DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 12. augusta 2018

FINAL EXIT / SEDEM MINÚT STRACHU split 7"EP 2018 (SPHC)

Jedna z mnoha splitiek naších nezmarov. Tentoraz s majstrami! Áno FINAL EXIT sú Japonskou legendou noise core a svôj bordel povíšili už dávno na status umenia. Majú svojský rukopis, ktorý zatiaľ nikto nenapodobnil a aj svojský zvuk. Gitara/bicie, ktoré strúhajú jeden pop riff, prehlušený bordelom, keď repráky vyskakujú z rámov. Občas to znie,ako keby ste prepínali rádio a každých 5 sekúnd to hodíte do úplne iného štýlu.Chlapci to robia zaujímavo a ja im to žeriem už dlho, navyše sú u mňa jedna z mála Japonských noise vecí, ktoré si rád púšťám, bez donútenia! Proste sa mi ich štýl páči! Ani teraz nesklamli . Parádna jazda ich vlastným štýom.
SEDEM MINÚT STRACHU teraz vzdali hold mrtvému basákovi z Metallica, Cliffovi Burtonovi a nazvali svôj hluk "Hail Cliff! Fuck riffs!!"  Humor zostáva zachovaný, to je dobré. No a produkcia sa nevymyká veciam, ktoré doposiaľ nahrali, čiže bordel noise core, kde nie sú rozdelené veci ale všetko je v jednej 5 minútovej mase bordelu. Všetko po starom. Je to proste BORDEL!!! Metalista by to ináč nenazval a mna osobne by nikdy nenapadlo povedať niekomu, boha hráš väčší bordel ako Final exit, hahahahahahaha!
-Lepra-

FINAL EXIT
SEDEM MINÚT STRACHU

piatok 3. augusta 2018

ATERFALL / PANIKATTACK split 7"EP 2018 (Phobia)Buzz Box/Mog)

Ty vole. Toto splitko je ako keby ste si chceli prepláchnúť uši hajzlovou kefou a kartáčom na hrdzu naraz. Prerazí vám to ušné bubienky aj s mozgom a vyfrkne to na druhej strane vašej hlavy! Dvakrát Švédsko. Raw Crust.Už to chápeš?
ATERFALL Pískajúca gitara a začne Crust jak remeň. Občas zabrúsia do grindcore, striedajúci sa vokál, žiadna nuda. Má to energiu, dobré tempo, overené riffy.
PANIKATTACK.Tri songy zbesilého raw crustu, ako keby Discharge zneli ešte surovejšie a zbesilejšie. Všetko v rodnom jazyku, žiadny kompromis, len zbesilá jazda ako v lete na sánkách po hrdzavom plechu.
Až miluješ Severský crust, neváhaj ani minutku!
-Lepra-

ATERFALL
PANIKATTACK
PHOBIA RECORDS

BUT "Understrike" / INSISTENT "Serenity Of Suffering" split CD 2018 (L´inphantile Collective)

Tak konečne zase šmakotina. Dvakrát grindcore z Čiech a každá kapúela znie ináč a chytila tento štýl z iného uhla..
BUT sú už ostrieľaný harcovníci, kde bicie drúzga Zbyňa (ex- Ingrowing) a to už viete, ako to znie. Mna ohromil ich split s Respite a odvtedy ich sledujem. Ono keď máte v zostave už takýchto ľudí, tak to proste nemôže sklamať a ľaťka je nastavená poriadne vysoko. Čo sa týka zvuku, ten je top, to nemôžem absolútne vytknúť, vôbec nič. Muzika je klasický, už to nazvem, český grindcore. Parádna jazda, parádne vyklepávačky a tempo sa udržiava stále napäté,ako guma v trendových slipoch. Výborné riffy, žiadny primitivizmus,ani vypočítavosť, proste od srdca a plný agresie a energie.
Trocha by som ale spestril ešte spev, aj keď ho občas spestrí nejaký ten zbor v refréne, viac polôh by mu fakt pomohlo. Takto je to na 99,9 %, ináč by to bolo na 100%. Fakt parádna jazda od parádnej kapely.
INSISTENT sú na scéne nováčikovia, ale jedná sa o pohrobok kapely Destructive Explosion Of Anal Garland, ktorý sa rozpadli. ináč ja sa ani nečudujem. Tá kapela na koncerte šľapala ako hodinky a mal som môžnost ich posledne vidieť dvakrát a boli proste neuveriteľne energický a drtili jeden old school postup za druhým. Lenže doba tejto muzike nejak nepraje a nepoznám dôvod ich rozpadu, každopádne bude veľká škoda za touto kapelou!
Insistent ale muziku ,alebo škatuľku grindcore, chytili za pačesy z tej modernejšej stránky a do svojej muziky zabudovali poriadnu dávku špinavosti zo Sludge štýlu a aj postupy a pomalé tempá mi pripomínajú, práve Americkú grind scénu, kde veselo kombinujú tieto dva štýly dokopy. Ohromne znie vokál, ten tu robí doslova ďalší nástroj v kapele.Podarená muzika a dosť ma chlapci prekvapili, lebo som čakal nejaký old school a oni nám ukázali niečo nové.
Celý split je aj taká učebnica, že takto odlišne sa dá hrať tento štýl a stále to v konečnom dôsledku nazveme Grindcore! Parádny split.
-Lepra-

