Po
troch rokoch som sa znovu vrátil na známe miesto v Trutnove do
areálu Bojišta, aby som tu strávil 4 dni v tej najlepšej
spoločnosti, pri najhlučnejšej a najrýchlejšej
šialenej muzike. Odchod teda v stredu pred obedom, za volantom
Miňo Fog, ako spolujazdci Kovovlad a jeho polovička. Cesta
nekonečná, pokokot obchádzok a rozdrbaných ciest. Príchod
na miesto konania až niekedy podvečer. Dnešný program nebol pre
mňa až na pár mien moc lákavý. Telex nám ušli o chlp,
akurát sme sa rozkladali a pripravovali si spanie na
najbližších pár nocí. Konečne sa dostávame do areálu,
zoznamujeme sa hneď s prvou novinkou festivalu, čipom ktorý
slúži ako digitálna peňaženka a vystriedal tak kupóny,
ktoré tu roky fungovali ako festivalová mena. Celkom príjemná
zmena aj keď šomranie na to že išli aj ceny hore si niektorý
neodpustili. Môj odkaz, ak sa ti niekde nepáči jeb na to a ostaň
doma. Ušetríš nervy sebe aj ostatným. Druhou pozitívnou zmenou
bol veľký výber pív od rôznych malých pivovarov, ktoré boli
skutočne kvalitné a zaujímavé. Takže neostávalo nič iné
ako nabiť čip a začať ochutnávať. Prvou kapelou, ktorú
som seriózne pozrel boli japonskí punkáči Warhead.
Škoda však, že s nimi prišlo hneď aj prvé sklamanie.
Kapela je na scéne cez 25 rokov a celkom som sa na nich tešil,
no dnes im to nevyšlo. Malo to aj svetlé chvíle a občas to
šlapalo, no bolo to málo na to, aby ma presvedčili. Zato Oi
Polloi
to po nich rozbehli na plné gule. Od začiatku nasadenie na maximum
a aj napriek tomu, že z nahrávok ich poznám minimálne,
zabralo to hneď na prvú šupu. Rýchli, úderný punk hard core so
silným politickým odkazom, zborové refrény burcujú celé bojište
a pri hitovke Donald Trump Fuck You!!! je pod pódiom poriadne
horúco. Vrcholom punkovej stredy boli anglický veteráni G.B.H.
a to, že patria skutočne ku špičke punku pochopil
určite hneď každý. Hodina punk´n rollu v podaní tejto
štvorice ubehla ani neviem ako a bavilo ma to skutočne
parádne, čím naplno potvrdili úlohu headlinera dnešného večera.
Následné premiérové premietanie Čurbyho dokumentu už nedávam.
Premáha ma únava a pomotaný odchádzam do stanu.
Štvrtok
ráno ma v spacáku celkom slušne klepe. Môj prvý dojem, že
je to s chlastu sa vytratí po zistení, že teplota ráno
celkom fajne klesla. No ked však zistím, že mi do rána niekto
vybielil peňaženku a to priamo v stane, klesá aj moja
nálada. Mám ale na tom aj ja svoj podiel viny a aj napriek
tomu, že sme sa o tom po ceste viac krát bavili, nebol som
dosť opatrný. Náladu si však ale nemienim kaziť. Do areálu
bojišťa sa vraciame na posledných pár songov grindovej brúsky
Burst
pôvodom z exotickej Novej Kaledónie. V živote som
nepočul o žiadnej inej kapele z týchto končín, tak
aspom zo zvedavosti obzerám. Corrupt
Moral Altar
sa pár dní pred Obscenom ukázali aj u nás v Čadci
a Bratislave. Neni to zlé, ale chýba mi tomu energia. Občas
chlapčiská zaberú no potom to celé padne a tak je to po celý
čas ich setu. Možno že im len nesadol ten skorý hrací čas.
Nerve
Grind
je pomerne nová banda z LA. Vonku je akurát ich horúci split
7“EP s českými Needful Things a tak bolo ich
účinkovanie na tomto ročníku úplne vhod. V klasickej
trojčlennej zostave šliapli na plyn oveľa viac ako ich
predchodcovia. Minútové grind violence nápeky boli obohatené
o rôzne noise ruchy, hluky a pískanie. Pre mňa prvé
prekvapko!!! Podrido
z Mexica namiešali zmes crust grindu a nasratého old
school hard core s typickým mexickým temperamentom. Práve
toto by som si oveľa viac vedel predstaviť v malom nabitom
klube no aj takto na veľkom pódiu znelo veľmi dobre. Ďalšou
kapelou ktorú som si tento deň nechcel nechať ujsť boli The
Public.
Úprimne som sa z ich účasti na Obscene moc potešil. Na pódiu
opäť vo štvorici s dvomi gitarami, čo jednoznačne prospelo
zvuku. Zahraté ako vždy s maximálnym prehľadom a nasadením,
odzneli staršie aj novšie skladby a aj napriek tomu, že
Public nie sú typická obscénna kapela, odozvu mali super. Po nich
nasledujú ďalší slováci, Adacta.
Metalický crust kolovrátok rozhýbal dav pod pódiom ešte viac.
Temné vyhrávky sa striedajú s rýchlymi crustovými palbami.
Štvorica si užíva svoju premiéru na bojišti a vo vzduchu sa
začína víriť červený prach.
 |
| NOISEM |
Trio Noisem
sú z Marylandu a patrili medzi bandy, ktoré som si v
programe poznačil červeným. Moja úplne prvá skúsenosť, teda až
na pár internetových posluchov a môj tip vyšiel. Skvelé
prekvapko a spokojnosť veľká. Modernejšie poňatý death grinding
so silným trashovým základom. Hodne technické a pomerne
komplikované no aj napriek tomu pohybovo živé. Po pol hodinke
besnenia ich striedajú ďalší amíci tentokrát z Texasu,
Cryptic
Void.
Opäť death grind líznutý trashom, s aktívnym Frankom
Fearmanom za bicími a ostatnými členmi, ktorý sa tiež
ukázali vkope iných kapiel. Oproti Noisem však akoby ubrali plyn.
Vlani v Budapešti v klube to bola parádna jazda, dnes im to na
tomto veľkom pódiu nejak nešlapalo. Škoda, no nie vždy to vyjde.
Po dvoch amerických kapelách nasledujú dve z opačného konca
sveta, z Japonska.
 |
| FINAL EXIT |
Pochabé dou Final
Exit
si ubrali zo svojho hracieho času a Hisao stále len ladil
svoju gitaru v ružovom otieni a nič sa nedeje. Až po
niekolkom upozornení zaznieva „Are you ready??? Its Show Time!!!“.
A v momente sa spúšťa zbesilá jazda. Ryohei má bicie
rozložené na boku pódia tak, aby boli s Hisaom oproti sebe.
FxEx sú absolútne nenahraditeľnou kapelou. Toto sa nedá nijak
napodobniť, toto jednoducho vedia robiť len oni dvaja. Melodické
vyhrávky, rock´n rollového až heavy metal štýlu striedajú
kakofonické explózie. Po 15 minútach obaja skončia v dave
a je po všetkom. Pripravené sú ďalšie legendy japonskej
scény, Forward.
Miňo to po včerajšom sklamaní z Warhead vynecháva no a robí
obrovskú chybu. Toto bola úplne iná liga. Frontman Ishiya sa hneď
z úvodu vrhá do kotla pod pódiom, kde priamo v moshpite
dáva prvé songy. Toto je základná škola japonského HC punku!!!
Nasadenie, parádny zvuk a nasranosť, ktorá z toho sršala
premenili toto miesto na skutočné bojište. K tomu provokačné
spevákove komentáre typu „we are japanese, can you speak
japanese???“ prilievali ešte viac paliva do kotla. Po japonskej
tsunami ostávali na večer štyri bandy z USA. Štyri veľké
mená. Misery
Index
to odpálili so skladbou s úplne prvej nahrávky, ktorá je pre
mňa stále jednou z top z ich bohatej discografie. Takže
hneď z úvodu som spokojný a to samozrejme pretrváva až do
konca ich setu. Bezchybne zahratý death grind s rôznymi
pestrými zmenami pod taktovkou sympatického frontmana Jasona. Moja
pozornosť sa aj tak najviac sústredí na excelentné zručnosti
bubeníka Adama Jarvisa. Vidieť ho takto z blízka, to som si
veruže nemohol nechať len tak ujsť. Aj napriek tomu, že Misery
Index nepatria u mňa k často počúvateľným
záležitostiam, bolo toto ich vystúpenie parádne. Dropdead
mám
tu česť
vidieť
konečne po prvý krát. Kurvááá, to bola strašná jazda.
Extrémny hard core v tom najlepšom prevedení. Pod pódiom to
tiež patrične vrie a kapela dostáva parádnu spätnú väzbu.
Z vokálneho prejavu speváka Boba ma až mrazilo v chrbte.
Nechýbali samozrejme jeho trefné komentáre pomedzi skladby, čím
len potvrdili, že Dropdead neni len o parádnej muzike, ale že
je to kapela čo má stále svoje presvedčenie za ktorým si pevne
stojí. Žeriem ich už roky, no až teraz som pocítil ich pravú
silu. Na rade je banda, na ktorú je zvedavá väčšina
návštevníkov. Headliner headlinerov, Cannibal
Corpse.
 |
| CANNIBAô CORPSE |
Korene amerického death metalu. Akonáhle sa táto mašina rozbehla,
rútila sa vpred obrovskou silou a ničíla všetko čo jej stálo
v ceste. Corpsegrinder si v momente vytvára na pódiu
rešpekt a dáva najavo, kto je na pódiu pánom. Jeho
upozornenie, že si neželá stagediving (čudné, keďže väčšina
kapiel si práve toto na obscene užíva) je patrične vyslyšané
a na pódium sa odváži skutočne len minimum odvážlivcov.
Cannibali odohrali najdlhší koncert tohto ročníka. Profesionálne
zvládnuté a bez chyby odohraté hitovky z celého ich obdobia
nemohli sklamať a verím, že každý kto prišiel do Trutnova
kvôli nim nemohol byť sklamaný. Poslednou kapelou štvrtkového
večera boli ďalšie legendy amerického hard core punku Negative
Approach.
Ďalšia kapela, ktorá to drhne na scéne už poriadne dlho a pomaly
sa môže radiť k veteránom. Toto som si šiel pozrieť pekne
z blízka. Trochu som sa obával ako ich publikum príjme práve
po Cannibaloch, ale moje obavy opadli po prvých tónoch. Jednoduché
rifi s výraznou basou, zborové vokály, jednoducho punk as
fuck show na plné gule. Peklo na pódiu aj pod pódiom. Gitarista po
celý čas otočený chrbtom, nie toto nebol žiadny positive hard
core, toto bolo čisté zlo. Na samotný záver ostávali už len tri
performance zamerané na bolesť, S/M, vešanie na háky a podobné
zvrátenosti, ktoré či už sa to niekomu páči alebo nie, patria
neodmysliteľne k tomuto festivalu. Pozrieme s Miňom
všetky tri vystúpenia a večer zakončíme v pivnom
stane, kde sa už všetci grindery, metloši a crustery
nechávajú unášať v rytme divokej disco music. Báchame
pivá, zakecávame s kadejakými postavičkami a do stanu
sa dostávam už za vidna.
Piatokové
ráno je o čosi teplejšie ako predošlé. Všetky dôležite
veci som mal tento krát už bezpečne pod hlavou, nič ma tak
neprekvapuje.
 |
| LITTLE PUPPY PRINCESS |
Ranný šluk, štamperlík pálenky, umyť papuľu
a plán je jasný. 11:00 Little
Puppy Princess.
Táto šialená trojica z Južnej Kórei nám už vlani na našom
turné 7M$ v Ázii vyhodila poistky svojim koncertom v Soule.
