DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 11. novembra 2018

NEEDFUL THINGS / N.I.B.I.R.U. split 7"EP 2015 (Psychocontrol)

Troška staršia vecička, ale to v tejto muzike vôbec nehrá rolu. Grindcore bude vždy grindcore a je úplne fuk, kedy ste to nahrali.
Česká legenda grindcore NEEDFUL THINGS si šlapú svoje chodníčky už pomerne dlho a vydávajú nám splitká jedna radosť v priemere dva za rok a občas do toho full album. Toto splitko s Amerikáncami, nevybočuje vôbec z ich klasickej schématy, brutálného, buldozeroidného grindcore na štýl Phobia. Čiže dlhšie songy, masívny death metalový zvuk, guľomet bicie, premenlivý vokál od škrekotu až po murmur. Jednoznačne sa vyhýbajú experimentom a keď si kupujete ich nahrávku, tak viete že sádzate na istotu, že si vypočujete kvalitný grindcore. Nie je tomu ináč ani teraz, tri songy, kvalitného grindcore.
N.I.B.I.R.U. sú Američania a doteraz som o nich nikdy nepočul. Tiež sem capli tri songy, tiež kvalitného grindcore,aj keď trocha viac zatočeného už do death metalu, stále je to však poriadna porcia. Skladby sú o niečo kratšie a práve preto vyznievajú údernejšie. Tiež tomu nie je čo vytknúť!
Až chcete vysrať mozog z hlavy, rýchlo a krátko, tu je jeden tip!
-Lepra-

BANDCAMP

piatok 9. novembra 2018

BEAST WITHIN THE SOUND "..And Vice Versa" CD 2018 (L´Inphantile Collective)

Pre mňa, absolútne neznáma vec. Osi mi to strkal do ruky, že bude sa mi to páčiť a aj nebude. Huh. Tak som si povedal, už len nájsť čas, odýchnuté uši a dať tomu šancu. Veď aj vlkodlak si zaslúhuje spravodlivý súd -)
No na moje počudovanie, nie je to zlé. Povedal by som, že si v tom príde na svoje ako Thrash maniak, tak milovník HC ale ono to zabrusuje aj inde. No a to sa mi už moc tak nepáči. Celá nahrávka je fakt pestrá a hrá na všetky strany a štýly. Thrashové sekanice s parádnou melódiou a ešte parádnejšími refrénmi (a tie zbory sa fakt podarili napr. "Espirit de Corps") sa tu striedajú s poriadnymi HC skákanicami. To všetko v parádnom zvuku. Tomuto vôbec nemôžem úplne nič vytknúť, lebo to zapadne do tej retro thrash vlny , kde sa veselo miešá thrash s HC (ako napr. u Municipal Waste). No lenže oni zajdú ešte ďalej a to už občas preskakujem tie skladby. Dobre, použiť čistý vokál, to je ešte ako tak, to ešte môžem,ale keď už sa začne mňaukať v štýle Limp Bizkit, kurva to už nie. Neznášam ten vokál, lebo mi pripomína ufňukaného fracka, ktorý sa sťažuje. Vyhodiť odtiaľ skladbu "Scapegoat" a hneď sa lepšie dýcha.
Ono ja chápem snahu kapely o čo najpestrejšiu nahrávku v rámci ešte žánru,ale bojím sa , že to viacerý pochopia, ako taký kočkopes. Mne sa tá snaha páči,ale občas aj u mňa šlapnú vedĺa. no popritom všetkom je tu kopec skvelých momentov a hlavne energie a agresivita a to je hlavné.
Na svoje si prídu hlavne milovníci moderného thrash-u a jeho mnoho odnoží a tvárí.
Ešte aj ten obal ťa pomýlí,lebo si myslíš, že ideš počúvať nejaký sludge/doom/stoner vec.
Až si tharsher, vyskúšaj!
-Lepra-

BANDZONE

štvrtok 8. novembra 2018

29.10.2018 – Spacegrinder, Warfuck, Whoresnation, Satan, Hordur – Fuga, Bratislava


Postrach zvukárov a organizátorov koncertov, japonský hlukový deštruktor Spacegrinder opäť zavítal na pár dní na Slovensko. Aj keď z jeho strany nešlo o žiadne turné ale skôr o výlet, podarilo sa mu vďaka Rišovi predviesť svoju krátku exhibíciu v bratislavskej Fuge. Večer v spoločnosti ďalších štyroch francúzskych kapiel vyzeral veľmi lákavo a navyše mi Kamei opäť ponúkol sprevádzať ho na bicích, čo som samozrejme s veľkou radosťou prijal. V pondelok po práci tak Monika sadla za volant a šliapla na pedál. Kamei nás čakal v Lovčici u Riša. Vystískame sa s celou rodinkou, s chlapmi dáme jedného lahváča a pokračujeme ďalej. Aj napriek občas prekročenej rýchlosti sme prišli na miesto už po prvej bande, Hordur. Tí sú na turné spoločne so Satan a tu v Bratislave sa stretli so svojimi krajanmi Whoresnation a Warfuck, ktorí si zas idú svoje tour. Druhý na rade sú Satan. Black metalom reznutý grind s občas monotónnymi pasážami, znie to trochu jednotvárne a nič komplikované ale je to skôr jednoduché a priamočiare. Mám pocit že som ich už niekedy dávno aj videl no za boha si neviem spomenúť kde. Kamei zatiaľ vyložil nejaké svoje tričká a spoločne si vychutnávame orosený stupavar. Ani sa nespamätám a na pódiu to už z pódia duje grindový tajfún Whoresnation. 
bands
Prekvapuje ma trojčlenná zostava ochudobnená o basu. Po koncerte sa dozvedám, že takto v trojici fungujú už dlhšiu dobu. Nuž pravda je, že naposledy som ich videl pred cca piatimi rokmi v Prahe. Hudobne sa však nezmenilo absolútne nič. Stále mrvia grind as fuck na plný plyn v ukrutnej rýchlosti. Mohutná gitarová hradba podporovaná bubeníckym gulometným hniezdom a výrazným hrdelným prejavom. Pibe s prehľadom strieda rôzne polohy vokálu, až mám niekedy pocit, akoby sa na pódiu striedali minimálne dvaja speváci. Bombový profesionálny výkon celej bandy, bez flákania a zohraté ako fras. Ísť na pódium po tejto smršti, to som veruže chalanom z Warfuck nezávidel. No duo Mak a Nik sa len tak ľahko nedajú zaskočiť. Odohraté toho majú za svoje nie zas až tak dlhé fungovanie habadej a to, že sa na pódiu sa cítia pohodlne vidieť hneď od prvých momentov. Mak rozpustí brčkavú hrivu, Nik zabije na hlavu šatku a apokalypsa môže začať. Tak živelný a energiou nabitý prejav sa veľakrát nevidí ani pri kapelách, ktorých je na pódiu ako hadov. A navyše obaja ovládajú svoje nástroje na najvyššej úrovni a niekedy fakt nechápem ako v takom nasadení strúhajú také parádičky. Warfuck je proste šupa, jebanica, grindový masaker!!!! Vnútro mi celé vibruje pri každej klepačke, tempo na maximum. Ak som im nezávidel, že majú ísť hrať po parádnom výkone ich predchodcov, tak po tomto som si ja len vzdychol, že čo tam teraz asi tak mám predviesť. Kamei si našteloval notebook s pripravenými deštrukčnými podmazmi a na jeho väčšinou zdĺhavé prípravy je teraz hotový celkom rýchlo. Organizátor a zvukár majú mierne obavy, aby im tu z toho nenarobil triesky. Kameiovi v rýchlo a stručne vysvetľujem, že jediné na čo nemusí dávať pozor sú 5 eurové mikrofóny, ktoré som na poslednú chvíľu kupoval pred odchodom zo Zvolena. Berie ma za slovo a z mikrofónov si po koncerte odnáša pár fanúšikov už iba nejaký kúsok na pamiatku ako suvenír. Zvukár hneď kontroluje stojany a káble, všetko je našťastie ok. Celé toto deštrukčné divadlo trvalo cca tri minúty a po koncerte sa mi Kamei priznáva, že dnes chcel aj trochu viac, no pri ňom človek nikdy dopredu nevie ako to dopadne. Po koncerte trvá hodnú chvíľu kým sa rozlúčime s Francúzskou osádkou a opustíme priestory Fugy. Pred odchodom ešte ukážeme Kameiovi nočnú Bratislavu a prejdeme sa s ním po Michalskej ulici. Domov prichádzame okolo štvrtej ráno no sme tak nabitý energiou že miesto toho aby sme zaľahli, sedíme a kvákame v kuchyni až kým neni vonku vidno. Bolo mi obrovskou cťou byť opäť súčasťou Spacegrinder a dúfam, že si to zas niekedy spolu zopakujeme Kamei-san. Arigato!!!!
Jan IP

