DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok, 25. mája 2015

LAHAR / EXORCIZPHOBIA split-LP 2013 (Doomentia records)

Tým, že mám rád besnenie Lahar som sa nikdy netajil, no priznávam, že v tomto prípade som si ako prvých pustil ich kolegov z druhej strany, bo som sa obával, že po vypočutí strany Lahar už bude znieť Exorcizphobia len ako treťotriedna lokálna záležitosť. No čo sa na mňa vyvalilo z drážok, bolo veľmi príjemným prekvapením. Thrash metal tej najvyššej kvality, ktorý mi evokuje dávne albumy Flotsam & Jetsam, Heathen či neskoršie tituly Nuclear Assault. Úvodné Intro mi síce trošku evokovalo staré albumy Debustrol (spôsobil to asi zvuk a postupný rozbeh), no s nástupom gitár v „Game ends, secret is revealed“ mi bolo jasné, že tu pôjde o niečo viac, než o agresivitu a náklep. Rytmicky pestrá vec s parádnym, žánru verným spevom. Ak k tomu prirátam skvelo riffujúce gitary, hojne okorenené sólami, môžem si len spokojne pomľaskávať. Druhá „Corrupting your mind“ nie je parádna len hudobne, ale aj textovo. Pojednáva o prekrúcaní pravdy pomocou médií. „Ministry of truth“ sa hudobne nesie v duchu predošlých vecí, čiže rýchly thrash metal plný rôznych rytmických zvratov, ako aj nejakým tým sóličkom. Trošku mi pripomína anglánov Sabbat na ich prvom albume „History of a time to come“, ktorý dodnes chovám vo veľkej úcte. Exorcizphobia na mňa urobili obrovský dojem a radostne rozklepotali toho starého thrashera vo mne.
Lahar sa s ničím neserú a od prvých momentov nás vyklepú jak špinavú deku. „Ouroboros“ je brutálny výprask s nehorázne drsnými gitarami a rýchlymi, v niektorých pasážach až grindovými bicími. „Jít cestou slepou“ je o poznanie pomalší song, no vďaka Banánovmu šialenému vreskotu o nič menej extrémny ako song predošlý. Aj tu znejú parádne gitarové party s krátkym melodickým sólom. „Neviditelná fronta“ začína v duchu „Season in the abyss“, no po pár taktoch sa zvrtne v nemilosrdnú rúbanicu a spletenec drsných spevov a nekompromisných gitár – Lahar ako ich dobre poznáme. A hoci je to materiál vynikajúci, pre mňa nie je až tak dokonalý ako predošlé 2 nahrávky „Umění strachu“ a „Až přijde čas“, na ktorých nasadili latku kvality riadne vysoko. Síce ju nepodliezli, no ani neprekonali. Materiál sa nesie v najlepšom duchu ich tvorby a neurazí žiadneho nadšenca do ich thrashingu.
Musím povedať, že takéto splitká mám veľmi rád. Na jednej strane osvedčená kvalitka, na druhej veľmi príjemné prekvapenie. Aj hustejšie by sa zišlo podobných počinov...
-Majto C.-



Žiadne komentáre: