DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok 30. septembra 2013

O INIMIGO „Imaginario Absoluto“ 12“LP 2012 (Seven Eight Life / Nada Nada Discos)

Až z ďalekého Sao Paula tento rok k nám zavítali 2 kapelky. Jednou bola legenda Ratos De Porao, ktorá odohrala skvelý set v Oblude. Čo má s ňou, okrem miesta pôvodu, spoločné táto parta? Predovšetkým osobu gitaráka Sangiorgia, ktorý v R.D.P. drtí basu posledných 10 rokov, ale aj príslušnosť k hardcore komunite, hoci ich prístup k hudobnej podobe je absolútne osobitý. Nenachádzam žiadnu kapelu, ktorá by mi znela aspoň približne podobne ako O Inimigo.
Už od prvých tónov úvodnej „O inimigo“ musí byť každému jasné, že o melódie nebude núdza – obe gitary hrajú väčšinu času nejaké vyhrávky, do toho melodická basová linka a stredne tempo vyklepávajúce bicie. Čo je najzvláštnejšie, to je vokalistov prejav. Nielenže spieva v portugalštine, ale aj jeho frázovanie a farba hlasu sú „zvláštne“. A nebude to len použitím rodného jazyka, bo osobité frázovanie má aj v anglicky spievaných songoch („Under pressure“ či „From bad to worse“). Popravde, chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na jeho prejav. Prvou rýchlejšou skladbou je tretia „Under pressure“, ktorá začne dvojitým sólom gitár, pričom doprovod tvorí len basová linka s bicími – zvláštny prvok, no na tomto albume dosť často používaný. Vo všeobecnosti, celý čas sa ozýva množstvo melódií, častokrát v jednom momente každý strunový nástroj hrá svoju melodickú linku („Satanic threat“, „Imaginario absoluto“), alebo sa len striedajú (napr. v songu „Pronto pra destruir“), občas hrajú gitary len jednoduché doprovody a basa hrá melodickú linku („Satanic threat“), do toho ešte spevák vsádza ten svoj zvlástne nafrázovaný prejav a vytvára sa z toho niečo príliš často nepočuté, Skladby majú parádnu štruktúru a hoci sa na prvé počutie možno zdá, že sú jednoduché, po podrobnejšom skúmaní objavíme množstvo kudrliniek, vyhrávok, prechodov a rytmických zmien. Za zmienku stojí aj druhá skladba B-strany „Aco“, v ktorej sa ozvú trúbky, čo v kombinácii s gitarami znie absolútne dokonalo – taký divoký samba-punk. Ďalšou príjemnou zmenou je použitie klavíra v nasledujúcom songu „Sozinho em qualquer lugar“, ktorý je od samého začiatku silne melodický a klavírna spomalená pasáž ten dojem len prehĺbi. Druhým a posledným rýchlym songom celej kolekcie je song „From bad to worse“, ktorý mi mierne pripomína tvorbu amíkov Government Issue či Marginal Man – nielen melodikou gitár, ale aj tempom a zborovými vokálmi v závere – veľmi vydarený song, spolu s titulným „Imaginario absoluto“ pre mňa asi najlepší.
12-skladbová kolekcia určená všetkým, čo obľubujú US-old school hardcore punk zo začiatku 80s a komu sa nehnusia kapely ako Circle jerks, TSOL, Government Issue a podobné melodickejšie spolky tých čias, pričom znie absolútne osobito… Neváhajte – videl som aj v niektorých distrách v našich končinách… 
-Majto C.-


sobota 28. septembra 2013

NULLA OSTA / CORROSIVE / NAKOT / MURDER DISCO X „Grombiera & Paprika / 4-way split“ 12“LP 2010 (Fucking Kill Records)

