Don prihodil aj vzorky z iných svojich projektov a kapiel a nechýbal ani cover Black Flag. Väčšinu setu strávil na rukách nadšeného publika, ktorého bola zrazu plná miestnosť. Všetci skákali, kričali a besno tančili, pot a ruky lietali povetrím. Malo to parádnu atmosféru, tak sa ani veľmi nečudujem spokojným výrazom na tvárach amíkov, ktorí do nás sádzali jeden song za druhým – ani neviem koľko to trvalo, no zniesol by som asi aj viac. Podobne ako pri sete Donovho projektu LIFELINE, ktorý som tu pred časom videl, aj teraz som zostal plný pozitívnych dojmov, ktoré umocňoval aj prístup celej kapely počas koncertu aj po ňom, keď zostali s ľuďmi a debatili ešte hodne dlhé chvíle.

Záver akcie obstarali domáci TRUE REASON v novej zostave. Po počiatočnom hlukovom chaose sa konečne zvuk trošku unormálnil a chlopi do nás nasúkali známe vecičky z debutovej nahrávky „... talk to my hand“ (zazneli aj moje srdcovečky, dokonca hneď po sebe – „Každému čo jeho jest“ a „Jeden lepší deň“) + pridali aj nejaké tie novinky. Úlohu udržať publikum v pozornosti mali dosť ťažkú po tom, čo predviedli amíci, no popasovali sa s ňou statočne a až na občasné zvukové výpadky a čudne zahuhlaný zvuk druhej gitary som bol s novou tvárou kapely vcelku spokojný. Pohyb na pódiu aj pod ním mi dával za pravdu, že nová zostava pokračuje v stopách starej. Neviem, koľko chlopi hrali, v ten večer som vo všeobecnosti nejak nevnímal čas poriadne, ale s dozvukom posledných tónov sme sa pomaly začali chystať k odchodu.





Večer veľmi vydarený, s hojnou účasťou ľudí a dobrým výberom kapiel. Cesta potom tiež bezproblémová a rýchla (ešteže sa počasie zopsulo až o deň neskôr). Dobre mi to padlo po tej koncertnej pauzičke sa takto odreagovať.

-Majto C.-


fotky: Filip Čerňan

sobota, 7. februára 2015

FIEND „Derailed“ kazeta 2014 (Noise not War rec.)

V Kalifornii vyčíňa nové tornádo. Grind duo Fiend nekompromisne ničí všetko čo mu príde do cesty. Ak si však milovník poctivého oldschool grindu tak pred ním neutekaj ale bež rovno proti nemu pretože toto ti rozbúcha srdce na 100%. Adam (gitara) a Johnny (bicie) fungujú pod týmto názvom od leta 2012 a toto je ich zatiaľ druhá nahrávka. Grind core vo Fiend prevedení dokáže rozsekať aj toho najnáročnejšieho grindera. Čítal som o prirovnaniach k starým Napalm Death alebo Warsore a musím len súhlasiť. Ich rachot je rýchly, surový a priamočiari, takže nečakaj žiadne komplikované postupy ale jednoduchý ťah na bránu. Zvuk nahrávky je poriadne silný s potrebnou dávkou špinavosti a aj napriek tomu že sa nahrávalo len na dva nástroje tak to má gule jak fras. 9 skladieb prefrčí za zhruba 6 minút a tu už musí byť každému jasné o čo ide. Kazeta vyšla v 100 kusovom, ručne číslovanom náklade v bielom prevedení a o vydanie sa postaral pomerne nový anglický label Noise Not War. Počúvam to už asi po 358 krát a zakaždým mecem kortbou ako retard. Toto sa ale jednoducho inak počúvať nedá.

Jan IP


nedeľa, 1. februára 2015

GRIDE / SIDETRACKED split 10" LP 2014 (Insane Society Records)

Na splitkách Gride je zaujímavé to, že si tu druhú kapelu nikto nevšimne -) Nie je to náhodou, lebo GRIDE majú nastavenú laťku kvality tak vysoko, že ako hudobne, tak zvukom jej nestačí 90% súčastnej scény. Kapely s podobnou muzikou a zvukom totižto bežne vychádzajú povedzme na Relapse a podobných vydavateľstvách. Ale GRIDE sa držia ešte ako tak v podzemí, aj keď občas už na nich remcajú druhý, no stále je to ešte v podzemí, v zajetí -)
Zaujímavosťou toho splitka je, že strana GRIDE je poháňaná na 33 jke , kdežto druhá strana na 45 ke. GRIDE sem nasekali  8 skladieb ich klasického škrípania, na ktoré už majú svôj vlastný patent. Zvukovo vysoká kvalita vám dá z drážok ten klasický výpad, ktorým je zmes fast core,grindu, mač core, do toho Inyho rev v rodnom jazyku, krkolomné riffy, Čertove perfektné bicie, proste všetko zohraté a každá ingrediencia dáva vo finále, veľkolepú, grandióznu porciu kvalitnej, agresívnej muziky. Zaujímavosťou je bonus track v podobe songu "masáž" , čo je celkom výstižný názov pre skladbu, ktorá je taký inštrumentálny úlet, kde sa snažia zahrať aj pomocou španielky ich muziku. Gitaru tu obsluhuje hosť Ivan Boreš. Takže na strane GRIDE sa vám dostane, overená kvalita, na ktorú ste už od tejto kapely zvyknutý.
Američania SIDETRACKED hrajú klasický fastcore , s niekoľko sekundovými výbuchmi. ich strana platne je poháňaná už vyšou rýchlosťou a tak sa stane, že vlastne komplet materiál prefrčí okolo vás za nejaký 5 minut a to je tu 15 skladieb. Takže by sa to kľudne zmestilo na jednu stranu sedempalca, ale čo už. Táto kapela bola doteraz pre mňa veľkou neznámou, ale meno hlavného protagonistu s neamerickým menom Jay Tichy, asi niečo vraví o jeho pôvode. Takže fastcore ako remeň, len škoda že to tak rýchlo prefrčí. Ale až sa fanúškovia Gride nedajbože rozhodnú LP predsa len otočiť, nebudú sklamaný určite .
Ku všetkému pridajte kvalitný  a celkom nápaditý obal z dielne Insane Society, u Gride absenciu anglických textov (čo sa mi celkom páči) a zaujímavý album je na svete. Tu nie je o čom kecať,lebo keď je tam značka GRIDE, tak nikto aj tak neváha ! Ani ja !
-Lepra-
GRIDE
SIDETRACKED

nedeľa, 25. januára 2015

MORKHIMMEL "Ostří černé kosy zní" 12"LP 2014 (Insane Society)

Černému mraku z Prahy vyšiel nový album!! Mám rád túto kapelu, aj ako kamošov aj ich muziku. Mali dobré albumy, ale aby som vedel povedať, že je to dokonalé, stále mi tam chýbalo asi tak jedno-dve percentá. Pri tejto novinke ale už môžem smelo prehlásiť, že kapela je v cieľi. Absolútne na 100% dotiahnuté všetky prvky v muzike, od zvuku, cez obal až po samotnú muziku.
Začnem, graficky dokonale upraveným, otváracím obalom, Proste, tak ako to má byť. Škoda že limitovaná edícia nemá pribalené aspoň žiletky na rozrezanie žíl. Lebo po vypočutí albumu, vás asi nič iné nenapadne. Sympatický je tiež fakt, že komplet texty sú v Češtine a ani len preklady do angličtiny na obale nenájdete. Zvuk sa priblížil k samotnému Švédsku viac, ako Nils Holgerson na Mortemovi. Nie je tak dokonale chrastivý ako legendárne nahrávky zo Sunlightu,ale tak už pred cieľom medzi Europou a Škandináviou. Samotná hudba ubrala z rýchlosti a sústredila sa v plnej sile na to, aby riffy vyzneli viac tvrdšie a tomu zodpovedá aj fakt, že sú viac prepracované. Pravdaže cez všetko sa ťahá aj zvýrazňovanie druhou gitarou a celé to zaklincuje až death metalový vokál Slávka. Presne tento typ vokálu sa mi páči. Je to brutálne a aj tomu rozumiete. Texty sú čistou oslavou nihilizmu a zybtočnosti našej existencie na tomto svete. Parádne odsypavajú songy, ktoré po väčšine sa linú v strednom tempe, všetko na dobrý starý štýl  Bolt Throweru. Na záver recenzie, ako aj na záver albumu, zaznie grandiozne "Uprostřed prázdnoty" a mne neostáva nič iné,a ko zase vstať a pustiť si album odznova. Výborné dielo!
-Lepra-
http://www.morkhimmel.cz/

piatok, 23. januára 2015

10.1.2015 – Crust/grind & hardcore party vol. 5, Restaurace u rybníčka, Ořechov u Brna – Bombatolcser, Bricanyl Turbuhaler, Škoda 120, Sedem Minút Strachu, Stolen Lives, March of the Hordes, Evidence Smrti

