DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


štvrtok 30. augusta 2018

DISSEKERAD " Môkret Tilltar" 12"LP 2018 (Phobia Records)

Čo sa stane, keď sa vo Švédsku zídu, starý matadori dis beat/punk/crust scény, ktorý hrajú každý už asi v 5 kapelách? No predsa založia 6 kapelu!!! Takto to je aj v tomto prípade. Ostrieľaný harcoši, ktorý hrajú asi vo všetkých známých a neznámých  kapelách (spoznal som len bubeníka z Avskum) a rozhodnú sa, že žiadne vybrnkávačky, pomalé veci, dobre znejúci metalový zvuk, pošlú do riti a začnú predvádzať štýl punk/HC/d beat/crust, presne odtiaľ, odkiaľ pochádza. Od úplných koreňov. Pri počúvaní tohoto albumu (na 45 ke 12 palec, letí ako víkend), máte občas pocit, či ste nedali náhodou na platňomet, nejakú starú škandinávsku punk/crust kapelu, zo začiatkov 90 rokov. Presne tak znejú DISSEKERAD. Špinavo, nasrate, agresívne. Znejú tak staro, ako akým aj sú. toto proste musíš mať v krvi, mladý sa utápajú v dokonalosti,ale každý zabúda na energiu a nasratosť. No a keď to potrebujeme, tak vždy siahneme po starej kapele a v tomto prípade aj po novšej kapele, ale so starými figurami.
Tento album je vlastne repress , kedže tento materiál vyšiel už v roku 2015. Keď holduješ škandinávskemu, špinavému pun/crust/d beatu, toto je jeden tuti tip!!
-Lepra-

BANDCAMP

JACK "Neurosis" 12"LP 2016 (Kooperácia)

Týto Maďarský vytrvalci, toho moc nevydávajú,ale stále tlačia svoju káru, neunavne a plný nadšenia a to u mňa vyvoláva až obdiv k nim. Priznám sa, že ich Grindcore bol pre mňa, síce dobrý,ale vždy som mal pocit, že tomu ešte niečo chýba. Vydať full album v štýle grindcore si vyžaduje odvahu a hlavne výzvu. No a JACK sa s tým popasovali na jednotku. Fakt som zostal prekvapený, lebo ich muzika má úplne parádny ťah na bránu, nepoľavuje, stále tlačí dopredu a stále je intenzívne,aj keď klepačiek tu zase až toľko nie je. Umne miešajú dokopy punkové riffy , death metalové gitary, grindcore bicie s fakt intenzívným spevom, ktorý nie je nudný a strieda sa škrekot s murmurom. Dokopy tu nájdete 19 skladieb, ktoré ale že vôbec nenudia. fakt to ide ako jazda vo vymastenej vani. Na záver, ako to už po intenzívnom výkone, zaznie aj industriálny song "Neurosis" , ktorý mi dosť pripomína industriálne úlety Napalm Death.
Texty sú teda až umelecky punkové, rýmujú sa a viem si ich predstaviť v nejakej Maďarskej punk kapele. Je to na škodu, lebo tu im nerozumiem nič.No a poklona aj za to, že sú v rodnej reči (preklad do Angličtiny je v booklete) a sú parádne.
Sčítané a podčiarknuté, máme tu do činenia s parádnym grind albumom. Vyskúšaj, fakt neoľutuješ!

-Lepra-

BANDCAMP

sobota 25. augusta 2018

ALEA IACTA EST "S/T" 7"EP (Sekáč Rec.) 2018

Viac menej som už dávnejšie tušil, že v tejto kapele niečo nefunguje. Koncerty sa odohrávali dosť často v nekompletnej zostave a tak sa chlapci dohodli, že to radšej zabalia. Tento sedempalec je vlastne taký ich nekrológ. Vyšiel len v 100 kusovom náklade, takže až sa nepoponáhláš, tak premeškáš zánik jednej skvelej kapely. Ano skvelej, bude mi za touto kapelou smutno, odohrali sme spolu aj pár koncertov a chlapci mali fakt kurva potenciál.
Na tomto sedempalci nájdete 9 skladieb, ktoré klasicky charakterizovali štýl AIE. Kým A strana sa nesie v klasickom grindcore duchu, aký produkovali a dovolím si tvrdiť, že už mali aj vlastný rukopis, tak B strana začína sludge skladbou "Zsákutca (Slepá Ulička)". Áno texty sú v Maďarčine, presne tak ako sa v ich regióne rozpráva a je to ich rodná reč. Chodťe do piče s tým, že žijeme na Slovensku. Rozprávaj tak, ako ťa učili. Niečo na štýl ako to robili Brutal Truth. Dokonca tu s vokálom vypomáha aj Majča (ex Basal Banar) v skladbe "Národný Kar".
Bude mi smutno za tým, že Slovenská scéna prišla o jedna z mála grindcore kapiel, ale nebude mi smutno za názvom ich kapely (nikdy som nepochopil, prečo je tak sakra ukomplikovaný) a ja dúfam, že sa vynoria na ich hrobe aspoň dve poriadne kapely!!! Ináč foto na obale v oblekoch nad hrobom, je proste neskutočné! Zboohom chlapci v pekle.
-Lepra-

BANDCAMP

MEDICATION TIME / MENTAL TENSION split 7"EP (Analog Freaks/Badluck Rec.)

waw!!! To ma poser. tak toto sú kapely, ktorých na Slovensku chýba, ale že poriadne veľa. Viem, že po garážách sa o niečo ,niekto pokúša, no ďalej to nedotiahnú. No a tu hneď dve pecky na jednom splite.
MEDICATION TIME už majú za sebou kazetu, ako debut a teraz toto je ich druhý nosič. Pritom kostru kapely, tvorí ostrieľaný bubeník Fog (nie Willy), ktorého si môžete pamätať z grindového MIzaru. Ja nevravím, že Mizar bol zlý, ale toto je pecka. Pravdaže od grindcore sa posunula muzika k powerviolence (áno to je ten štýl, čo na Slovensku hrá asi jedna kapela -))))) A je to powervilence ako remeň na štýl Crossed Out. Sekanice, polmalé riffy, vypalovačky, parádne naechovaný urevaný vokál a to všetko v pár sekundách na štýl starých dobrých powerviolence kapiel, ktoré vyučujú v školách. Príjemne som prekvapený, len tak ďalej chlapci!!! Dobrá práca!
MENTAL TENSION sú z Trenčína a tý nám zase predvedú poriadnú dávku old school HC. Po menšom ,klasickom rozjazde, aké boli charakteristické pre staré HC kapely, Vám predvedú krátke, výbušné songy, ktoré zabrúsia občas aj do grindcore klepačiek. Tiež poriadny zvuk a zaujímavo zastretý vokál. Má to šťavu a energiu. paráda.
Som fakt príjemne prekvapený a u mňa zatiaľ top split sedempalec na Slovensku!
-Lepra-

MEDICATION TIME
MENTAL TENSION

streda 22. augusta 2018

FFUD FEST 9, 10.-11. august 2018, Sereď- Kemping


Jeden fest, dva pohľahy...

Po rokoch už neviem, čo nové by som napísal o tejto významnej udalosti, bo všetko už bolo minimálne raz povedané (napísané).Isté je, že som si všetko užil rovnako ako roky predtým a z domu som sa vybral v piatok krátko po poludňajšej hodine. Čiže sme sa na miesto činu dostavili so značným predstihom, aby bol dostatok času na všetky náležitosti, ako napr.: vytýčenie polohy miest pre stany partie, obhliadka stánkov s poživňou, ako aj zvítacie ceremoniály.

Piatkovú produkciu 10 minút pred 19ou (čo bol oficiálny štartovací čas) zahájila „nová“ tvár scény DAMATO. Banda, o ktorej už ste isto počuli a isto ešte počuť budete. Pozostáva z neodcestovaného kusa The Citadel + nový basák a Weva s mikrofónom, ktorá dravo sekunduje Spajkovmu typickému výrazu. Skladby sú krátke strednotempové šteky metalického hardcoru novšieho strihu. Na prvý kontakt pre mňa veľmo zaujímavé.

Po nich sa na pódiu zjavilo (pôvodom) trenčianske duo FYASCO. Galo s gitarou bol akýsi nevýrazný (čo sa pódiového prejavu týka, hra bola ok), tak úlohu frontmana prevzal Holup za bicími. Chlapi do nás sádzali svoje krkolomné songy plné zmien. Dobre k nim sadol aj titulný song z tretej fošne „Wolverine Blues“ švédov Entombed. Parádny set.

Zvolenčania JAKUBYSKO potom už len dokonali dielo skazy započaté predošlými bandami. Ich suverénny prejav až vyrážal dych. Možno pod pregainovaným revom gitary zanikli niektoré parádičky, no celkovému dojmu to neublížilo. Sety tejto bandy ma skrátka bavia. Keby je to viac šialené, myslím, že počúvam juhočeských matematických grinderov Gride.

Rusákov FOREST HUM som počúval na pol ucha z kempu, popri debatách s kamošmi. Do ich produkcie sa ešte miešali basové prelúdiá zo stanu, no vylovil som z tej zmäti surový prasácky grindcore s uvrieskaným spevom. Vzhľadom k tomu, že som sa chystal na Galanťanov, ich set som oželel. Snáď ešte niekedy dostanem možnosť nápravy, bo vraj boli fajn.

ALEA IACTA EST sa so svojou aktívnou činnosťou prišli rozlúčiť v komplet zostave a plnej paráde. Šani valil celú mašinériu nasratých gitár stále vpred. Tradične presné stopky, vrniaca basa a Attila so šialeným škrekotom. V premiére zaznel aj nový sludge-grindový song, ktorý znel zaujímavo. Posledné 2 novinky odspievala s kapelou Majča (Basal Banar) a bodka. V tomto prípade posledná, čo je veľká škoda. Dúfam, že borci už čoskoro vytiahnu na svetlo novú bandu a nadviažu tam, kde skončili s AIE.

Dánsky kvartet HEXIS spustili ťažotonážny mlynček na mäso s neustávajúcou salvou dvojkopákov a neurvalým revom. Gitarovo mi to pripadalo ako jeden nekonečný riff, rozdelený do viacerých skladieb. Pozeralo sa na to dobre, no nechalo ma to chladným. Hexis ma svojou tvorbou opäť raz minuli.

Zato set Švédov THE ARSON PROJECT, to už bolo iné kafíčko. V trojici bez basáka (gitara zapojená cez 2 aparáty) nás zmasakrovali svojím grind infernom najhrubšieho zrna. Grindovice mám rád najmä naživo a extra moc ich doma netlačím, no ak znie niečo ako títo Švédi, to rád robím výnimky. Čo znamená, že spod pódia som odchádzal s vinylom pod pažou.

Posledný set nám v piatok ponúkli ostravskí nezmari SHEEVA YOGA. Ich nekompromisný stop´n´go powerviolence/fastcore najvyšších kvalít nenecháva nikoho vychladnúť. Navyše mali aj extrémne dobrý zvuk, čo ešte pridalo na celkovo vynikajúcom zážitku z ich explozívnej nálože. Hoci som ich videl už veľakrát, myslím, že toto bol suverénne najlepší set, čo som mal česť absolvovať. Excelentná bodka za skvelým večerom.

Teda, hudobná bodka bola excelentná, no ani tie debaty, ktoré som ešte absolvoval nejakú tú hodinku po stíchnutí pódia, neboli o nič menej príjemne strávené. No napokon ma dobehla únava a tak plný pozitívnych dojmov som sa odobral na lôžko. Nevítanú spoločnosť mi robil tupý techno-beat, ktorý mi triasol vnútornosťami a nejaký pripitý párik, ktorý ma zobudil, keď vo fatamorgánovitom stave narazil do môjho vozítka v domnení, že ešte stále sú na ceste. No na regeneráciu síl mi stačilo aj tých pár kľudných hodín a sobotný deň som privítal úsmevom. Po našich tradičných aktivitách, obsahujúcich ranné výmeny dojmov a spoločný obed v meste, sme sa stretli s „novorodeneckou“ časťou kapely a chystali sa na dianie na pódiu.

Program začal načas a úvod patril Dašovej novej bande PRACH. Ich príjemný melancholický punk sálal atmosférou neskorej jesene a dobre sa zarýval do ucha aj do duše. Častokrát som sa cítil ako v dobe, keď som prvýkrát počul „Unavení a zničení“, či Posledné decembrové dni. Skvelý zážitok hneď od začiatku. Akurát pálivé slnečné lúče trochu kontrastovali s textami, no to je len malý nepodstatný detail. Teším sa na ďalšie stretnutie s Prachom.

Potom sa zjavila štvorica mladíkov z metropoly východu s menom NABOSOPOSKLE a spôsobili mi jedno z príjemných prekvapení víkendu. Ponúkli parádny emotívnejší hardcore-punk plný dobrých nápadov a bolo vidieť, že hrajú s chuťou a zápalom pre vec. Po Samoraste a Coco Bongo ďalšia skvelá banda mladých ľudí. Teším sa na veci budúce.

Potom nastal čas pre TENDENCIE. Odohrali sme svojich 14 vecí, z čoho boli 3 staršie a ostatné prevažne z dosiaľ nevydanej novinky „Nedajme šancu beznádeji zmariť naše životy“. Bolo zopár chýb počuteľných i menej počuteľných, i slnko pražilo. Zvuk na pódiu parádny, vpredu neviem. Ostatné mohla posúdiť hŕstka pod pódiom.

Nás vystriedali maďarskí maníci GYPSY SS a opäť raz mi sánka klesla nízko nad hruď. Za bicími sedel chalanisko, ktorého si pamätám z inej šialenej bandy Who Sows Violence Reaps Storm, no aj gitarák mi bol akýsi povedomý. A ich tvorba bola úchvatná. Šialený mix harmónií a melódií, do toho nasraný hlasový prejav. Dosť mi to evokovalo neuchopiteľnosť starších NoMeansNo či hypnotickosť Fugazi. Sledoval som ich bez dychu a čakal akú krkolomnosť zas vypustia. Dokonalosť sama. Dúfam, že bude nasledovať nejaká nahrávka.

Slovincov PAKT všetci vychvaľovali a boli z nich unesení, no ich rýchly hardcore s thrashovo znejúcou gitarou a ženským spevom vo mne nedokázali zahnať dojmy z tvorby Maďarov. Po inej kapele by som si to dokázal isto pekne užiť, no takto som potreboval krátku pauzu na vyčistenie zmyslov, tak som pobehal distrá.

O trochu lepšie zneli chorváti RULES. Ich hardcore-punk prevažne v stredných tempách mal šťavu a spád, no jednotvárny, monotónny vokál postupne rozdrobil ten čarovný dojem z úvodu ich setu. Niekedy sa mi zdalo akoby vokalista spieval vo všetkých songoch to isté. Ani cover od Nirvany nepomohol. Škoda, bo inak ich tvorba znela vážne dosť fajn.

To pravé peklo nastalo až potom zo setom srbo-chorvátskych THE TRUTH, kde sa basák Rules posadil za bicie (okrem neho na pódiu zostal aj gitarák, aby kapelu doplnil na kvintet). Spustili rýchly ranný hardcore-punk jak z učebnice. Thrashové gitary a uklepané bicie hnali s vrniacou basou štekot speváka stále vpred. Miestami mi to pripomenulo The Restarts, no väčšinou to valilo v duchu oldschoolovejších rýchloviek typu Minor Threat, punkovejšej tvorby D.R.I., či Ratos De Porao. Parádny dych berúci zážitok.

Angláni OBSCENE REVENGE najskôr nadviazali na dobrý dojem predošlej bandy a sypali do nás svoj rýchly punk so zachrípnutým spevom a melodickou gitarou. Gitarák inak súkal hrste dobrých riffov, ale aj melodickejších partov a dobre sa to počúvalo. V kombinácii s rýchlymi tempami a chrapľákom to znelo fajn. Len ku koncu, keď nastavovali prídavkami, už sa mi to zdalo akosi navyše, no to je už asi len vec názoru a každý to máme nastavené inak.

SHALLOV boli jednou z mála kapiel, na ktoré som sa vyslovene tešil, bo som ich dlhšie nevidel a ich tvorba ma baví aj z nahrávok, aj naživo, napriek svojmu charakteru. Odmenili ma najlepším možným spôsobom. Ich mix post-hardcoru, screamo s neviem čím všetkým bol jednoducho strhujúci a nedokázal som tajiť svoje nadšenie. Už je to nejaký čas, čo som chalanov videl naposledy, no sobotný večer nabili elektrizujúcou, hypnotickou atmosférou a nedokázal som sa od nej oprostiť. Dokonalosť.

Druhou očakávanou bandou boli RUTKA LASKIER, ktorí ma svojím vystúpením načisto rozsekali už na minulom Ffude v popoludňajších hodinách. Ani tento rok nenechali nič na náhodu a ich emotívnejší, melodický post-hardcore nám ponúkli s nebývalou intenzitou a naliehavosťou. Takejto poživne by som sa vedel presýtiť, no nič nie je nekonečné, tak skončil aj set tejto parádnej bandy.

Pred celkovou rozlúčkou s vianočnou atmosférou tohto víkendu som si ešte za tónov mexických post-hardcoristov JOLIETTE nechal ošetriť zahnisané oko (Vďaka, Monika!) a za tónov šialených mechikanos sme sa odobrali k vozidlu.
Ďalší parádny ročník nezabudnuteľného festivalu bol pre nás na svojom konci. Viem, že ešte hrali nejaké ďalšie kapely, no mám svoje limity a tie som dosiahol vystúpením Rutka Laskier. Ďalšie nadmerné dávky si opäť doprajem na Okthoberfeste, ak v šťastí a zdraví dožijeme...

Vďaka sereďskej spoločnosti, že sa ešte stále starajú o blaho podzemnej komunity, ktoré nám týmto víkendom dlhodobo poskytujú. Yo a nemôžem zabudnúť na poskytovateľov kulinárskych skvostov, ktorých som aj tento rok pokoštoval niekoľko a nedokážem vybrať, ktoré boli naj, bo všetko, čo som jedol chutilo viac ako dobre. V neposlednom rade vďaka všetkým ľuďom dobrej vôle, s ktorými každoročne tento víkend trávim.

-Majto C.-


Už po deviaty krát sa v Seredi konala pre mňa najlepšia letná akcia u nás, v krajine zázrakov. Tak ako tradične v tom istom čase ako BrutalAssault, tak ako tradične na tom istom perfektnom mieste v kempingu a tak ako tradične aj tento rok v tej najlepšej vyberanej spoločnosti. Ffud fest je už skôr rodinná akcia, kde vždy postretám naraz všetkých známych a priateľov zo široka ďaleka. A práve to je ten najväčší dôvod prečo sa sem vždy teším a tomuto dátumu prispôsobujem ostatné činnosti. Príchod do kempingu sme stihli presne podľa plánu tak aby nám nič neušlo, no plány sú vždy na to, aby sa neplnili a prvú kapelu sme samozrejme prepásli. Potom sme už ale venovali programu maximálnu pozornosť, teda aspom tomu piatkovému. Fyasco z Trenčína ukázali, že aj vo dvojici sa dá narobiť dobrý bordel. Špinavý rýchly a hlavne svojský hardcore s potrebnou dávkou humoru a nadhľadu bol výborný štart piatkového večera. Fyasco nezostali nič dlžný svojej povesti, že si vedia zábavu a hranie užívať plnými dúškami. Kurva to bol tlak!!!!!! Jakubysko patria už dávno medzi kapely, ktoré ma nemôžu sklamať. Aj keď poznám ich tvorbu pomaly aj odzadu, stále ma to neskutočne baví. Odohrali väčšinou nové veci a mám pocit, že s Maťom na base im to šlapeoveľa lepšie. Jagove strojové sypačkysú presnejšie ako z mašiny a so spevmi popri bicích si je stále istejší. Forest Hum boli prvý zahraničný hostia. Grindcore banda z Petrohradu o ktorej som až do teraz nemal ani šajnu. To zaujalo moju zvedavosť a zameral som smerom k pódiu všetky svoje zmysli. Všetko bolo super, všetko šlapalo ako malo, nebolo tam nič čo by mi vadilo no aj napriek tomu to vo mne nič také extra nezanechalo. Možno keby hrali máličko kratšie. Ale keď hráte posledný koncert niekoľkodňového turné, tak sa vám z pódia veľmi nechce, čo je pochopiteľné. Každopádne to nebolo zlé a odohraté naozaj precízne akurát mne to tam proste necvaklo. Zato Alea Iacta Est, to bol kurva grind ala tutty. Akurát obrovská škoda, že týmto koncertom urobili chalani za svojou dlhoročnou aktivitou bodku. Za touto bandou nám bude ešte dlho smutno. Rokmi som sledoval ako sa postupne dostávajú dopredu a vypracovali sa skutočne na výbornú grind úderku. Možno to bolo aj tým že to bolo dnes naposledy ale tento koncert naozaj nemal chybu. Všetko šlapalo na 100%, zvuk valcoval a atmosféra pod pódiom gradovala. Ku koncu sa mikrofónu na chvíľu chopila aj Majča a pomohla svojim škrekom zatĺcť posledné klince do ich rakvy. Hexis z Kodane boli pre mnohých vrcholom minimálne dnešného večera. Black metal, hardcore krkolomnice, to ale veruže neni môj obľúbený krígeľ piva. Z bandcampu som to skúšal počúvať a nič. Skúsil som im teda dať šancu naživo, no ani tak nezabralo. Zato Švédsky grindmangel The Arson Project bolo už o niečom úplne inom. Síce len v trojici ochudobnený o basu, ale víchricu narobili aj tak poriadnu. Pomerne silný dážď počas ich setu donútil väčšinu ľudí stiahnuť sa spred pódia pod strechu, Švédi však aj napriek tomu drtili naplno. Maličký no o to viac energický spevák Niklas miestami takmer vyskočil z kože. Preplesk z každej strany a kopance do zadnice vo vysokom nasadení. Ak sa po tomto niekto domnieval, že má na tento večer vymaľované, bol na obrovskom omyle. Na pódium totižto nabehli pošahané chlapčiská z Ostravy, Sheeva Yoga. Total stop & go violence grind so všetkým čo k tomu patrí. Do Serede priniesli aj svoju celkom novú split elpéčku a či bol aj set list zostavený z nových vecí???? Neviem a je mi to vlastne jedno. Pri tom čo predviedli na pódiu bolo všetko jedno. Zmeny tempa, rytmu a rifov a „melódií“ v takej rýchlosti a pochabosti že si nestíhal sledovať čo sa deje. To bolo finále programu na stejdži, vedľa v stane to najlepšie pre niektorých akurát začínalo. Mimochodom v stane sme v piatok nevideli absolútne nič. Nejak sme si to zakaždým blbo načasovali a keď sa tam nakukli, nič sa nedialo. Sobotu ráno sme venovali prevažne snoreniu okolo gastro stánkov, ktoré ponúkali samozrejme aj tento rok všemožné vegánske pochutiny a dobroty. Obrovský rešpekt a mocná vďaka ľuďom, ktorý chodia na festival variť!!! Chilli contest je niečo, čo už niekoľko rokov neodmysliteľne patrí k Ffud festu a škoda, že nová disciplína v pretáčaní kaziet na ceruzke nebola dotiahnutá do reálnej podoby. To mohla byť pekná nostalgická zábavka. O druhej poobede už na pódiu stojí všetkým dobre známa postavička Dáša aj so svojou novou kapelou Prach. Melodický, spevavý punk rock v strednom tempe ktorý by sa dal prirovnať k Slobodnej Európe. Zaujímavá, aj keď občas trochu pochmúrna muzika, no bavilo ma to. Tendencie na čele s Majtom na kopali rýchlim hardcore punkom nejednu riť. Striedačky na vokáloch, zborové refrény a chytľavosť natlačené do cca 20tich minút tak, aby to nenudilo. Palec hore. Gipsy SS bol maďarský psycho violence. Miestami ma to riadne bralo, hlavne v tých rytmických pasážach ale zavše to skĺzlo do čudných vyhrávok, ktoré mi tam dáko nesedeli. Ďalšie dve kapely mi ušli. Trochu sme oddychovali, alebo sa motali po kempingu a kecali s kadekým. K pódiu sa vraciame akurát na srbských The Truth a toto som rád že mi neušlo. Ich poriadne rýchly hardcore na dve gitary odohratý s balkánskym temperamentom mi rozprúdil krv žilách. S týmto sa musíš narodiť, to sa proste zahrať nedá ak to nemáš v sebe. Jednoduché postupy, priamočiare bicie a spev ktorý ženie všetkých do útoku. Prekvapenie a spokojnosť obrovská. Taliansky punkoši Obscene Revenge to zobrali tiež pekne od podlahy. Vôbec sa s tým, nemaznali a pokračovali s energiou nabitým setom presne tam, kde pred chvíľou skončili ich predchodcovia. Doma takúto muziku veľmi nedávam, ale tu ten ich čírkárský punk znel veľmi sviežo. Pomedzi kapely sa nám poobede podarilo stihnúť aj dve prednášky v stane. Jednu od chalanov, ktorý prevádzkujú v Žiline priestor nazývaný Hájovňa a druhú o občianskom združení Pure Love ktoré je zamerané na triedenie a znižovanie odpadu. Obidve veľmi inšpiratívne. Program v stane mali na starosti chalani z trnavského Kubíku čo je ďalšia nesmierne zaujímavá skupinka ľudí, ktorý sa venujú skvelým veciam. Googli, hľadaj info a možno sa aj ty inšpiruješ. Jedinou kapelou, ktorú sme v stane stihli pozrieť boli maďarský Önkiirtás. Členovia Gypsy SS a hovorím počkám a dám im ešte jednu šancu možno prekvapia. A veruže aj prekvapili. Narúbali poriadnu porciu ťažkého hard core. Mosh partie, rýchle paľby, skákačky všetko s prehľadom a vo výbornom zvuku. Pred pódium sa dostávame na upozornenie od Radka, že v nasledujúcich Joliette je výborný bubeník. A že mal sakra pravdu, lebo ten chalanisko mexický čo dokazoval za bicími, tak to bola nádhera sledovať. Najviac ma dostával, keď si pri pre mňa nepochopiteľných a nehrateľných brejkoch ešte naprával okuliare. Ani neviem ako to ubehlo, tak ma to bavilo. Emotívny uvrieskaný core by som nebyť tam jeho asi celý nezvládol, ale na tomto pánovi som išiel oči nechať. Systemic Damage museli prejsť naprieč celou republikou, aby sa sem dostali. Z Vranova nad Topľov to majú ako sami tvrdia všade ďaleko, no ich nadšenie a chuť grindovať je stále silnejšia ako. Uragán, ktorý sa rozpútal po viac menej melodicky ladených kapelách pred nimi, sfúkol akékoľvek pochyby o tom, že dnes to už žiadny nájeb nebude. Peklo na pódiu aj pred ním a v celom areáli je hneď živšie. Metalický grind core rozhýbal nejedného fanúšika rýchlej muziky. Matúš je ako frontman veľmi živý, pobehoval po celom stejdži a s prehľadom striedal rôzne polohy vokálov. Aj napriek pokročilej nočnej hodine bolo vďaka tejto partii z východu energii na rozdávanie. Poslednou avizovanou kapelou večera boli Suma zo Spišskej Novej Vsi. Dve tretiny z kapely Ničiteľ, Janka a Laura Marchinové ako podpora v hluku a za mikrofónom spevák z košickej bandy My o vlkoch spustili neuveriteľnú erupciu pre ušné bubienky. V ultrapomalom tempe sa niesla ťažká a intenzívna masa hukotu do ktorej prenikal echom skreslený rev. Pred sebou mali zavesenú bielu záclonu na ktorej premietali čiernobielu minimalistickú video projekciu. Celé to spolu vytváralo neopakovateľný vizuálno hlukový zážitok. Suma mala byť bodkou za sobotným večerom no prekvapenie od organizátorov prišlo v podobe Jozefa Žemľu. Recesista známi hlavne z internetového pôsobenia bol pre niektorých vrcholom večer,  iný zas nechápavo krútili hlavami či je vôbec toto možné. Ráno sa dozvedáme, že nakoniec si to na pódiu užíval dobrú hodinu. V nedeľu doobeda sme sa ešte pred akustickým triezvením pobalili, rozlúčili so všetkými známymi, ktorých bolo zase neúrekom a vyrazili na cestu domov. Pipo, Timea, Radko a všetci kto akokoľvek pomáhate pri organizovaní tejto výnimočnej akcie, obrovská vďaka za ďalší fantastický ročník!!!!!! Už teraz sa tešíme na jubileum o rok.
-JanIP-

Nihilist Commando / Neuss 7" split 7"EP 2018 (Noise Carnage rec.)


Staré demá Nihilist Commando patria medzi to absolutne najlepšie z druhej vlny noisecore a ich živák na youtube je najlepšia vec z úplne každej vlny. Nie som si stopro istý, ale ak sa len nemihli na nejakej kompilačke tak toto je prvá nahrávka NxCx po desiatich rokoch a trochu ma to zaskočilo, musím priznať. Na staré dobré komando je to príliš čisté, príliš hudobné, príliš "odspievané", no keby som nevedel čo počúvam, tak ma tu starúch Aspa určite nenapadne. Znie to ako popiči grindová kapela, páči sa mi to, ale nie je to Nihilist Commando ako ho poznám a tož pre mňa sklamanie. Neuss, tlupa v utajení z Japonska, je dokonalá kolízia hnusu a hluku, totálne špinavý a surový odpad, nie je to ten váš typický noisecore, je to hudobne aj nehudobne celkom o ničom, ak mám byť úprimný, ale ten výsledný pazvuk a humbuk ma rozhodne a absolutne berie, toto by sa nádherne hodilo na split so starými Gonkulator alebo Black Mass Of Absu, a to už je čo povedť! Brutálny hnoj, toto sa podarilo, skvelé, smekám!!  noisecarnagerecords.blogspot.com

-RadoKAZ-

https://www.youtube.com/watch?v=kEC2Z01LnuE
https://soundcloud.com/user-837196409

nedeľa 12. augusta 2018

FINAL EXIT / SEDEM MINÚT STRACHU split 7"EP 2018 (SPHC)

