DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 31. júla 2016

PANOPTICON „Autumn Eternal“ 2LP 2016 (Nordvis Produktion/Bindrune Recordings)

Tvorba tohto jednočlenného projektu ma oslovila na splitku s krajanmi Vestiges, tak bolo viac než isté, že tento dvojalbum musím mať. No ani tá trojskladbová ochutnávka zo splitka ma dostatočne nepripravila na to, čo dostanem tu...
Atmosféra jesenného podvečera, kedy sa slnko skrylo za vrcholkami hôr a tma sa pomaly šíri pomedzi hustnúcu hmlu a zakrýva farebnú pestrosť stromov. Sladké sláky a preludovanie gitary za doprovodu žblnkotu akustickej gitary, nás odpútajú od reality dní a unesú naše myšlienky kdesi do hôr. O tom je celý prvý, inštrumentálny song „Tamarack´s gold returns“. Na prechádzku chladným severom nás odvedie až nasledujúca „Into the north woods“, kde sa prepletajú melodické gitarové vyhrávky s ostrými doprovodmi a neľútostným klepotom bicích, skrátka severský, melodický black metal jak z partesu. Titulná „Autumn eternal“ sa spočiatku nesie v pomalších, melodickejších tónoch, ale ani tu nepríde skrátka rýchlosť a agresívny prejav. Austin Lunn to má skrátka v hlave pekne zrovnané a ponúka nám všetky druhy temných emócií v jednom celku. No mojím obľúbeým kusom je až nasledujúca „Oaks ablaze“, ktorá vyštartuje rýchlou pasážou, pri ktorej si spomeniem na dávne 90-te a Dark Funeral a počiatky Marduk, no aj v tomto songu dostanú priestor aj pomalšie pasáže s hutnými sekanými gitarami, či vybrnkávaním. Lunn je náladotvorca jak sa patrí. Podobne nekompromisne odštartuje aj druhá platňa songom „Sleep to the sound of the waves crashing“. Parádne časti a kvílenie vyhrávkovej gitary pod brutálnym tempom a záhrobným škrekotom, po ktorej sa objaví hutná krátka pasáž jak od Edge Of Sanity z Crimson-u a zaznie vyhrávka čela s violou akoby z iného sveta, aby boli vo chvíli, keď to najmenej čakáte, zmetené gitarami a guľometnými bicími. „Pale ghosts“ sa nesie tiež v duchu rýchlosti a brutality, no melodická vyhrávka klávesov a gitary je vtieravo chytľavá až to bolí. No najväčšie prekvápko príde až v jej druhej polovici, keď sa po jemnom vybrnkávaní ozve atmosferická pasáž jak od Opeth s čistým, hlbokým spevom. Absolútne najväčšou lahôdkou je pre mňa song „A superior lament“, ktorý po pomalom hutnom riffe v úvode vytiahne gitarovú vyhrávku a growl hosťujúceho Petri Eskelinena, že mám dojem, že počúvam Depresy v období pred vydaním „Sighting“. To všetko prestriedané rýchlymi black-vyhladzovákmi a v strede ďalšia atmosferická pasáž z čistým spevom, ktorý tu tiež obstaral Petri. Toto je silná kombinácia Edge Of Sanity, Hypocrisy a Katatonia. Potom to celé zavalí doomové riffovanie a pomalé valivé bicie. Tlačia nás ku koreňom stromov a dusíme sa tlejúcimi zbytkami flóry. Po chvíli zas besnenie a opäť aj stredné tempá, pasáž strieda pasáž, menia sa tempá, intenzita, len mrazenie v chrbtici zostáva stále rovnako silné. Absolútne dokonalé. „The wind´s farewell“ je potom už len jemnou rozlúčkou, obzretím sa k horám predtým ako sa vrátime do civilizácie. Posledný pohľad na pestré jesenné farby lesov, posledný hlboký nádych, ktorým sa s nami rozlúči chladný horský vzduch. Posledné zaškriekanie kane kdesi na oblohe....
Od istého času som na black metal velice fajnový, no tento, čo predvádza tento americký maniak mi robí dobre a nechám sa ním často a rád unášať do vzdialených krajov...

-Majto C.-



Žiadne komentáre: