DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok 31. mája 2016

BUCKET FLUSH „Down the drain“ LP 2012 (samovydanie)

Kapela, ktorá min. rok koncertovala v sereďskej Afrikole, no nemal som tú česť zúčastniť sa, tak som si potom aspoň kúpil platňu a teraz aj ľutujem, že som tam nebol. Punk v duchu starých Dead Kennedys, ktorí páni predvádzajú, mi robí neskutočne dobre.
Gitara v úvode „Down the drain“ síce znie ako soundtrack k Pulp fiction, no hneď druhá „Fuck Jesus, anally“ je už svižný, ostrý punk ála DK, len bez Biafru. Dobré, chytľavé nápady sa nevyhýbajú ani ďalším veciam, či už je to pomalšia „Sniffing panties“, či svižná „Wage slave“, ktorá prefičí v duchu UK-hardcoru 80s, abo stranu uzatvárajúca, pomalá „Clean cut kids“, ktorá má skvelú atmosféru. „Hatebangers ball“ s jednoduchou gitarou a nekompromisným tempom u mňa ašpiruje na hit albumu. Ako rýchlo začne, tak rýchlo skončí a cez špinavú, riffujúcu gitaru sa premení do songu „R.A.T.S.“, ktorý je tou špinavosťou presiaknutý celý, no znie to viac ako skvelo. V strednom tempe pokračuje aj „Dick slut“ a frázovaním spevou, ale aj gitarou mi pripomína NoMeansNo na albume „Sex mad“. „OE in the AM“ je ďalšia chytľavá vecička s fajnovými gitarami a spevmi, nesúca sa v stredne rýchlom tempe. „The dogs are fucking“ je znovu DK so všetkým okrem Biafru – super jednoduchý, no chytľavý motív a trochu rokenrolu do punkového zvuku. „Fry baby“ je S.O.D. či D.R.I., ale do bodky. Pársekundový, nasrdený náklep akými boli albumy spomenutých prepchaté. Posledný „Knock knock“ je zas Mucky Pup jak prase. Trochu rapu a rozprávania a spevu do jednoduchej, melodickej šlapavej pesničky. Dokonalé.
Vždy, kým sa dostanem až ku koncu 14-eho songu na albume, niekoľkokrát si nezabudnem zopakovať, aký som chuj, že som na tom koncerte nebol, bo to istotne bolo čosi. Zostáva mi len dúfať, že sa niekedy opäť vydajú z Philadelfie smerom k nám. Ak niekto nekriticky žere podobné kapely a podobné (D.I.Y. vo všetkom) vydania, nech sa po ňom poobzerá. Isto neoľutuje. Obal je skúpy takmer na všetko, tak tam okrem obrázku a názvov songov nájdete len, že ich bolo vylisovaných 100, no číslo kópie chýba. Je to nepodstatné. Pri takýchto albumoch sa aj dá veriť, že Pank není mrkef.

-Majto C.-



BRAINDEAD „Priceless Trash“ CD 2015 (Maximed Records)

Česká thrash-crossover scéna silnie stále viac. Jedným z novších mien sú aj jičínski Braindead. Toto je môj prvý kontakt s ich tvorbou, hoci som medzičasom zistil, že už jeden zárez v diskografii urobili aj predtým.
Úvodná zvonivá basa a sekaná gitara mi znejú ako vylúpnuté z dávnych titulov Nuclear Assault, a vlastne celý song „Stay free“ náznakovo pripomína skoršiu tvorbu ňújorčanov, nehovoriac o nasledujúcej „Cheers for beers“, kde sa navyše lepia aj vplyvy Wehrmacht., či S.O.D., ktorí pár titulov tiež venovali žltému moku. Hoci hudobne je to klasický nathrashený hardcore, veľmi dobre to ide do ucha. Isto tomu dosť napomohol aj nadupaný zvuk mastrovaný v Davos-štúdiu. Gitara znie správne nasrato, pričom stále popri nej znie aj kovové rinčanie basy a ani bicie nie sú utopené. „Priceless“ je biohazarďácka húpačka (vzdialene mi z toho znie aj blavácky Acheron, no s jednou gitarou a bez klávesov). „Mindtamer“ ctí odkaz Crumbsuckers a dobre znie aj thrashové zošliapnutie plynu v istých častiach. „Youjizz“ sa rozbehne v duchu vecí Našrot okolo albumu „Brain investigator“ (Popron-éra), čiže húpavé riffovačky po svižnom náklade v úvode. V „Mask of truth“ je pekná, melodická thrash-vyhrávka, inak je song vcelku fajn aj čo sa zmien tempa týka. „Athletic sucks“ je pekná rytmická dupanica, priamočiara aj v rámci drobných zmien tempa. „Let steam out začne pomalými sekačkami a v podstate v strednom tempe (plus/mínus) zotrvá po celý čas (aj trochu prvkov Pro-Pain treba absorbovať). „Sunday waves“ je vec v duchu inej NY-bandy, konkrétne Sick Of It All. Pekne svižná pogovačka prestriedaná rôznymi spomaleniami aj sólovým basovým výjazdom. Skrátka super vec. „Shred box“ začne skvelým, agresívnym riffom, za ktorý by sa ani Agnostic Front nehanbili. Potom len skvelý thrashing prestriedaný skvelým hardcorom až do konca.
Ak si niekto podľa môjho popisu myslí, že z touto českou štvoricou niečo nie je v poriadku, že len „rivájvlujú“ staré bandy, musím uviesť veci na správnu mieru. Album „Priceless trash“ je po všetkých stránkach skvelé, ucelené dielko ako sa patrí, to len ja som kedysi až príliš holdoval spomenutým kapelám, tak teraz ich odkaz počujem v každej novej bande vrhajúcej sa do týchto vôd. Ľuďom, ktorí si ulietajú na tvorbe niektorej zo spomenutých kapiel môžem len doporučiť, rovnako ako aj ľuďom, čo si ulietajú na súčasnom thrash-crossoveri.

-Majto C.-




GATTACA „s/t“ LP 2015 (Contraszt! Records/Music For Liberation/Halo Of Flies)

Česku sympatickú partičku Gattaca už nejaký čas sledujem a priznávam, že najviac ma ich muzika baví naživo, aj keď ani nahrávky nie sú nevýrazné, no pri nich mi chýba ten intenzívny pocit naliehavosti, ktorý mi poskytujú práve ich živé sety. Chýba mi to vizuálno, ten pohyb, ktorý ma v spojení s ich muzikou a posolstvom vždy dokáže pohltiť, vycucnúť na tých niekoľko momentov z tohto sveta. Výnimkou nie je ani ich debut album, ktorý vychádza po rôznych splitkách so spriaznenými partami a samostatnej sedmičke, hoci je ako predošlé tituly (teda, aspoň tie, ktoré mám) po všetkých stránkach skvelý.
Pomalý rozbeh úvodnej veci „Zase vytahují oprátky“ je ozdobený typickou dvojgitarovou súhrou, ktorá sa mi na tejto bande tak pozdáva. Pekne sa prelínajúce vyhrávky pod Ladiným drsným spevom. Podobné je to aj po zrýchlení (miestami až kdesi ku grindu). „Řekni ne“ pokračuje v podobnom duchu, no s prevládajúcimi pomalšími pasážami, aj keď ku koncu pribudne i dávka zbesilého klepania. Vo voľnejších gitarových partoch tu pekne vyznieva aj basa. „Dej všem co chtějí“ je od prvej sekundy crust-hardcorová dupanica, ktorej v strede však tiež nechýbajú typické pomalšie emo-pasáže, no svižnosť dominuje. Úvod druhej strany otvára „Panoptikon“ dávkou temného, valivého hardcoru. Náladou mi to trochu pripomína veci od Mother abo Tummo, no len do chvíle, kedy sa song rozbehne do vyšších otáčok a preženie sa k noise koncu. „Něco za něco“ pulzuje v strednom tempe, jeden skvelý motív strieda druhý, stále pribúdajú nové pasáže a postupne sa vráti úvodný motív, ktorým to skončí. Drone gitara ohlási posledný „Přijdeme znovu“, no s prvým úderom bicích sa tempo posunie aspoň do stredných polôh, aby sa po slohe rozochveli struny gitár v pomalom motíve v medzihre. No aj tento song zotrvá skôr v pomalších a valivejších tempách s dobrými gitarami. V podstate, takmer celá druhá strana sa nesie skôr v pomalších a stredných tempách, ako som bol zvyknutý na starších nahrávkach. Čo stojí za zmienku, sú texty – nebudem ich tu rozpitvávať, no istotne stoja za prečítanie (ostatne, tak to je u Gattaca vždy). K tomu Blum vytvoril pre svoju kapelu tak typický a rozpoznateľný zvuk, že hneď musí každý vedieť, čo počúva. Ostré, špinavé gitary, ktoré nešetria melodickými vyhrávkami, rovnako ako basa, bicie, čo neznejú sterilne a skvelé vokály, ktoré netrčia nad nástrojmi – jednoducho paráda. Ak vám dobre robia staršie veci tejto bandy, neváhajte ani krátky moment.

-Majto C.-



sobota 28. mája 2016

GRINDING JESUS BROTHERS " Reign Of Evil" MCD 2016 (Bizzare Leprous Prod.)

Prvý krát som sa s junákmi stretol na spoločnom koncerte v Spišskej. Vtedy mi prišli ako ďalšia nová krv na chudobnej grind scéne Slovenska, ktorú potrebuje a bude potrebovať neustále. Ich set mi prišiel ako pocta Nasum, tak keď som zvestoval chýry, že sa chystá ich debut, tak som bol náramne zvedavý. No a jeb ho! Pecka! Ináč pravdu povediac z Vranovského štúdia Tetradrot, zatiaľ zlá nahrávka nevyšla. Plusom štúdia je , že vsadili, na švédsku kartu a rozhodli sa znieť ako Švédsky Sunlight. Presne v tomto duchu sa nesie aj celá nahrávka. Prvý môj dojem bol pri inštrumentálnom intre bol ten, že či som omylom nedal do prehrávača CD nejakej švédskej kapely. Potom sa spustí smršť grindcore povídaček práve na štýl Nasum. Nie je to presne ono, ale nesie sa to v tom duchu. Parádny zvuk proste samo o sebe už vyzýva počúvať v kľude toto CD. Absolútne nemôžem po tejto stránke nič vytknúť. Na druhú stranu, pri takomto zvuku vyznie naozaj všetko dobre, jediný čo to dokázali pohnojiť boli snáď Cripple Bastards, ktorý odcestovali nahrať album do Sunlight a vrátili sa  s nahrávkou ako z Talianského squatu.
Ale muzika GJB je celkom nápaditá, má poriadny punkový feeling, texty sa striedajú v Angličtine a v rodnom jazyku Slovákov. Skladbz nie sú zbytočne dlhé a sú chytľavé. Tak isto je plusom, že sa jedná o mini CD a 8 skladieb je tak akurát,aby to neprerástlo v nudu, aj keď pri tomto zvuku by každý zniesol aj viac skladieb. Ale možno nabudúce.
Mínusy? Jednoznačne odfláklý obal a u mňa osobne ešte fakt, že na štýl klepačiek bubeníka, som si musel trocha zvykať,ale to je kozmetická vada. Držím palce chlapi!
Takže teraz zdvihnite riťe a podporte túto novú krv na scéne!!

-Lepra-

BANDZONE

piatok 27. mája 2016

UŽ JSME DOMA „Tři křížky“ CD 2015 (Indies MG)

