DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok 31. mája 2016

GATTACA „s/t“ LP 2015 (Contraszt! Records/Music For Liberation/Halo Of Flies)

Česku sympatickú partičku Gattaca už nejaký čas sledujem a priznávam, že najviac ma ich muzika baví naživo, aj keď ani nahrávky nie sú nevýrazné, no pri nich mi chýba ten intenzívny pocit naliehavosti, ktorý mi poskytujú práve ich živé sety. Chýba mi to vizuálno, ten pohyb, ktorý ma v spojení s ich muzikou a posolstvom vždy dokáže pohltiť, vycucnúť na tých niekoľko momentov z tohto sveta. Výnimkou nie je ani ich debut album, ktorý vychádza po rôznych splitkách so spriaznenými partami a samostatnej sedmičke, hoci je ako predošlé tituly (teda, aspoň tie, ktoré mám) po všetkých stránkach skvelý.
Pomalý rozbeh úvodnej veci „Zase vytahují oprátky“ je ozdobený typickou dvojgitarovou súhrou, ktorá sa mi na tejto bande tak pozdáva. Pekne sa prelínajúce vyhrávky pod Ladiným drsným spevom. Podobné je to aj po zrýchlení (miestami až kdesi ku grindu). „Řekni ne“ pokračuje v podobnom duchu, no s prevládajúcimi pomalšími pasážami, aj keď ku koncu pribudne i dávka zbesilého klepania. Vo voľnejších gitarových partoch tu pekne vyznieva aj basa. „Dej všem co chtějí“ je od prvej sekundy crust-hardcorová dupanica, ktorej v strede však tiež nechýbajú typické pomalšie emo-pasáže, no svižnosť dominuje. Úvod druhej strany otvára „Panoptikon“ dávkou temného, valivého hardcoru. Náladou mi to trochu pripomína veci od Mother abo Tummo, no len do chvíle, kedy sa song rozbehne do vyšších otáčok a preženie sa k noise koncu. „Něco za něco“ pulzuje v strednom tempe, jeden skvelý motív strieda druhý, stále pribúdajú nové pasáže a postupne sa vráti úvodný motív, ktorým to skončí. Drone gitara ohlási posledný „Přijdeme znovu“, no s prvým úderom bicích sa tempo posunie aspoň do stredných polôh, aby sa po slohe rozochveli struny gitár v pomalom motíve v medzihre. No aj tento song zotrvá skôr v pomalších a valivejších tempách s dobrými gitarami. V podstate, takmer celá druhá strana sa nesie skôr v pomalších a stredných tempách, ako som bol zvyknutý na starších nahrávkach. Čo stojí za zmienku, sú texty – nebudem ich tu rozpitvávať, no istotne stoja za prečítanie (ostatne, tak to je u Gattaca vždy). K tomu Blum vytvoril pre svoju kapelu tak typický a rozpoznateľný zvuk, že hneď musí každý vedieť, čo počúva. Ostré, špinavé gitary, ktoré nešetria melodickými vyhrávkami, rovnako ako basa, bicie, čo neznejú sterilne a skvelé vokály, ktoré netrčia nad nástrojmi – jednoducho paráda. Ak vám dobre robia staršie veci tejto bandy, neváhajte ani krátky moment.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: