DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

pondelok 11. apríla 2016

411 „The Side You Cannot See: Complete Discography 1990-1992“ LP 2014 (Workshed Records)

Začiatkom 90s som sa dostal k množstvu nahrávok kapiel, o ktorých som potom už nikdy nepočul, pričom to, čo som mal, bolo úchvatné. Jednou z nich bola nahrávka „This Isn´t Me“ partičky 411 (Four One One), ktorá v tomto žánri patrila k mojím topkám popri „You“ od Goverment Issue, „Start today“ Gorilla Biscuits či „Perfection of desire“ Shelter. Žiaľ, samostatný album sa mi už potom zohnať nepodarilo, no som vďačný aj za túto kompiláciu, ktorej je súčasťou. No na moje rozčarovanie ju vydavateľ poňal chronologicky, tak kým sa dostanem k samotnému albumu, treba najskôr vypočuť 2 songy z debutového 7-palca „Say it“ a 1 z nejakej inej kompilácie. „Under fire“ je rýchlejší song s melodickým refrénom v strednom tempe. „Those homophobic“ som poznal už z albumu. Je to vec v stredne rýchlom tempe s gitarou v duchu GB, s dobrým, krátkym sólom. „Life minus me“ je pomalšia záležitosť, trošku v duchu NoMeansNo (myslím ich pomalšie, melancholickejšie veci) abo Fugazi. Celkom sa mi táto (pre mňa v podstate nová) vec pozdáva.
Potom už prichádzajú na rad lahôdky z albumu. Odštartuje známy riff a svižné tempo „Face the flag“. Melodický hardcore v tejto podobe ma berie aj dnes rovnako ako pred rokmi. „Blackout“ začne pomalšie, no po pár taktoch sa tempo vráti do rýchleho. Rovnako ako v prvom songu, aj tu prídu na rad spomalenia, kde dostane priestor basa, no aj gitara súka neskutočné party. Titulný song sa nesie skôr v pomalších tempách a znie ako typický deväťdesiatkový hardcore – pomalšie tempo, drsná gitara, zborové spevy a kurevská chytľavosť v každom momente. „Self help“ je rockovejšia, melodická pesnička, ktorá trochu odľahčí náladu albumu pred drsnou hardcorovkou „Destroy the dream“, ktorá sa preženie k refrénu s pomalými sekanými pasážami a naliehavým spevom, aby sa vzápätí zas rozbehla do rýchlej slohy, ktorá ukončí stranu. Ak si odmyslím spev, táto vec mi trochu pripomína Suicidal Tendencies v období „Join the army“. Druhú stranu otvorí pomalšia, melancholická „The naked face“ s parádnym smutným spevom a skvelými gitarami, ktorá ku konci trošku naberie na intenzite a nasranosti. Potom znovu zaznie „Those homophobic“ a v podobnom duchu a tempe sa nesúca „Our father“. Dve skvelé, členitejšie veci plné dobrých nápadov, ktoré sa dobre dopĺňajú. Basová linka otvorí pomalšiu „Show me“ s deklamovaným spevom a parádnou, jednoduchou gitarou. Záver albumu patrí opäť trochu svižnejšej a melodickejšej „Carnal knowledge“ s kričaným refrénom. Do dnešných dní ma tento album neskutočne baví ako celok a to som ho počul neviem koľkokrát. Dokonalosť!!
Po doznení posledného titulu z albumu sú tu ešte tri bonusovky. Živák „Flesh“ je trošku nevýraznejšia vec (najviac asi vďaka zvuku). „Mad at myself“ je rýchla punkovka bez výraznejších komplikácií, ktoré boli príznačné pre ranné obdobie Government Issue. „State violence, state control“ v strednom tempe sa od originálu líši len spevom a čistejším zvukom, hoci gitara znie pekne nasrato aj v podaní 411. Áno, hádate správne. Posledné 2 songy tohto výberu sú coververzie od Government Issue a Discharge z rôznych kompilácií.
Radšej by som síce prijal samostatný album kalifornských hardcorákov, no aj
toto je lepšie jak nemať nič. Kto náhodou nepozná a potrebuje rozšíriť obzory o hardcore 90s, toto je študijný materiál najvyššej kvality.