BUT
INSISTENT

štvrtok 26. júla 2018

SVAVELDIOXID "Krigets Brutalitet" 7"EP 2017 (Phobia Records)

Zbožnujem tieto, pre mňa neznáme, Švédske obskúrne bandy.A recept je pritom tak jednoduchý a tak geniálny! Klasický d takt pokropíte odkazom na Discharge v podobe riffov, nahodíte naechovaný, uvrieskaný vokál a celé to nahráte v death metalovom ,Švédskom zvuku. Ten zvuk tam proste robí svoje od čias, keď ho prvý privliekly až sa dobre pamätám Disfear (neskôr Wolfpack) a funguje na 100% dodnes. Toto je proste, zaručený recept, ktorý chutí každému. 5 skladieb a z toho jedna parádna coverka od DNA (Ex- Anti Cimex) "4 000,000,000Dôda Kroppar"s chytľavým refrénom, pri ktorej už poguje aj ten najväčší ignorant, ktorý má proti tejto kombinácii punku s death metalovým zvukom, čo i len nejaké malé predsudky! S Angličtinou sa tu nikto nesere, všetko v rodnej švédštine!
Radšej si sadnite, otvorte si pivo, šmarte to na gramec a užívajte si to! Až nerozlámete byt, tak ste už starý!
-Lepra-

BANDCAMP
PHOBIA RECORDS

streda 25. júla 2018

MULTIŽÁNROVÝ TÝŽDEŇ



Leto je vždy preplnené akciami, festivalmi a koncertmi všetkých možných skupín a štýlov. Niektoré plánuješ niekoľko týždňov dopredu na iné sa vyberieš zo dňa na deň. V jeden júlový týždeň sme s Monikou navštívili tri zaujímavé koncerty, každý štýlovo úplne odlišný, ale na to úplne nasrať, pretože štýlové obmedzenia sú pre zadubencov.

