DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.

streda, 23. júla 2014

KRASSEVILLE "Nous sommes faux" demo MC

Zase je raz sobota ráno, pol piatej, a to už ja (za bežnej prevádzky v piatok) nemóžem spať, káva a buchty, internet na plné gule a hľadám a snorím kde korunu oplieskať. Ani neviem prečo, keďže to vôbec nepočúvam, brúzdam obskurný francúzsky blackmetal, až sa dogúglim k celkom slušnému zverstvu Nékrhärkh, čo je šupa náter s fúkacou harmonikou, no tak hryziem ďaľej, kukám borec robí tisíc vecí a bác, Krasseville! Káva ešte nie je dopitá a demo je už vyplatené a na ceste ku mne. O pár dní hurá, došlo to. Táto kapela je rozhodne taká tá muzika z regálu "treba počuť´", ale keby som mal z fleku len tak niečo nastreliť tak možno keby Ghost nabúchali Piloophaz tak sa narodí totok. Temný až mrazivý nekropop, psychopatický rock a morbídny hip-hop plný pirúl, žiletiek, zlosti a zúfalstva, ale aj krásnych melódií a skvelých rytmov, samovražedné blues v blackmetalovej konzerve a nenávistný, vyhnitý rap v atmosfére sebadeštruktívneho doomu ... je tam toho zmrskaného veľa a výsledok je Krasseville. Asi nie pre každého honiča tohto blogu, pre mňa ale nádhera a jeden z vrcholných objavov tohto roka! A ďaľší krásny príklad fantastickej muziky, ktorú nikto nepozná a nikto nechce ( ja mám len 83/200 ) ale tak vám šeckým treba! Krast na vás!  http://www.dernier-bastion.fr
-RadoKAZ-
https://www.youtube.com/watch?v=xb_Seg0b7P8

pondelok, 21. júla 2014

OMHS – (Sugartown Cabaret, Mort Mort Mort, Žen, Oneironaut) – 18.7.2014 Bratislava, Klub Fuga



5 dní od mojej poslednej návštevy Bratislavy uplynulo ako voda a opäť som sa vydal Déjednotkou k metropole, no tentoraz bez dopravnej zápchy (piatok má svoje čaro, no opačným smerom by som v tej chvíli nechcel ísť) a vzhľadom k tomu, že k Fuge som mieril prvýkrát, tak aj bez blúdenia (to bolo v mojom prípade asi najprekvapujúcejšie). Hlava – mapa. Na mieste už sa nachádzalo vcelku dosť ľudí (no, popravde som čakal väčšiu účasť – piatok, víkend...), ako aj všetky kapely (aký rozdiel oproti nedeľnej akcii). Vzhľadom k tomu, že vo Fuge som prvýkrát, kuknime najprv klub. Po vstupe do areálu nejakej starej továrne a neskôr aj do samotného klubu, na mňa dýchla nostalgia. Miestnosť, ktorá vyzerala ako prerobená stará dielňa, bola nasiaknutá starými olejmi a všetkou tou arómou, že som v momente cítil v sebe toho pubertálneho vlasáča na praxi, keď sa starými výrobnými halami sunul s rukami vo vreckách k najbližšiemu bufetu na parižák s rožkami a džúsom... Ale dosť nostalgie. Poďme k akcii samotnej...

ONERONAUT

So zhruba 25-minútovým meškaním na pódium ako prvá kapela vystúpilo miestne trio s prečudesným názvom ONEIRONAUT a ešte prečudesnejšou muzikou. Do publika narvali tri dlhé songy, kde sa miešali math-gitary s jazz uletenými rytmami bicích a burácajúcej basgitary, aby sa vzápätí ozval jazzrock jak na starých albumoch Fermáty, ktorý hneď zlomily až noise-rockové steny drásavej, hlučnej gitary a naboostrovanej basy. V inom momente vyplávala jemná melodická pasáž, kde gitara len decentne žblnkotala a basa hebko preťahovala tóny, do toho cinkali činely. Škoda, že v niektorých momentoch bolo ešte počuť, že kapela nie je poriadne zohratá, inak by to bol absolútne strhujúci výkon. Myslím, že o nejaký čas sa mi ťažko na ich výkon budú hľadať slová, bo už teraz to znelo zaujímavo.


ŽEN
Potom ma nemilo zaskočila skoro hodinová prestavba aparátu, no pachuť nespokojnosti vo mne ihneď s prvými tónmi zabili tri žienky zo Záhrebu, ktoré na kvartet doplnila dievčina obsluhujúca projekciu. ŽEN – absolútne neznámy pojem, no o to milšie prekvapenie. Podobne ako prvá kapela, aj tieto babeny predvádzali fúziu rôznorodých žánrov. Z alternatívneho rocku vybehli k nejakej synthi-záležitosti, aby sa vzápätí rozkmitali prsty gitaristky po hmatníku v math-zbesilých riffoch. Miestami mi to v rockovejších častiach pripomínalo čechov Tatabojs, ale aj Sunshine na neskorších albumoch (resp. na koncertoch k neskorším albumom) v ženskom prevedení. Dievčiny svoje nástroje ovládali absolútne dokonalo, škoda nejakých výpadkov mikrofónov a efektov, keď hlavne basáčke sa nedarilo spustíť kvílenie moogu, zato gitaráčka svoj procesor využívala dosť často a znelo to parádne. Prekvapila ma aj hra bubeníčky – zaujímavé „živé“ rytmy, občas k tomu prihodila hru jednoruč na synťák a druhou len vyklepávala tempo na hihatke. Celý ich set bol absolútne dokonalý zážitok, ktorý dopĺňala aj spomínaná projekcia, ktorú ale nebudem analyzovať, bo som ju sledoval len okrajovo ako doplnok k hudbe.

MORT MORT MORT
Po kratšej pauze sa na pódium postavila jedna z kapiel, kvôli ktorým som sem meral cestu. Francúzov MORT MORT MORT mnohí skôr poznajú pod starým názvom Aussitôt Mort (inak, mierne nechápem tej zmene názvu, keď muzika zostala rovnaká, dokonca aj na koncertoch hrajú starý repertoár, veď zostavy sa menia aj v iných kapelách a hrajú aj ďalej pod starým názvom). Po krátkej zvukovke do nás spustili ten svoj ťažký valivý metalovou hutnosťou nasiaknutý emotívny post-hardcore, plný krásnych gitarových vyhrávok a kvílivých podmazov, ako aj basových liniek a trojhlasných spevov. Skvelý zážitok a nikdy by som si nepomyslel, že takto pomalá kapela rozprúdi pod pódiom také besnenie (to sa strhlo cez moju srdcovku „La ride du lion“), myslím, že táto reakcia prekvapila aj kapelu samotnú – ľudia sa metali, knísali, hádzali o seba... V podstate sa im ani nečudujem, bo mne sa tiež chlpy na chbte a ramenách drali cez tričko jak pichliače nejakého genetického mutanta z Aktov X, také zimomriavky vo mne ich vystúpenie vyvolávalo. Počas svojho takmer hodinového vystúpenia odohrali aj jednu ochutnávku z nového 7-palca, ktorý bude k dispozícii na Fluff-feste. Istotne ju budem túžobne očakávať... A ak niekde uvidím, že niekde v okruhu 100km majú hrať Mort Mort Mort, opäť naskočím do vozítka a mierim tam.

SUGARTOWN CABARET

Najkratšia prestávka medzi kapelami predchádzala vystúpeniu ďalších francúzov SUGARTOWN CABARET, po ktorých koncerte už túžim nejaký ten rok, odkedy som vypočul ich prvý album. V podstate som ani nestihol poriadne absorbovať zážitok zo setu Mort Mort Mort (tak akurát sa vymočiť a nakúpiť nosiče zúčastnených kapiel) a už na pódiu stáli STC a spôsobovali vlny nadšenia v publiku. Ich muzika je trošku podobná tomu, čo predvádzajú ich krajania, no s tým rozdielom, že namiesto metalových elementov sa v ich songoch objavuje punková dravosť a energia. Na prvý pohľad upútal spevák svojimi pohybmi, ktoré boli viac ako netradičné, no jeho hrdelné výkony boli neskutočné – jeho prenikavý hlas sa predieral stenami gitár a kvílením vyhrávok a rachotom bicích. Naliehavosť z neho sa rinúca bola odzbrojujúca. Úplne iný zážitok ako zo setu kolegov, no vo výslednom dojme opäť len nadšenie a radosť z muziky a z toho, čo kapela predvádzala. Myslím, že to bola dostatočná odmena za to, že som po ich vystúpení tak túžil. Skladby pekne plynuli a pod pódiom sa vďaka väčšej priamočarosti strhávali prívaly tanečníkov, potu, vlasov a besniacich údov. Parádny setík, že sa ani veriť nechcelo, keď zostalo ticho (resp. až po prídavku, čo si ľudia vydupali – najrýchlejšej veci z debutu „All the same she said“, čo je punkovica jak prase).

Hluchý, no spokojný som sa vydal na spiatočnú cestu (ja sa skrátka nikdy nesústredím na značenie, keď vo mne ešte búria nálady z koncertu, tak som znova odchádzal úplne inou cestou, ako som prichádzal). Tí, čo sa im aj piatkový termín na účasť na koncerte nezdal najvhodnejší, či z nejakých iných dôvodov neprišli, môžu len ľutovať. Takéto zaujímavé zoskupenia kapiel sa často nevídajú. Vďaka Šupovi za to, že sa na to dal...
-Majto C.-


fotky: xMaethewx

streda, 16. júla 2014

D.O.A. / ATTENTAT SONORE 7“EP 2013 (Guerilla Vinyl)

Single známych kapiel v tejto oblasti príliš nekupujem, ibaže by som chcel vedieť, čo je na druhej strane splitu, ako v tomto prípade, bo predpokladám, že by nevydali spoločný materiál s nejakou chabou kapelou. Navyše v prospech kúpy tohto splitka hovorilo, že Atentati sú frantíci, čo ja rád. Ale poďme pekne po poriadku.
Hneď od začiatku sa rozbehne typický štýl D.O.A. s rokenrólovým feelingom a typickým spevom. Kto má posledný album kanaďanov „We come in peace“, tomu bude otvárací song „He´s got a gun“ viac ako známy. Melodický, chytľavý a dobre znejúci. Druhou položkou je koncertná verza ešte trošku staršej veci „America the beautiful“ s pekne štipľavým textom a mierne deadkennedyovskou gitarkou. Zvuková kvalita je taká koncertná, no song znie aj tak fajn.
Po obrátení bieleho vinylu na druhú stranu, treba prehodiť otáčky na 45-ku a v momente vás pohltí príjemný úvod songu „Social drinking“, ktorý sa po chvíli zmení a zavalí vás svižný punk s mužským a ženským spevom, ktoré sa skvelo dopĺňajú. Hneď mi je jasné, že som našiel ďalšiu kapelu, po ktorej nahrávkach budem pátrať. V polovici sa song zas vráti do stredného tempa a vystrieda sa zopár parádnych pasáží. To druhý song „Work, suffer and smile“ začne hneď skraja svižne a v refrénoch je aj značne melodický. Spevová linka v slohe po refréne, ale v podstate celá pasáž, mi pripomína sólový album „New York blood“ Stigmu z AF – stredné tempo, chrapľavý melodický spev a zakončuje to krátke melodické sóličko. Jednoducho skvelá vec. A ak k tomu prirátam skvelý text, ktorého význam najlepšie vystihuje podtitul „Welcome to the company“ a je o aplikácii amerického sna na novodobých otrokov vo fabrikách... Špica. Idem asi na snorenie po sieti, kde by som sa dostal k ďalším nahrávkam tejto parádnej kapelky.

-Majto C.-



FINAL EXIT, THE KILL, CONTROLLED EXISTENCE, SEDEM MINUT STRACHU 15.7.14 Erika pub Žiar nad Hronom

Milý deníček. Práve som si vyškrtol z položiek "toto musíš vidieť ešte pred smrťou", jednu z mnoha kapiel. Japonské noise duo možno ani netušilo (doteraz) ,aký sú populárny v týchto krajoch. Začiatkom 90tych rokov im tu vychádzali nahrávky na už zaniklej Českej značke Merciless Core records a hlavne ich miniCD "The Best (S) Hit Fe´s" je celkom kultová nahrávka. Oni sa však rozpadli a skoro 10 rokov hrali mrtvého chrobáka. Až nedávno prišla správa, že zase sú pokope a hrajú a že dokonca navštívia Europu. No ale že navšívia aj Žiar ?? Tak to už som nechápal trocha, ale chlapci z S.M.S. dovtedy otravovali promotéra, kým im nekývol na túto akciu. Ja si myslím že  ešte celkom dlho budú kapely spomínať na tú atmosféru, aká
Otravovači promotérov Sedem Minut Strachu
sa tam vtedy odohrala! Ale pome po poriadku. Je Utorok, v práci ma to nebaví, tak sa ide na akciu. pootravujem ešte zopár kamošov a nazbierame sa nakoniec štyria a ide sa. Na mieste sme medzi prvými a práve nás zastihuje správa, že dodávka s kapelami dostala už druhý defekt a nemajú už žiadne rezervné a vysia asi 17 km od miesta činu. OK. Kedže na mieste sme len my a organizátori, tak sa náš šofér poberie pre nich. Medzi tým dorážajú ostatné kapely a aj celkom slušná horda ľudí.Z tej hordy ľudí je poriadnych 70% členov rôznych kapiel. To už veštilo, že týto asi vedia čo sa má robiť na koncertoch, že ano-)
CONTROLLED EXISTENCE
Miesto na koncert celkom slušné, len nebyť tých kllembových častí. Proste v prvej časti hrali kapely v druhej sme trepali gebulou a tý čo boli v tretej, tak videli tak veľké hovno. takže až ste chceli mať niečo z akcie, museli ste sa dostať do tých prvých dvoch. Medzi tým už dorážajú chlapci na utách aj s kapelami. Reakcia kamoša "Vystúpili Japonci z auta a hovoria mi, žé tu je peknev tejto krajine" , 
a ja im na to "Ano pekne veľa kokotov" -))
Medzi tým to už rozbaľujú SEDEM MINUT STRACHU a svôj noise idú až do ťažkých 7 minút. Po nich Slovensko/Česká eskadra CONTROLLED EXISTENCE, ktorá si odskočila z Prahy na svoju každoročnú dovolenku domov a vždy si ju spríjemnia koncertom. Sledujem ich z tretej klemby, takže nevidím toho moc, akurát počujem poriadne basový zvuk. Začína sa už aj zveriť, ale stále to ešte nie je to, čo príde počas vystúpenia Austrálčanov. 
THE KILL zabíjajú

Klemba nedovoľuje vzlietnúť Ikarusovi!
Austrálske trio THE KILL (klasika, jedna gitara, bicie, vokál) spustili taký nájeb, aký som posledne zažil možno počas vystúpenia Dánov Dead Instrument. A tak isto aj obecenstvo zošalelo, pravdaže na čele aj so mnou! Dvíhačky, circle pit (ano čítaš dobre), proste každý zošalel z tej energie. Kapela bola celkom prekvapená z reakcie, lebo ako tvrdili, deň predtým hrali v Poľsku a tam tak maximálne potrepali na nich po songu s búdkou na krku a to bolo všetko. Proste sa spustilo pravé peklo a každý si to užíval. Dvíhačkám som dokonca neušiel ani ja a to sa do mňa pustili dvaja, čo mali o polovicu menej kíl ako ja , hehehe. Šialená dávka energie, ktorá takto v utorok pred polnocou poteší! Trocha sa stálo, lebo gitaristovi praskla jedna struna, ale zachraňujú to Controlled Existence, takže sa po chvíli zverí ďalej.The Kill zakončujú pravdaže svôj set skladbou od Napalm Death, ktorá sa volá pravdaže "the kill". Paráda. Legendy a zvesti o nich neklamali! Boli tvrdý a nekompromisný ako záchodový papier z Jednoty. Smekám klobouk!
FINAL EXIT
Po tomto tornáde to majú Japonci FINAL EXIT celkom ťažké to prekonať, ale myslím si, že o to ani nešlo a ani nikdy nepôjde. Legendárne noise duo spustilo svoje hity a oni fakt zneli ako z nahrávok. Proste basová guľa jak hrom. Mal som pocit, že nejak ale moc sa stálo, čo som si všimol až neskôr že gitarista bol mierne už indisponovaný. Chýry o tom, že Japonci veľa alkoholu neznesú, boli pravdivé. Ocitnúť sa  s týmto hendikepom v krajine kde sa na raňajky pije borovička, je docela slušné peklo. Navyše spomínaný gitarista Hisao (myslím si že sa volá tak) oslavoval v tento deň svojich 40 rokov a tak mu chlapci zo Sedem minut strachu dali upiecť tortu v tvare prekríženej noty, ktorú mu aj uprostred jeho vystúpenia aj spolu s bubeníkom Ryoheiom odovzdali za zborového popevku publika "happy Birthday"! Paráda.
Happy Birthday!!!!
Po tomto ešte chvílu pokračujú, ale už tak že bubeník dvakrát utečie od bicích ale vždy ho donesú späť. Proste chaos, bordel ako sa patrí na takúto akciu! Po ich sete ešte kecám s bubeníkom The kill a bavíme sa o všetko možnom a nemožnom, aj o našom veku (jemu je 42), takže moje obavy že som na to už starý, zažehnám po každom takomto rozhovore. Podčiarknuto a sečteno, parádna akcia cez týždeň, parádne kapely, parádne publikum, parádny priatelia. Pre toto je život paráda!!!!
-Lepra-

utorok, 15. júla 2014

RAPSOD „Pochodeň“ LP 2012 (Papagájův Hlasatel Records)

Skôr ako k nahrávkam Lahar, ktorí sa stali asi najznámejším novodobejším pojmom v thrash komunite, som sa dostal k Stolen Lives a Rapsod. Práve Rapsod sa mi z tejto trojice pozdávali vždy najviac, ale ani to nepomohlo a vydanie ich albumu som premeškal, rovnako ako jeho prítomnosť v našich distrách, tak som sa k nemu konečne dopracoval až prednedávnom priamo od Papagája. Dal sa síce stiahnuť celý album v digi-podobe z netu, no ja to mám radšej po starom a píšem za šumu vinylu...
Čo je počuteľné, hneď od prvých tónov je, ako Rapsod od dôb demáču vyzreli, no najmä si stále v svojich thrashových základoch uchovali dostatok corových prvkov (narozdiel od Lahar napr.). Úvodná „Beznaděj“ je hneď riadna šupa do tváre. Krutý zvuk gitary, do toho ostré bicie a tepajúca basa, Kocourov chorobný vokál navrch... Song nekompromisne valí vpred a po celý čas drží za gule a nepustí. V podobnom duchu sa nesú aj nasledujúce položky „Houstne dým“, „Vězeň XY“ (hoci tu tempo na chvíľku zvolní do stredného, no gitary sú stále ostré jak katova sekera), „Řeka“ (ktorej refrén si vždy na plnú hubu revem v aute) aj „Pomsta rudé minulosti“, všetko ženú vpred rýchle bicie a režú ostré riffy gitary. Rovnako aj tu je pekne nasratý a chytľavý refrén v strednom tempe. Čistá thrashová lahôdka. Mrazenie a mrazenie. Jediný výdych nastane len pri otáčaní platne. No hneď s rypnutím ihly do stopy začne zas rezanie a drvenie v tempách krutých, to hneď slayerovská „Na útěku“ naporcuje telá nepripravených na krvavé flákoty mäsa. „Za plotem“ mi znie ako mierne pritvrdená Kritická Situace – má v sebe akúsi chytľavosť a svoju rolu istotne zohrá aj že je vo voľnejšom tempe, hoci stále dostatočne svižná. To „Sekta“ napriek miernejšiemu začiatku zalieta až do vôd fastcorových klepaníc (odkazuje niekam k albumu „Oběti doby“ Lahar). Skorotitulná „Vrhejte pochodeň“ ma vždy dostane silným refrénom, ale aj parádnou sekanou pasážou po ňom, no najmä parádnou gitarovou pasážou v rýchlej rúbanici pred záverečným refrénom. V rovnakom duchu ako zbytok albumu sa nesie aj záverečná „Rajské zahrady“, ktorá v strede zvolní do peknej dvojkopákovej pasáže, aby zas vygradovala do sekanice a song skončí peknou vyhrávkou...
A toto všetko ošetrené naozaj prierazným zvukom z Hellsound štúdia. To je ďalší bod navrch. Jednoducho, pre mňa asi najlepší album zo všetkých thrash-core vecí súčasnosti. Zabudnite na nejaký Municipal Waste, Evile abo iné ftákoviny súčasnosti. Rapsod rulezzz!!!

-Majto C.-



pondelok, 14. júla 2014

O INIMIGO „Personalidades Plásticas“ 12“EP 2013 (Prugelprinz Records)

Už som tu aspomínal starší album tejto brazílskej punkovice zo Sao Paula. Na ich zástavke v Trenčíne som od nich zobral aj toto 12-palcové ep-ko vylisované špeciálne na toto euro-tour.
Od prvého momentu songu „Destino fatalidade“ pokračuje tam, kde skončil predchádzajúci album „Imaginario absoluto“, čiže skvelý melodický hardcore punk v stredných tempách s výraznými gitarami ale aj basovými linkami a netradične nafrázovaným spevom s dosť vysokým hlasom, na ktorý si treba najskôr zvyknúť. No minimálne od druhej „Velhas verdades“ mu prestanete venovať toľko pozornosti, bo melodické basové linky sa tam dopĺňajú s gitarovými a je to proste radosť počúvať. V podobnom duchu sa nesie aj „Abandonado pelos anjos“, kde mi zvuk doprovodnej gitary trošku pripomína Kritickou Situaci. A podobným tlmeným sekaným riffom otvorí B-stranu song titulný, v ktorého závere sa ozvú aj z minulého albumu tak typické zdvojené vyhrávky. To hneď nasledujúci „Em passos disformes“ mi gitarami veľmi pripomína Government Issue na neskorších albumoch, ale trošku možno aj Shelter. Každopádne je to veľmi príjemná záležitosť. Posledný „Racional incerto“ ukáže, že kapela nezabudla ani na rýchlejšie tempá, pričom gitary sú stále silno melodické a od zbytku kolekcie sa odlišuje len tým rýchlym tempom.
Veľmi dobre sa počúvajúca záležitosť, ktorá sa ešte stále dá zohnať aj v našich končinách. Kto má rád nevšedne znejúci melodický hardcore-punk, nemal by váhať ani chvíľu, bo vylisovaných bolo len 300 kusov...

-Majto C.-




nedeľa, 13. júla 2014

SLOA KNIVAR „P.S. Du Suger“ LP 2013 (Punks Only)

Viem, že táto švédska cháska je v istých kruhoch známa, no priznávam, že ja som o nich do ich koncertu v Trenčíne nikdy nepočul. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som videl ich set so všetkými tými akrobaciami, čo tam speváčka počas spevu predvádzala. Jasné, že som potom skočil po všetkom, čo predávali. Škoda, že nemali aj debutový album „Ingen klass ingen stil“.
Ale poďme k druhej radovke, ktorú som domov priniesol a roztáčal na tanieri gramca a stiahol aj mp3 na cesty autom do práce. Už úvod v podaní bicích a ostrej basovej linky v „90 min av skit“ dáva tušiť, že rovnako ako na koncerte pôjde o silno punkový zážitok bez kompromisov. Parádna gitara dopĺňajúca nadupanú rytmiku a do toho chorobným hlasom obdarená Patricia reve svoje posolstvá v rodnej reči. Ďalším výrazným songom je tretí „Depression“, ktorý zbormi silno pripomína úleťákov Toy Dolls. „En smak av kiss“ začne beštiálnym riffom a potom sa v pomalom tempe plazí, aby sa v jednom momente zlomila do zbesilej hardcorovej pasáže, ktorá sa potom strieda so svižnými refrénmi až do konca. „Hellyle hardcore“ začína basou, ale aj gitarou jak na ranných albumoch thrashových kanaďanov Voivod, keď ešte s nimi hral basák Blacky (viem, že teraz je tam zas, no už tak nelomozí jak vtedy) – úplne parádne to znie. V podobnom duchu sa nesie aj nasledujúci „Banned in Malmo“, ktorý uzatvára A-stranu, čiže pomalší úvod a potom svižné strednotempové burácanie gitár a lomoz bicích doprevádzaný Patriciiným revom. O svižný rozbeh druhej strany sa postará rýchla punkovica „Jag är en hel heder skultur“ s parádnou gitarou, ktorá ponúka pár zaujímavých motívov. Celkovo je na tomto albume skvelá hudobná zložka – najmä strunné nástroje oplývajú skvelými nápadmi, no bubeník tiež prispieva svojou troškou k pestrosti. Výrazné sú aj svižná, bicími a postupne sa napájajúcou basou a gitarou, odštartovaná „Daliga idéer“, kde sa opäť ozve parádna sólujúca a vyhrávkujúca gitarka, či pomaly sa rozbiehajúca titulná „P.S. du suger“, kde sú tiež skvelé gitary a výrazné, pritom jednoduché, basové spodky, ako aj záverečná „Jag kommer aldrig bli PMA“, kde zas dominuje ostrá basová linka. Skrátka skvelý punkový album plný výrazných momentov.
Všetci milovníci severského punku nemajú o čom premýšľať a ostatní ak si chcú rozširiť obzory, tiež nešliapnu do...
-Majto C.-




RATS GET FAT „No Country For Decent Man“ jednostranné 12“EP 2013 (samovydanie)

Kapela, ktorá ma kedysi zaujala skôr suverenitou pódiového prejavu ako muzikou (no taký bol v podstate len môj dojem po prvom koncerte čo som videl), no po zakúpení demo-cd „It´s a trap“ som musel svoju mienku o nej poupraviť a na každom ďalšom koncerte, čo som videl mi bolo jasné, že táto kapela má čo ponúknuť...
Tak prejdime k aktuálnemu vydaniu. Tento ich prvý vinylový počin vo vlastnej réžii pokračuje tam, kde skončila ich predošlá nahrávka. Ich svojský mix hardcoru s metalovými prvkami a emocionálne vypätými pasážami je tu dotiahnutý k väčšej dokonalosti, čím je pre mňa mimoriadne príťažlivý, pričom už predošlá nahrávka ma riadne chytila. Úvod obstará pomalšia „Turn the table“, ktorá z decentného vyklepávania bicích a vybrnkávanej gitary prejde k burácavému gitarovému revu a naliehavému emóciami napratanému vokálu. Úplne parádne mrazivý otvárací song, ktorý znie parádne aj v úvode koncertu (čím naplno nahradil song „Starec“ z dema, ktorý plnil túto funkciu v minulosti). Nasledujúci divoký „Jurrasic punk“ je parádna masáž, kde sa striedajú svištiace, black-metalom páchnuce pasáže s hutnými húpačkami. Ďalšie songy „Vietor v srdci, krv vo vlasoch“ a „A million dead flies“ sa obe vyznačujú prevažne rýchlymi tempami a melodickými vyhrávkami gitary, len s tým rozdielom, že slovensky spievaná vec je členitejšia a dlhšia, no obe znejú skvelo a keď sa po nich ozve priam až filmový úvod poslednej „Nad mestom“ s parádnymi vyhrávkami gitary aj basy – jednoducho parádička. Do toho Pecove odriekanie zaujímavého textu, ktoré sa postupne stupňuje, až vygraduje v refréne s drsnými gitarami. Záver obstará vyhrávka čistej gitary... Dokonalá vec.
Celkovo sa mi novší materiál Potkanov ohromne pozdáva, aj hudobne, aj textovo a vokálne, no aj zvukovo sa kapela posunula od hutného „metalového“ zvuku k ostrejšiemu, ktorý mi k ich tvorbe viac sedí. Som zvedavý, s čím nás žilinčania prekvapia nabudúce...

-Majto C.-





piatok, 11. júla 2014

MACHETAZO / HEADLESS DEATH split 7“EP2014 (Fat ass rec. / Bastasfuk rec.)

Španielska mačeta znovu útočí. Jeden zo základných pilierov španielskej grindovej scény si po minuloročnom LP Ruins obohatil svoju diskografiu o ďalší split singel. Nahrávka zo štúdia Treboada, v ktorom sa už Dopi s Robertom musia cítiť ako doma je zárukou skutočne hutného, silného zvuku, ktorý sa totálne hodí k ich deštruktívnemu, metalom 80-tych rokov napáchnutému grindu. Okrem tejto zohratej dvojice sa na nahrávke podieľal Iago, ako brúsič štyroch strún. Jeden zhruba päť a pol minútový song sa rozbieha gitarovou predohrávkou, po ktorej nasleduje typický rozbeh v tudátra tudátra tempe. Melódie so záhrobnou atmosférou akoby vystrihnuté z nejakého old school giallo horroru mi spôsobujú zimomriavky po celom tele. Song samozrejme spievaný v španielčine no aj napriek prekladateľskému deficitu tuším, že v ňom zrejme nepôjde o žiadnu romantickú tému. Dopi má popri bicích do detailu zmáknutý rev pripomínajúci besnú beštiu. Áno ja viem, v štúdiu sa to dá v pohode zmáknuť pekne jedno po druhom, ale verte, že naživo to dá presne tak isto bez mihnutia oka. Od polky skladby rapídne spomalia do minimalistického tempa a s kvíliacou gitarou sa všetko pomaly stráca do ticha. Machetazo sa už poriadne dlhú dobu pevne držia svojho štýlu a mne to stále kurevsky chutí. Headless Death je nová kapela z Melbourne, v ktorej svoje bubenícke umenie predvádza momentálne asi najlepší a najvyťaženejší austrálsky grindový bicman Christoph, ktorého som už minule ospevoval. Skutočne tam kam sadne za bicie, to je šupa a Headless Death samozrejme neni výnimkou. Už internetové klebety o nich prezrádzali niečo o vplyve Repulsion / Impetigo a tak som bol na nich nesmierne zvedavý. A veruže sa oplatilo a dostal som presne to čo som čakal. Špinavý, surový death grind s chytľavými rifmi kde techniku a nahradila priamočiarosť a výbušnosť. Netlačia zbytočne na pílu a skladby sú skvele vyvážené pomalšími miestami. Druhý song je čistý death metal v strednom tempe čo je dobre odľahčenie, po ktorom sa všetko zas vráti do rýchlej rúbanice. K ipke je pekne, oldschool gore grindovo spracovaný klasický roztvárací obal, kde každá kapela má svoju stranu s textami a potrebným infom. Tomuto splitku nieje čo vytknúť a ak si fanúšikom Machetazo tak potom neváhaj, pretože Headless Death ťa budú baviť minimálne rovnako.

Jan IP



nedeľa, 6. júla 2014

2.7.2014 – Nazareno El Violento, Daša Fon Fľaša, Basal Banar – Banská Bystrica, Bosorka

BASAL BANAR
Je streda podvečer. Vonku už hodnú chvíľu leje ako besné a všetko vyzerá sivo a depresívne. Ani to ma však neodradí vycestovať do Banskej Bystrice na koncert mexikáncov Nazareno El Violento, ktorý tu majú jednu zo svojich zastávok na potulkách po európe. Do Bosorky prichádzam v čase kedy malo všetko začať, no do reality ma vracia rozbaľovanie zvukára a príprava pódiovky. V momente sa rozplýva moja predstava o návrate domov pred polnocou. Dávam teda aspom prvé a zároveň aj posledné pivo a čas si krátim debatami s bystrickými crustermi. Úvod večera patril zvolenskému komandu Basal Banar. Tí svoje rady zredukovali na minimum a dnes vystupujú v zostave gitara, spev, bicie, za ktoré sadol Michal, ktorý ešte pred nedávnom brusil štyri struny. Ale ako sa hovorí každá zmena má v sebe aj niečo pozitívne a tak držím palce aby sa Basal Banar čo najskôr vrátili v plnej sile. Dnes to bolo celkom dobré, ale tá basa ktorá by to tlačila od spodu tam jednoducho chýbala. Možno to bolo aj tým, že Vladko drvil iba na kombo čo v prípade jednej 

DAŠA FON FLAŠA
gitary neni žiadna výhra. Inak všetko sypalo ako malo, Majča revala ako posadnutá a občas sa aj obecenstvo metalo a válalo. Vonku stále leje a mexikánci zatiaľ nikde. Po krátkej pauze to už rozbaľuje najznámejší punker s najpunkovejším total D.I.Y. prístupom Dáša Fon Fľaša. Jeho koncerty sú vždy zážitkom. Vždy som obdivoval ľudí, ktorý nepotrebujú nikoho k tomu aby vedeli zaujať publikum. V dášovom prípade som sa ani na jednom z jeho koncertov do teraz nenudil. Všetky svoje už tak výborné skladby dokáže naživo ešte vygradovať a obohatiť o improvizačné prvky. Žiadne nacvičené „parády“ a dookola tie iste otrepane nudne vtipy, ale spontánny, niekedy až pojašeny humor. Vidno na ňom, že to čo robí ho stále poriadne baví a napĺňa. Sám so svojou španielkou vyťahuje hit za hitom, ktoré si spolu s ním pospevuje aj pár ľudí okolo. Dáša vie proste vždy spraviť dobru atmosféru svojim úprimným punkom s príchuťou folku. Počas jeho setu dorazili aj hostia z mexika, pri bare sa hneď vítam s Krizom, s ktorým sa poznáme ešte z pred pár rokov keď takto isto brázdil európou so svojou 
NAZARENO RL VIOLENTO

druhou bandou Into Sickness. Tí mimochodom prídu do europy tento rok znovu a Kriz tak po niekoľko týždňovom turné s Nazarenovcami pokračuje ďalej. Nazareno El Violento zbytočne nezdržujú, zapájajú svoje nástroje a spúšťajú energiou nabitý set. Toto bola skutočne paľba jak sviňa. Intenzívne a nadupané HC rifi sa striedajú s grind vypalovačkami a sekanicami. Špeciálnu pozornosť som venoval hlavne bubeníkovi s image ala At The Drive-In. Jeho hra bola proste pecka. Netypické, svojské postupy zahrane s prehľadom a maximálnou pohodou. Cela kapela ide naplno a dokonca aj zvuk je celkom dobry aj napriek tomu že tu neni skoro žiadny aparat a basa ide napriamo do linky. Do polhodinky je po všetkom a ja maximálne spokojný odchádzam domov čo som nakoniec stihol do polnoci.


Jan IP