Ich bubeník Yuying je poriadne aktívny chalanisko a okrem
toho, že hrá v niekoľkých bandách, prevádzkuje D.I.Y. live
house studio v Soule. LxPxPx predviedli poriadne divoký grind
core s power violence vplyvmi. Presne toto som potreboval na
prebratie. Tí čo máte radi radi extrémny grind výplach určite
sa po tejto kapele popozerajte. Crippled
Fox
boli jediným zástupcom maďarskej scény a hanbu veruže
nespravili. Sú už pomerne zabehnutou kapelou a svojim rýchlim
a energickým trashcore v štýle 80tych rokov roztancovali
bojište. Celé to s poza bicích hnal ostrieľaný bicman Mark
(S.O.T.E., Chappa´ai) a nikto z trojice nezaváhal ani na
sekundu. V podobnom duchu sa pokračovali aj ich kolegovia zo
susedného Rakúska. S Insanity
Alert
som sa do teraz nestretol ani len náhodou a tak som bol
zvedavý, aj keď po pravde si ja ten trash metal moc nejdem. Malo
šťavu, náboj aj dobrú dávku humoru a nadhľadu no aj
napriek tomu ma ich vystúpenie až tak nevzalo. Odbehol som tak na
jedlo, Valáškov falafel vládol po celý víkend každý deň,
a pred pódium som sa vrátil až na poslednú skladbu, cover
Iron Maiden upravený do trashcore verzie Run to the pit, Mosh for
your life. Nasledujúcich pár kapiel vynechávam. Pobehujem po
areáli, motám sa po distárch a do diania sa vraciam až na
Angličanov Active
Minds.
Cez 30 rokov aktívne bratské duo to vie aj po rokoch parádne
rozbaliť. Jednoduché, chytľavé punkovačky, radikálne sociálno
politické texty a maximálne presvedčivý prejav strhli peknú
melu. Bob a Set sú síce výzorom páni v rokoch, no
v srdci majú stále mladícku dravosť, ktorú som im veril
žral po celý čas čo boli na pódiu. Sublime
Cadaveric Decomposition
hrali na obscene už viac krát. Tento francúzsky death grind mám
celkom rád. Na pódiu sa objavujú v oklieštenej zostave len
s gitarou. Neviem či to bolo spôsobené práve tým, ale aj
keď sa všetci traja snažili ako sa dalo, až tak ma to nebralo. Po
pár skladbách to vzdám a idem si po pivo. Vo francúzsku
ostávame aj s ďalším šialencom a jeho uletenou one man
performance.
 |
| MR.MARCAILLE |
Mr.
Marcaille
predviedol to čo bojište ešte nezažilo. Pán v rokoch, len v
trenírkach so svojim violončelom, dvomi kopákmi a china
činelom. Presne takto si predstavujem našeho Rada keď ho to už s
nami prestane baviť. Bolo to šibnuté, uletené, s perfektným
nápadom a poriadnou dávkou humoru. Netuším nakoľko to mal
dopredu pripravené a koľko z toho bola improvizácia, ale
v tomto prípade je to úplne jedno, pretože to bolo skvelé.
Na rade sú ďalší anglický punkový veteráni Anti-System.
Ďalšia parádna divoká jazda v štýle punk as fuck a už
z názvu ti musí byť o čo tu pôjde. Traja páni a dve
dámy, ktorý podľa vzhľadu majú čo to za sebou dávajú jeden
politický song za druhým. Spevák je tak nabudený, že behá
z jednej strany na druhú a vyzerá akoby mal každú
chvíľu vyletieť z kože. Po tomto punkovom besnení je čas
na posledného zástupcu z krajiny vychádzajúceho slnka.
Viscera
Infest
boli ďalšou z kapiel ktoré som si už dopredu poznačil
zvýrazňovačom. Hlavným dôvodom bol samozrejme bubeník. Kurva
takú rýchlosť čo má tento výzorom aj postavou neplnoletý
chlapček v rukách to sa len tak hocikedy nevidí. Šialený
maník ktorý dával na ritmičák strašné palby. Hudobne je to
taký gore death grind štýlovo zaraditeľný k starým
mexickým Disgorge, no tento chlapec ich posúva do úplne inej
dimenzie. No a samozrejme nechýbal cockroach mosh. Cez pauzu
drem rýchlosťou svetla doplniť pivčisko a rýchlo naspäť
chytiť nejaký dobrý flek. Je čas na brazílsku grindovú legendu
 |
| ROT |
Rot.
Priznám sa že na toto som sa kurevsky tešil no zároveň sa vo mne
bili pocity ake to asi bude bez Marcela. Jediný pôvodný člen
gitarista Mendigo a zo starej zostavy ešte basák Alex. Obaja
speváci a bicman sú o generáciu mladší nováčkovia.
Kurva som nervózny a netrpezlivo čakám čo sa bude diať.
Prvé odklepanie a jeb. Strháva sa totálne grindové peklo.