9.7. 2018 – Cannibal Corpse, Suburban Terrorist – Tartaros, Banská Bystrica
Priznám sa, že pri prvých zmienkach o tomto koncerte som kadejaké pocity a legenda z Buffala sa mi zdala byť až moc veľká kapela na miesto akým je Tartaros. Môj skepticizmus však pomaly upadal a začala prevládať zvedavosť. Cannibal Corpse síce nepatria ku kapelám ku ktorým sa dennodenne modlím a vzdávam hold a vlastne nemám doma od nich ani jednu originál nahrávku či tričko no ich prvé albumi sprevádzali moje začiatky s death metalom. Vidieť ich konečne aspoň raz naživo, v tomto prípade pekne zblízka a preveriť si ich vražedné metalové symfónie na vlastné uši bolo nesmierne lákavé. Týždeň pred koncertom sa tak definitívne rozhodujem, že ideme. A na moje veľké prekvapenie sa tak rozhodlo odhadom tak 250 ďalších nadšencov a to aj napriek tomu, že zrovna cez víkend skončil metalový Gothoom festival na Revišti. Tartaros je teda pekne zaplnený môže sa začať. Pódium zahrievali slovenský death grindery z Beluše. Kapela patrí ku špičke slovenského death metalu a to potvrdili aj svojím zhruba polhodinovým setom. Pod pódiom to bolo aj napriek ich profi prevedeniu ešte trochu ostýchavé a väčšinou sa len postávalo. Odzneli aj nejaké nové skladby z pripravovaného nového albumu, ktorý vyjde na Slovak Metal Army a krst by mal byť v októbri na Beluša Death Feste. Po krátkej pauze, o pol desiatej presne podľa plánu prichádzajú hviezdy večera na čele so stále väčším Corpsegrinderom. Od začiatku to bola nekompromisná klincovačka na tej najprofesionálnejšej úrovni. Každá jedna skladba bez minimálneho zaváhania s totálnym prehľadom. Síce im bolo na pódiu asi trochu tesno, o teplote v klube ktorá rapídne stúpala netreba asi ani písať, no aj tak sa nedali ničím zaskočiť. Corpsegrinder predvádzal nonstop svoje legendárne vrtule, gitaristi Rob a Pat, mimochodom za tričko Mentors ďalšie body navyše, sa predbiehali v sólovaní a preberali po hmatníku rýchlosťou ako by ich struny pálili, Alex drel prstami na svoju päťstrunovku s blonďatou hrivou spustenou do tváre a prešedivelú bradu Paula Mazurkiewicza nebolo spoza jeho súpravy takmer skoro vidieť. Vypisovať ktoré skladby a z akých albumov je pre mňa nemožné. Poznal som akurát ku koncu kultovku Smashed Hammer Face a pár ďalších starších skladieb. Počas celého viac než hodinu a pol dlhého setu to pod pódiom poriadne vrelo a myslím, že každý jeden fanda čo dnes do bystrice meral cestu si prišiel na svoje.
HANAKUSO
11.7.2018 – Hanakuso, Inukaze, Dáša Fon Fľaša, One Man Štrk – Iba Pohoda, Lovčica
Po dlhej dobe zas koncert v žiarskej kotline, konkrétne v dedinke Lovčica, kam Richard už dávnejšie presunul svoje pôsobenie, čo sa nielen koncertov týka. Štyria účinkujúci, štyri one man kapely, zostava viac než zaujímavá. Hanakuso a Inukaze, obaja z Japonského mesta punku Kochi, si tu spravili zastávku na svojich potulkách po Čechách a Slovensku. A aby sa to nevymykalo tomuto one man konceptu, tak pribudli aj ďalší dvaja slovenský muzikanti, Dáša a Maťo Huba. Maťo je gitarista a spevák žiarskej progres rock kapely SkratFŠtrku, presne ten typ muzikanta s veľkým talentom, naplno oddaného muzike. Tu sa dnes predstavil sám s gitarou ako One Man Štrk a bolo to jeho prvé takéto samostatné vystúpenie. Maťo vyzeral so svojou gitarou úplne prirodzene a ja som mu veril každý jeden tón. Veselé texty s dávkou sarkazmu, dotýkajúce sa často aj našich bežných problémov zneli sviežo a počúvalo sa to veľmi dobre. Dáša Fon Fľaša je chalanisko, ktorého neni treba predstavovať. Požičal si Maťovu gitaru, lebo tá jeho bola nefunkčná a pokračovalo sa ďalej. Videl som ho už sto krát a nepamätám si ani raz, že by ma to nebavilo. Inak to nebolo ani teraz. Dáša je tip človeka, ktorý nemusí robiť nič a aj tak vás zaujme. Zazneli staršie aj novšie skladby z jeho bohatého repertoáru, smutné aj veselé, všetky sakramentsky úprimné, obohatené jeho topickou choreografiou. Po Dášovi je čas pre prvého japonského interpreta. Inukaze, v preklade Psí Vietor, si rýchlo pozapájal svoju elektrickú gitaru a spustil blues okorenený preefektovaným skresleným zvukom a pískaním spätnej väzby. Škrekľavý vokál s japonskými textami znie úplne šialene a typicky pre krajinu kde neexistujú hranice. Behá po sále, skáče na stôl a užíva si nadšené ohlasy publika, ako keby mal pred sebou vypredanú športovú halu. Jeho vystúpenie sa nezaobíde bez prídavku, ktorým je bluesová verzia známeho hitu Che Sara, samozrejme v japončine. Posledným účinkujúcim je Hanakuso, čo je v preklade ďalší uletený názov, Šušeň v Nose. Lovčickým pohostinstvom sa začne rozliehať akustický folk punk. Hanakuso hral v takom nasadení, že som mal občas pocit, že mu tá jeho gitara zhorí. Texty opäť v japončine, ale to nikomu vôbec nevadilo. Tu nebolo treba rozumieť, aby ťa to bavilo. 150 centimetrový chlapčisko si v momente podmanil všetkých a každý mu to žral ako sa hovor aj s navijakom. On si celú tuto atmosféru patrične užíval a hral jednu skladbu za druhou s obrovským úsmevom na tvári. Niečo po desiatej všetko stíchne a Lovčica sa potichu vráti do svojho bežného kolobehu.