Jedna z mnoha splitiek naších nezmarov. Tentoraz s majstrami! Áno FINAL EXIT sú Japonskou legendou noise core a svôj bordel povíšili už dávno na status umenia. Majú svojský rukopis, ktorý zatiaľ nikto nenapodobnil a aj svojský zvuk. Gitara/bicie, ktoré strúhajú jeden pop riff, prehlušený bordelom, keď repráky vyskakujú z rámov. Občas to znie,ako keby ste prepínali rádio a každých 5 sekúnd to hodíte do úplne iného štýlu.Chlapci to robia zaujímavo a ja im to žeriem už dlho, navyše sú u mňa jedna z mála Japonských noise vecí, ktoré si rád púšťám, bez donútenia! Proste sa mi ich štýl páči! Ani teraz nesklamli . Parádna jazda ich vlastným štýom.
SEDEM MINÚT STRACHU teraz vzdali hold mrtvému basákovi z Metallica, Cliffovi Burtonovi a nazvali svôj hluk "Hail Cliff! Fuck riffs!!"  Humor zostáva zachovaný, to je dobré. No a produkcia sa nevymyká veciam, ktoré doposiaľ nahrali, čiže bordel noise core, kde nie sú rozdelené veci ale všetko je v jednej 5 minútovej mase bordelu. Všetko po starom. Je to proste BORDEL!!! Metalista by to ináč nenazval a mna osobne by nikdy nenapadlo povedať niekomu, boha hráš väčší bordel ako Final exit, hahahahahahaha!
-Lepra-

FINAL EXIT
SEDEM MINÚT STRACHU

piatok 3. augusta 2018

ATERFALL / PANIKATTACK split 7"EP 2018 (Phobia)Buzz Box/Mog)

Ty vole. Toto splitko je ako keby ste si chceli prepláchnúť uši hajzlovou kefou a kartáčom na hrdzu naraz. Prerazí vám to ušné bubienky aj s mozgom a vyfrkne to na druhej strane vašej hlavy! Dvakrát Švédsko. Raw Crust.Už to chápeš?
ATERFALL Pískajúca gitara a začne Crust jak remeň. Občas zabrúsia do grindcore, striedajúci sa vokál, žiadna nuda. Má to energiu, dobré tempo, overené riffy.
PANIKATTACK.Tri songy zbesilého raw crustu, ako keby Discharge zneli ešte surovejšie a zbesilejšie. Všetko v rodnom jazyku, žiadny kompromis, len zbesilá jazda ako v lete na sánkách po hrdzavom plechu.
Až miluješ Severský crust, neváhaj ani minutku!
-Lepra-

ATERFALL
PANIKATTACK
PHOBIA RECORDS

BUT "Understrike" / INSISTENT "Serenity Of Suffering" split CD 2018 (L´inphantile Collective)

Tak konečne zase šmakotina. Dvakrát grindcore z Čiech a každá kapúela znie ináč a chytila tento štýl z iného uhla..
BUT sú už ostrieľaný harcovníci, kde bicie drúzga Zbyňa (ex- Ingrowing) a to už viete, ako to znie. Mna ohromil ich split s Respite a odvtedy ich sledujem. Ono keď máte v zostave už takýchto ľudí, tak to proste nemôže sklamať a ľaťka je nastavená poriadne vysoko. Čo sa týka zvuku, ten je top, to nemôžem absolútne vytknúť, vôbec nič. Muzika je klasický, už to nazvem, český grindcore. Parádna jazda, parádne vyklepávačky a tempo sa udržiava stále napäté,ako guma v trendových slipoch. Výborné riffy, žiadny primitivizmus,ani vypočítavosť, proste od srdca a plný agresie a energie.
Trocha by som ale spestril ešte spev, aj keď ho občas spestrí nejaký ten zbor v refréne, viac polôh by mu fakt pomohlo. Takto je to na 99,9 %, ináč by to bolo na 100%. Fakt parádna jazda od parádnej kapely.
INSISTENT sú na scéne nováčikovia, ale jedná sa o pohrobok kapely Destructive Explosion Of Anal Garland, ktorý sa rozpadli. ináč ja sa ani nečudujem. Tá kapela na koncerte šľapala ako hodinky a mal som môžnost ich posledne vidieť dvakrát a boli proste neuveriteľne energický a drtili jeden old school postup za druhým. Lenže doba tejto muzike nejak nepraje a nepoznám dôvod ich rozpadu, každopádne bude veľká škoda za touto kapelou!
Insistent ale muziku ,alebo škatuľku grindcore, chytili za pačesy z tej modernejšej stránky a do svojej muziky zabudovali poriadnu dávku špinavosti zo Sludge štýlu a aj postupy a pomalé tempá mi pripomínajú, práve Americkú grind scénu, kde veselo kombinujú tieto dva štýly dokopy. Ohromne znie vokál, ten tu robí doslova ďalší nástroj v kapele.Podarená muzika a dosť ma chlapci prekvapili, lebo som čakal nejaký old school a oni nám ukázali niečo nové.
Celý split je aj taká učebnica, že takto odlišne sa dá hrať tento štýl a stále to v konečnom dôsledku nazveme Grindcore! Parádny split.
-Lepra-

BUT
INSISTENT