Hlukový rok sme so Sedem Minút Strachu otvorili na morave v dedinke Ořechov u Brna kam nás pozval Balda zo Škody 120. Zostava kapiel bola viac než vyhovujúca a naživo sme nehrali možno tri mesiace čo našu radosť len stupňovalo. Po diaľnici nás ženie vpred túžba napojiť smädné krky Poutníkom 12%, ktorá bola tak veľká, že si Rišo s Radom na cestu nekúpili žiadne iné pivo aby si nekazili chuť. S minimálnymi pauzami na neodkladné ľudské potreby sme na mieste medzi prvými. Restaurace u rybníčka je typická česká hospoda s dvomi miestnosťami, v jednej sa čapuje a nasáva a v druhej sa mastí rachot na plne gule. Miestnosť na hranie je nefajčiarska a ešte viac ma teší, že sa to počas celého večera aj dodržuje za čo patrí fajčiarom veľké díky. Ľudí postupne pribúda, stretávam kopec známych tvárí, ktoré som nevidel riadne dlhú dobu, pivo chutí skutočne skvele, čo viac si priať. Okolo ôsmej večer, takmer presne podľa programu zaznievajú tóny prvej kapely, 
BOMBATOLCSER
Bombatolcser. Pamätám si ich ešte v zostave s dievčinou za mikrofónom, kedy mastili taký svižný HC/crust. Dievčinu vystriedal spevák, mimochodom chalanisko od Prievidze a hudobne sa tiež posunuli poriadny kus hlbšie do metalových vôd. Vážne som kukal či vidím tú istú bandu ako predtým haha. Technicky je to fajn zmáknuté, sledujem, že bubeník Erik sa poriadne zlepšil a do hry pozapájal rôzne komplikovanejšie postupy čo skvele obohatilo ich muziku. Po nich nasledovali Bricanyl Turbuhaler, ktorých som prekecal vonku a keď už som sa chcel ísť na to kuknúť tak vyšiel Rišo, že práve dohrali a že to bol riadny hard core punk od podlahy. No čo už, nabudúce si musím dať na nich bacha. 
SKODA 120
Hostitelia Škoda 120 naplno využili domácu pôdu a bez okolkov a zbytočných zdržiavačiek narúbali svoj energický grind do všetkých svojich známych aj neznámych. Šlapalo im to ako dobre zabehnutý škodovácky motor rútiaci sa po D1-ke. Skvele zmáknuté dva vokály, grindové sypačky sa striedajú s HCčkovými skákačkami a energia ide z toho ako fras. Sál je plný a všetci nadmieru spokojný čomu sa vôbec nedivím. Po Škodovke sa na plac pchajú Sedem Minút Strachu. Tu sa nebudem nejak rozpisovať. Príprava ako hovado minimálne 20 minút a potom klasických niekoľko minút (udajne viac ako sedem haha) blbnutia, revu a bezhlavého jebania nástrojov. 
SEDEM METROV PRACHU
Až na druhý deň sa dozvedáme, že pri našom bordlovaní nevydržal subwofer a celkom slušne sa z neho zadymilo. Spotený a vyšťavený uvoľňujeme miesto pre Stolen Lives, o ktorých som si ešte do nedávna myslel, že sa rozpadli. Po odchode basáka nastúpil na jeho miesto Jarda zo SayWhy?, čo im podľa mňa riadne prospelo a Stolen Lives tak pokračujú ďalej. Spúšťajú trashing hard core punk na plné gule s typickými uštipačnými Davidovými komentármi pomedzi skladby. Vydláždená podlaha sa po pár rozliatych nápojoch mení na klzisko a vpredu to začína byť už trochu nebezpečné. Čas medzi ďalšou kapelou využívam na vyvetranie a okrem čistého vzduchu sa mi do pľúc dostane aj nejaký ten šluk z omamnej rastliny čo mi v spojení s pravidelnými dúškami Poutníku mierne skresľuje zvyšok večera. 
STOLEN LIVES
March Of The Hordes je kapela, ktorú som do teraz registroval len z tak letmo. Metal punk (podla mňa tam ten metal riadne prevyšuje) napáchnutý švédskym death metalom a pomalšími pasážami ala Asphyx so záhrobným hrubým vokálom. Hlavne tie pomalšie časti sa mi páčili omnoho viac, ktoré vďaka dvom gitarám a hutnému zvuku zneli super. Ako celok to nebolo zle ale niečo mi k tomu stále chýbalo. Je niečo po polnoci a po sále sa zvyšuje počet nehybných, spiacich tiel a únava už začína doliehať aj na mňa. Ako posledný to rozbaľujú Evidence Smrti. Hrubý metalický crust / HC v ich podaní rozhýbe posledných živých návštevníkov. Márov typický zrozumiteľný a zároveň agresívny prejav núti revať refrény spolu s ním a aj napriek pokročilej hodine s prehľadom dokazujú, že svoje nástroje majú pevne v rukách. Toto bola skvelá bodka za dnešným náročným večerom. Nad ránom sa tackajúc presúvame k Baldovi, kde padáme do spacákov a zaspávame ako po narkóze. Ráno sa vôbec necítim na skorý odchod a tak sa po raňajkách presúvame späť do hospody, Rišo s Radom otočia ešte pár pív, postupne ponakladáme všetky haraburdy, dáme spoločné foto so škodovkármi a poobede, niekoľko hodín po plánovanom odchode konečne vyrážame smer home sweet home. Bol to náročný no nesmierne príjemný víkend a štart nového roka za čo patrí Baldovi a spol. veľká vďaka.