Žiadne keci, žiadne pauzy, nonstop ten najsurovejší grind core
nájeb. Rot jebali do ľudí jednu pecku za druhou a nedali
nikomu absolútne žiadnu šancu vydýchnuť. Bez obáv môžem
prehlásiť, že Rot boli jednou z najlepších kapiel celého
fesťáku. Nasledujú Psycroptic.
Technický, natrigrovaný death grind z Austrálie. Pozerám asi
tak dve skladby zo zaujímavosti a si aj preto, že by som doma
niekde našiel ich prvé CD. Nezabralo, volím jedlo. Vraciam sa
akurát Low
Life,
čo je kapela členov Cryptic Slaughter, hrajúca skladby koho iného
ako Cryptic Slaughter. Nikdy som nebol nejakým vášnivým fandom
tejto grupy ale musím uznať, že to bolo super. Kapela mangluje
naplno čo to dá, pod pódiom sa spúšťa nonstop mosh pit a vzduch
je v momente plný rozvíreného červeného prachu. Low life ukončia
svoj set presne 22:00.
 |
| REPULSION |
Odpočítavam každú minútu z pauzy,
hľadám čo najlepší flek a čakám na môj vrchol tejto
štvordňovej party. Dámi a páni, Repulsion!!!!!!
Scott Carlson a Matt Olivio stáli v roku 1989 pri zrode
legendárneho albumu Horrified. Jediný album stačil na to, aby sa
stali kultom. Túto legendárnu dvojku dopĺňa bubeník par
excellence, Chris Moore. Treba ti aj písať kde všade jebal
bubny???? Myslím si že nie, a ak, tak googluj. Tento
jednošlapkový ďábel k nim zapasoval svojim punkovým štýlom
úplne bohovo. Z pódia letí paľba za paľbou, Scott breše
ako besná beštia a celý album Horrified postupne ožíva.
Repulsion ma odjebali do úplne inej dimenzie. Môj dávny sen je
splnený a ja sa ešte niekoľko minút po tomto všetkom neviem
spamätať. Vitamin
X
ma ale veľmi rýchlo vrátia späť do reality. Energetická bomba
a preplesk z každej strany. To je hard core v podaní
tejto štvorice z Holandska. Spevák neobstojí s mikrofónom
ani chvíľu. Nonstop circle pit, skoky z pódia, šiltovky do
hora. Zabijácka mosh party so všetkým čo k tomu patrí. Po
tejto dávke vitamínov som taký oplieskaný a uhučaný, že
zvyšok programu sa mi nejak zlial dokopy. Posledné kapely som už
nejak vážnejšie nesledoval. Motal som sa hore dole, zakecával sa
s kadekým až do skorých ranných hodín. Vychutnával som si
plnými dúškami nielen pivo, ktoré mi už tretí deň stále
neskutočne bralo, ale aj celú atmosféru tohto pre mňa magického
miesta.
Sobota.
Posledný deň šialenstva. Netuším akým zázrakom sme s Miňom
hore už pred desiatou.
 |
| TANTALUM |
Prvý na programe sú Tantalum
z Texasu. Nová kapela Franka a ďalších členov Cryptic
Void, 50/50 a iných. Za mikrofónom sympatická brčkavá
Alice. Tu v Trutnove je to ich prvý koncert mimo domáceho
Houstonu. Podľa mňa to bolo lepšie ako Cryptic Void vo štvrtok.
Viac grind, menej metal. U Psychocontrol im aktuálne vyšiel
prvý sedempalec a ten samozrejme aj končí v mojich
rukách. Srbský old school trash metal Nadimac mi po texasanoch
nejak nejde pod kožu. Snažili sa, no nestačilo to. Zato Dark
Horse
z Austrálie ma potešili oveľa viac. Špinavý disbeat crust
mi takto pred obedom sadol úplne že parádne. S chalanmi sme
sa stretli pred tromi rokmi v Japonsku a od vtedy sa vôbec
nič nezmenilo. Stále ženú vpred svojho temného koňa
a nepovoľujú uzdu. Cruel
Face
z Brazílie pokračovali v predobednom menu. Často sú
označovaný ako bokovka Rot, ale to len kvôli Alexandreovi ktorý
tu drhne gitaru a vokály. Drhli taký zvláštny grindom
reznutý hard core zasmradený južnou amerikou. Občas málinko
chaotické, ale šmrnc to malo. Tu som sa na pár kapiel prestal
venovať hlavnému dianiu. Moje telo začínali zmáhať
predchádzajúce dni a predstava toho čo bude ešte dnes na
programe mi zavelili na oddych. Niekoľko mien tam skoro vôbec
neregistrujem. Späť od deja ma vracajú až Moravskoslezský How
Long.
