DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 31. júla 2016

HOLY EXTERMINATION / BURN THE CROSS split7“EP 2013 (kooperácia)

Keď počujem, že kapela je z Poľska, akosi automaticky predpokladám, že ich tvorba by ma mohla baviť. To bol aj prípad tohto splitka dvoch bánd našich severných susedov. Ani jedno meno nepoznám, no na tom aj tak málokedy záleží, najmä pokiaľ sa jedná o 7-palce.
Holy Extermination ponúkajú dva songy. V prvom „All hope must die“ začínajú burácaním gitár a dunením kotlov v štýle anglánov Bolt Thrower, aby sa po chvíli rozbehol strednotempový kolovrátok metalického crustu, ktorý postupne naberá na intenzite a rýchlosti. Po záverečnom refréne sa zas vráti pomalá, valivá pasáž s besnou dvojšlapkou v duchu anglánov. V druhom „They need blood“ sa borci s ničím extra neserkajú, rovno nás zavalí svižné tempo a burácavé riffy a ucrustujú nás na smrť. Dôjde aj k miernemu zvolneniu, no len na pár taktov. Veľmo sa mi pozdáva ten mohutný, špinavý zvuk, ktorým disponuje táto nahrávka.
Ich kolegovia Burn The Cross z druhej strany na to idú viac od podlahy. Hoci prvý z trojice songov „Thirteen“ začína tiež pomalšou, hutnou časťou,veľmi rýchlo sa rozbesní a chlopaki nás rozmetajú svižným crust-hardcorom s besným štekotom speváka, ktorý by sa nestratil v žiadnej power-violence bande. Aj vďaka jeho prejavu pôsobí ich tvorba priamočiarejšie, hoci sú songy vcelku členité, najmä posledný „Puppet“, kde sa pasáže striedajú v rýchlom slede. Parádna ochutnávka tvorby dvoch neznámych kapiel. Jedna ma chytila hutnosťou, druhá agresivitou a členitosťou. Od oboch si istotne rád vypočujem aj ďalšie počiny, ak prídu...

-Majto C.-


PANOPTICON „Autumn Eternal“ 2LP 2016 (Nordvis Produktion/Bindrune Recordings)

Tvorba tohto jednočlenného projektu ma oslovila na splitku s krajanmi Vestiges, tak bolo viac než isté, že tento dvojalbum musím mať. No ani tá trojskladbová ochutnávka zo splitka ma dostatočne nepripravila na to, čo dostanem tu...
Atmosféra jesenného podvečera, kedy sa slnko skrylo za vrcholkami hôr a tma sa pomaly šíri pomedzi hustnúcu hmlu a zakrýva farebnú pestrosť stromov. Sladké sláky a preludovanie gitary za doprovodu žblnkotu akustickej gitary, nás odpútajú od reality dní a unesú naše myšlienky kdesi do hôr. O tom je celý prvý, inštrumentálny song „Tamarack´s gold returns“. Na prechádzku chladným severom nás odvedie až nasledujúca „Into the north woods“, kde sa prepletajú melodické gitarové vyhrávky s ostrými doprovodmi a neľútostným klepotom bicích, skrátka severský, melodický black metal jak z partesu. Titulná „Autumn eternal“ sa spočiatku nesie v pomalších, melodickejších tónoch, ale ani tu nepríde skrátka rýchlosť a agresívny prejav. Austin Lunn to má skrátka v hlave pekne zrovnané a ponúka nám všetky druhy temných emócií v jednom celku. No mojím obľúbeým kusom je až nasledujúca „Oaks ablaze“, ktorá vyštartuje rýchlou pasážou, pri ktorej si spomeniem na dávne 90-te a Dark Funeral a počiatky Marduk, no aj v tomto songu dostanú priestor aj pomalšie pasáže s hutnými sekanými gitarami, či vybrnkávaním. Lunn je náladotvorca jak sa patrí. Podobne nekompromisne odštartuje aj druhá platňa songom „Sleep to the sound of the waves crashing“. Parádne časti a kvílenie vyhrávkovej gitary pod brutálnym tempom a záhrobným škrekotom, po ktorej sa objaví hutná krátka pasáž jak od Edge Of Sanity z Crimson-u a zaznie vyhrávka čela s violou akoby z iného sveta, aby boli vo chvíli, keď to najmenej čakáte, zmetené gitarami a guľometnými bicími. „Pale ghosts“ sa nesie tiež v duchu rýchlosti a brutality, no melodická vyhrávka klávesov a gitary je vtieravo chytľavá až to bolí. No najväčšie prekvápko príde až v jej druhej polovici, keď sa po jemnom vybrnkávaní ozve atmosferická pasáž jak od Opeth s čistým, hlbokým spevom. Absolútne najväčšou lahôdkou je pre mňa song „A superior lament“, ktorý po pomalom hutnom riffe v úvode vytiahne gitarovú vyhrávku a growl hosťujúceho Petri Eskelinena, že mám dojem, že počúvam Depresy v období pred vydaním „Sighting“. To všetko prestriedané rýchlymi black-vyhladzovákmi a v strede ďalšia atmosferická pasáž z čistým spevom, ktorý tu tiež obstaral Petri. Toto je silná kombinácia Edge Of Sanity, Hypocrisy a Katatonia. Potom to celé zavalí doomové riffovanie a pomalé valivé bicie. Tlačia nás ku koreňom stromov a dusíme sa tlejúcimi zbytkami flóry. Po chvíli zas besnenie a opäť aj stredné tempá, pasáž strieda pasáž, menia sa tempá, intenzita, len mrazenie v chrbtici zostáva stále rovnako silné. Absolútne dokonalé. „The wind´s farewell“ je potom už len jemnou rozlúčkou, obzretím sa k horám predtým ako sa vrátime do civilizácie. Posledný pohľad na pestré jesenné farby lesov, posledný hlboký nádych, ktorým sa s nami rozlúči chladný horský vzduch. Posledné zaškriekanie kane kdesi na oblohe....
Od istého času som na black metal velice fajnový, no tento, čo predvádza tento americký maniak mi robí dobre a nechám sa ním často a rád unášať do vzdialených krajov...

-Majto C.-



štvrtok 28. júla 2016

JUNGBLUTH „Lovecult“ LP 2015 (samovydanie)

Do rúk a uší sa mi dostal druhý album nemeckej hardcore-punkovej úderky, na ktorom trojica pokračuje tam, kde skončila na debute „Part ache“. Len sa mi zdá, že viac vsadili na nekompromisnejšiu a zemitejšiu časť svojej tvorby z minulosti - také boli moje prvotné dojmy, keď som ju párkrát vypočul. A hoci úvodná „Everytime geradeaus“ je skôr z tých miernejších vecí (najmä úplne prvá pasáž), je to riadna divočina. Divočina, ktorej podmanivosť treba postupne povylupovať z toho rinčiaceho lomozu gitár a bicích a jedovatého vreskotu speváka. V podstate v každej z tejto desiatky skladieb je čosi „chytľavé“, no je to zabalené v trojobale, cez ktorý sa treba prekúsať a príde lahodná odmena. Občas cítiť priame prepojenia na staršiu tvorbu (úvod „Charades“, no celá vec by úplne zapadla do debutu, abo aj prvú stranu uzatvárajúca bezmenná inštrumentálka), no prevláda besnenie a treba viac vypočutí, aby sa objavila podmanivosť v tom zhluku hluku. Nervy drásajúce burácanie gitary bolo aj pre mňa na niekoľko pokusov nepreniknuteľné, no teraz si stále viac vychutnávam tú pestrosť aranží, spleť emócií v závojí revu. Baví ma stále viac tento ich emotívny hardcore v stredných tempách, to trilkovanie gitary a dunenie basy striedané s nekompromisným, skresleným riffovaním a nasraným štekotom slov v nemčine (no nájdu sa aj pasáže v angličtine). Povedal by som, že čo sa gitary týka, kapela si ide svojou cestou – v tomto mi to pripomína kanadských miláčikov White Lung, len nemci nezachádzajú až do takej psychedélie, no jednoznačne je to niečo osobité. V tomto žánri sa až tak extra neorientujem, no nepoznám veľa podobných kapiel. Komu sa pozdával prvý album, isto prenikne aj do tajov tohto a zamiluje si ho ako ja. Hlavne netreba dať na prvý dojem, bo je to skok do tmy, no po prvotnom šoku nasleduje už len nebeská jazda peklom a jeho zákutiami.

-Majto C.-



21.7.2016 – Shackles, Famine, Unattended Funeral – Lovčica-Trubín, Pohoda Pub


Lovčická krčma v posledných týždňoch odoláva pomerne častým útokom priaznivcov extrémnej hudby a stabilitu jej základov už preverilo niekoľko zvučných mien nielen grindovej scény. Ďalšia v poradí už tretia akcia po sebe bola naplánovaná na minulotýždňový štvrtok. Koncerty cez týždeň a ešte k tomu s dátumom okolo Obscene Extreme festu neveštia organizátorovi nič dobré, no aj napriek tomu som bol prekvapený pomerne hojnou účasťou. Neviem či je to čarom post komunistickej architektúry, ktorou je toto miesto poznačené, ale zatiaľ tu bola vždy celkom slušná účasť a dúfam že, to tak zostane aj naďalej. Našu posádku obohatil grinder celým srdcom, vášnivý cyklista a dobrodruh Zbyňa. 
UNATTENED FUNERAL
Chlapčiska nepodareného som nevidel cca 5 rokov a tak bolo stretnutie s ním veľkým zážitkom a verím že svojou účasťou prekvapil aj kopec iných starých známych. Na miesto konania prichádzame akurát pár minút pred úvodom žilinských Unattended Funeral. Ich ťažkotonážny hrubý power violence plný pomalo rýchlych striedačiek a stop & go pasáží vidím naživo už po niekoľký krát, ale stále ma to baví. Aj napriek basovej absencii je zvuk v pohode a žilinské trio to rozbehlo ako sa patrí. Jakubove výskoky samozrejme nechýbali a chalani opäť raz ukázali že, majú extrémny hard core v krvi. Cez pauzu sa vonku na chvíľu zakecávam s Charliem, ktorého som tiež dlhšiu dobu nevidel a ktorý je tu ako driver na turné obom kapelám, no ako náhle začujem rachot, letím dnu pretože nasleduje kapela, kvôli ktorej som sa na tento večierok tešil.
FAMINE
Angláni Famine ma poriadne nakopali svojou prvou ipkou. Tú som kupoval od Pepa vtedy ako úplné neznámu bandu a tak som bol zvedavý ako to bude znieť naživo. A kurva fix veruže som sklamaný nebol ani trošku. Opäť trojčlenná zostava bez basy, ale ani na chvíľu som necítil, že by tam chýbala. Toto bol taký nekompromisný nájeb, aký som už dávno nevidel. Pekne od podlahy bez zbytočných somarín nám všetkým nakopali zadnice. Tu nebolo absolútne nič navyše, ani kúsok hluchého miesta. Bubeník drel ako stroj a pri tom vyzeral, že si len tak sedí a ťuká akoby nič, no radosť sledovať. Grind core v podaní Famine šlapal na plné obrátky a energia z toho šľahá ako fras. Poslednou bandou na večer boli Austrálsky Shackles. 
SHAKLES
Až do teraz som sa s nimi ešte nestretol, akurát niečo som popočúval na nete, že by som vedel do čoho idem. Ich zmes HC, power violence a grindu nebola vyhnaná do takej rýchlosti ako u Famine, no aj tak to malo riadne grády. Počas ich setu sa spustilo celkom slušné pogo a hlavne ich pomalšie pasáže do pohybu doslova nútili. Takýto hard core Lovčická krčma ešte nezažila. Hladný fanuškovia si vypýtajú jeden prídavok na záver a slnko ani nestihlo poriadne zapadnúť a je po koncerte. Až keď mi teraz piští v ušiach zisťujem, že to bolo dnes poriadne vypečené a zaľahnuté v ušiach mám ešte aj na druhý deň ráno. To len svedčí o tom aká dobrá akcia to bola!!!!!!!


Jan IP

nedeľa 10. júla 2016

OBSCENE EXTREME FEST 2016

Už na budúcu stredu začne tradičná oslava Grindcore v Európe  a to už legendárny OBSCENE EXTREME FEST.!!!!

JUST WÁR "The Last Goodbye" 7"EP 2016 (kooperácia)

Pražský Punks Just Wär, vyvrhli na svetlo podzemia svôj najnovší  4 skladbový počin, vo forme sedempalca. S ich menom som sa už stretol, ale s muzikou ešte nie, teda myslím na nosiči. Popravde som čakal chladný severský crust/punk čo zamrazí aj mňa v týchto horúčavách ale príjemné prekvapenie, keď sa na mňa vyvalili pohodové, mierne agresívne punk skladby, nasiaklé Motorhead feelingom. Štvorica skladieb ubehne, tak, že si to ani nevšimnete a tak tým som chcel povedať, že nenudia. Muzika je  taký mix stredného tempa a Motorhead riffov (hlavne skladba "Cards And Dice"), Celkom plus je aj ,že v skladbách sa striedajú vokalisti, takže vám ich produkcia nepríde ako na jedno kopyto. Dalo by sa povedať, že je to taký štandardný punk s metalovým zvukom.Fakt príjemná muzika, čo vo mne trocha ich muzikou evokuje ranné nahrávky Motorhead, ale pre dnešných mladších punx to poviem ináč: Je to dobrý punk,kurva! M"žete ich dokonca tento rok vidieť aj na Obscene!
-Lepra-

BANDZONE
BANDCAMP