Jan IP

utorok, 13. januára 2015

SLAVE TO THE GRINDCORE compilation CD 2015 (Wideblaster)

Celosvetová kompilačka Grindcore kapiel zo sveta, ktorá vyšla v Japonsku so zastúpením aj Slovenska v podobe bordelárov sedem Minut strachu.  CD otvárajú JAponci BROILER , hrajúci spráchnivený , starý, primitívny grindcore. REAL REGGAE , tieý z Japonska sú už na scéne pomerne dlho. tu nájdete dve skladby od nich a je to taký zaujímavý mix crust/grind/fast core a noise. Toto dokážu pomiešať len a len Japonci .Dobré to je. Kanadský VIOLENT GORGE už hrajú taký krofkajúci grindcore. pozor, žiadne tupa tupa, ale poctivý starý gore grind alá Regurgitate, taký, ktorý s ahral voľakedy , než ho dokurvili tie kapely, čo nevedia hrať rýchlo. SETE STAR SEPT počúvať , je ako keby neikto nahral skúšku dvoch jamujúcich ludí. Je to občas zaujímavé, občas trapné, občas geniálne, každopádne však zaujímavé. Indonézsky TERSERAH na podiv znejú celkom dobre. čakal som zvukový bordel ,ale v tomto prípade celkom slušný grindcore s jačavím vokálom. Ďalšia vecička je Japonská kapela 200%, ktorý znejú ako keby ste to bol nejaký pokus o death metal s automatom, ael omyl. Je to normálne s bubeníkom ,ale muzika s asem moc nehodí, lebo sa jedná skôr o death metal, aj keď zaznievajú vyklepávačky, ale proti gustu...  SEDEM MINUT STRACHU znejú ako znejú stále. majú už svoj rukopis bordelu tak vypracovaný, že nezainteresovaný im aj naletia, že to je zohratá kapela. hahahah, nie robím si srandu. V ich prípade ide skôr o umelecký zážitok. MATICRUST pochádzajú zo Spojených Arabských Emirátov a celkom ma prekvapili svojim bordelom. Znejú ako predpotopné grindcore kapely na začiatku 90 tych rokov, ešte aj zvuk majú podobný, neotesaný, neandretálsky, dobrý. Japonský RED RAN AMBER je to typické Japonské bordeloidné, noisovo nasiaknuté akože grindcore. Zaujímavé. Brazílsky HOMICIDE už ale znejú viac punkovejšie, darmo ,oni to proste majú v krvi. Je to tiež grindcore, ale tentoraz už viac nasiaklý punkom a aj trashom. Celé šialenstvo uzatvárajú Japonský CORBATA, ktorý sú skôr takým mixom punk/crust/rock ´n ´rollu. Ale ako spestrenie, fakt dobré. Takže až máte nábeh na psychiatra, tak toto vás tam dostane zaručene. Celosvetová prehliadka toho, kam až môže zájsť hudba. Skúšanie krajných možností je tu. Vyšlo aj ako DVD!
-Lepra-

