DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.

štvrtok, 28. augusta 2014

SEDEM MINÚT STRACHU / ADOLF SHITTER split 7"EP 2014 (underground Pollution/No fucking label)

Bordelári všetkých krajín spojte sa!! Pokútne splitko dvoch pokútnych kapiel. (pokútny- nectiaci si tradície, neovládajúci svoje nástroje).
Keby ste sa niekoho opýtai, ako vyzerali začiatkom 90tych rokov sedempalce, tak vám podám tento. Hrubá diera na vinyle, ktorú už 10 rokov asi nikto nepoužíva, bez potisku (hádaj kde kto hrá), xeroxový obal, aj keď farebný s xeroxovou prílohou typu nalep,prefoť. Dá sa ešte old schoolovejšie niečo urobiť? Myslím si, že nie. Vyšlo dokonca len v 200ks náklade, takže už raritka teraz. Muzika?
SEDEM MINUT STRACHU predvedú svoj klasický, aj ke´d koordinovaný bordel, ktorý je ultraprebasovaný a tá basovká trhá. Páči sa mi to, aj cez fakt , že hosťom toto určite nepustím, lebo by na druhý deň pri dverách stáli dvaja v bielom plášti-)))))) Zaujímavé je , že už si chlapci vytvorili svojský štýl, zvuk aj prístup k bordelu. Takže prvé kroky na nabeovstúpenie už sú podniknuté!
ADOLF SHITTER vraj toto natočili v štúdiu, ale znie to ako keby ste položili kazeťák uprostred skúšobňe a len tak hrali. každý niečo, každý zle a hlavne poriadne bordelovo. Až by ste si to chceli ešte raz pustiť, tak gratulujem, ste postihnutý hlukom. Ale kvôli S,M.S. sa oplatí vlastniť túto raritku. Zaujímavé je, že ako sa dokážem preniesť na začiatok 90tycjh rokov, pri počúvaní produkcie Sedem Minut strachu, keď som si v Bratislave pod michalskou bránou v predajni hudobných nosičov, dal pustiť MEAT SHITS na plnú predajňu. Jaaj, krásne časy!
-Lepra-

STAND UP SPEAK UP / RABIES split 12" LP 2012 (kooperácia)

Už som sa dávnejšie kochal týmto vinylom a povedal som si, že ho raz musím mať. Šakalovu hordu Rabies poznám, tak čo? Prešlo trocha viac času, než som si toto LP zaobstaral a kochal som sa tou krásou, krásne farby, a tie výrezy ako cirkulárka.
Takže vizuálna stránka na 100%.  STAND UP SPEAK UP je pre mňa velkou neznámou a zároveň strašne príjemným prekvapením. Takýto HC dokázali robiť len Češi začiatkom 90tych rokov , keď sa zjavila kompilačka od Monitoru HC rebélie. Fakt chytľavý a hlavne nikde nekladúci hranice HC!
Pozvoľna prechádza ich tvorba od punku cez grindcore klepačky až po HC. Proste pestrá paleta štýlov, český vokál, do toho občas flauta. Nádherne sa to počúva. Navyše inteligentne, humorné texty. Záverčný bonus v hitovke "Pravda a Láska? Aneb Nic Nám Není Svatý! " je len parádnou bodkou za ich tvorbou.
Môžem len pochváliť!
RABIES je fosília na čele s neúnavným propagátorom undergroundu Šakalom. Posledne som ich videl v Brne, kde sme hrali spolu a tam predviedli fakt tornádo na štýl Hellnation. Tak som bol fakt zvedavý, ako sa stým popasujú? Výsledok je tak pol na pol. Tú živelnosť nedokázali preniesť do drážok tohoto LP, ale nie sú jediný, proste tak to je vždy. V kvalitnom štúdiu , bordel nenarobíš. Znie to príliš čiste  a uhladene. Na druhú stranu keď si odmyslím ich živé vystupovanie,že ma to pri písaní tejto recenzie nebude ovlyvňovať, tak tu máme kvalitnú nahrávku, ktorá drtí prastarý powerviolence. Zvuk parádny, nasadenie tiež. Vokál trocha jednotvárny. 15 skladieb, ktoré proste od začiatku sypú až do konca, občas si odýchnu, ale tempo nepoľavuje celý čas. Najdete tu aj coverku od DISCHARGE , hádaj ktorú-) .
Proti sebe sa postavili dve odlišné poňatia HC a je na vás už len, ktoré sa vám bude páčiť. Mne sedia obe!
-Lepra-
RABIES

WARFUCK „Neantification“ 12" LP 2013 (kooperácia labelov)

S touto dvojicou z Francúzskeho Lyonu som sa po prvý krát stretol pred rokom v Lučenci, kde mi totálne vyrazili dych svojím energiou nabitým predstavením. Od vtedy sledujem ich tvorbu a všetko čo sa okolo nich deje. Neantification je ich druhá LP, ktorá vyšla za spolupráce sedemnástich rôznych labelov v D.I.Y. duchu čím si ešte viac získali moje sympatie. Do priesvitného vinylu vyrezali 15 songov, v ktorých vám naložia riadnu dávku blast grinding violence nášupu. Mac a Nico okrem svojich hlasiviek výborne ovládajú aj svoje nástroje, čo dokazujú hlavne v technickejších HC pasážach, ktoré majú taký melodicko, melancholický nádych. Hlavne druhá strana je celá trochu viac rozťahaná a temnejšia. V poslednej skladbe trochu zaexperimentovali so saxafonom, čo začína byť celkom populárny grindový nástroj haha. Neustále zmeny tempa, klepačky a rýchle dvojkopákové palby, spomalenia, gitarové prepletance, fakt musíš občas dávať bacha čo sa deje. Pod zvuk sa ako mastering šef podpísal legendárny Dan Swano a to švédsko tam jednoducho cítiť. Ak v piatok, 29.8. nemáš čo robiť tak sa presvedč o sile tohto dua na vlastné uši v Bánovciach nad Bebravou.

Jan IP



THE CITADEL / TYRELL´S OWL split 7“EP 2014 (kooperácia)