Príchod pána preccedu
14.-15.7.2018 – Vrbovské Vetry – Futbalové ihrisko, Vrbové
Náš hudobný týždeň sme ukončili vo Vrbovom. Na Vrbovské Vetry som chcel ísť už dávno, no až tento rok to konečne vyšlo. Festival je len na jednu noc, v sobotu ráno tak napakujeme auto spacákmi, stanom, kempingovou výbavou a ako je aj na stránkach festivalu odporúčané, pribalíme ešte kvantum dobrej nálady. Len čo vstúpime do areálu futbalového ihriska všímame si neprehliadnuteľnú osobu v čiernom obleku, okuliaroch a cylindri. Braňo Jobus takto vítal návštevníkov festivalu, ochotne sa fotil s každým kto o to požiadal, podpisoval knihy a všetkým želal príjemnú zábavu. Okrem toho celý festival moderoval a sprevádzal programom po celý deň až do ranných hodín. Areál sa potupne zapĺňa a presne načas podľa harmonogramu o 13:14 začína prvá kapela, CHVM (Chór Vážskych Muzikantov) z Trenčína. Pokračujú La3No Cubano. To nás však až tak moc neberie. Možno tak prvé 2-3 skladby, potom ideme na pivo. Nasleduje česká alternatívna legenda Mňága a Žďorp. Frontman Petr Fiala v tričku Cannibal Corpse po celý set energicky poskakoval a hecovať dav pred ním sa mu úspešne darilo. Počas ich koncertu prebehne krst dvoch kníh, Muflón Ancijáš a mimozemšťan od Braňa Jobusa a Tretia planéta od Whiskyho. Krstí Petr zvonením na Braňov zvon a spoločne zahrajú skladbu Hroch Karol. So spevom pomáha celý areál. Nasledujú domáci miláčkovia Vrbovský Výťazi a pódium zapracú svojimi rúlami a podomácky vyrobenými nástrojmi. Len čo začnú, preletí ponad hlavy lietadlo s pánom preccedom (húpacím koňom) multiorganizácie Kriak, ktoré pilotuje jeho osobný pilot Whisky. Po chvíli už pána preccedu so sprievodom prinášajú na pódium a na jeho počesť všetci spievame hymnu multiorganizácie Kriak aj s nevyhnutnou choreografiou. 
Stred vesmíru
Preccedu odnášajú a pódium prenechávajú ďalšej domácej kultovej formácii. Karpatské Chrbáty mám rád, veľmi rád a ich vystúpenie aj napriek skrátenej verzii ma nesmierne baví. Niekedy v tomto čase sa začínajú pred hlavnou futbalovou tribúnovou odohrávať súťažné disciplíny. Všetky prebiehajú práve, keď sa na pódiu pripravuje kapela. Súťaže ako formula nula, strelba so štartovacej pištole alebo veľká vrbovská čo sú preteky na húpacích koňoch, to jednoducho môžeš zažiť len na jedinom mieste v celom vesmíre. Chiki Liki Tua je ďalšou z kapiel na ktorú som sa tešil, no väčšinu ich vystúpenia sledujem z radu na pivo, pretože tu nastal jediný zádrhel festivalu. Zásuvky, ktoré napájali kompresory neustále vypadávali a čakanie na pivo sa tak stalo nekonečné. Príchodom noci prichádzal aj čas na vrchol večera.
PROGRES
Tým bola brnenská rocková skupina Progres 2. Do teraz som s ich tvorbou prišiel do styku len minimálne, no pár známych ma už dopredu upozorňovali. Presunuli sme sa úplne dopredu a to čo nasledovalo bola explózia emocií a hudobnej zručnosti. Páni okolo sedemdesiatky hrali sa takým prehľadom a radosťou, že im to môže závidieť hociktorá mladá kapela. Mňa trafili rovno do srdca. Keď som sa obzrel okolo seba, videl som o generáciu starších ľudí, ktorý práve prežívali svoj hudobný orgazmus. Na pódiu pred sebou mali kapelu na ktorej vyrastali a možno už ani neverili že ich niekedy uvidia naživo. Verím, že Progres 2 bol pre mnohých ďalším splneným snom. Posledné dve kapely, Para a Blikajúci Dychový Hudobný Systém už len presedíme a počúvame z obďaleč. Na druhý deň ráno bol na desiatu hodinu presne naplánovaný a aj uskutočnený pochod k monumentu stredu sveta a vesmíru. V lesíku za kukuričným polom stojí betonový stĺp ktorý tento stred označuje úplne presne. Kto to vypočítal a ak aktivity zastrešuje multiorganizácia 
Veľká Vrbovská
Kriak a všetko s tým spojené to sme mali možnosť sa dozvedieť od samotného pána brata a dozvedeli sme sa veru neuveriteľné veci. Toto bol ďalší neopakovateľný zážitok, ktorý odporúčam absolvovať každému, kto tento výnimočný festival navštívi. Budúci rok sú Vrbovské Vetry 6.7.2019 a teda ak máš rád uletenú zábavu, svojský humor s obrovským nadhľadom a samozrejme dobrú muziku tak si tento dátum už teraz poznač do kalendára červeným.

