DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok, 3. mája 2016

Sadistic Lingam Cult "Triumph of the will" CD 2016 Lofi Or Die Records

Ak niekde nájdete info o tejto kapele, zaručene to bude v štýle "bočný projekt Catasexual Urge Motivation" s prívlastkami ako obskurný, temný, kult. S tým druhým absolutne súhlasím, s tým prvým mám problém, lebo slovo "bočný" mi evokuje niečo ako menejcenný či slabší, a ja som asi jediný fanda Catasexual Urge Motivation, ktorého poznám a ktorý má radšej tento ich "bočný projekt" ako CUM osobne. Prvýkrát som SLC počul keď vyšli na split 7"Ep s Decomposing Serenity a to bolo tak hrozné a tak "kokot, to je čooo??" až to bolo úžasné a môžem kľudne povedať, že láska na prvý omak. Potom som toho už veľa nezohnal, nebol internet, nie všetko išlo tak ľahko ako dnes, až neskôr som sa dostal k LP "Winds of God", 3way CD a až potom potom spätne k empétrojkám starých kaziet. Pôvodne vyšlo "Triumph of the will" na kazete ako reedícia LP "Winds of God" plus nejaké nevydané veci a táto tu CD reedícia reedície je opať doplnená o 3 nové veci, to znamená že tu máme už 21 nanovo mastrovaných songov v konečne kompletnej session. Počúvať toto je utrpenie a pôžitok v jednom, všetky tie elementy od dark ambientu cez deathindustrial až po industrialnoise cucajúc nálady z hnusov ako Abruptum či Vasilisk a Grim, všetky tie pocity od chladného kľudu cez totálne nervné pasáže čo španujú chrbticu až po masívny, oscilujúci hluk s mystickou, temnou atmosférou, to všetko vo výsledku pôsobí strašideľne, hypnotizujúco a príťažlivo. Je to ako pozerať Saw, skvostný hnus a strach, nedá sa od toho odtrhnúť a ťažko vysvetliť čo sa vám na tom môže páčiť. Pre tých, čo poznajú Catasexual Urge Motivation a nepoznajú Sadistic Lingam Cult musí stačiť predstava bratov Kanaiovcov besniacich sa miesto masakrálneho cyber deathgrindu na temnom hlukovom poli, neviem či si tú nálepku blacknoise vymysleli oni ale v skratke a pre predstavu môže byť. Vždy som bol prekvapený, že sa o nich takmer nehovorí, nikto ich nepozná hoci CUM je viac než kult, stokusové LP "Winds of God" zoženiete aj dnes po takmer dvadsiatich rokoch na discogs za smiešnych dvadsaťpäť a pritom je to stará a skvelá klasika temného hluku. Neviem či súčasné projekty ako Trepaneringsritualen alebo Deathstench SLC počuli ale ja to napríklad v ich tvorbe rozhodne cítim, proste, jedna z tých totálne nedocenených kapiel, určite nie pre každého, ale inak klasika a kult!

-RadoKAZ-
http://label.jigokuki.org/tag/sadistic-lingam-cult/

nedeľa, 1. mája 2016

SEDEM MINˇUT STRACHU / UNCONSCIOUS DISHARMONIC MALFUNCTION split 7"EP 2016 (Bog Records)

Trojica junákov z grindcorova údolia žiarského, sa rozhodla že dobehne vo vydávaní hudobných nosičov, všetky tie zameškané roky, ktoré ako mladý milovníci hluku, strávili v roli fanúšika.
S.M.S. nič nemenia na zvykoch a prístupe k svôjmu hluku,akurát trocha mi vadí, že kvalita ide trocha dole a chýba mi ten hutný bordel, čo produkovali predtým. tentoraz je to také v stredoch, čo sa týka zvuku, až mierne vo výškách, ale bordel má svôj recept rovnaký. Hluk, čo držia po kope bicie a do toho dva neandretálske kvílenie  dvoch basákov. Monolit hluku, ktorý začne na začiatku,ako položíte a končí bez prestania, až kým sa ihla nedvihne. Desať bodov za obal a nejakú mínuská za zvuk.
U.D.M. sú Japonci, čo je zem zaslúbená hluku a vlastne oni dali svetu noise core. Ich strana obsahuje 5 vecí, ktoré nesú základy noise core, čiže bicie, nejaké struny, vokál a ešte klasický harsh noise. Všetko skreslené a sprízdnené do takej polohy, že to už hraničí s počúvateľnosťou. Ale zaujímavé je to po každej stránke, hlavne čo sa týka pestrosti použitých hlukových nástrojov a na takto krátku minutáž je to priam ideálne. Skúste si túto raritku zohnať, vyšla len v náklade 313 kusov a pomučiť sa trocha!
-Lepra-