Crustový mangel a nonstop kolovrátok. Na pódiu ich je ako hadov.
Dve gitary, dva vokály tak to muselo fungovať aj keby nechceli. Ale
oni práveže chceli a to poriadne. Takého toho surového
crustu tu bolo tento rok pomenej a How Long to zvládli bez
problémov. Toto ma fakt bavilo. Ich krajania, znovu obnovený
Purulent
Spermcanal zas
vrátili na pódium dávku gore grindu. Ale toho skutočne poctivého,
nielen tuca tuca dookola. V ich podaní mi to reže. Cítiť
obrovský vplyv starej školy čomu odpovedal aj cover Dead Infection
so Simonom z Pulmonary Fibrosis ako hosťom za mikrákom. Tučný
podladený zvuk, harmonizer na vokáloch a bublajúca
zbustrovaná basa ....... Belgický metloši Butcher
boli zaujímavý viac prevedením a vizážou ako muzikou.
Spevák pooblievaný krvou, na rukách bodliny, mikrofón pripevnený
na obrátenom kríži. Hudobne ma to, ale zas až tak neoslovilo.
Únava ma začína zase trochu klátiť a volím krátky oddych
v stane. Pred šiestou som už zase späať v grindovom
mravenisku. Akurát dohrávajú Disavowed.
Holandský brutal death grind, so všetkým čo k tomu patrí.
Gitarové onanie, pískačky, pridržiavačky, spevákov brutálny
mur mur, no a hlavne bicman magorisko!!!!! Po nich vyberám
najlepšie miesto pred pódiom, pretože nasleduje kapela, na ktorú
som sa z tohtoročného line upu mimoriadne tešil.
 |
| SUPPRESSION |
Legenda
extrémneho hard core Suppression,
ktorý sú na svojom oficiálne prvom európskom turné. Duo z
Richmondu Jason Hodges a Ryan Parrish predviedli, ako sa dá
urobiť peklo aj v takejto mini zostave.. Jasonova basa demoluje
svojim silným zvukom ušné bubienky, besný vokál s výrazom
šialenca ktorý práve ušiel z psychiatrie, stena z bicích
postavená Ryanovou premakanou hrou. Toto všetko ako celok vytvára
ten najextrémnejší mix hard core, power violence a noise
grindu aký som kedy videl a počul. (To som ešte netušil čo ma
čaká o pár dní v dedinskej krčme v Lovčici.)
Suppression presne naplnili to čo som čakal.
 |
| SIEGE |
Z pred pódia
odchádzam prefackaný a ohučaný no maximálne spokojný.
Technický death grind Abnormality vynechávam a šetrím
energiou na Siege.
Ďalšie legendy americkej hard core scény. Dalo by sa povedať, že
sú to taký pra otcovia power violence a ich album Drop Dead sa
do teraz radí medzi klenoty. Posilou na druhej gitare bol Ben
z Dropdead, ktorý si vzali názov práve z ich spomínanej
kultovej nahrávky. Tieto reuniony sú často krát dosť sklamaním
no to sa absolútne netýka Siege. Ich set bol ako balzam pre každého
kto miluje rýchlu extrémnu muziku. Počuť všetky tie hity ako
Conform alebo Starvation práve v ich originál podaní bol
veruže zážitok, na aký sa len tak nezabúda. Pri poslednej
skladbe Grim Reaper vybieha ako hosť na saxík známa postavička
českého undergroundu Áda. A aj keď bol chudáčisko pred
koncertom trochu strémovaný, hore na pódiu to rozbalil vo veľkom
štýle. S ďalšou kapelou sa na pódiu trochu zatemnilo. Na
svedomí to mala Švédska death metalová mašina bratov
Gustafssonovcov, Vomitory.