Český hudobný fenomén Už Jsme Doma oslávil pred rokom tridsiatku. Ako u nich býva dobrým zvykom, poňali to opäť po svojom a namiesto tradičnej „bestofky“ vydali túto kompiláciu, na ktorej je znovu nahratých 11 songov, ktoré by mohli byť známe – vo svojej pôvodnej forme. No nebol by to Vanek & spol., aby neponúkli niečo viac ako obyčajnú výberovku, tak ponúkajú úžasné verzie, ktoré sa od originálu odlišujú niekedy až dosť, pričom isté náznaky a styčné body sa počuť dajú. Myslím, že v tomto napomohlo aj to ako znovu nahrali dávny album „Pohádky ze Zapotřebí“, z ktorého sa preto neobjavil žiadny song.
Osobne ma milo prekvapila hneď úvodná „Slaďák“ z parádneho albumu „Hollywood“ (a ako album sa aj pôvodne volala), ktorú som spočiatku ani nespoznal, tak skvelo ju prearanžovali. A nielen ju, aj po nej hrajúca
50%“ (Napůl / Nemilovaný svět, 1991), ktorá dostala tak košatú formu, že predbehla možno aj predlohu, ktorá tiež neoplýva zrovna jednoduchosťou aranžmánov. Čisté predstavenie experimentovania v muzike.
Pozadu neostávajú ani „Slechy“ (Uši / Uši, 1999). Štruktúra sa mení ešte viac ako v originál verzii a to je teda pekne košatá vec. Dramatická orchestrálna, stredná pasáž vyvoláva až mrazenie, jak znie odludšteno a keď nastúpi Vanekov spev, neznie z toho oveľa viac nádeje. Tá príde až pri poslednej slohe.
Nenápadným brnkaním gitary a decentnými tónmi trúbky sa rozbieha „Blázen“ (Fíkus /Uprostřed slov, 1990), no ani v nej nie je núdza o divoké rytmy a zmeny tempa. Skvelo vypálila aj „Obvyklý savec“ (Tradiční kočka ), ktorá je aj v tejto podobe bláznivá a pestrá ako kedysi. V podstate, práve pre tú farebnosť a bláznivú muzikalitu si ma kedysi „Nemilovaný svět“ získal a odvtedy na túto kapelu nedám dopustiť. „Maruška“ (Mariana / Jeskyně, 2010) sa zjavila vo folk podobe obnaženej až na kosť, kde Vanekov spev sprevádza len španielka a preludujúca flauta a cinkot tamburíny v pozadí, pričom, ale stále počuť, že je to song UJD, hoci značne zjednodušený. Keď potom veselou melódiou nabehne ďalšia vec „Obavy“ (Strach / Uši), zábava pokračuje v plnom prúde. Punkový odér jej vcelku pristane. „Kytovka“ (Jassica / Hollywood) je aj tu plná šialenstva, no oveľa ďalej týmto smerom zašla „Rez“ (Koroze / Hollywood), kde po klávesovom škripote nastúpi spev jak z ľudovky a ďalšie príjemné zmeny, ktoré tomuto songu dávajú nový rozmer. Mierne disharmonická trúbka rozbehne „Hmotnost“ (Tíha / Rybí tuk, 2003), ktorá v tomto poňatí pokračuje po celý čas. Keď už vás z tej disharmónie poráža, nastúpi príjemná melodická parádička podporená decentnou gitarou, ktorá nás pomaly privedie k bláznivej punkovici na záver „Ano či či“ (Yo nebo nebo / Uprostřed slov), ktorá znie jak Plexis v dobách debutu „Půlnoční rebel“ Krátka, chytľavá rozlúčka s týmto parádnym kusom, ktorý je pre mňa na úrovni radových albumov a nielen akési výročné nič. Povinnosť pre všetkých, ktorým tvorba tejto party čosi hovorí.

-Majto C.-


nedeľa 22. mája 2016

VIRTUAL VOID "Rest In Piss" (Pařát, 2016, 47:16)


Pařát je v súčasnosti jediný metalový magazín, ktorý si kupujem, dobre vyzerá, má narvaný obsah, redakcia takmer vždy tuší, o čom píše, a je tam snaha nestavať ani tak na „povinných jazdách“ ako skôr na priblížení nových zaujímavých záležitostí. Takisto oceňujem pařátovskú vydavateľskú činnosť, kvalita vydaných vecí je síce kolísavá, tak pol na pol medzi „slušné/železo“ a „zbytočné/strašné dačo“, ale tentokrát si vybrali tú lepšiu chvíľku a severomoravským veteránom VIRTUAL VOID vydali už druhý album (celkovo ich kapela má štyri).
VIRTUAL VOID si z 90. rokov pamätám ako spolok, raziaci staroškolský, prvotný black v dobe, kedy sa všetci naokolo zbláznili do Nórska, tu a tam až tragikomicky, a náklonnosť k starým metalovým „rýdzim a neuhladeným“ časom im vydržala dodnes. Predošlý album „Ride To Hell On A Fucking Whores“ bol mixom starého, prevažne európskeho black a thrash metalu, vychádzajúcim z VENOM, HELLHAMMER, CELTIC FROST, s istými momentmi upomínajúcimi na škandinávsky death metal rokov 1988 – 1992. Nových desať skladieb ide o kus ďalej, možno v trochu zvoľnených, ale razantne úderných stredných tempách. Hudobne je to o čosi pestrejšie, nápaditejšie a atmosférickejšie, hutný, jedovato ponurý starý tvrdý metal, nadupaný black-thrash-death koktail so solídnymi harmóniami a variabilným drsným, skôr revaným vokálom. Má to „živý“ oldschool zvuk, hudba kope a záverečná skladba je kompozične i vokálne „rozkvitnutá“ tak, že skoro pripomína TRIPTYKON. Pamätníkov by toto osloviť malo, mladí „metalisti“ si „zmrzlinu“ načešú pri niečom inom.



-Martin Lukáč-     

WHITE LUNG „Drown with the monster“ 7“ 2014 (Domino)

Kanadské divožienky a ich gitarový bar(bar)d vydali tretí album „Deep fantasy“ (ku ktorému som sa žiaľ nedostal), ktorému predchádzal tento singlový počin s dvomi divými vecami. „Drown with the monster“ je typická vec tejto partičky s podivnou gitarou v úvode, vreskotom Mish Way a priamočiarymi bicími, ktoré dokážu sypať jednoduché rytmy tak presvedčivo, až je to odzbrojujúce. Do toho Kennyho drsné riffy striedané s tými najpsychopatickejšími vyhrávkami, ktoré dávajú tejto bande jedinečnú tvár. „Snake jaw“ je tempovo rovnaká, no Mish tu vytiahne svoj drsne chrapľavý čistý prejav, ktorý jej hlasu nesmierne pristane. V niektorých častiach pritlačí na pílu a vrieska ako som zvyknutý zo starších nahrávok, no melodika v tomto songu dominuje. Rovnako aj gitara sa nesie v miernejších šialenstvách, hoci stále sú tu pekne divoké ozdoby. Skrátka, divý punk tejto party je osobitý a ľahko rozpoznateľný, čo v dnešnej dobe nebýva pravidlom.
Keď to tak počúvam, tak ma aj trochu sere, že som nejak prehliadol vydanie albumu a nezadovážil si ho. Snáď sa aspoň dostanem k tomu tohoročnému.
Ak niekto ešte nezavadil o tvorbu tejto partičky a nie je mu cudzí „ženský“ punk s vlastným ksichtom, nemal by váhať ani chvíľu a po jednom z mnohých titulov sa poobzerať.

-Majto C.-



piatok 20. mája 2016

MOBIUS „The Magic Of Macabre“ LP 2015 (Analog Freak Records, Holy Goat Records, W.I.F.A.G.E.N.A. Records)

Bahno. Ak by som mal tvorbu tohto žilinského dua popísať jedným slovom, tak je to toto. Či už sú to dojmy z ich koncertov (poväčšinou neopísateľné zážitky), abo z ich dávnej prvej demonahrávky, či aktuálneho debut-vinylu.
Úvodný drone výplach „Eternal weeping in agonies“ ma uvíta spätnými väzbami a nekonečným riffom. Rozleptáva na atómy, kým sa ozve nejaký rytmus Fokulárových bicích, ktorý už len po podlahe rozmaže tu mazľavú, beztvarú hmotu, ktorú rozochvieva frekvencia valiaca sa z reprákov. Aj červy lezú z hliny a snažia sa odplaziť čo najďalej z dosahu tých záhrobných hlukov. Plazia sa s hmlou, no únik nenachádzajú. Zomierajú v agónii a spasenie neprichádza. Len zmar a rozklad (ako spieva istá partička). Náladu umocní sláčikové kvarteto v „On the edge of Tartarus“, keď svojím vstupom vnáša harmóniu do tej masy hluku, no svetlo nerozžiari závoje tmavých tieňov. Len plameň sviece sa jemne zachveje v poryve sviežeho vánku, tam kdesi v zatuchnutej komnate podvedomia. Iba temnota. A kľud. Skvelé zakončenie prvej strany.
Druhú stranu brány záhrobia otvárajúca „Rite of the unholy hunt“ už mi zježila srsť na živých setoch tejto party, no skvelo funguje aj v tmavej izbe na pohovke. Temné riffovačky šľahajúce do tváre ako prudký lejak, do toho vírenie kotlov a dunenie hromov ohlasujúcich príchod záhuby. Veľmi kvalitná záležitosť, v ktorej nie je núdza o gradáciu a zahustenie, ale aj prekvapivé brejky. Pre mňa vrchol tejto kolekcie. Na ňu sa voľne napojí „All who drinks from the abyss“ tepaním Fokulárových bicích, aby po chvíli zaburácala aj gitara v jednoduchom sludge-doom riffe, ktorý sa s rôznou intenzitou hlási o slovo po celý čas. Na to, ako je skladba minimalisticky poňatá, znie nesmierne dobre, najmä keď sa ku koncu zvrhne v rozostrenú vybrnkávačku podporenú hlbokými kotlami, aby sa po chvíli vrátila do sludge-doom výraziva s hutnými riffmi. Tiež jedna z tých vydarenejších vecí, ktorá album ukončí dôstojne a štýlovo krátkym tlkotom bicích bez Danovej gitary.
Som vážne rád, že toto žilinské inštrumentálne duo konečne zverejnilo ďalšiu porciu svojich špinavých vízií záhuby. Ak k tomu ešte prirátam skvelý zvuk a parádne urobený obal, ktorý nedovolí, aby som ho len tak odložil bez toho, aby som skúmal detaily na ňom, tak som majiteľom jedného fakt vydareného albumu. Bandcamp kapely síce hlási vypredané, no v distrách isto ešte oneskorenci nájdu nejaký ten kúsok, ktorý ich odvedie na odvrátenú stranu krásy...

