DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!
Priznám sa, že na toto som zabudol. Prehrabávam sa asfaltmi a pozerám, že toto som ešte nejazdil! A chyba!
DECADE je Kanadská trojka starých veteránov hrajúci tú najšpinavejšiu odnož d-taktu s poriadným echom na vokále. Šesť špinavých výstrelov s vokálom, ktorý ako keby po použití hubičiek blúdil lesom a zvukom gitary za ktorú by sa ešte ani starý 1200watový vysávač nehambil. Toto je špina disbeatu v tej najkrajšej podobe!!
WOLFCHARGE je Americké trio, ktoré drtí tiež Disbeat na kosť ohlodaný ale už nie tak špinavý ako Decade. Nasekali sem osem vecí, ktoré sa mantinelom crust/d beatu vôbec nechcú ani len trocha vyhnúť! Taká klasika se vším všudy. Vokál mi strašne pripomína starý Hellhammer. Temné, misantropické, presne také akú čakáme od nejakej negatívne naladenej apokaliptickej crust kapely!
Veď prečo si neurobiť splitko s dvoma kapelami , kde hrám na gitaru, povedal si Fabricio (gitara v oboch kapelách) Máme tu splitko dvoch Talianských grind kapiel, tak pome na to!
NEID sú už na scéne 20 rokov a hrajú presne ten starý typ grindcore a nemôžem si pomôcť ale v určitých momentoch mi strašne pripomínajú Cripple Bastards. Bude to asi štýlom vokálu , ktorý tak isto ako muzika dosť čerpá riffy zo starej Talianskej punkovej studnice. Je to taký mix punk/grindu s trocha utlačeným zvukom.
ONE DAY IN FUKUSHIMA je už ale niečo iné. Kapelu už môžete poznať aj z našich pódií a je to teda už klasický grindcore s poriadnym murmurom, spoľahlivým zvukom a klasickými postupmi . Také dačo, čo si pustíte, keď si povieš, chcem si dať nejaký kvalitný grind. Jediná chybička krásy na celom CD je tá, že sa nevyrovnali úrovne zvuku medzi oboma kapelami, takže keď spustí grind ODIF, tak musíte stíšiť. Každopádne tu máme jeden dôkaz, že v Taliansku sú ešte stále skvelé grind kapely!
S Kanaďanmi WAKE som sa zoznámil nedávno a tak som sa trocha pohrabal v ich staršej tvorbe, veď v distrách nájdete naozaj všetko možné a aj tu som natrafil na toto ich splitko, ktoré je už staré 12 rokov, ale na muzike to vôbec nie je nejak poznať, lebo táto muzika nestarne nikdy!
WAKE tu nahustili 3 songy, ktoré by som charakterizoval niekde na pomedzí temného crustu a grindcore. Má to poriadne temnú atmosféru , výborný zvuk a hlavne poriadnu dávku energie. Má to tlak ako ladoborec. Naozaj parádna nahrávka, ktorá šlape a zbytočne nezastavuje ,nespomaluje ,len hustí do vás punkové a blastbeatové tempá. Celkom radosť počúvať a zistiť, že táto kapela už na začiatkoch hrala naozaj dobre, Až máš rád trocha emotívnejší grind mangel, tu je jeden tip!
THEORIES je Portlandské trio, ktoré to už stihlo aj ukončiť. Po dvoch albumoch to vzdali. Predtým ale nahrali tento materiál. Nahrali sem tri priamočiarejšie grind skladby, ktoré obsahujú aj dosť atypických riffov, ale to už sme si nejak od Američanov mohli na to zvyknúť. Skladby majú cez dve minutky a jedna len 20 sekúnd. Ich muziku by som nazval Americkým grindom, lebo nájdete tu dosť ovplyvnení aj z každého štýlu, od HC cez Sludge až po samotný grindcore. Celé EP zmixoval a zmastroval Scott Hull (Pig Destroyer), k čomu by som len povedal, že je to presne tá muzika, ktorú aj on hrá!
Nemecká trojka ALISON WALKS (gitara/bicie/vokál) nám vyplodila svoju druhú nahrávku a tématicky sa držia Japonskej tradície, kým debut sa volal "Seppuku" , tak novinku pomenovali "Katana". Muzika oproti debutu sa moc nezmenila, akurát len na vokálnej linke. Celá nahrávka je naškriekaná v tom najlepšom duchu grindcore, aj keď muziku by som skôr hodnotil ako fastcore v tej najlepšej forme. Polminutové až minutkové výbuchy, škriekanie, hustý zvuk (ináč nahrávka bola mixovaná a mastrovaná na Slovensku v Tetradrote) klasické fastcore postupy .Na margo k zvuku , mne občas tam tá basa chýba ale žiadnu veľkú potrebu, mať ju tam určite cítiť nebudete. Najväčší odkaz na fastcore tu urobí občas klasický urevaný vokál a občasné zborové refrény, ale ten škrek, ako som už spomínal, to celé hádže práve do škatuľky "Grindcore". Kým minulá nahrávka bola čo sa týka vokálu pestrejšia (ženský vokál, urevaný vokál, zbory), tak tu sa rozhodli, že vsadia na priamočiarosť. Nahrávka prefrčí okolo vás ako Šinkanzen a vy sa zase musíte postaviť a otočiť vinyl. Energická nahrávka s dobrým zvukom. Vyskúšaj!
Myslel som si, že už je na svete ďalší album, ale tentokrát sa jedná o kompiláciu už existujúcích nahrávok. Na dvoj CD sa toho zmestí dosť a dali sem toho dosť ale nie zase toľko, koľko mohli. Na prvom CD najdete novinkové EP "Victims"(2025) , EP "And Death Shall Have No Dominion"(2019) a full album "Resurrection" (2017). To by bolo prvé CD, ktoré obsahuje veci, čo sú ešte bežne k dostaniu ale tu ich máte pokope. Druhé CD je oveľa zaujímavejšie. Tu najdete ich debut "Ideas" (1997) ,legendárne split CD s Bestialit "Burnt" (1994) čo bolo asi jedna z prvých death/grind nahrávok, vydaná na Slovensku, no a zakončuje to ich debutový demáč "Festering Find" z roku 1992. Naozaj história a hlavne zberateľský kúsok. Ja osobne by som asi celú túto kompiláciu zameral na staré, nezohnateľné veci ako napr. ich druhý demáč "Suffering Of Living Mass" alebo dve skladby z legendárnej kompilačky "Wretched People In The real World" (1994), tieto veci by som naozaj rád uvítal ale chápem aj fakt, že možno tie veci sa už stratili, čo je bežné u takto starých kapiel. Tiež mi je trocha chaosne urobený booklet, kde absolútne absentuje zoznam skladieb a tak sa stáva, že môžete len hádať, že čo práve počúvate. Ako berem to, že to vydáva Americké vydavateľstvo pre ich trh, ale toto mi fakt vadí. Ja viem, že naši domáci maniaci ich nahrávky majú ale to druhé CD ich určite poteší materiálom, ktorý sa už ťažko zháňa. Ako na fakt, že si to pustí maniak, čo v živote Dehydrated nepočul, tak to je to celkom slušná kompilačka na zoznámenie sa s touto kapelou s fakt dlhou históriou. No a nás ostatných aspoň poteší to druhé CD !
Legenda Českého industrial metalu nás poctila novou nahrávkou, akurát že sme si na to museli počkať pekných 20 rokov. Už v devätdesiatkách boli docela slušný zjav na scéne a hlavne boli neotrlý a originálny. Odvtedy už ale prebehlo ušami ľudí naozaj veľa muziky a štýlov, extrémov, experimentov a tak teraz už táto muzika zapadá do zopár škatuliek. Stále sú však zjav na domácej scéne. Predsa len neexistuje až tak veľa projektov, čo by robilo podobný rámus. Muzika je taký mix Skinny Puppy/G.G.F.H. a vytúrujte to takým Prodigy. Pravdaže toto prirovnanie je len môj osobný pohľad . Každopádne ich kvalita nahrávky už zodpovedá dnešnej dobe a kritériám. V tomto projekte sa už otočilo celkom dosť spevákov a teraz vsadili na ženský vreskot v podobe speváčky Jana von Habczak (tiež kapela Námol) a pekne prehnali jej vokál cez pitch shifter. Muzika je naozaj agresívný industrial metal, ktorý vsadil na rannú temnotu spomínaných G.G.F.H. Toto potrebuje čas na trávenie a až nepočúvaš podobné veci, tak ti to pôjde dole ušami o to ťažšie. Tento štýl má svojich fanúšikov a konkrétne M.A.C. Of MAD už aj status kultovej legendy. Tu predvádzajú agresívne beaty, industriálne pazvuky, tvrdú gitaru a šialený vokál. V rukách držím dokonalý produkt, ako po vizuálnej, tak po hudobnej a kvalitnej stránke. Nemám tomu čo vytknúť, takto by to malo vyzerať a tento materiál je naozaj hodný takejto legendy.