UNCONSCIOUS DISHARMONIC MALFUNCTION
SEDEM MINUT STRACHU

E.S.M. CD 2016

Z Mostu pochádzajúci hlukový projekt E.S.M. sa hlási o život a priestor na hlukovej scéne. Ono keď mi niekto sa predstaví, že ahoj som z Mostu a hrám noise, je pre mňa oveľa dôvernejší, než noiser  zo Šumavy. Ľudia v Moste vedia všetko o tom čo je hluk a špina, takže majú na tento štýl vyjadrovania sa, výsostné právo.
E.S.M. do svôjho hluku, ktorý sa skladá z preefektovanej gitary  a rôznych noise harašení, zabudovali aj na starý štýlo John Zorna aj saxafon. Občas to vyznie ako keby unavený roboš pri železnej huti, počas prestávky si len tak pohrával na saxafone, také základné prstoklady.
Ono celá nahrávka ani nie je dokonca tak otravná, že by ste si ju z recesie nepustili zase a raz, aj keď len tak na nasratie hostí, alebo ku káve. Vyšlo v 300ks náklade. No a čo znamená skratka ESM? Evu Svrbí Míca. Pohoda. Hľadaj u dílerov hluku
-Lepra-

pondelok, 11. apríla 2016

411 „The Side You Cannot See: Complete Discography 1990-1992“ LP 2014 (Workshed Records)

Začiatkom 90s som sa dostal k množstvu nahrávok kapiel, o ktorých som potom už nikdy nepočul, pričom to, čo som mal, bolo úchvatné. Jednou z nich bola nahrávka „This Isn´t Me“ partičky 411 (Four One One), ktorá v tomto žánri patrila k mojím topkám popri „You“ od Goverment Issue, „Start today“ Gorilla Biscuits či „Perfection of desire“ Shelter. Žiaľ, samostatný album sa mi už potom zohnať nepodarilo, no som vďačný aj za túto kompiláciu, ktorej je súčasťou. No na moje rozčarovanie ju vydavateľ poňal chronologicky, tak kým sa dostanem k samotnému albumu, treba najskôr vypočuť 2 songy z debutového 7-palca „Say it“ a 1 z nejakej inej kompilácie. „Under fire“ je rýchlejší song s melodickým refrénom v strednom tempe. „Those homophobic“ som poznal už z albumu. Je to vec v stredne rýchlom tempe s gitarou v duchu GB, s dobrým, krátkym sólom. „Life minus me“ je pomalšia záležitosť, trošku v duchu NoMeansNo (myslím ich pomalšie, melancholickejšie veci) abo Fugazi. Celkom sa mi táto (pre mňa v podstate nová) vec pozdáva.
Potom už prichádzajú na rad lahôdky z albumu. Odštartuje známy riff a svižné tempo „Face the flag“. Melodický hardcore v tejto podobe ma berie aj dnes rovnako ako pred rokmi. „Blackout“ začne pomalšie, no po pár taktoch sa tempo vráti do rýchleho. Rovnako ako v prvom songu, aj tu prídu na rad spomalenia, kde dostane priestor basa, no aj gitara súka neskutočné party. Titulný song sa nesie skôr v pomalších tempách a znie ako typický deväťdesiatkový hardcore – pomalšie tempo, drsná gitara, zborové spevy a kurevská chytľavosť v každom momente. „Self help“ je rockovejšia, melodická pesnička, ktorá trochu odľahčí náladu albumu pred drsnou hardcorovkou „Destroy the dream“, ktorá sa preženie k refrénu s pomalými sekanými pasážami a naliehavým spevom, aby sa vzápätí zas rozbehla do rýchlej slohy, ktorá ukončí stranu. Ak si odmyslím spev, táto vec mi trochu pripomína Suicidal Tendencies v období „Join the army“. Druhú stranu otvorí pomalšia, melancholická „The naked face“ s parádnym smutným spevom a skvelými gitarami, ktorá ku konci trošku naberie na intenzite a nasranosti. Potom znovu zaznie „Those homophobic“ a v podobnom duchu a tempe sa nesúca „Our father“. Dve skvelé, členitejšie veci plné dobrých nápadov, ktoré sa dobre dopĺňajú. Basová linka otvorí pomalšiu „Show me“ s deklamovaným spevom a parádnou, jednoduchou gitarou. Záver albumu patrí opäť trochu svižnejšej a melodickejšej „Carnal knowledge“ s kričaným refrénom. Do dnešných dní ma tento album neskutočne baví ako celok a to som ho počul neviem koľkokrát. Dokonalosť!!
Po doznení posledného titulu z albumu sú tu ešte tri bonusovky. Živák „Flesh“ je trošku nevýraznejšia vec (najviac asi vďaka zvuku). „Mad at myself“ je rýchla punkovka bez výraznejších komplikácií, ktoré boli príznačné pre ranné obdobie Government Issue. „State violence, state control“ v strednom tempe sa od originálu líši len spevom a čistejším zvukom, hoci gitara znie pekne nasrato aj v podaní 411. Áno, hádate správne. Posledné 2 songy tohto výberu sú coververzie od Government Issue a Discharge z rôznych kompilácií.
Radšej by som síce prijal samostatný album kalifornských hardcorákov, no aj
toto je lepšie jak nemať nič. Kto náhodou nepozná a potrebuje rozšíriť obzory o hardcore 90s, toto je študijný materiál najvyššej kvality.

-Majto C.-


KAAR „Choroby vaší doby“ CD EP 2014 (Hard Bones Production, Underground Records)

Na nedávnom bratislavskom Besnení som sa dostal k tomuto cd a hneď som ho aj začal prevetrávať. Neviem, o čom bola staršia tvorba kapely na debutovom albume „Kaarokalypsa“ (raz som z neho vypočul 2songy na bandcampe ešte dlho pred koncertom), no na aktuálnom ep-ku sa ich tvorba ženie prúdom, ktorý v týchto končinách za oných čias rozpútal Debustrol a v súčasnosti v starej tradícii pokračujú napr. takí Lahar. Čiže brutálny staroškolský thrash metal s nasratými gitarami, jedovatým štekotom, kde nechýbajú aj drobné melodickejšie ozdoby v podobe sól, či prešpekulovanejšie riffy. „Psychotik“ je rýchly, nekompromisný náklep v duchu Debustrol (či skôr Slayer) s občasnými zvolneniami. V podobnom duchu sa nesie aj „Úder z nitra města“, ktorá mi ale už viac pripomína cestu, ktorú razia Lahar – drsný thrashing s mierne komplikovanejšou stavbou ako priamočarejší predchodca a apokalyptickým textom, spestrením je aj melodické sólo. Ešte ďalej týmto smerom zájdu v rúhaní pod názvom „Smlouva s bohem“. Úvod sa nesie v pomalšom tempe, kde konečne vyznie aj prierazná basa, no po chvíli sa roztočí drviaci kolotoč chrliaci odpor voči cirkvi a jej praktikám. Gitary metajú zbesilé party, do ktorých spevák pľuje síru. Dobrý song, ktorý by sa nestratil ani na „Umění strachu“ Lahar. „Rozkradlá zem“ mi zaváňa muzikalitou Destruction (jasné, že z obdobia okolo albumu „Eternal devastation“), najmä gitarové riffy mi ich miestami pripomínajú. No aj tak je to riadne drsná šupa ako na zbytku tohto materiálu.
Počúva sa to dobre, ale zas to asi nemusím robiť často. Na to mám iné kapelky. Celkovo má ale kapela celkom dobre „našlápnuto“, tak som zvedavý, čo predvedú na pripravovanom splitku s Catastrofy a Exorcizphobia. Každopádne tu potenciál je a verím, že ho borci dokážu naplno využiť...

-Majto C.-


nedeľa, 10. apríla 2016

DROM „Hectop“ LP 2012 (samovydanie)

Ďalší z albumov odložených v depozite, pričom ma síce po prvom vypočutí oslovil, no na jeho smolu bol v balíku množstva skvelých titulov a skončil na dlho v prachu dejín. A tak parádny album to je. Ešteže z času na čas kontrolujem, čo všetko vlastne mám v poličkách.
Úvod v ambientno-atmosferickom duchu, po ktorom sa ozve drnčanie strún a žalostný škrekot. „Kruh z ohně a oceli“ v dusivom sludge-tempe rozbieha pomalý mlynček post-hardcorových gitár, do ktorých sa z času na čas ozve nejaká vyhrávka a v kombinácii s post-rockovými vybrnkávanými pasážami, kde druhá gitara v pozadí vyvoláva mrazenie a basa vrní za doprovodu kotlov... Parádna jazda bahnom zastrešená úchvatnou atmosférou. „Bratr a smrt“ sa rozbieha kotlami a jednoakordovou gitarou, na ktoré naviaže jednoduchá vyhrávka druhej gitary po chvíli prerastajúca do nádhernej melódie. Presne tieto momenty na tomto žánri zbožňujem, ako sa v pár taktoch z niečoho jednoduchého vytvorí košatá, dych berúca nádhera. Tam, kde v diaľke ticho žblnkoce čistá gitara a vzduch sa zachveje dunením kotlov, tam začína „Cesta, která nevede domů“. Opäť melodické doom-vyhrávky, chladný škrekot a ostré riffy, ktoré zápasia s tým cvrlikaním a tou zvláštnou atmosférou, ktorá človeka komplet prestúpi aj v tých drsných častiach. Cvrlikanie emo-gitarky a decentné vyklepávanie bicích nás dovedie na „Hrob z ledu a kamení“. Toto je neskutočne vydarený song, povedal by som, že asi aj najlepší z tejto kolekcie. Postupne sa nabaľujú zvukové vrstvy, hustne atmosféra, ktorú sekajú ostré riffy, zvyšuje sa intenzita mrazenia, aby všetko dospelo k explózii skreslených gitár a divého bubnovania. Krásne vygradované a v jednom údere sa všetko zas preklopí do tichej časti, kde sa konečne ozve naliehavý škrekot. Dokonalé. Potom sa skladba ešte zúrivo rozbesní a drása zmysly, no ku koncu opäť zvíťazia jemnejšie tóny, ktoré nás odvedú do ticha na konci albumu. Nebojte sa, že je to len bohapustý spletenec nálad, ktoré nevyznejú. Hrací čas skladieb sa pohybuje od 6 do 14 minút, takže každý nápad má dostatok priestoru sa pekne rozvinúť a dozrieť.
Textovo ide o koncepčný album zaoberajúci sa životom ukrajinského anarchistu Nestora Machna, ktorého osudy sú popísané v rozsiahlych komentoch k skladbám. Možno aj preto album pôsobí tak silno a jednoliato. Každopádne mi emotívny a temný (miestami post) hardcore Drom robí veľmi dobre a v hľadáčiku mám aj ich ďalšie tituly...

-Majto C.-




pondelok, 28. marca 2016

CRUENT, KHADAVER, RAMCHAT Košice, Collosseum, 12.3.2016

Potom, čo CRUENT úspešne zvládli „predpremiéru“ u Legošov, sa bolo radosť pozerať aj na to, ako im svedčí veľké pódium v Colle. Výborne im svedčí, za nejakých 35 minút nakrájali niekoľko desiatok extrémuchtivých ľudí na kolieska. Adam sa podľa všetkého po dlhých rokoch vzdal spievania, čím aspoň načas utíchlo nadané hrdlo slovenskej death/grind/gore scény, a venuje sa výhradne gitare. Kvalitný hráč a skladateľ je to roky, takže fajn. Šarmantný kontakt s publikom zaobstaral frontman Karči, ktorý svoj imidž postavil na tom, že vyzerá, ako keby najradšej zo všetkého celému obecenstvu poriadne naložil. Rytmika Funes (basa) a Mandra (bicie) takisto fajn, odznelo dvanásť kusov rachotu na pomedzí death metalu (vrátane trochy slamu), tanečného goregrindu a klasického grindového guľometu. Znie to dosť svojsky, takže už nech je nahrávka. 

Tracklist tunáka, väčšinou sané novinky:
1.Yersina Pestis 2.Bolvan  3.Zombie Behavior  4.Goreativity  5.Nekropola vychodu 6. ? is infection
7.Killers of Jedy Scum 8.Moon blood tea 9.Butchered dance 10.Dis-organ-ised 11.Morbid hunger
12.Krestanstvo je...
Kto chcel riadny brutal, mohol potom odísť, ale nikto tak neučinil, a ľuďom skôr okolo black metalu, melodiky, ponurých nálad a elektroniky zahrali do ucha prešovskí KHADAVER. Videl som ich už pred pár rokmi, moja krvná skupina to veľmi nie je, tuším som takéto veci popočúval v časoch COVENANT/THE KOVENANT, ale industriálne zafarbený, často pochodový, blackom obšľahnutý metal so samplami znel solídne a s dobrým zvukom, ktorý je už dlhý čas klubovým štandardom, i s ponurou pódiovou štylizáciou skladby z novinky „Esxtinctio Mundi“ aj debutu „New World Disorder“ obstáli slušne.
„Hviezdami“ večera boli martinskí „pohania“ RAMCHAT, ktorí to u mňa mali ťažké, pretože keď som ich premiérovo videl pred asi dvoma rokmi, pomyslel som si len, či má toto Hirax zapotreby, keďže celé to znelo ako nezohratá variácia na začiatky death metalu v našich končinách, teda ako dvaapolriffová kapela z roku 1991-1992, čo vzhľadom na zakladateľove nepopierateľné hudobnícke kvality prekvapilo hodne nepríjemne, nehovoriac o tom, že „divnoslovanstvu“ posledných rokov skrátka neholdujem. Našťastie je veľa vecí inak, od spolku, kde hrajú popri Hiraxovi aj iní kvalitní hudobníci napr. z PROTEST, sa to proste patrí. Set otvorili dlhým, zaujímavým introm na historickú tému, konkrétne zo 16. storočia, spätým so skladbou „Sila ducha“, a nakoniec sme nafasovali slušne poskladaný melodický, ale rezký +/- death metal s celkom silnými momentmi a zaujímavými „historizujúcimi“ harmóniami. Nový vokalista Walki (napr. PORFYRIA) naživo občas vyznieval až príliš hĺbkovo brutálne na túto hudbu, ale povedzme, že nikto neodolá možnosti zatlačiť poriadne na pílu. Počas setu RAMCHAT pokrstili nové CD a body tentokrát Hiraxovi idú aj za to, že vzhľadom na súčasnú divnú dobu to ich slovanstvo pomerne jasne (nahnedlí „metalisti“ sa nepotešia) vysvetlil. Dobrá akcia pre dokopy vyše sto návštevníkov.


Martin Lukáč      

nedeľa, 27. marca 2016

GAMBATY fanzine

Klasické fanziny, nikdy neumrú. Vždy sa nájde nejaký fanatik, čo svoje našporené šušňe, vrazí do vopred nevýnosného biznisu, ale na duši bude mať ten príjemný pocit a v žalúdku to správne chvenie, že niečo prospešné urobil pre to, čo miluje. Toto je živý príklad toho.
GAMBATY je klasický fanzin, ktorýá nájdete v každej knižnici nejakého squatu. Obsahuje pár rozhovory, recenzie (knižné, hudobné) a v neposlednom rade tvorbu neznámých básníkov. Tajnička, nadľahčený humor, proste žiadne kázania cez kopirák a heslá okopírované z tých správných kníh. Tento človek proste ukázal, toto som ja a môžeš s tým súhlasiť, alebo nemusíš. Čo by som vyzdvihol, je rozhovor s protagonistom projektu KLUB v Košiciach , ktorý ale dodal neúnavný Adrik a čo som zase nepochopil, je priložené miniCD s nejakým hlukom. Neviem čo to je a neviem to ani dopočúvať.
Až chceš skúsiť niečo na dnešné časy nezvyčajné, ale niečo čo bolo v devedesiatych rokoch celkom bežné, tak skús!
lachwaty@gmail.com
-Lepra-

štvrtok, 24. marca 2016

BESNENIE ZBOJNÍKOV vol. 4 – (Catastrofy, Blind Rattvisa, Exorcizphobia, Kaar, Tendencie) - 19.3.2016 Bratislava, Fuga

Sobotný deň sa s nami rozlúčil slnkom zapadajúcim za bohunickú elektráreň cestou Déjednotkou smer metropola. Konečne nadišiel čas, aby sme zahriali pódium thrashovým „bratom v triku“. Nálada skvelá, napriek únave našej časti posádky, no nič nám ju nevzalo, ani mierne blúdenie jednosmerkami Blavy. Po dorazení do Fugy sme najskôr zistili, že kofeín nebude (porucha kávovaru) a že o chvíľu môžeme zabrať pódium, bo sa blíži hodina štartu akcie. Nejaké nie príliš početné osadenstvo už sa tu nachádzalo, no stále prichádzali ďalší ľudia.

Večer sme odštartovali so štvrťhodinovým oneskorením a zistením, že napriek snahám, basu stále na pódiu nepočuť, no hrali sme. Bubeník bol nejak napružený z piva, tak nám nasadil trochu svižnejšie BPM ako sme boli zvyknutí, tak sme si pekne zašportovali. Odvalili sme tradičný štrnásťpoložkový set (tohoročný obsahuje aj 2 novinky + cover Junk), zopár typov sa pokúsilo o pogo, no dlho im to nevydržalo vzhľadom k tempám, čo naordinoval motor bandy. Napriek zvukovým nedokonalostiam sme si to vcelku užili a dúfame, že aj ľudia dolu. Ak nie, nabudúce sa nám možno vyhnú...

TENDENCIE
Po nás (a ďalšej nekonečnej zvukovke) z pódia zaburácalo pražské zoskupenie KAAR a že to bol lomoz jak sa patrí. Old-school thrash metal v českej tradícii mi trochu vzdialene pripomínal Debustrol v rannom štádiu, alebo novšiu tvorbu Lahar, no chlapci to mali dobre vychytané a obohatené o rôzne zmeny temp, aj tak to hralo vcelku surovo. Výhrady som mal len ku zvuku, bo sa mi gitary trochu zlievali, no vraj pod pódiom bolo všetko v poriadku, tak neviem. Každopádne ľudia aj kapela si to užívali. Ako prvý kontakt s kapelou to bolo viac ako dobré.
KAAR
To na ďalších zástupcov zemí českých EXORCIZPHOBIA som sa vyslovene tešil. Po tom, čo ma milo prekvapili na splitku s Lahar to bolo jasné, že som mal nejaké očakávania, no tie borci hravo naplnili a ešte ľahšie prekonali. Zo spomenutého splitka som síce zachytil len 2 položky, no ich set mi poskytoval maximálny pôžitok. Až tu som si uvedomil, koľko prvkov hardcoru v sebe ich thrash metal obsahuje. Parádne metalové vyhrávky sa striedali s hardcorovými húpačkami, melodika a masívne riffy, skrátka skvelý crossover, ktorý mi miestami pripomína produkciu Municipal Waste. K tomu osobitý, melodický spev, ktorý to celé ťahá skôr do vôd Heathen, Overkill či Flotsam & Jetsam. Navyše z pódia sa valí tak skvelý a čitateľný zvuk, aký sa ten večer nikomu nepodaril nastaviť. Masakrálne vystúpenie, ktoré bych si niekedy rád pozrel z pod pódia (večer som totiž trávil pri distre).
EXORCIZPHOBIA
Po sete trutnovákov už som mal kofeínovú potrebu, tak sme opustili lokál aj pavučinou obrastajúcu našu časť distra, aby sme v jednom z okolitých podnikov popili kafíčko, čaj a iné nápoje. Neviem, či zvukovka tentokrát prebehla bez problémov, no podarilo sa mi tak zmeškať takmer celý set malačanov BLIND RATTVISA, na ktorých som sa tešil, bo ich posledný materiál je viac ako zaujímavý a dlho som ich naživo nevidel. Ešte aj na Ffud fest som kvôli rozbitému autu prišiel neskoro a nevidel ich. Po návrate do Fugy som zachytil už len zhruba skladbu a pol a následnú dvomi zbojníkmi riadenú tombolu, ktorá nasledovala po sete každej zúčastnenej kapely.
CATASTROFY
Večer uzatvoril set organizátorov tejto zbojníckej tradície CATASTROFY songom príznačným „Zbojníci apokalypsy“. Hneď od prvých tónov peklo na pódiu aj pod ním. Ľudia tancujú, skáču, revú, spievajú s kapelou. Zvuk s podobnými parametrami ako mali trutnováci, tak nič nemohlo brániť skaze, ktorú rozsievali borci ďalšími porciami (Okovy, Kazimír, Na detskej oslave, Ančine cecky, Tento štát sa musí zničiť, Žabomyšie vojny, Krik a beznádej........), skrátka, odzneli takmer všetky silné songy a nechýbala ani novinka „Zbojnícky tanec“. Roman hnal celú družinu svojou parádnou hrou, rýchle dvojkopáky pálil kadenciou guľometu, nad tým dunenie basy a skvelé gitary Beňa s Janom, ktorý šupovali od boku parádne sóličká a vyhrávky, radosť počúvať. A nemôžem zabudnúť na to podstatné, Borisov hlas. Šteká, spieva, jedovato pľuje slová, hádže úsmevy, gestá, grimasy – charizma z neho sála jak horúčava z prebudenej sopky. Ale v podstate celá kapela sa výrazne zlepšila za tých pár rokov, čo chodím na ich koncerty. Radosť vidieť a počuť. Thrash metalu v takejto podobe sa nikdy neobžerem.

Každá akcia raz skončí, tak po domácej thrashovej zboji skončila aj táto. Akcia sa podarila k spokojnosti všetkých a jej tradíciu budem rád dodržiavať aj v budúcnosti, bo sa mi velice pozdával ten náklad muziky „srdcumôjmublízkej“. Po strop naprataná Fuga sa začala pomaly uvoľňovať a k domovu sme sa pomaly odobrali aj my. Po krátkej príhode so zákazmi vjazdu a očami gúľajúcimi príslušníkmi už len nuda na nočnej diaľnici.

-Majto C.-

fotky: Imrich Pluhár (rocker.sk)



DISBEATLESS „LP“ LP 2015 (kooperácia)

Hoci som o existencii tejto kapely vedel, až do ich sereďského koncertu som ich nepočul a nevidel. Tam zanechali vo mne len dobré dojmy.
Podobne som na tom aj s ich debutovým albumom. Hoci som si spočiatku zvykal na divoko nafrázované spevy, hudobne ma ich crust silne napáchnutý metalom veľmi bavil od prvého momentu. K tomu parádne anarchotexty, ktoré však musíš čítať, bo z revu ich dekóduješ len s ťažkosťami. „Práce“ síce začína v pomalšom hutnejšom tempe, však po čase sa rozbehne a valcuje masívnymi thrash-riffmi a neurvalým hlasom. „Odpad“ je intenzívna rúbanica od začiatku do konca – preletí skrz útroby a zanechá v nich paseku. „Bezmoc“ rozvibruje črevá dunivou basou v úvode a ostrým riffom gitár, načo v strednom tempe drví, zrýchli, spomalí, opäť zrýchli s parádne natrešovatelou gitarou - neskutočná nálož. V podobnom duchu presviští aj nasledujúca „Hlas lidu“. Stranu uzatvára parádnym riffom štartujúci „Sobec“, vzápätí ho ale zas zomelie thrash-crustový mlynček. Po otočení ma ohromuje „Human steak“ parádne vygradovaným rozbehom, ale aj skvelým striedaním nasratého crustu v slohách s pomalšími medzihrami. Asi najčlenitejší song albumu. Po ňom nasledujúci „Bydlení je právo“ je krátky, drsný a nekomplikovaný vyhladzovák, jak kopanec do ksichtu po predošlej veci. „Revoluce“ spočiatku síce znie podobne, no potom spomalí a ponúkne basovú vyhrávku a kvílivé sólo. V rýchlom tempe potom aj skončí. Na záver nás ešte rýchlym tempom umláti „Patent na rozum“ , ktorý sa v polovici zlomí do pomalých sekaných gitár a parádne s kvílivým sólom a revom speváka sa s nami rozlúči.
Skvelý album, ktorému veľmi pomohol zvuk od Bluma. On skrátka pre tento žáner má osobitý cit. To treba počuť. Ja si to vždy rád zopakujem.

-Majto C.-