Konečne vyšla nahrávka mojej najobľúbenejšej bandy posledných rokov z našich krajov vyrýpaná do drážok vinylu. Navyše ako bonus na druhej strane môj súkromný minuloročný objav z budapeštianskej liahne – Tyrell´s Owl. V nenápadnom obale je ukrytých 5 dávok výdatnej stravy pre nenásytných ako som ja.
The Citadel z Galanty na svoju časť dali 3 nádherné songy, ktoré už značný čas hrávajú aj naživo a dobre je na nich počuť, ako kapela postupne dozrieva a nachádza svoju vlastnú tvár. Úvodná „Útek / Návrat“ rozbieha gitarová vyhrávka, aby sa vzápätí skladba v pomalom tempe pohla a po úvodnej slohe a parádnej vyhrávke nabrala na intenzite a hoci nepatrí k najrýchlejším, určite sa im intenzitou vyrovná. Ak k tomu prirátam skvostnú prácu gitár (vrátane basy), nie je o čom. Druhý song „22 holttest“ je síce v maďarčine, no v booklete je aj anglická verzia textu, tak jej môžno porozumieť napriek neznalosti jazyka. Hoci úvod je zbesila jazda, na aké som zvyknutý z minulej tvorby kapely, pokračovanie je už silno atmosferická a melodická záležitosť, kde miestami gitary koketujú až s emo-hardcorom v tom dobrom slova zmysle. Navyše Spajkov emóciami nabušený prejav na nahrávke vytvára skutočne skvelú atmosféru. Posledná hitovka „Mesto“ začína opäť vybrnkávanou gitarou, na ktorú sa napojí strednotempová úvodná časť, aby sa s parádnou basovou vyhrávkou dostala k šialenej pasáži, z ktorej mávam aj pri počúvaní doma, aj naživo také zimomriavky ako z máločoho. Neskutočne vygradovaný song. Ak by som mal vybrať najlepší song desaťročia, určite bez váhanie poviem tento. Podobné pocity som kedysi zažíval na koncertoch Junk, ktorých mi hlavne slovensky spievané veci galanťanov v poslednom čase stále viac pripomínajú. Celá nahrávka má optimálny zvuk, kde pekne vyznejú obe gitary, no aj super basové linky, ktoré tu častokrát nehrajú len doprovodnú úlohu. Spev s bicími tiež nezanikajú, nestráca sa ani hutnosť ani melodika. Excelentná záležitosť a teším sa na každý ďalší song tejto kapely.
Tyrell´s Owl ponúkajú tiež zaujímavé veci a na svoje pomery aj dosť atmosferické. Ak sa týmto smerom bude vyvýjať nová tvorba, ďalšia nahrávka môže znieť dosť zaujímavo. Prvý song „No sort of spontaneity“ začína decentnou žblnkotavou gitarou, aby sa následne song rozbehol do tradičného svižného crust-hardcorového tempa, na aké som bol u nich zvyknutý v minulosti, kde sa do gitarového besnenia striedajú oba vokály. Druhá „Wide eyes, blind stitches“ začne hneď v neúprosnom tempe so skvostnými melodickými gitarami, no pre zmenu sú v strede rôzne spomalenia a seky, čo znie dosť zaujímavo. Keď sa potom ozve niečo ako gitarové sólo, tak len pozerám, že čo sa deje. V ich tvorbe nečakaný spestrujúci prvok. Song si potom žije svojím vlastným životom, pomalé pasáže sú vystriedané rýchlejšími, dokonca aj úplne zbesilá, povedal by som, že blackmetalová pasáž zaznie, veľa rytmických sekov a množstvo zmien tempa. Po hlasovej stránke tiež pestrá záležitosť, kde sa striedajú obaja speváci v rôznych polohách svojich hlasov - hovorené slovo, revy, kriky, melodický spev – parádna vecička. Každopádne som zvedavý, akým smerom sa bude posúvať tvorba týchto sympatických borcov.
Tak. A teraz viete, že toto splitko je povinnosťou pre maniakov do melodického hardcoru abo do modernejšej verzie crust-hardcoru s melodickými prvkami.

-Majto C.-



streda, 27. augusta 2014

JACK „Éberkóma“ 7“EP 2014 (Give Praise Records, Crustatombe)

Túto maďarskú grindovú úderku som videl na jednom z Ffud festov (nechce sa mi nikde pátrať na ktorom, bo je to aj tak nepodstatné) a už tam som bol prekvapený, ako dobre ich muzika znie. Síce sa mi vtedy zdala ešte dosť metalovo orientovaná, no dosť dobrá. Preto som ani na moment nezaváhal, keď som do rúk dostal toto ep-ko a hneď som sa stal hrdým majiteľom. Do červena ladený kreslený obal ukrýva vinyl vyvedený v rovnakej krvavočervenej farbe.
A ten zbesilý úvod prvej „A felettes“ to je teda riadny kopanec do gulí. Normáolne mi preleteli telom až do hlavy a vyrazili z nej oči – teraz mám gule miesto očí. Absolútne surový nástup – skvelá rúbanica vystriedaná dvojkopákovou masážou a v závere znovu výprask – skvelý grindík. Titulná „Éberkóma“ začne pomalšou death-metalovou pasážou, ktorá sa ešte v songu neskôr objaví, s gitarovou vyhrávkou, ktorú vystrieda svižný nášup. V pozadí sa z času na čas ozýva industriálny sampel, ktorý sa prepletá všetkými songami ako neviditeľné spojivo. „Ongyilkos társadalom“ je grindový náklep ako sa patrí, nasraný, agresívny – v trvaní trištvrte minúty – skrátka, riadna nálož. „Bomtásra ítélve“ je v podobnom duchu, no obsahuje aj spomalené pasáže. V „Beavatkozás“ sa okrem pomalej ťahavej pasáže ozdobenej melodickým gitarovým sólom, objaví aj hopsavá časť v Haemorrhage duchu. Zato záverečná „Béklyó“ je čistá rana z milosti, aby rozdrtená osoba dlho netrpela. To ja veruže netrpím a otáčam placečku a znovu kopanec do gulí... Neviem, ako znejú ostatné nahrávky tejto bandy, no toto je jednoznačne parádička. Ak si grinder, skoč po tom a zožer to celé jedným dychom.

-Majto C.-




pondelok, 25. augusta 2014

CONTRASTS „Every Second Every Minute Every Hour“ 7“EP 2013 (Anchored Records)

Ako som minule spomínal nemeckú scénu, tak Contrasts sú jej ďalším predstaviteľom, no tentoraz modernejšieho zamerania. Ich tvorba má blízko k metalovejšie znejúcim spolkom ako sú Throwdown a pod. A hoci je úvodný song „Hope/wish“ relatívne svižná záležitosť, predsalen obsahuje množstvo pasáží, pri ktorých omladina môže zbesilo metať končatinami na všetky svetové strany. Do toho chorobný hrdelný ryk speváka a hutný gitarový dvojzáprah. Druhá „Young hearts“ začne peknou melodickou vyhrávkou a v hutnom strednom tempe valcuje svojou nasranosťou. Tu mi ani nevadí, že sa nekonajú žiadne rytmické zmeny a fígle, bo už len tie vyhrávky song spestrujú. Nasraný je aj úvod „Soulsucker“ a znovu stredné, valivé tempo s ostro sekanými gitarami a zborovými výkrikmi, no v podstate stále v jednom tempe, čiže pre mňa menej výrazná vec. Zaujímavejšia je posledná „Losing ease“, ktorá síce tiež začína v strednom tempe, no potom sa na chvíľu rozbehne, aby zas prišla mosh-pasáž so sekanými gitarami a vyhrávkou do pozadia. Nakoľko tejto odnoži hardcoru extra neholdujem, tak tento sedempalec často netočím a dvanásťpalec by som asi nechcel počúvať. No raz za čas si to vcelku aj užijem, no potom zas dlho nemusím. Naživo je to čosi iné – to ma aj táto nemecká partička bavila. No verím, že sa nájde dosť takých, čo im ich tvorba urobí dobre...

-Majto C.-



nedeľa, 24. augusta 2014

NO MORE WAITING „The Worst Day Of My Life“ 7“EP 2013 (d.i.y.)

Bez dlhých úvodov. V rukách držím sedempalec pre mňa neznámej bandy z francúzskeho Clermont Ferrandu. Keby mi nebol doporučený, podľa obalu by som si ho isto nevybral. Ale ako už býva zvykom, nikdy nie je obal to podstatné, tak prejdem radšej k muzike. A hudobný obsah, to už je čosi iné. Parádny, mierne melodický hardcore, akým rád plním svoje zvukovody. Úvodný song „Inner rage“ začne veľmi nádejne (trošku mi to pripomína The Citadel, ktorí podobne začínajú niektoré svoje songy), do pomalého tempa znie gitara s melodickým nádychom a spevák hystericky škrekoce. Postupne sa skladba rozbehne do stredného tempa, kde sa k spevákovi v zboroch pridáva aj zbytok bandy. Po vyhrávke ako z materiálu „The fire of retribution“ (stará žilinsko-trenčianska úderka Junk) sa skladba dostáva do obrátok a sype v duchu napr. The Boring. „My own god“ – znovu pomalší úvod a spevákové hysťáky, potom nášup ako sa patrí, samozrejme popretkávaný rôznymi spomaleniami. Po otočení začne svižná „Harmfull pessimism“ hneď skraja nášupovým tempom, ale aj tu príde k spomaleniu do stredného tempa a cez rôzne seky sa v ňom dostane až k záveru. Posledná „Dystopia“, s hovoreným úvodom do pomalého doprovodu, je tiež vcelku svižná záležitosť so značne melodickou gitarkou. Toto je môj prvý kontakt s hudbou mladých francúzov a priznávam, že aj po viacerých týždňoch a viacerých vypočutiach z neho stále mám mierne zmiešané pocity. Na jednu stranu sa mi ohromne pozdáva ich muzika, no stále si nemôžem zvyknúť na ten hysterický vreskot. Je síce trošku podobný hlasu ako majú More Dangerous Than Thousand Rioters (aj hudobne k nim majú asi najbližšie), no tu si naň zvyknem vždy až po treťom vypočutí celého materiálu (áno, aj to že to počúvam vždy viackrát po sebe svedčí o tom, že to nie je odpad), Ale zas to je vec vkusu – mne skrátka ten hlas nesedí, ale kapela ako celok znie skvelo.
-Majto C.-


sobota, 23. augusta 2014

SOKEA PISTE „Ajatus Karkaa“ LP 2011 (Karkia Mistika Records, Mouse Records, Trujaca Fala)

Ak poviem Fínsko, každý si hneď predstaví buď starý doom metal 90s, či funeral-doom nultých rokov, abo starý 80-kový prasopaloidný punk-hardcore. Tvorba tejto partičky sa však nehodí do žiadnej z týchto škatuliek, hoci je to tiež punk, no nečakajte žiadne závratné rýchlosti. Hneď úvodná, titulná vec „Ajatus karkaa“ vám pekne rozkope ksicht svojou surovosťou a špinavým zvukom dvoch gitár, do čoho hrá basa jednoduchú vyhrávku a spevák s basákom sa prekrikujú za lomozu bicích. „Askel syrjään“ síce aj začne v svižnom tempe, no po chvíli sa zmení do pomalého nasekaného rytmu a začnú kriky a naliehavé ťahavé spevy v refrénoch – celé sa to párkrát zopakuje, ku koncu sa pod všetkým tým špinavým lomozom objaví gitarová vyhrávka. V podobnom tempe a duchu sa nesie aj nasledujúca „Muotta“, kde sa opäť ozýva spev basáka. No ozdobou prvej strany a v podstate aj jednou z ozdôb celej kolekcie je pomalá „Psykiatriaa“, s pomalým ťahavým úvodom, po ktorom len bicie klepú čudný rytmus (jak staré Nomeansno), do toho vrzgoce naefektovaná basa a spevák deklamuje svojím naliehavým hlasom. Po chvíli sa pridajú aj kvílivé gitary a skladba postupne graduje a naberá na intenzite, napriek tomu, že stále ide v pomalom tempe. Úplne mrazivý zážitok (dokonca aj naživo bol tento song neskutočný). „Vieraantuneet sopeutuneet“ rozbehne zas trošku svižnejšie tempá a gitary burácajú unisono. Tak stopka v strede, kde za doprovodu jednej gitary spevák odspieva jednu vetu, pôsobí mimoriadne spestrujúco, hoci potom opäť buráca v plnej intenzite. „Umpikuja“ rozbehnutá basovou linkou, na ktorú sa nalepia sonické steny oboch gitár a burácanie kotlov, do čoho začne spev – znie to skvostne a pekne k tomu sedia aj kontrastné refrény s normálnym rytmom a unisono gitarami. Druhou ozdobou je záver strany a celého albumu, temná „Musta laatikko“ s dramatickým úvodom, kde zas prišli k slovu kotly a jednoduché gitary s deklamovaným emotívnym spevom (pod pojmom spev však u tejto bandy nečakajte žiadny sladký hlások, ale vysoký zachrípnutý hlas, ktorý sa snaží dostať zo seba kvantá emócií), skladba postupne rastie a rozpína sa, keď sa ozve refrén, kníšem sa vždy v tranze jak zombík a kričím so spevákom „musta laatikkoooooo...“. Skvelo je popáchaný aj záver, keď pri repetitívnom opakovaní jednoho motívu postupne stišujú nástroje – no šleha nehorázna. Ak si doma radšej pustíte Rudimentary Peni či Nomeansno namiesto Discharge či G.B.H., skrátka, ak máte radi nevšednú muziku, neváhajte ani na moment, keď kdesi uvidíte tento album, abo plagát na koncert Sokea Piste. Isto nebudete ľutovať...