-Majto C.-


nedeľa 8. mája 2016

MASSOLA / SEDEM MINÚT STRACHU split CD 2016 (Nomad Sky Diaries)

Stretli sa raz dva projekty milujúce noise core, zavreli s ado štúdia a začali hrať. Pravdaže každý to čo vie a dirigenta nebolo nikde. Tak sa naskladali do štúdia dvaja bicmeni,dve basy, gitara, saxafon. Zvukár zo štúdia povedal, že po prvý krát v historii štúdia. boli obsadené všetky mikrofony a všetky stopy v mixáži. Od začiatku sa na vás spustí kanonáda absolútneho bordelu, kde občas začujete saxik, ústnu harmoniku ,ale to len tak na okraj. Znie to ako keby symfonickému orchestru dali kokteil speedu a kokainu, nabustrovali im nástroje a čakali , čo sa bude diať. Každú bude hrať to svoje a akaždý sa bude snažiť byť lepší, hlučnejší, šialenejší, než ten druhý. Toto je čistý sabat noiserov. Zaujímavý nápad, čo nemá v histórii Slovenského podzemia obdobu, pekne zabalené do digipacku a rezko zahraté, až po hrob!
-Lepra-

utorok 3. mája 2016

Sadistic Lingam Cult "Triumph of the will" CD 2016 Lofi Or Die Records

Ak niekde nájdete info o tejto kapele, zaručene to bude v štýle "bočný projekt Catasexual Urge Motivation" s prívlastkami ako obskurný, temný, kult. S tým druhým absolutne súhlasím, s tým prvým mám problém, lebo slovo "bočný" mi evokuje niečo ako menejcenný či slabší, a ja som asi jediný fanda Catasexual Urge Motivation, ktorého poznám a ktorý má radšej tento ich "bočný projekt" ako CUM osobne. Prvýkrát som SLC počul keď vyšli na split 7"Ep s Decomposing Serenity a to bolo tak hrozné a tak "kokot, to je čooo??" až to bolo úžasné a môžem kľudne povedať, že láska na prvý omak. Potom som toho už veľa nezohnal, nebol internet, nie všetko išlo tak ľahko ako dnes, až neskôr som sa dostal k LP "Winds of God", 3way CD a až potom potom spätne k empétrojkám starých kaziet. Pôvodne vyšlo "Triumph of the will" na kazete ako reedícia LP "Winds of God" plus nejaké nevydané veci a táto tu CD reedícia reedície je opať doplnená o 3 nové veci, to znamená že tu máme už 21 nanovo mastrovaných songov v konečne kompletnej session. Počúvať toto je utrpenie a pôžitok v jednom, všetky tie elementy od dark ambientu cez deathindustrial až po industrialnoise cucajúc nálady z hnusov ako Abruptum či Vasilisk a Grim, všetky tie pocity od chladného kľudu cez totálne nervné pasáže čo španujú chrbticu až po masívny, oscilujúci hluk s mystickou, temnou atmosférou, to všetko vo výsledku pôsobí strašideľne, hypnotizujúco a príťažlivo. Je to ako pozerať Saw, skvostný hnus a strach, nedá sa od toho odtrhnúť a ťažko vysvetliť čo sa vám na tom môže páčiť. Pre tých, čo poznajú Catasexual Urge Motivation a nepoznajú Sadistic Lingam Cult musí stačiť predstava bratov Kanaiovcov besniacich sa miesto masakrálneho cyber deathgrindu na temnom hlukovom poli, neviem či si tú nálepku blacknoise vymysleli oni ale v skratke a pre predstavu môže byť. Vždy som bol prekvapený, že sa o nich takmer nehovorí, nikto ich nepozná hoci CUM je viac než kult, stokusové LP "Winds of God" zoženiete aj dnes po takmer dvadsiatich rokoch na discogs za smiešnych dvadsaťpäť a pritom je to stará a skvelá klasika temného hluku. Neviem či súčasné projekty ako Trepaneringsritualen alebo Deathstench SLC počuli ale ja to napríklad v ich tvorbe rozhodne cítim, proste, jedna z tých totálne nedocenených kapiel, určite nie pre každého, ale inak klasika a kult!

-RadoKAZ-
http://label.jigokuki.org/tag/sadistic-lingam-cult/

nedeľa 1. mája 2016

SEDEM MINˇUT STRACHU / UNCONSCIOUS DISHARMONIC MALFUNCTION split 7"EP 2016 (Bog Records)

Trojica junákov z grindcorova údolia žiarského, sa rozhodla že dobehne vo vydávaní hudobných nosičov, všetky tie zameškané roky, ktoré ako mladý milovníci hluku, strávili v roli fanúšika.
S.M.S. nič nemenia na zvykoch a prístupe k svôjmu hluku,akurát trocha mi vadí, že kvalita ide trocha dole a chýba mi ten hutný bordel, čo produkovali predtým. tentoraz je to také v stredoch, čo sa týka zvuku, až mierne vo výškách, ale bordel má svôj recept rovnaký. Hluk, čo držia po kope bicie a do toho dva neandretálske kvílenie  dvoch basákov. Monolit hluku, ktorý začne na začiatku,ako položíte a končí bez prestania, až kým sa ihla nedvihne. Desať bodov za obal a nejakú mínuská za zvuk.
U.D.M. sú Japonci, čo je zem zaslúbená hluku a vlastne oni dali svetu noise core. Ich strana obsahuje 5 vecí, ktoré nesú základy noise core, čiže bicie, nejaké struny, vokál a ešte klasický harsh noise. Všetko skreslené a sprízdnené do takej polohy, že to už hraničí s počúvateľnosťou. Ale zaujímavé je to po každej stránke, hlavne čo sa týka pestrosti použitých hlukových nástrojov a na takto krátku minutáž je to priam ideálne. Skúste si túto raritku zohnať, vyšla len v náklade 313 kusov a pomučiť sa trocha!
-Lepra-

UNCONSCIOUS DISHARMONIC MALFUNCTION
SEDEM MINUT STRACHU

E.S.M. CD 2016

Z Mostu pochádzajúci hlukový projekt E.S.M. sa hlási o život a priestor na hlukovej scéne. Ono keď mi niekto sa predstaví, že ahoj som z Mostu a hrám noise, je pre mňa oveľa dôvernejší, než noiser  zo Šumavy. Ľudia v Moste vedia všetko o tom čo je hluk a špina, takže majú na tento štýl vyjadrovania sa, výsostné právo.
E.S.M. do svôjho hluku, ktorý sa skladá z preefektovanej gitary  a rôznych noise harašení, zabudovali aj na starý štýlo John Zorna aj saxafon. Občas to vyznie ako keby unavený roboš pri železnej huti, počas prestávky si len tak pohrával na saxafone, také základné prstoklady.
Ono celá nahrávka ani nie je dokonca tak otravná, že by ste si ju z recesie nepustili zase a raz, aj keď len tak na nasratie hostí, alebo ku káve. Vyšlo v 300ks náklade. No a čo znamená skratka ESM? Evu Svrbí Míca. Pohoda. Hľadaj u dílerov hluku
-Lepra-