DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

sobota 30. mája 2015

ARCHAGATHUS / DEAD ISSUE split 7“EP 2014 (Psychocontrol Rec.)

Kanadský grind mince core mangel Archagathus stále totálne smrdí rannou tvorbou Agathocles. Inšpirujú sa nimi však nielen hudobne, ale aj veľkosťou diskografie a ak to pôjde s nimi aj naďalej v takomto tempe, bez problémov ich minimálne dobehnú. A to majú členovia tejto šialenej grupy svoje prsty ešte v mnohých ďalších bandách. Títo šialenci asi nič iné nerobia!!!!!!! Tento split singel je moja už ani netuším koľká ich nahrávka no môžem vám zaručene povedať, že ak ma aj Archagathus po x-tý krát vôbec ničím neprekvapia, tak zaručene dostanem poriadnu porciu energického grindu zmixovaného s total punkovým xichtom. Áno....sú to možno milión krát počuté, niekedy aj trochu otrepané rifi, no kurva fix v takom nasadení, že pri tom jednoducho neobsedíš. Chytľavé jednoduché gitarové postupy, rýchle klepačky občas tuca tuca bicie a kanálny harmonizer chrochták striedajúci sa so šialeným krikom. Grind mangel jak fras. Ak máš rád hocijaké iné ich nahrávky, tak ťa bude baviť aj táto, ak nie, tak sa proste na to vyser. Dead Issue je v celku nová banda z Los Angels, (fungujú od cca roku 2012) no aj napriek tomu jej členovia nie sú žiadny výrastkovia. Keď vám spomeniem hneď na úvod meno Victor Garcia, áno presne ten ktorý reve do mikrofónu v Excruciating Terror, tak už zrejme tušíte o čo pôjde. K tejto Kalifornskej grind core legende to má samozrejme hudobne veľmi blízko a netreba nad tým vôbec špekulovať. Pomalý, ťažký úvod sa rozbehne do crust grindovej mastenice. Priamočiare rifi sú poháňané energickými bicími, nechýba tomu dravosť a všetko pekne do seba zapadá. Opäť ako pri Archagathus tu neni nič čo by ste už nepočuli niekoľkokrát, ale na toto ja serem. Nepotrebujem hľadať silou mocou niečo originálne, toto je osvedčené a sakramentsky dobre zahraté a to mi maximálne stačí. Psychocontrol tak majú u mňa ďalší plusový bod za ďalší chutný titul.

Jan IP



pondelok 25. mája 2015

LAHAR / EXORCIZPHOBIA split-LP 2013 (Doomentia records)

Tým, že mám rád besnenie Lahar som sa nikdy netajil, no priznávam, že v tomto prípade som si ako prvých pustil ich kolegov z druhej strany, bo som sa obával, že po vypočutí strany Lahar už bude znieť Exorcizphobia len ako treťotriedna lokálna záležitosť. No čo sa na mňa vyvalilo z drážok, bolo veľmi príjemným prekvapením. Thrash metal tej najvyššej kvality, ktorý mi evokuje dávne albumy Flotsam & Jetsam, Heathen či neskoršie tituly Nuclear Assault. Úvodné Intro mi síce trošku evokovalo staré albumy Debustrol (spôsobil to asi zvuk a postupný rozbeh), no s nástupom gitár v „Game ends, secret is revealed“ mi bolo jasné, že tu pôjde o niečo viac, než o agresivitu a náklep. Rytmicky pestrá vec s parádnym, žánru verným spevom. Ak k tomu prirátam skvelo riffujúce gitary, hojne okorenené sólami, môžem si len spokojne pomľaskávať. Druhá „Corrupting your mind“ nie je parádna len hudobne, ale aj textovo. Pojednáva o prekrúcaní pravdy pomocou médií. „Ministry of truth“ sa hudobne nesie v duchu predošlých vecí, čiže rýchly thrash metal plný rôznych rytmických zvratov, ako aj nejakým tým sóličkom. Trošku mi pripomína anglánov Sabbat na ich prvom albume „History of a time to come“, ktorý dodnes chovám vo veľkej úcte. Exorcizphobia na mňa urobili obrovský dojem a radostne rozklepotali toho starého thrashera vo mne.
Lahar sa s ničím neserú a od prvých momentov nás vyklepú jak špinavú deku. „Ouroboros“ je brutálny výprask s nehorázne drsnými gitarami a rýchlymi, v niektorých pasážach až grindovými bicími. „Jít cestou slepou“ je o poznanie pomalší song, no vďaka Banánovmu šialenému vreskotu o nič menej extrémny ako song predošlý. Aj tu znejú parádne gitarové party s krátkym melodickým sólom. „Neviditelná fronta“ začína v duchu „Season in the abyss“, no po pár taktoch sa zvrtne v nemilosrdnú rúbanicu a spletenec drsných spevov a nekompromisných gitár – Lahar ako ich dobre poznáme. A hoci je to materiál vynikajúci, pre mňa nie je až tak dokonalý ako predošlé 2 nahrávky „Umění strachu“ a „Až přijde čas“, na ktorých nasadili latku kvality riadne vysoko. Síce ju nepodliezli, no ani neprekonali. Materiál sa nesie v najlepšom duchu ich tvorby a neurazí žiadneho nadšenca do ich thrashingu.
Musím povedať, že takéto splitká mám veľmi rád. Na jednej strane osvedčená kvalitka, na druhej veľmi príjemné prekvapenie. Aj hustejšie by sa zišlo podobných počinov...
-Majto C.-



nedeľa 24. mája 2015

ZNOUZECTNOST „Beat Simplicitas“ LP 2014 (Sisyfos records)

Nový album Znouzectnost bol vo viacerých ohľadoch niečím výnimočný. Okrem toho, že kapela vydala po 22-och rokoch album aj na vinyle, pre mňa najmä preto, že som stratil prehľad o ich činnosti niekedy v polovici 90s, keď vydali parádny „Folcore“. Potom sa mi nejak stratili vo víre udalostí a záplave nových mien a titulov. Aj preto som rád, že som sa dostal k tomuto albumu a oživil spomienky na doby dávno minulé, keď demá „Vítejte v blázinci“ a „Obludný neználek“ často boli súčasťou playlistu a vrcholom tých čias boli prvé 3 albumy.
Prekvapenie prichádza hneď od prvých tónov úvodnej „Čech Orba“ s dobrým textom a chytľavým refrénom. Ešte melodickejší refrén zdobí hneď nasledujúcu „Každý věk má hrdiny“. Trojka „Jedeme v autě“ možno na prvé počutie znie tuctovo, no ak sa zameriate na bicie, v refrénoch zistíte, že to nie je len umcaumca klepot. „Plán“ je práve tou nenáročnou chytľavou záležitosťou. „Jericho“ svojou atmosférou príjemne mrazí – paráda vo všetkým smeroch. „Kovboj jménem Dan“ – tieto ich western záležitosti som nikdy nemusel, no hudobne je to tiež fajnovinka – príjemná strednotempová záležitosť. „Vlak do Ženevy“ je typický rozjuchaný ZNC-song, prvú stranu uzatvárajúca „Federální“ so slovenským (až na dva momenty autentickým) spevom tiež. Textovo trochu v duchu „všeobecne obľúbenej“ Zóny A, hudobne tiež nekomplikovaná, no príjemne ide do ucha. „Trosečníci“ otvoria druhú stranu vo veľkom štýle podobne ako úvod albumu. Skvelo zložená, zahraná i zaspievaná. No môj absolútny vrchol albumu sa skrýva až po nej pod názvom „Nejlepší ze všech světů“ – silná vecička s parádnym spevom plným emócií a skvelou hudbou. Považujem ju dokonca za jednu z najlepších vecí, čo som od nich počul. Príjemná je aj nasledujúca „Šroubek“ – milý text a jednoduché aranže. „Ziggy boy“ je ďalším dôkazom, ako dokážu ZNC pekne prespievať príbeh, pričom to neznie stupídne. Pekne vygradovaná záležitosť s ostrou gitarou. „Postfederální“ je len krátka srandička pred záverečnou akustickou záležitosťou „Avignon“ s parádnym sóličkom (neviem čo je to za dychový inštrument, mne to pripomína klarinet). Príjemný záver príjemného albumu. S potešením môžem skonštatovať, že páni si zachovali svoju tvár a vôbec ma nesklamali. Stále to na mňa zaberá aj po tých rokoch.
Kto rád starý český punk´n´roll, ten by sa tomuto albumu nemal vyhýbať.
-Majto C.-



BURIAL HEX / STOR "Archangel Invocation"split MC 2014 (Nomad Sky Diaries)

aktívny mikrolabel Nomad Sky Diaries dokáže po každom vydanom titule, že ich zmysel pre kreatívne balenie produktu, je proste neprehliadnutelný a excelentný. Nie je tomu ináč ani v tomto prípade. Asi ako prvý na svete sa pokúsili dať tomuto produktu aj vôňu! Nie akúkoľvek ale, pravdaže vôňu kadidla. Táto kazeta vyšla síce len v 67 kusovom náklade,ale
každá jedna bola poctivo vyúdená kadidlom. Zase len, ako vždy pri ich kreativite, smekám klobouk.
BURIAL HEX je maník z Ameriky, ktorý už zopár rokov trízní uši svojim šamanským poňatím temného ambientu, všetkým fanatikom tohoto štýlu. Nahrávka je live z Bratislavy, kde v roku 2011 vystupoval. Vyše polhodinka temného, ale podotýkam, nie nudného ambientu. Celkom to sype a atmosféra musela byť celkom zaujímavá.
STOR je ambientný industrila z Prahy, tiež v zastúpení jedného maníka. Na rozdiel od B.H. však Stor má minimalistickejšiu predstavu o ambiente. Skôr si toto viem predstaviť, ako podmaz k neďalnajšiemu duseniu malých zvierat. Až máš rád temný ambient, tak oboch protagonistov už poznáš, až nie, tak skús.
-Lepra-
BURIAL HEX
STOR
LABEL

piatok 22. mája 2015

OFF THE HOOK „The Walk“ LP 2013 (Anchored records)

Tento nemecký kvartet je jednou z kapiel, ktoré mi svojím vystúpením spríjemnili jeden z večerov v nebohom trenčianskom Boogie bare a toto je ich debutový album. Pred ním vydali len jeden 7-palec, ktorý ich vcelku dobre uviedol na scénu.
Hardcore, ktorý nám ponúkajú by sa dal zaradiť k modernejšej, metalom mierne napáchnutej odnoži. Vzdialene mi to trošku pripomína Pro-Pain v období druhého až tretieho albumu, no ozaj skôr len pocitom ako nejakou silnou podobnosťou. Obaja gitaristi tu sádzajú jeden šťavnatý riff za druhým, občas náznak melódie v podobe vyhrávky, pod tým buble masívna basa a valivé tempo udávajúce bicie. Drsný hlavný hlas hojne dopĺňajú borci zbormi. V niektorých songoch sa objavia aj svižné pasáže („Rise up“, „ Shit you call life“, „Road ahead“ a veľa iných), ktoré dobre spestrujú album a pridávajú mu grády, ktoré sú už značné aj v stredných tempách. Zo songov by som vypichol napríklad tretiu „Turn around“, ktorá sa po svižnom úvode zlomí do pomalého tempa a pôsobí to na mňa vcelku znepokojivo. Ďalšou skvelou vecou je „Hourglass“, strednotempová nálož drsných riffov a burácajúcich húpavých rytmov, v úvode spestrená vyhrávkou – pre mňa jedna z chuťoviek tohto albumu. Ani titulná „The walk“ nezostáva v pozadí ale v podstate sa dá o viacerých songoch povedať to isté. Sú rytmicky členité a v každom sa nájde drobná nuansa, ktorá poteší. Ťažko potom vyberať. Hlavne, že materiál je silný ako celok a všetko pekne drží pokope a valcuje a núti k pohybu.
Hoci tento album nepočúvam často ako niektoré iné, vždy ho rád otočím párkrát po sebe. Doporučujem aj do sluchátok na prechádzku mestom pomedzi niekam sa náhliace davy. Môžete prežiť živý klip s pekne odcudzenou chladnou atmosférou...

-Majto C.-




pondelok 18. mája 2015

ALEA IACTA EST / RAGEOUS INTENT split 7"EP 2015 (Sekáč Rec.)

Takže už v poradí tretie splitko od Slovenských grinderov je na svete. Boha tam, chlapci sa od nahrávky k nahrávke zlepšujú ako kvalitné víno. Nie len ich nahrávky sú lepšie a lepšie, ale aj ich live vystúpenia zrejú. Ešte stále neupustili , že texty budú mať v Maďarčine, čo je ale naprosto prirodzené, veď v ich krajoch je to rodná reč. Ale na muzike to vôbec nepostrehnete. Navyše veľké plus je, že texty oboch kapiel nájdete v prílohe, preložené do 4 jazykov (Slovensky, anglicky,španielsky a maďarsky). Hudba? Úplne intenzívne, namakaný grindcore. Zvukovo ošetrené (mix) v overenom Tretradrote ale nahraté v skúšobni. No a to sa mi na ich nahrávkách páči. zachovávajú si tú svoju špinavosť ale zároveň sú kvalitné! V tempe nepoľavujú ani na chvíľu, aj keď v niektorých skladbách zaznejú sludge pasáže, okamžite sa prechádza do klepačiek a intenzívnej masáže. Narvú do vás 7 skladieb, ktoré sa pohybujú pod minutkou každá , takže sa nestačíte ani nadýchnúť. Zatiaľ ich najlepšia nahrávka, ale myslím si, že aj minule som to už o nich písal. Odporúčam!
RAGEOUS INTENT sú zo Španielska a o ich muzike by som mohol napísať presne to isté, ako o Alea. Navlas rovnaký recept, čiže intenzívny grindcore, akurát troška dlhšie skladby, trocha rozmanitejší spev,ale intenzita  a brutalita je na rovnakej úrovni. Dali sem 5 skladieb s troška čistejším (viac severskejším zvukom). Paráda. až chceš vyjebať mozog z hlavy za 10 minut, tak neváhaj!!! GRINDCOREEEEEEEEE
-Lepra-
https://aleaiactaest.bandcamp.com/
https://rageousintent.bandcamp.com/

nedeľa 17. mája 2015

BONESAWER PARTY 17. - ABORTION, ALEA IACTA EST , TENDENCIE 16.5. 2015 Nitra Cockroach

Drúzgali sme s chlapcami s  ABORTION, že urobíme zase koncert v Nitre a kedže Vrštať je zatvorená a do Frankie moc tvrdú muziku nechcú púšťať (len stačí ked prídeš tam, prejebeš prachy na chlast,ale nič iné od nich nežiadaj), tak ako zjavenie z čistého neba, prišla do rany správa, že chlapci na pešej zóne si otvorili klub, kde by radi robili koncerty tvrdej muziky. To je presne to čo potrebujeme. Nový priestor na život. V Nitre sme už nehrali asi 6 rokov, takže bolo na čase zase oprášiť dobré zvyky a zhodiť zopár bômb na mesto, kde koncerty podobného razenia sa vyskytujú asi tak ako česť u poslanca. Občas síce sa naskytne nejaká metalová akcia, až nerátam tie zbytočné kktiny u Frankieho, kde každý víkend hrá nejaká retro cover kapela a prítomným je asi jedno, či počúvajú jukebox alebo kapelu.
Výber kapiel bol celkom tvrdý oriešok, lebo ako na čerta v ten deň každá z oslovených kapiel už mala zajednaný koncert a vážne hrozil scenár, že nezoženieme kapely. Práve preto som sa aj snažil o nejakú žánrovú pestrosť, pradaže v rámci normy ešte. Nakoniec miesto plánovaných 4 kapiel sa pozbierali len tri a v podstate to aj stačí. Na to, že ideme testovať nové priestory a odhad, že koľko ľudí sa dostavý, sme ani len netušili, lebo podobné akcie sa nekonajú tu vôbec. Môj odhad bol tak 50 ludí, čo sa do bodky aj naplnilo ( plus kapely a ludia okolo nich). Cockroach pub je ideálne miesto na podobné akcie. Priestor pre max 80 ludí, nizke podium,prístupné parkovanie pre kapely aj ked je to na pešej zóne, veľký backstage. Da sa, hehehehe
ALEA IACTA EST
Pomaly sa dokončuje rozostavanie aparátu, ktorý má na starosti náš gitarista Libor a jeho armatúra alá Vomintor Sound. Zvuk je namáriu dobrý a ako prvý nastupujú fešáci z Galanty ALEA IACTA EST , tentokrát len vo štvorici, lebo basák Tomáš mal nejaké skúšky alebo čo, tak sa nemôže zúčastniť. Jeho basu prevzal druhý gitarista , naladia sa a vypukne to, čo oni vedia robiť najlepšie a normálne z odstupom času, stále lepšie a lepšie. intenzívny, zajebište Grindcore ako tornádo. Občas dajú vydýchnúť s pomalými sludge pasážami, ale v zápätí sa vrátia k nakládačkám a intenzite ako hrom. Dobré, intenzívne, brutálne. Energia z toho ide ako z reaktora! Dobré a až tak, že aj pridávali.
TENDENCIE
po nich trocha zánrovo odlišná kapela, vyznávajúca starý HC /punk  TENDENCIE . Chlapci už pred 40 tkou, drvia na staré kolená ten pravý , drevený, old schoolový Hardcore punk. V ich muzike objavujem veci, ktoré sa mi páčili povedzme na Cryptic slaughter alebo ranných Suicidal. ľudia sa už aj občas húpajú, ako mliečne zuby. Chlapci tiež nejak zintenzívneli svôj set a prekazí ho akurát prasknutá struna na gitare , ale potom sa veselo pokračuje, Bolo to tiež intenzívne a zároveň aj melodické. Dobrý sú chlapci a už s ateším na ich nový materiál, ktorý prednedávnom natočili!
ABORTION
Nasleduje hrdzavý kliniec programu ABORTION. Pod pódiom sa zahusťuje a spoznávam pod ním známých, kamošov, rodinu aj nejakých nepriateľov. každopádne sme radi, že sme zase v Nitre, lebo nie je nič inšpirujúcejšie pre toto než BOMBY NA NITRU! Popravde? Je to skurvená diera, ale s pár dobrými ľuďmi. Svôj set vybavujeme už rutinne, aj keď na začiatku nastavujeme zvuk tak dlho ako Standa Hložek, tak potom set naberá spád a dokonca aj pridávame, lebo nikto sa nemá k odchodu. ľudia sa bavia už celkom zbavený kresťanskej výchovy a posilnený alkoholom. Distro sa prerieďuje tiež celkom slušne. Každopádne výhra na každej čiare ale zase na druhej strane ma trocha tak nasiera, že kopa ľudí neprišla, čo ich poznám. oni sa navonok tvária ako by ich to bavilo,ale doma je doma a facebook je predsa len lepší , než byť konfrontovaný tvárou tvár , niekým, že ano?
ďakujeme ešte raz každému, kto sa dostavil a dúfam, že si dobré zvyky zachováte!
-Lepra-