Jan IP

nedeľa 15. júla 2018

DARCHAIC "Materia" CD 2018 (Slovak Metal Army)

Zase len musím pochváliť Jurovu snahu, podporovať domácu scénu a svet uzrelo vďaka nemu, dalšie dielo. Tentokrát sa jedná o Galantských DARCHAIC. Je to už v poradí ich štvrtý album, takže žiadny nováčikovia, veď aj ich basák a vokalista Kuna si pár rokov odmakal v kapele DOGMA inc.
Ich novinka, ktorá vyšla s 4 ročnou prestávkou medzi starým albumom a novým, ma prekvapila v prvom rade zvukom. Ten uderí fakt ,ako kladivo na nič netušiace uši. Mám teóriu, že pri takomto zvuku, môžete aj prdieť a bude to znieť dobre. Ale DARCHAIC neprdia, ale fakt zarezávajú. Už obal so zaťatou päsťou naznačuje veľa. Tá muzika je presne, ako tá päsť. Hrozí a je plná nenávisti. A presne o tom by mala byť táto muzika. Dostať zo seba von energiu a zlo. Hudobne je to taký mix thrashovej rytmiky alá Slayer, mastných riffov,aké robil Fear Factory, melodické vyhrávky a vychytávky,ktoré vypadnú z brutality ako to robili posledne napr. Carcasss, sólá občas pripomenú Meshuggah . No a  čo najviac si cením a mne osobne sa páčí, sú Slovenské texty! Krič, ako ti narástol jazyk. Všade od Škandinávie až po Južnú Ameriku to pochopili, len tu vo Východnom bloku  s tým máme stále komlexy, keď kapela nespieva po Anglicky,tak zakomplexovaný "recenzenti" z toho robia tragédiu. Nepochopili, že to práve z teba robí zaujímavú kapelu, lebo s Anglickým blakotom je kapiel milion.
Vokál je ináč tak klasicky death/thrash vôd, že vlastne tie Slovenské texty postrehnete,až keď naštelujete si svoje uši. No a texty? To sú osobné záležitosti, podané stavbárským žargónom. Proste tak riadne nasraté, nebalia sa do špeciálných výrazov,ale od srdca do ucha.  Najviac ma pobavil song "venovaný" Rudimu Rusovi "Rudy Hnus". Fakt som ešte nepoznal takéhoto človeka na scéne, čo by tak silno polarizoval ľudí, počúvajúcich tvrdú muziku. Pritom je to len bezvýznamná postavička, čo sa ocitla na pozícii moderátora v rádiu. Keď mu vypnete gombíky,stane sa z neho zase len nikto. Ale toto je už druhá kapela, čo o ňom napísala text. Rudy ideš!!! hahahahahahaha.
Až si ešte túto kapelu nepočul, je na čase vyskúšať! Viem určite, že týto ľudia to robia z lásky k hudbe (a to aj cítiť) a nie kvôli egu!
-Lepra-

BANDZONE
BANDCAMP

sobota 16. júna 2018

BLACK MAGICK SS "Spectral Ecstasy" CD 2018 (Infinite Wisdom Productions)