Kapelu BARREN som si celkom oblúbil a tak som začal zbierať všetko čo vydávajú. No sranda je, že som si nevšimol, že toto je jednostranné LP a na prázdnej B, strane je aj vigneta Barren. Po asi minúte ticha som pochopil že tam nič nie je. Nasratý píšem vydavateľovi, ktorý mi odpisuje "Je to jednostranný vinyl". Ok tak som už ticho!
LESSER ANIMAL je grindcore z Portlandu. No tak to musí byť dobré, keď už pochádzate z takto bohatého kraja na punkovú scénu. L.A. sem hodili 3 skladby, ktoré sú na moje počudovanie, teda odhliadnúc od faktu že je to grindcore, skoro dvojminutové. Ale to nemení na fakte, že sa jedná o poriadny, kvalitný, energický zárez do živého. Nájdete tu dosť punkových vplyvov, ktoré sú na Portlandskú scénu tak typické a to skombinujte na s kvalitným zvukom, ktorý je poriadne energický. Naozaj tri nadupané pecky, ktoré kombinujú grind, punk a dosť hustých death metalových riffov. Výborná nahrávka.
BARREN je kapely bývalého gitaristu Agathocles, Mattyho (nahral s AG dva najlepšie ich albumy "Thanks for ..." a "Hummarogance") a od začiatku vsadili na kvalitný grindcore. Nie je tomu ináč ani v prípade tejto nahrávky. 4 songy s nádychom hutného gore zvuku, vyklepávačky ako hrom a klasické postupy, ktoré už v tomto štýle očakávate. Naozaj tu nájdete všetko čo škatulka "Grindcore" obsahuje a to vo vysokej kvalite s energickým, ale zároveň dosť špinavým (až Švédskym zvukom). Radosť počúvať túto nahrávku, lebo energia z nej tečie von na hektolitre! Vrelo odporúčam. Dve naozaj kvalitné Grindcore kapely.
Po vystúpení tejto Japonskej akvizície na Obscene (asi v roku2024), mi Čurby tvrdí, že toto je budúcnosť muziky. Bol unesený z ich setu a ani sa nečudujem, veď Japonské kapely to majú v krvi. A navyše tu sa jedná o experimentálny grindcore z Japonska. Teraz ale nebudete počuť noise, ale tradičné ľudové nástroje ako flautu , ktorá občas doladí atmosféru ale hlavne tu budete počuť po celý čas tak to sú bongo bicie. Takže dosť často sú bicie zduplikované a vytvára to naozaj zaujímavý moment. Hudba je taký mix grind core s výletmi do death metalu, ale práve tie extra bicie tam predvádzajú občas, ako keby Sepultura na albume "Roots" , hrala grindcore. Pustite si napr. song "Fuminijire" a pochopíte to. Japonské kapely majú fenomenálnu vlastnosť, že vedia zmiešať dokopy také ingrediencie do muziky, ktoré by sa nám Európanom zdali šialené, ale oni sa nikdy neboja experimentovať. Tuto to na tejto nahrávke vyšlo na výbornú. Grindcore zbesilosť a energia je tu popretkávaná ľudovou muzikou, ktorá drží to tempo a ešte mu pridáva navrch niečo. Nájdete tu ale aj dosť iných vplyvov, veď bežne použijú čistý vokál, nejaký poriadny groove riff aj s tempom, proste fantázii sa medze tu nekladú. Možno bubeníci budú mať rušivý problém držať tento zdvojený úder a takt, ktorý sa tu linie po celej nahrávke. Nájdete tu 20 skladieb, ktoré zase raz posunuli hranice škatulky Grindcore do nových vôd. Grindcore bol vždy štýl v ktorom sa veselo experimentovalo a od čias CSSO ja proste žeriem tieto Japonské kapely. Až chceš počuť niečo ešte naozaj neotrelé, originálne a navyše energické, tak tu máš jeden tip!
Ja si vždy vravím, že Agathoclesu nikdy nie je dosť. Nebudem vám tu básniť o tom, ako ma táto kapela ovplyvnila a jeden čas som bol presvedčený, že si zoženiem všetky ich nahrávky. Tak som to po roku vzdal a až sa to niekomu podarilo, tak by mal byť zapísaný do Guinessovej knihy rekordov.
AGATHOCLES tu servírujú 5 songov v primitívnom duchu a ako sa dočítáte, tak toto session je vlastne hold obskúrným kapelám zo začiatku 80 rokov ako Hellhouse,Mortem a Necrovore. Agathocles posledne funguje ako Jan a session hudobníci, takže sa nahráva tak, že sa vlastne ani nevidia. V tejto dobe to už bežne robia kapely. 5 songov čo tu nájdete je naozaj situovaných do tej najprimitívnejšej formy extrémnej muziky s preefektovaným revom. Nahrávanie sa realizovalo v rokoch 2024 a 2025 , takže nečakajte nejaké aranžmá a songy, čo vám vlezú pod kožu. Nájdete tu čistú, na kosť ohlodanú formu extrémnej muziky. Nemusí to každému sadnúť do ucha, ale aspoň máme dôkaz, že AG žije a tvorí!
DROGATO je pre mňa neznámy pojem. Jedná sa o crust/punk kapelu z New Yorku. A celkom ma prekvapili. V prvom rade ma zaujal naozaj šialený škrekľavý vokál. Nájdete tu dva prekrikujúce sa vokály v tradičnom duchu 90 rokov . Muzika je tiež taký podarený klon Disrupt a naozaj sa to dobre počúva. Je to špinavé, je to agresívne a dokonca songy majú okolo 2 minút. Naozaj podarená nahrávka a pre mňa veľké prekvapenie!
Vinylová verzia tochto splitka vyšla v spolupráci Európskeho labelu Extremely Rotten Prod a Amerického Dark descent Records. CD verzia však vyšla len na Japonskom labely Obliteration Records.
MORTIFY už sledujem od začiatkov a sú to maniaci z Final Exit, ktorý sa rozhodli, že gitaru nastavia na štýl Švédskeho buzzsaw (alebo MH2) a začnú hrať death metal. Lenže na death metal treba 4 minutové songy a to chlapci čo hrajú pár sekundové výbuchy, tak zjavne im to moc nesadlo a tak si zachovali každý song do 1 minútky. V konečnom dôsledku sa mi to takto páči lepšie. Znie to, ako keby grindcore recept varil death metal. Čo v konečnom dôsledku je aj pravda, lebo celý materiál je poriadne nadupaný a je tu viac blastbeatov ako by ste čakali. Akurát mi to príde ,ako keby tie songy boli uťaté naschvál. Už sa to začína vyvíjať a vtedy to stopnú. 6 skladieb (to je slabo cez 7 minút muziky) by bežne Švédska kapela použila ako jeden song, ale tu je to rozkúskované a priznám sa, že pre mňa aj lákavejšie. Švédsky zvuk s Japonskou energiou a uletenosťou dáva výsledok ako originálnu nahrávku. Darmo, starých noiserov novým kúskom nenaučíš!
HUMAN CORPSE ABUSE je Americké duo a tým najznámejším týpkom tam je Adam Jarvis (Pig Destroyer, Misery Index) a druhý Shelby Lermo (ex-Nails) tam zaobstaral basu, gitaru aj vokál. No a od začiatku do konca je to poriadna grindcore nakladačka, minutové songy, blastbeaty, tri druhy vokálov (škrek,murmur aj goregrcka) a hlavne nie je to bezduché a už ako si od Američanov zvykli, tak vždy zabudujú niečo navyše do svojej muziky.V tomto prípade sú to gitarové kudrlinky industrálneho charakteru. Je to naozaj natlakované ako hrom a znie to energicky a dravo. 4 skladby kvalitnej grindcore muziky.