piatok 15. mája 2015

Oksennus "Valkoinen jättiläinen" MC 2014

Oksennus je moja nová, veľká fínska láska. V sekunde čo som zazrel ich logo a grafiku som vedel, že to bude zaujímavá muzika, to proste takéto veci si priemerní sráči nevyberajú, na to nemajú ani talent, ani šmrnc. Prvú ich nahrávku čo som počul bolo s/t demo a hneď to bolo tam ... tuhý lo-fi doom / black metal s popiči brutal vokálom nie z ľahka nepripomínajúcim Skepticism, obzvlášť song "Magmalung" je parádny, nízkorozpočtový, ale zabijácky sopel. A presne to je to čo ma na Oksennus očarilo a baví dodnes. Sú ako béčkový horror, kde milovníci môžu jebať nabubralosť a dokonalosť a herecké výkony, ale má to svoje grády a čaro a hlavne, má to jednoduchú pointu - v prípade tejto kapely lacný, ale poctivý metal! Nepotrebuje sa to chrochniť v niečom na čo to nemá, zabíja to tým, na čo je to určené. A tak, ako v béčkovom filme, nájde sa aj v tvorbe Oksennus kopa šibnutých vecí, efektov a super nápadov, ktoré sa inak v žánri nepoužívaju len preto, že tam nepatria. Na tejto novej nahrávke "Valkoinen jättiläinen"  - inak megakrásna profi pecka kazeta s odznakom - je Oksennus zvukovo trochu učesanejší, ale do skvelej, hrubej podoby, no a ten nekonvenčný death/black/doom metal zostal stopercent ako bol. Celá táto kapela znie ako na just, znejú strašne ne-pro-metalovo, chýba tomu akákoľvek póza, je to strašne nad vecou, je to metal na saláme a vôbec, sú to typickí fínski popičisti a magori čo majú na háku drnkať stoprvý podpriemerný klon Autopsy, to si radšej vyžerú piva a zabavia sa po svojom. A to mne imponuje viac než hranie sa na dobrú kapelu, a preto Oksennus ľúbime a preto s nimi SedemMinutStrachu chystá úúúplne že prijebaný split čoskoro!
-RadoKAZ-
http://www.gravplass.org/


https://www.youtube.com/watch?v=dxGo3JJdC9A

nedeľa 3. mája 2015

THE ESTRANGED „s/t“ LP 2013 (Sabotage Records)

Toto je tretí album portlandskej partičky a dostal som sa k nemu čistou náhodou, keď som si púšťal ukážky od vydavateľa Sabotage, ktorí okrem iného vydali aj nejaké veci od mojich obľúbencov White Lung či Terrible Feelings. Na prvý letmý dotyk ma ich song uchopil na správnych miestach, tak kúpa albumu bola samozrejmosťou...
Úvod obstaráva mierne melancholická „Forever been erased“, ktorá svojím stredným tempom a drnčivou gitarou s melancholickými vyhrávkami a pochmúrnym hlbokým spevom vyvoláva vo mne neskorojesenné nálady, hoci za oknom začína zúrivá jar. Ani nasledujúca „Fatalist flaw“, s výraznou hoci jednoduchou basovou linkou, nezostáva tejto atmosfére nič dlžná. V tomto duchu pokračujú aj ďalšie songy, gitarista Mark svojím smutným spevom (jeho farba je niečo medzi Davidom Bowiem a Robertom Smithom z The Cure) vyvoláva príjemný smútok, do toho stále tie zvoniace kovové riffy a vyhrávky sprevádzané strohými bicími a účelnými basovými linkami. Nie je tu song, ktorý by vytŕčal nad ostatné - o tom tvorba tejto trojice nie je. Album ako celok drží pekne pokope a po celý čas vás drží v svojom chladnom objatí. Len z času na čas niečo mierne vystrelí nad zvyšok (divoká gitara v závere „Mark of sin“, parádne rinčiace sólo v „Languid sky“, v ktorej závere sa ozve ešte decentná pasáž klavíra, Clashovskou náladou opatrená „Play for keeps“, pekné basové vyhrávky „Another stab“ a mnohé iné momenty iných songov).
Materiál, ktorý musí potešiť každého, čo svoju dušu oblažuje melancholickým post-punkom a podobným žánrom, ale môže dobre padnúť aj iným otvorenejším poslucháčom. Mne napríklad z času na čas tiež príde riadne na chuť a vtedy len sedím a nechám sa kolísať a striasať mrazením spôsobeným jeho vibráciami.

-Majto C.-