nedeľa, 11. januára 2015

DISSECTING TABLE / SEKTOR 304 "Utopia/Decay" split LP 2014

Dissecting Table je japonská legenda industriálneho hluku aktívna pomaly už tridsať rokov!! A keby to niekoho zaujímalo hlavou tohoto projektu je spevák inej japonskej legendy Gudon, keď sa tí rozpadli tak blablabla atakďalej. Je to ten typ kapely, čo vydáva ročne tony cédečiek a cédeáriek a kaziet a šialeností ako 8xCDr Box limitovaný na 5 ks a podobne, takže je v tom človek samozrejme stratený, vo všeobecnosti sa jedná o mix industrial / rhythmnoise / noise, ja som sa s nejakou ich vyložene slabou nahrávkou nestretol, čo mám sa mi páči, na tejto doske je to tak pol na pol ... prvá skladba sa mi veľmi pozdáva, nadupaný techno / industrial niečo pre fandov neskorších Esplendor Geométrico, do divokého tanca paráda ako lusk. Druhá skladba znie tiež dobre, trochu kľudnejší ale rozhádzanejší industrialnoise, ktorý sa na konci zvrtne do celkom slušnej kakofónie a posledná skladba je opäť akýsi techno/industrial, ale táto ma baví najmenej, až skoro vôbec. Celkovo je to ďaleko nie najlepší matroš D.T., ich rukopis tu určite je, ale je to celé trochu umelé, sterilné a moderné v zlom zmysle slova. Sektor 304 je skvelý portugalský industriálny projekt, okrem tohtoročného 7" ich novšie veci nemám a ani moc nepoznám, a hoci všetky staré nahrávky sú skvelé, toto je trochu inde, ďalej a je to rozhodne to najlepšie čo som od nich počul! Je to temnejšie, oveľa ponurejšie, atmosférou až niekde do deathindustrialu ranných MZ.412 či Brighter Death Now. Štyri plynulo prelievajúce sa kompozície tvoriace jeden mohutný a fantastický celok, ktorý tak ako málokedy do bodky presne vystihujú názvy skladieb. "Motion through pressure" je pomalý, ťažký a pretlakovaný deathindustrial, "Vertical structure control" je proste oldschool industrial a lá Test.Dept v pekne hustej atmosfére, "Aftermath data analysis" je  matematika v nálade úplne ranných Neubauten a posledná vec "Power through strength" je epochálny vojenský marš víťazných strojov, všetko to v nej duní a je to sila na pohľadanie. Spolu to dokopy výborne funguje ako jeden kompaktný kus v tutovo natlakovanej atmosfére a počúva sa to parádne. Jasný víťaz tohoto duelu. Zákerákov ešte poteším, nevyšlo na CD a vraj len v 200 kusoch čo bude bez repressu na tak dobrý matroš sektorov o pár rokov hriešne málo.
-RadoKAZ-
http://www.malignantrecords.com/

https://www.youtube.com/watch?v=DgDJu6GstTc

piatok, 9. januára 2015

THE KILL "Kill Them..All" CD 2015 (Obscene Productions)

Austrálske trio si na grindcore scéne už vytvorilo pomerne slušné meno, aj vďaka nespočetným splitkám a koncertovaniu. veď minulý rok prebrázdili aj naše kraje a háje spolu s Final Exit a poviem vám, tak parádny set čo dali , som už dlho nevidel. Takže dychtivo som čakal na nový album a začiatkom roka sme sa ho aj dočkali,
Na novom albume nájdete 19 skaldieb, vrátane dvoch coverov od Regurgitate a Anthrax. Jo čítate dobre, Anthrax a to rovno prehistorická skladba "Metal Thrashing Mad". Ale nebojte sa, The Kill nevymekli. Vy nespoznáte ani jednu coverku, lebo tak ju zagrindovali, že pri prvom vypočutí som ani len netušil, že tam nejaké vôbec sú. Austrálčania sa pohybujú v duchu hesla "Rýchlo,krátko,intenzívne", presne ako ich názov, ktorý je predpokladám odvodený od legendárnej vypaľovačky od starých nestorov štýlu Napalm Death. Až si pustíte toto CD, tak si priviažte klobúky a parochne, lebo bude nasledovať jedna súvislá smršť, brutality, agresivity, rýchlosti. Ďalšie plus pre mňa je vokál. na rozdiel od ostatných grindcore kapiel, tu sa vrieska agresívne a žiadny murmur alebo škrekot tu nepočuť. To je plus u mňa. Vlastne celé album je jedno velké plus, hehehe. Dobrý zvuk, dobrá muzika, dobré výkony, proste pre mňa úplne všetko je v cajku a nemám ani čo vytknúť tomuto dokonalému grindcore dielu, lebo si ho v kuse počúvam dookola. Keď chceš vyjebať dekel z hlavy a potrebuješ, intenzívny a agresívny grindcore v top kvalite, tak tu máš tento album a choď si hladať hlavu k susedovi do záhrady. Výborne!
-Lepra-
Obscene