Všetci štyria komplet v čiernom, čierne gitary, rozpustené
blonďaté hrivy. So stmievaním vonku to malo svoju silnú
atmosféru. Old school death metal v severskej tradícii tej
najvyššej kvality. Dvojkopáky Tobiasa sú ako palby z gulometu,
ktoré pália z poza mohutných gitarový hradieb. Malo to
skurvené grády a šlapalo to úplne bombovo. Za mňa to bola
najlepšia death metal šou na bojišti. Po švédskych metalistoch
sa na pódium tlačia Municipal
Waste.
Ďalšia banda, ktorá sa vyšplhala svojou aktivitou na tie
najvyššie priečky a aj dnes večer opäť dokázali, že tam
právom patria. Stage diving hlava nehlava, lietajúce telá, šialená
mela. Tony Foresta je najlepší frontman na svete. Tak ako on dokáže
strhnúť dav a ovládnuť atmosféru, to sa hocikomu nepodarí.
Ďalšia vec, je to jeho frázovanie. Sypať texty takou rýchlosťou
a presnosťou to je dar od samého satana. A to všetko
s úsmevom od ucha k uchu. Vidieť na pódiu túto bandu
ako si to všetko pekelne užívajú, to ťa nemôže nechať
chladným.
 |
| SCHIRENC PLAYS PUNGENT STENCH |
Vyčerpávajúci gig, no aby nám neostala ani kvapka
energie prichádza ďalšia osobnosť toho najzvrhlejšieho formátu.
Martin Schirenc so svojou grupou Schirenc
Plays Pungent Stench.
Zaznievajú všetky tie kultové songy ako For God Your Soul...For Me
Your Flash, Extreme Deformity, Dead Body Love a iné pecky pri
ktorých mám aj po rokoch husiu kožu. Revem texty spolu s Martinom,
hrozím do vzduchu a užívam si celý set plnými dúškami.
Tieto veci proste milujem a budem milovať navždy. Trochu ma
prekvapila nová Martinova image s hlavou vyholenou na koleno
a na sebe vojenské gate a vysoké čižmy. Ale to je len
vec vkusu. Hudobný zážitok bol nenapodobiteľný. Toto mi vysalo
aj posledné kvapky energie. Chceme s Miňom ale ostať až do
poslednej kapely, tak zatínam zuby. Americký Gorgasm
majú
neľahkú úlohu. To čo sa dialo pred nimi bolo masakrálne a tak
udržať latku hore bude neľahká úloha. Technický brutal death
grind s matematicky presným bicmanom a ťažkotonážnymi
rifmi dokázal udržať moju pozornosť aj napriek tomu, že som túto
bandu nikdy pred tým nejak extra nesledoval. Ďalšie meno na ktoré
som bol celkom zvedavý boli Makkmat.
Nová Nórska grind brúska tiež nesklamala. Energický old school
grind core v štýle ich krajanov Death Tool 80K. Perfektný
priamočiary masaker s uvrieskaným vokálom, rýchlymi bicími
a ostrou gitarou. Do Trutnova si priviezli aj svoj čerstvý
debut, ktorý verím že neostane len tak bez odozvy. Posledný páni
ktorý uzatvárali tento ročník boli Pulmonary
Fibrosis.
Títo Francúzi drhnú svoj bublajúci goregrind už pekných pár
rokov. Sú poriadne aktívny na pódiách po celom svete a popri
tom stíhajú chrliť jednu nahrávku za druhou. Na gitaru tam po
novom drhne Pierre De Palmas, známa to postavička hlavne
z Braindead webzinu. S Pierrom som v kontakte poriadne
dlho no tu sme sa konečne stretli prvý krát. Ich vystúpenie ale
dávam už naozaj z posledných síl. Škoda, že to padlo práve
na nich. Čo už. Je po všetkom. Finito. Ende. Game over. V nedeľu
je na programe jediná vec. Dlhánska nekonečná cesta domov. Všetci
v aute totálne vyšťavený a vygumovaný. Preberáme
uplynulé dni, bilancujeme, hodnotíme a mudrujeme. Cesta však
nemá konca a my všetci okrem Miňa, ktorý zodpovedne drží
volant v rukách, odpadávame. Čo dodať na záver???? Snáď
už len poďakovať celému Obscene Extreme týmu že to opäť
zvládli bezchybne. Čurby, bolo mi potešením byť opäť na tvojej
parádnej narodeninovej party a vždy, keď to bude možné
prídem veľmi rád.
-JanIP-