-Majto C.-



INTERNAL ROT „Mental Hygiene“ LP 2014 (625 Trash / Crucuficados Pelo Sistema)

Internal Rot je pomerne nová kapela z austrálskeho Melbourne poskladaná z trojice maniakov, ktorí svoje muzikantské skúsenosti, oddanosť a lásku ku grindu predviedli v kapelách ako Agents of Abhorrence, Roskopp, Super Fun Happy Slide a mnoho ďalších. Tvorba Internal Rot stojí na pevnom grindovom základe s dominantnými Christopherovými klepačkami. Chytľavosť a hitovosť skladieb majú na starosti dravé punkové rifi ala Disrupt. Maxove hlasivky dostávajú tiež pekne zabrať, ale čo je v tomto prípade dôležitejšie je skvelé frázovanie a napasovanie vokálov do hudby čím je to všetko ešte výbušnejšie a energickejšie. Toto je skutočne riadna mastenica. Je to rýchle a priamočiare, nič sa neopakuje a stále sa tu niečo deje. Skladby frčia jedna za druhou v takom tempe, že jednoducho nestíhajú nudiť. 20 zásekov rozdelených pekne na polovicu na každú stranu bledomodrej LPčky (vyšla inak aj klasická čierna, to len tak trochu machrujem) mi zakaždým rozprúdi krv v žilách. Pre tých čo stále váhajú nad kúpou gramofónu, alebo jednoducho len majú radšej menšie strieborné digitálne kotúče vyšla aj CD verzia u Blastasfuck rec. Obal platne zdobí fotka z klipu s Kate Bush, čo som celkom nepochopil a najprv som myslel, že je to fotka z nejakého 80-kového horrou haha. Tu už neni čo viac vypisovať. Ak holduješ old school grindu v štýle Excruciating Terror tak neváhaj, pretože toto ti určite vyhodí dekel!!!!!!

Jan IP



HOMO HOMINI LUPUS / GELO split 12" LP (Kooperácia)

Zaujal ma krásny obal. Odradil ma názov prvej kapely (nejak mi nepasujú latinské názvy). 9 malý labelov sa poskladalo, aby tento split vydalo a poviem vám, bohatsky som si zmľasol na tom. Jedná sa o Chorvátsku/ Taliansku kapelu.
HOMO HOMINI LUPUS je úplne grindcore tornádo. Klepačky jebú od začiatku do konca a druhá polovica ich materiálu vám príde ešte intenzívnejšia, než tá prvá. Je to tým, že sa nahrávalo v rôznych dátumoch na pomedzí jedného roka. A výsledok je absolútne presvedčivý. Klepanice, ktoré by dala len pomocná sila v kuchyni a do toho trocha monotóny a aj trocha neenergický spev. Keby ten spev sa trocha vytuningoval, tak tu máme tak šialenú grindcore nahrávku, že by sme tancovali okolo gramca. Už toto je fakt nadpriemerm,ale šlo by z toho urobiť aj niečo viac. No a úplne ma do kolien dostala posledná inštrumentálna (ano, v grindcore je aj inštrumentálna skladba) skladba, ktorá sa tak poriadne vymyká z priemeru, že som nechápal. klepačka a sóla, proste nezvyk, ale parádny nezvyk. Klobúk dole, zapisujem si do diára, že s touto kpelou treba rátať do budúcna!
GELO drhnú klasický punk/crust/HC s metalovým zvukom a poriadne nasratým vokálom. Keby tento vokál bol u HHL tak je to bomba. Tu je viac hudba postavená práve na vokáloch, ktoré sa prekrikujú, hodia zbory, proste je to intenzívne. Celkom dobre  sa to počúva a dobre je že temto sa nelinie v jednej úrovni, ako to býva väčšinou u crustových kapiel, ale každá skladba je iná. Dobrá nahrávka a celkovo celý album je pre mňa prekvapením! Pokukaj sa po tom na koncertoch v distrách, oplatí sa!
-Lepra-
HOMO HOMINI LUPUS
GELO