Nový album kapely, o ktorej okrem toho, že sú z Austrálie a hovorí sa, že by to mohli byť borci z Tarot, nevie nikto nič, nevygúgliš o nich nič, žiadne texty, fotky, kontakty, nič len krikľavo farebné, hnusne krásne cédečká a platne plné swastík na tripe a SS symbolov ako z Alice v krajine zázrakov. Prenádherná muzika, ktorá nemá páru, v podstate heavy metal / heavy rock ale v tak neuveriteľne úžasných songoch, to je prvá zbraň BMSS, že píšu také krásne piesne že sa ti huba nezavrie, a v takom unikátnom zvuku, že nebudeš veriť, že to je nahrávka z tohoto roku, týchto chlapcov niekto musel preniesť na začiatok sedemdesiatych a vrátiť s nahrávkami späť. Lahôdkový, okultný heavymetal na tripe čo znie krásne prirodzene, nepreprodukovane a nenabubralo ako keby si objavil malú, lokálnu kapelu, ktorá má taký talent, že z nej bude nový Ghost. No a sme pri tom ... zrejme aj kôli tej tajuplnosti, ale aj organu, ktorý používajú a tiež takej tej melodickej heavymetalovej podstate mám pri počúvaní Black Magick SS pocit, že je to nejaká stará kapela, ktorú potom vykradli Ghost. Tento nový matroš mi príde trochu ťažší a serióznejší oproti minuloročnému "Kaleidoscope Dreams" ktorý je láska na prvý posluch, z tohoto sa zblázniš až tak na tretí, štvrtý krát, ale zblázniš, ver mi.

-RadoKAZ-

https://infinitewisdomlabel.wordpress.com/

https://www.youtube.com/watch?v=wynIv_hrl-4

nedeľa 10. júna 2018

KAZOSTROJ "s/t" MC 2018 (Samovydanie)

Takto má vyzerať DIY punk. Proste máš plnú hlavu nasratosti, vieš hrať na gitaru,ale nemáš kapelu, tak si to proste nahráš sám s automatom. vydáš to eletronicky a urobíš kazety za dobrovolnú cenu.
Sympatický mladý chalan z Bánoviec n/ B Maroš, ovlyvnený tvorbou Davovej Psychózy a textovým svetom Pištu Vandala, chrlí jednu nenávistnú sloku za druhou. Muzika je celkom prepracovaná, žiadne bezhlavé trieskanie,ale celkom premyslená štruktúra skladieb, vybrnkávačky striedajú vypaľovačky. Celkom som príjemne prekvapený.
Až máš rád punk, inteligetné texty v rodnom jazyku a nevadí ti trocha garážový zvuk, je to pre teba!
Od tejto nahrávky (čo je vlastne kolekcia demáčov) vyšlo už nové EP, ktoré je zvukovo o hodne dopredu. Ale môžeš si to vypočuť.
-Lepra-

BANDZONE
BANDCAMP

piatok 18. mája 2018

Gain Party GRINDING JESUS BROTHERS, ATARAXIA, THORWALD 11. 5. 2018, Košice, Cassbar




Obľúbený podnik opäť hostil akciu pre grindové ucho a keďže pre koncerty v Cassbare vo všeobecnosti platí, že vydarená klubovka = zážitok, krst nového cédečka domácich bodycheck grinderov THORWALD ako program na piatkový večer s prehľadom vyhral. V ponuke boli dve ďalšie slovenské plus – mínus grindové šlehy z toho najlepšieho čo doma máme, no neber to.
Bývalo nie najlepším zvykom koncerty v Casse posúvať o kusisko času oproti oficiálnemu začiatku. To tentokrát odpadlo, stropkovská trojica GRINDING JESUS BROTHERS začala v podstate načas. 
GRINDING JESUS BROTHERS
Naposledy sme ich videli na veľkom pódiu v Collosseu pred NAPALM DEATH, neveľký klub bez pódia (vyvýšený je len flek na bicie) im však pochopiteľne svedčal rovnako dobre. „Running joke“ piatkového večera bol hic v klube, GJB ho okomentovali ako prví, hlavne však zahrali všetko, čo mali na á-štvorke, zapísanej od vrchu po spodok. Materiál z EP, vydaného u Bizarre Leprous, k tomu nádielku nových i starších vecí. V zostave gitara/vokál, basa a bicie sa hrnul nekompromisný severský grind (gitarový HM-2 zvuk vládol celému večeru) s občasnými odskokmi do HC, punku a crustu s vreskotom v angličtine i slovenčine. Ľudí bolo ešte len zo dvadsať, čo sa dá na vrub pripočítať skorej hodine a prístupu „je to party, nie festival“.


ATARAXIA

Ružombersko-košická ATARAXIA, v ktorej už dosť dlho reve dnes už Ružomberčan Gabi a o čosi kratšie basuje Janči (obaja OBLITERATE) nasolila svoj temný crust/grind s nejednou odbočkou k metalu. Agresívny a zároveň atmosférický extrémny brús, to je to, čo od nich dostanete v prvotriednej kvalite. Publikum zhustlo a rozhýbalo sa do kotla, na ktorý si museli dávať pozor všetci, čo stáli dookola s pivami alebo foťákmi (resp. dnes hlavne s prevelice chytrými telefónmi). Gabi publikum vyzval aj k zostaveniu veslárskych formácií, z odvážlivcov vyšli dve nedlhé, hovorím, bola to party, nie festival. Vydarené, koho predstavenie vysililo, mohol ísť nabrať sily vonku k švédskym stolom, nad ktorými by sám nezvíťazil možno ani Golonka.
THORWALD
Do tretice opäť prinajmenšom rovnako dobre a hlavne ako zlatý klinec programu. THORWALD v aktuálnej zostave Wurma basa, Fuko gitara, Miki a Bindi vokály a Kubo (KILLCHAIN) bicie nakladajú besný mix grindu, metalu a power violence so sebe vlastným šarmom, ktorý spoľahlivo rozparádi iste nielen domáce publikum. Kvalitne poskladané nárezy, vytunené dvoma kontrujúcimi si vokálmi, od hlbokých po nepríčetne odvrieskané, z toho už ľudia vydržia plachtiť po podniku ponad vlastné hlavy. Hralo sa z novinky „Sací reflex“, ktorú som počas akcie pokrstil (bolo mi cťou, priatelia) a zo starších vecí. V publiku nechýbala hokejka s lapačkou, odzneli k nej aj „hokejové kusy“ – „Peter Bondra“ a „Marián Hossa“ a predstavenie ukončilo staré dobré gastronomické odporúčanie pre Joža Ráža.
Afterparty bola v réžii elektroindustriálneho projektu GAIN CONTROL. Som stavaný na iný extrém než na agresívne tóny, pripomínajúce napríklad aj zefektované bzučanie pod stĺpmi vysokého napätia, takéto veci vydržím počúvať len chvíľu, ako záver nadupaného koncertu to však fungovalo.
Zdá sa, že na tom istom mieste sa stretneme aj o rok na oslavách 20. výročia THORWALD, budem sa snažiť neprepásť to, páni sú naozaj kapacity nielen pokiaľ ide o grindové saunovanie, ale aj v príprave osláv.

Martin Lukáč
Foto: autor

nedeľa 15. apríla 2018

CARNAL NECROSIS "Origins Of Malevolence" MCD 2017 (Immortal Souls Prod.)

Juro so svojím Immortal Souls ide ako rýchlík. Asi po víkendoch vykráda pobočky bánk a s tým si financuje, tento náročný koníček.
Američania CARNAL NECROSIS  sú pre mňa tak veľkou neznámou, ako správne vyplnené ,daňové priznanie u politika. Sú pomerne  mladý, veď vznikli v roku 2013. Bál som sa, že budem počuť moderný mix death metalu s popovými kktinkami., naštastie chlapci rúbú tak old school death metal, až som si zgustol. Práve fakt, že tu majú len 6 skladieb, robí toto CD tým, čomu sa hovorí, príde ,rozbije,vypálí, zrovná zo zemou a odíde,ako víťaz.
Muzika je čistý old school, vokál mi pripomína jednu kapelu z praveku zo Švajčiarska (Infected), basa občas zarúbe,ako keby na nej hral Steve Di Giorgio a celkový feeling mi pripomína svetlé momenty Death-u. ale nájdete tu odkaz na plno starých dobrých legiend,ako napr. Suffocation.
Dobre sa to počúva a čo je najhlavnejšie, tak to NENUDÍ!!!!
Miluješ old school death metal, neváhaj ani minútku!

-Lepra-

BANDCAMP
IMMORTAL SOULS PRODUCTIONS