-Majto C.-


KAAR „Choroby vaší doby“ CD EP 2014 (Hard Bones Production, Underground Records)

Na nedávnom bratislavskom Besnení som sa dostal k tomuto cd a hneď som ho aj začal prevetrávať. Neviem, o čom bola staršia tvorba kapely na debutovom albume „Kaarokalypsa“ (raz som z neho vypočul 2songy na bandcampe ešte dlho pred koncertom), no na aktuálnom ep-ku sa ich tvorba ženie prúdom, ktorý v týchto končinách za oných čias rozpútal Debustrol a v súčasnosti v starej tradícii pokračujú napr. takí Lahar. Čiže brutálny staroškolský thrash metal s nasratými gitarami, jedovatým štekotom, kde nechýbajú aj drobné melodickejšie ozdoby v podobe sól, či prešpekulovanejšie riffy. „Psychotik“ je rýchly, nekompromisný náklep v duchu Debustrol (či skôr Slayer) s občasnými zvolneniami. V podobnom duchu sa nesie aj „Úder z nitra města“, ktorá mi ale už viac pripomína cestu, ktorú razia Lahar – drsný thrashing s mierne komplikovanejšou stavbou ako priamočarejší predchodca a apokalyptickým textom, spestrením je aj melodické sólo. Ešte ďalej týmto smerom zájdu v rúhaní pod názvom „Smlouva s bohem“. Úvod sa nesie v pomalšom tempe, kde konečne vyznie aj prierazná basa, no po chvíli sa roztočí drviaci kolotoč chrliaci odpor voči cirkvi a jej praktikám. Gitary metajú zbesilé party, do ktorých spevák pľuje síru. Dobrý song, ktorý by sa nestratil ani na „Umění strachu“ Lahar. „Rozkradlá zem“ mi zaváňa muzikalitou Destruction (jasné, že z obdobia okolo albumu „Eternal devastation“), najmä gitarové riffy mi ich miestami pripomínajú. No aj tak je to riadne drsná šupa ako na zbytku tohto materiálu.
Počúva sa to dobre, ale zas to asi nemusím robiť často. Na to mám iné kapelky. Celkovo má ale kapela celkom dobre „našlápnuto“, tak som zvedavý, čo predvedú na pripravovanom splitku s Catastrofy a Exorcizphobia. Každopádne tu potenciál je a verím, že ho borci dokážu naplno využiť...

-Majto C.-


nedeľa 10. apríla 2016

DROM „Hectop“ LP 2012 (samovydanie)

Ďalší z albumov odložených v depozite, pričom ma síce po prvom vypočutí oslovil, no na jeho smolu bol v balíku množstva skvelých titulov a skončil na dlho v prachu dejín. A tak parádny album to je. Ešteže z času na čas kontrolujem, čo všetko vlastne mám v poličkách.
Úvod v ambientno-atmosferickom duchu, po ktorom sa ozve drnčanie strún a žalostný škrekot. „Kruh z ohně a oceli“ v dusivom sludge-tempe rozbieha pomalý mlynček post-hardcorových gitár, do ktorých sa z času na čas ozve nejaká vyhrávka a v kombinácii s post-rockovými vybrnkávanými pasážami, kde druhá gitara v pozadí vyvoláva mrazenie a basa vrní za doprovodu kotlov... Parádna jazda bahnom zastrešená úchvatnou atmosférou. „Bratr a smrt“ sa rozbieha kotlami a jednoakordovou gitarou, na ktoré naviaže jednoduchá vyhrávka druhej gitary po chvíli prerastajúca do nádhernej melódie. Presne tieto momenty na tomto žánri zbožňujem, ako sa v pár taktoch z niečoho jednoduchého vytvorí košatá, dych berúca nádhera. Tam, kde v diaľke ticho žblnkoce čistá gitara a vzduch sa zachveje dunením kotlov, tam začína „Cesta, která nevede domů“. Opäť melodické doom-vyhrávky, chladný škrekot a ostré riffy, ktoré zápasia s tým cvrlikaním a tou zvláštnou atmosférou, ktorá človeka komplet prestúpi aj v tých drsných častiach. Cvrlikanie emo-gitarky a decentné vyklepávanie bicích nás dovedie na „Hrob z ledu a kamení“. Toto je neskutočne vydarený song, povedal by som, že asi aj najlepší z tejto kolekcie. Postupne sa nabaľujú zvukové vrstvy, hustne atmosféra, ktorú sekajú ostré riffy, zvyšuje sa intenzita mrazenia, aby všetko dospelo k explózii skreslených gitár a divého bubnovania. Krásne vygradované a v jednom údere sa všetko zas preklopí do tichej časti, kde sa konečne ozve naliehavý škrekot. Dokonalé. Potom sa skladba ešte zúrivo rozbesní a drása zmysly, no ku koncu opäť zvíťazia jemnejšie tóny, ktoré nás odvedú do ticha na konci albumu. Nebojte sa, že je to len bohapustý spletenec nálad, ktoré nevyznejú. Hrací čas skladieb sa pohybuje od 6 do 14 minút, takže každý nápad má dostatok priestoru sa pekne rozvinúť a dozrieť.
Textovo ide o koncepčný album zaoberajúci sa životom ukrajinského anarchistu Nestora Machna, ktorého osudy sú popísané v rozsiahlych komentoch k skladbám. Možno aj preto album pôsobí tak silno a jednoliato. Každopádne mi emotívny a temný (miestami post) hardcore Drom robí veľmi dobre a v hľadáčiku mám aj ich ďalšie tituly...

-Majto C.-