streda 7. novembra 2018

KOMPLEX VINY „Výuka našeho názoru“ LP 2016 (Samovydanie)



Na pódiu v Zruči nad Sázavou sme sa striedali s jednou veľmi zaujímavou kapelkou, ktorej tvorba ma uchvátila aj napriek extrémne nepríjemnému dusnu, ktoré nastalo cca v polovici ich setu. Neskôr som si od nich zadovážil tento 12-palec, ktorý ponúka to isté, čo ma tešilo už naživo. Rýchly a nekompromisný, politický hardcore-punk, ktorý nesie stopy vplyvov poľskej scény, ale aj nejaké tie domáce. Rezká muzika doplnená chrapľavým spevom. Hneď od prvého songu „Pokus o útěk“ môžete počuť množstvo hudobne premáknutých pasáží a harmónií. Ani dlhšie inštrumentálne vyšperkovanejšie časti však neuberajú nič z naliehavosti prejavu. Ťažko vybrať nejaký song, ktorý by vytŕčal nad ostatné. Všetky sa nesú v svižných tempách, no sú aj výnimky s občasnými spomaleniami (napr. záver tretej „Válka, jenž se nehodí“, či „Plastové elegie“, ktorá je celá v stredne rýchlom tempe s basou smrdiacou Dezerterom, alebo aj pomalý, decentný rozbeh záverečnej „Stín“). Inak vás štvorica ubije svojim neustávajúcim rýchlym náklepom, kedy sa menia riffy, melódie a texty, no tlak vyhladzujúci všetky životné formy v dosahu ostáva. Nekompromisne nabušený album, ktorý tak má svoje osobité čaro a tých 22 minút rozdelených na 10 songov uletí rýchlo. Jediná pomoc je otočiť znovu placku a začať odznova. Neviem, či ju má tuto v okolí niekto v distribúcii, no ak ju kdesi na akcii zhliadne človek, ktorému nevadia kapely ako Innoxia Corpora, Dezerter, či napr. Dezinfekce abo Apolita, nech si ju istotne zakúpi. Nápadov plná tvorba tejto partičky mu bude odmenou.

-Majto C.-



štvrtok 1. novembra 2018

FIVE YEARS OF ANARCHOPUNK – (Brunner Todesmarsch, Rosa Parks, Tendencie, Alkalmotlankodik) - 27.10.2018 - Orlová, Klub Futra




Konečne sme zas raz vyrazili na cesty za účelom šírenia našich zmätkov medzi pospolitý ľud. Tentokrát až do ďalekého sliezskeho kraja na ostravsko-karvinsku, konkrétne do Orlové. Počasie bolo nevľúdne už od začiatku, mierne mrholenie a oblačnosť, no až s príjazdom na Kysuce začala temnota. No ešte väčšia prišla neskôr - hmla a ťažké sivé oblaky, ktorými nás uvítali sliezske kraje, vo mne evokovali atmosféru Sapkowského husitskej trilógie. Dažďom i hmlou nasiaknutou sychravousťou sme sa s končiacim dňom a nadchádzajúcim večerom dostali až do cieľového mesta, no naše mierne blúdenie skončilo až o niekoľko desiatok minút neskôr, keď sme konečne dorazili až ku klubu. Tam nás už očakávala príjemná spoločnosť organizátorov a ich kamošov, s ktorými prevádzkujú činnosti klubu, ako aj veľmi chutná a pestrá veganská poživeň, ktorá rýchlo zahnala negatívne dojmy z blúdenia v kruhu po večernom meste. Po prehliadke klubu sme boli milo prekvapení útulnými priestormi, ako aj jeho rozsiahlosťou. Veľmi príjemné miestečko.
ALKALMOTLANKODIK
Vzhľadom k tomu, že spoluoslávenci Apolita sa kvôli zdravotným problémom jedného z členov (Pig, veľa zdravia!) nezúčastnili, začiatok akcie sa posunul až na ôsmu hodinu večernú a priestor zaujala trojica s prapodivným názvom ALKALMOTLANKODIK. Hneď zkraja všetkých prítomných zmietli hustým a drsným crust-punkom najhrubšieho zrna. Hrdelné prejavy opatroval zväčša bubeník, no sekundovali mu striedavo gitarák s basákom. Odohrali coverku ostravských spolubojovníkov, ktorí sa tiež dostavili. Celkový dojem bol devastačný. Ich intenzívny prejav mal čosi do seba a odpálil večer so cťou.

Snažili sme sa dlho nezdržovať a po nevyhnutnej príprave a krátkej zvukovke sme rovno odpálili našu 14-položkovú sadu songov. Chceli sme v tento špeciálny večer priniesť niečo špeciálne, tak sme zaradili 2 nové songy, ktoré mali týmto verejnú premiéru, rovnako ako song „Väzni cudzích cieľov“ z našej minuloročnej dosiaľ nevydanej nahrávky, ktorý síce trošku trpel pôrodnými bolesťami, no napokon nedopadol až tak průserovo. Snáď tak nedopadol ani náš výkon, bo sme sa snažili nepodliezť laťku nastavenú prvou kapelou ani o milimetrík a našu obligátnu polhodinku sme neodflákli.
ROSAPARKS
Po nás sa na pódiu objavili oslávenci ROSAPARKS. Úvodné 2 songy odohrali v starej zostave s Danom na poste gitaráka a doprovodného speváka. Trošku nostalgie za starými časmi pre mňa. Potom už ale na pódiu miesto zaujal Jarek, ktorý nastúpil po Danovom odchode do sveta a kapela pokračovala vo svojom skvele vystavanom sete. Ich melodický punk s množstvom pasáží a striedaním spevov aj intenzity je stále lepší. Ich veľkou prednosťou sú 2 skvelo zladené gitary ako aj vynikajúca Winylova hra na bicích, ktorá je pestrá a nápaditá a posúva songy o level vyššie, ako aj Blankina hra na base a jej hlasový prejav vo viacerých polohách. Skrátka a dobre, kapela, ktorej tvorba má čo ponúknuť aj náročnému poslucháčovi. A presne tak vyzeral a znel aj ich výstup v sobotu večer. Jedno zo suverénne najlepších vystúpení, aké som od nich doteraz videl.

Rola poslednej kapely večera tak pripadla brnenským neúprosným drtičom BRUNNER TODESMARSCH, s ktorými som už mal tú česť pred pár rokmi v Trnave, no v sobotu sa mi pozdávali ešte o trochu viac ako vtedy a to tiež už bol riadny náter. Chlapi súkali jeden zbesilý krátky štek za druhým v guľometnom tempe, až mi zliezala koža z tela. Vynikajúca intenzita. Nekompromisný hradcore-punk najhrubšieho zrna, ktorý nenechá jediný orgán nezasiahnutý. Rýchlosťou blesku sa prihnal záver celého masakrálneho setu a zostalo ticho. Práve včas, aby človek nevydýchol naposledy a túžil opäť niekedy zažiť to zúriace tornádo revu a hluku. Ideálna bodka za skvelou produkciou celého večera.
KLUB FUTRA
Niekoľko chvíľ po stíchnutí hudobnej produkcie sme ešte trávili príjemnými dialógmi s príjemným osadenstvom klubu ako aj ostatnými kapelami. Keď nastal čas vrátiť sa zo spanilej jazdy k domovu, dlho sme neotáľali a po rozlúčke tak i urobili. Cesta fádna – tma a dážď.
Dúfam, že kapelám to skvelo bude šlapať aj v ďalších rokoch a rovnako dlho že vydrží fungovať aj tak príjemný klubík, akým bezpochyby Futra je.

-Majto C.-

fotky: Lubo M.


BRATISLAVSKÉ DIEVČATÁ LP 2017 (Papagájův Hlasatel Record)


Bratislavské dievčatá. Názov kapely neznámy, no pri pohľade na zostavu sa veci začínajú vyjasňovať. Tým pádom je hneď každému aj jasné, o aký druh punku tu asi pôjde. Priznám sa, že kapely (resp. muziku) tohto druhu som dlhé roky odmietal, no časy sa zmenili a ja som opäť prišiel na chuť aj týmto veciam. Preto ma práve tento titul od Papagája obzvlášť potešil. Za prvé na ňom hrajú starí pardáli, ktorí už majú čo to odžité i odohraté. A za druhé, aj muzika tomu zodpovedá – hrajú presne to, čo im najviac sedí – punk 77. Nejde pritom o žiadne retro, ale sú tu plnohodnotné, melodické punkovice v stredných tempách. I keď hneď pri úvodnom riffe „Krásny deň“ na mňa úplne dýchla spomienka na starú pivnicu, kde z x-tej kópie kazety na nás chrčala muzika Barbus, Lord Alex či Z... (šak každý vie, čo nám vtedy ešte nevadilo). Zvukovo je to však novodobo ošetrená vec (Shark predsa nevypúšťa polotovary, ale riadne šťavnaté nálože), čo dáva vyniknúť ako pestrej Romanovej gitare, tak aj mohutnej base Lumpa Čupe, no aj priamočiarym rytmom úderných bicích Mikka. Veľkým kladom tohto albumu je striedanie nálad, kde po rozjuchanej „Ty sám“ príde temnejšia „Trochu veľa“ (ktorý, mimochodom, patrí k mojím obľúbenejším z tohto albumu), ten vystrieda temperamentná „Dievča z ulice“ a tú zas decentne plynúca „Do roboty“, či ľahko naivná „Tancujem s ňou“ (ďalší z osobných favoritov). Potom nás z rozjímania vytrhne svižný beh „Nočnou krajinou“ ako aj naliehavá „Strach“. Druhú stranu otvorí mierne posmutnelá „Verím“, ktorú po chvíli zmietnu svižné „Čas“ a „Nemám ti čo dať“. Zvoľnenie na moment príde s naliehavosťou nasiaknutej „Všetko je inak“, no hneď nasledujúca „Des“ vám opäť rozkope papuľu svojou intenzitou. Záver patrí miernejšej trojici. „Oni“ a „Je to tak „ prinesú opäť hudobné zvoľnenie a nejaké tie pochmúrnosti a melanchólie, ktoré takto pekne vynikajú.
A na samý záver „prerábka“ starej veci z pera Lumpa „Bratislavské dievčatá“, ktorá dala názov aj samotnej kapele, či debut albumu.
Zhrnuté a podčiarknuté, 16ka skvelých melodických songov, ktoré sa držia v hlave a nedovolia údom zotrvávať v pokoji. Teším sa na veci budúce.
-Majto C.-




nedeľa 28. októbra 2018

PRUGELKNABE / OTLOUKÁNEK split 10" LP 2018 (Kooperácia)

Skuldové predstavy na jednom asfalte. Dve experimentálne veci od jedného maníka, ktorý toho má na rováši, už pomerne dosť!
PRUGELKNABE, Duo (Viki -dr.,voc,/ Skulda guit,voc.) založili túto grindcore úderku v znení hesla "Rozmařilé pětičlenné grindcore formace jsou nákladnými dinosaury,proto pod vlyvem ekonomické krize vznikl Prugelknabe jako duo" . Tu je asi povedané všetko. Toto duo do vás nasere 10 vecí z čoho ešte niektoré songy majú svoje podsongy (hehehe) a to vo forme pár sekundových štekov. Energická sekanica, ktorá skôr zapadne do fastcore škatuľky (no veď Skulda to má v krvi), ktorá sa vytláča cez repráky tak, že máte pocit že Vám niekto šmarí bejzbalkou po temene hlavy, počas počúvania. Fakt to má povestné "gule" a hlavne, poriadnu dávku energie a z každého rohu na vás dýcha originalita!!! Presne to je to, čo už teraz každému chýba. Ako správny Čech by povedal "Nahrávka jak prase" a ono to je, fakt nahrávka, ktorá seká ,metie,tlačí, pohlcuje. Geniálne!
OTLOUKÁNEK je tá istá zostava, doplnená o saxofon, vokál a synťák. No a grind jazz, aký milujem už od čias Painkiller. Palba ako hrom a do toho ten geniálny saxafon, ktorý parádne podchycuje riffy a vytvára úplne inú atmosféru a hlavne, celú nahrávku, ktorá by bola bez nej "len" grind/fastcore, hádže do úplne iných dimenzií, ktoré ešte u nás moc neboli nikdy populárne a ani prebádané!
Dve parádne záležitosti na parádnom formáte desaťpalca.
Toto proste musíš počuť!!!
-Lepra-

PRUGELKNABE

EMBOLISM "Love Existence" CD 2018 (Slovak Metal Army)

Chlapci z EMBOLISM si môžu meniť logo,aj zmodernizovať grafiku, stále to bude ten prašivý grind ´n´  roll, ktorý sa hral na prelome tisícročia a ktorý najviac preslávili asi espaňols Haemorrhage.
Novinka priam srší tou spuchlinou starých čias, Shitfestov a koncertov na Kanianke. Toto sú spomienky a aj ich muzika je starodávna zmes, svetlých momentov Haemorrhage/Agathocles. ja viem, že niektorý budú pri tupa tupa momentoch na tomto albume namietať,ale toto sa už hralo dávno.
Zvuk je úplne v pohode a pravdu povediac som trocha valil bulvy, že je zo Shaarku.To preto som valil bulvy, lebo mi to prišlo, že je odniekiaľ ten zvuk zo Slovenska. Riffy sú chytľavé, trocha mi vadí monotóny vokál ale občas z neho ma vytrhne napr. song "Grind Is Love" aj s punkovým riffom, škrekľavým vokálom a už teraz je z neho hitovka ako hrom.
Hudba, ako som už spomínal, je skôr hodiaca sa do škatuľky Grind ´n´ Roll, než čistý grindcore a to kvôli absencii blastbeatov ,aj keď ich tu nájdete,ale nie zase v takom množstve,aby z celého albumu urobili hurkán. Tempo je skôr svieže a energické, presne také pogové. Tomu odpovedajú aj riffy, ktoré sú chytľavé a fajn zapasujú do tempa.
Zhrnuté, podčiarknuté, jedná sa o nadpriemerný album a Embolism asi nikdy nevystúpi zo svojej škatuľky "stará muzika" a to je myslím si,aspoň  pre mňa, fakt potešujúca správa!!
-Lepra-

BANDZONE

pondelok 22. októbra 2018

KRÁTKÝ ,RYCHLÝ,HLASITÝ no.19, 20 rokov LYCANTROPHY, 20.10.18 Ždár nad Sázavou, Batyskaf

Česká fastcore kapela LYCANTRHOPHY oslavuje 20 rokov existencie. Týmto dňom im prilepujem nálepku "legenda", "Kult" a podobné označovania. Svoje výročie sa rozhodli osláviť v rodnom meste a som rád, že sme mohli byť pritom. Opisovať cestu po dialnici Brno/Praha, je skôr skúška nervov a doteraz nechápem, že už nejakých 20 rokov jazdím po tejto trase a ešte ani raz som s anestretol s tým, že by nebola niekde uzávera, zúženie, obmezenie. Niekto z kompetentných pochopil, že tu sa dajú parádne prať prachy do sračiek a už to robí dosť dlho. To vážne treba Hitlera alebo Husáka, aby sa tu postavilo niečo?
CONTROLLED EXISTENCE
Na miesto dorážame presne po poslednom tóne prvých NO GOD RHETORIC, takže z nich nič nemám. Ale za to druhých CONTROLLED EXISTENCE si už vychutnávam. Dlho som ich nevidel naživo, myslím si posledne, niekde na FFUDE pred pár rokmi a ono okrem výmeny gitaristu, sa asi moc nezmenilo. Stále je to, poriadný masaker s energickým vokálom , ktorý s prehľadom obsluhuje Ľuba. Som rád, že je u nich všetko po starom, lebo presne takto tú muziku milujem. Krátke,energické a rýchle.
ABORTION
Po nich to rozbaˇujeme mi, junáci z pod kríža ABORTION. Rozkladáme sa na malom podiu ,ako heavy metalová kapela a už si všímám, že ako sme sa rozrástli na štvoricu, v niektorých kluboch sa máme problém , zmestiť sa na podium. Tu sme boli ako sardinky, narážali do seba gitarami, bubeník si búchal lokťe o stenu,ale dali sme v pohode a po koncerte sme sa zhodli, že aj napriek tomuto malému "problému" sa nám veľmi dobre hralo. Dúfam, že sa to páčilo aj prítomným,ale reakcia bola pozitívna, tak asi ano, hehehe
LYCANTROPHY
Oslávenci LYCANTROPHY to rozbalili veľmi rýchlo a prišlo mi, že ich set bol až moc krátky na ten fakt, že s na podiu vystridalo pár starých členov a okrem ich setu na záver zazneli aj coverky od Dropdead a Agathocles. Bolo to zaujímavé, za basou už zabetónovaný Oťas (Needful Things). Polminutové námrdy, sekanice,škrekot, proste fastcore na hranici powerviolence. Len tak ďalej chlapci, nech vám to vydrží ešte poriadne dlho a hlavne, nech vládzete -)

SHEEVA YOGA
Ináč sme tu v tomto klube ešte nehrali a pomenovanie BATYSKAF , čo je vlastne označenie pre ponorku, sa náramne sem a trefne hodilo. Celý interiér vyzdobený, ako keby som s aocitol v Nautiluse s kapitánom Nemom. V kube boli len jedny prístupové schody, prudké ako u nejakého Shaolinského majstra a vytrepať všetky veci, bola teda poriadna fuška. A narvané bolo dnes poriadne a nosiť veci cez dav má proste svoje čaro -))
Pomaly sa zbierame, ale ešte si nenechám ujsť aspon SHEEVA YOGA, čo je myslím si, že jedna z top fastcore vecí v Čechách momentálne, aspoň u mňa! Zohraté, nápadité, energické. Paráda. Vždy si ich rád pozriem a vždy sú dobrý a dnes som mal pocit, že ešte lepší asi.
ČVas je núprosný a ženie nás domov , takže posledné dve veci sme nevideli ,aj keď by som si MASSOLU rád pozrel. Nevadí, možno nabudúce.
Ráno o piatej sme doma ako na koni ale vôbec nerozbitý a skôr plný energie! Tu ma napadá heslo na koncerty! NEPI ALE POČUVAJ!!!!!!
-Lepra-

nedeľa 7. októbra 2018

NIČITEĽ / ZOZOO split 10"LP 2018 (kooperácia)

Super , že sa takto dokážu poskladať kamoši a vydať takéto veci. Toto si fakt zasluhuje poklonu. Ale myšlienky DIY sú stále nažive a to je hlavné. nahraj a vydaj si to sám.
NIČITEĽ je nihilistický sludge/HC s temnou black metalovou atmosférou, akú dokážu naozaj vystrúhať len black metalové avantgardy z Nórska. Nemusíš bývať na chladnom severe, aby si dokázal byť, zadumaný,chladný, netradičný,melancholický. Stačí ti na to aj Spišká Nová Ves.
3 skladby, dlhšej minutáže, ktoré sú prešpikované vybrnkávačkami,pomalým tempom, uškriekaným vokálom. Posledná vec je coverka od kapely z druhej strany a takisto aj ZOZOO si zastrúhali jednu coverku od Ničiteľa. Ináč práve tie gitarové noise party v cover skladbe "Národ Kokot" ,znejú fakt super temne.
ZOZOO sú z Martina a vržú, totálne nasratý punk/HC s raw zvukom a tiež nechodia na Martinské lúky ovoniavať kvetinky a tváriť sa veselo. Skladby ako "Nech Zdochne Všetko" , "Po Pohrebe Býva Kar" , určite elán do nového dňa vám nedodajú. Ale presne takto si myslím, že by to malo vyzerať. Nasrato, hrubo,agresívne a rezať všetko ako cirkulárka!
Podľa mňa na Slovenskej scéne, absolútne neotrelé, originálne dielko! Až to niekde nádeš u dílerov neslušnej muziky, neváhaj a podpor! Obal na parádu a zaujímavosť je aj rozdielna rýchlosť na oboch stranách asfaltu.
-Lepra-

NIČITEĽ
ZOZOO