Málokedy sa stane, že na nejakom split-albume sú kapely skvelo vyrovnané, tobôž ak sa jedná o viacnásobný split, ako napr. v tomto prípade. Vôbec si nedokážem vybrať, ktorá banda sa mi pozdáva viac – každá je mierne odlišná od zbytku, hoci sa všetky pohybujú plus-mínus na rovnakom žánrovom poli. Na tomto albume sa stretli 2 kapely z Balkánu s dvomi nemeckými spolkami. A že je staršieho dáta? A čo? Koľkí o ňom počuli? (a koľkí by si pritom na ňom mohli zmlsnúť...)
A-stranu otvárajú chorváti NULLA OSTA – kapela zaujímavá už len tým, že v zostave nemá ani jednu gitaru, zato basy hneď dve a obe vyšívajú teda preparádne. 4 songy s jednoduchými d-beatovými bicími a urevaným monotónnym vokálom na štýl Discharge, čo však v tomto prípade vôbec nie je na závadu, bo to perfektne dotvára atmosféru k basovému duneniu. V songu „Na krilimo slobode“ jeho hlas ešte doplní ukričaným druhým hlasom basák Mico. Svižný a energický crust-hardcore-punk s balkánskym temperamentom.
Do plnej kapacity A-strany platňu naplnili nemeckí hardcore-crustoidní drtiči CORROSIVE, ktorí v 6-ich songoch predvedú mix starého crust-grindu s rýchlym hardcorom s burácajúcou naboostrovanou basou a chrapľavou gitarou, dvomi vokálmi a mierne zahuhlaným zvukom (vôbec nie zlým – k ich muzike parádne sedí). Z ich rýchleho setu vytŕča posledný, takmer 5-minútový song „Schauspieler“, ktorý je pomalý a temný s mohutnými riffmi, deklamovaným spevom a jednoduchými bicími (osobne mi to mierne pripomína „Blood fire death“ - dávny album švédov Bathory). Pekné spestrenie na záver.
B-čko otvoria srbi NAKOT rýchlym mierne nathrashovaným hardcore-crustom s metalovým zvukom (ktorý je na môj vkus trošku prebasovaný) a brutálnym chrapotom striedaným grindovým škrekotom. Druhý song „Celja“ je čistý thrashcore aj s kvílivým sólom (King s Hannemanom by boli hrdí) a ani v zostávajúcich dvoch sa chlapi s ničím extra neserú a narvú do nás svoju muziku nekompromisne a surovo. Pekne im to odsýpa.
Najmelodickejším spolkom kolekcie sa stáva posledný MURDER DISCO X z Fielderstadtu, ponúkajúci rýchly, mierne melodický crust-punk v 4-och chodoch. Občasné zmeny tempa v „Economy chaos“ znejú zaujímavo, rovnako ako melodický úvod nasledujúcej „Catholic boy“, či celá záverečná „Grombiera & paprika”. Ale celkovo je to také nejaké jednoduché a chytľavé a dobre to lezie do ucha, pritom je to stále dostatočne dôrazné a nekompromisné.
Veruže zaujímavé veci sú vyrýpané v tomto čiernom kotúči a ak je niekto prívržencom spomenutých žánrov, isto by mu mal povenovať nejaký ten čas...
-Majto C.-

štvrtok 26. septembra 2013

INFEKCJA „Infekcja - EP“ 7“EP 2011 (kooperácia)


Veľmi milé prekvápko si opäť pre mňa nachystala poľská scéna. Po dlhých rokoch vyšla nahrávka starej crust-úderke (dá sa povedať, že legende) Infekcja. Okrem dema „Každy robotnik...“ z r. 1995 od nich síce nemám žiadnu ďalšiu nahrávku, no táto sedmička ma vyslovene potešila. Okrem skvelého grafického spracovania s parádnymi kresbami a textami v originále aj s anglickými prekladmi, sa z drážok valí parádna masáž sluchovodov začínajúca úvodnými údermi songu „Inkubatory“, ktorý okrem našlapanej muziky ponúka aj parádny text zaoberajúci sa právami žien. Ani nasledujúci „Padlina i scierewo“ nepoľaví na tempe a súka do nás svoju porciu crust hnusu s textom o konzumácii „fabricky vyprodukovaného mäsa“. Song obsahujúci typické žánrové prvky, pritom chytľavý jak sviňa. Koniec strany obstará grindovými pasážami nadupaná „Nigeria/Shell“ (myslím, že už názov dostatočne napovie, čím sa zaoberá text). Na B-čku zahrmí tradičný crust „Polak?“ s textom „ospevujúcim“ „významné“ historické udalosti a osobnosti v krajine, a pomalá, ťaživá, takmer 5-minutová „Gnida“ – skladba s parádnou atmosférou a gradáciou, keď sa z mazľavého hnusu vykope do vyšších rýchlostných sfér, aby sa postupne vrátila do pomalého ťaživého záveru. Jednoducho pekná členitá sludge-crust rúbanica na záver. Skvelý počin, oplývajúci parádnym ostrým zvukom, kde sú skvelo počuteľné všetky nástroje a spomínaným obalom. Toto nikomu doma nemôže chýbať...
-Majto C.-

streda 25. septembra 2013

YOUTH AVOIDERS „Youth Avoiders“ 12“LP 2013 (Destructure Records/Build Me A Bomb Records)

Nákupy na slepo v dnešnej dobe ešte stále existujú, ak kupujete nosiče na koncertoch od týpkov z kapiel a tí vám prirovnávajú neznáme kapely k menej neznámym, o ktorých ste možno počuli. Výsledky bývajú rôzne, no ja som doteraz asi mal šťastie. Jedným z dôkazov je aj tento debutový rovnomenný album mladej francúzkej pätice Youth Avoiders v (na punk) trošku nenápadnom obale.
Zato obsah už je oveľa nápaditejší. Hneď úvod prvého songu „Cold mines“ je netradičný a zaujímavý a čakal som hocičo, len nie ten divoký punk, ktorý sa potom rozpútal. Takto nejako to znelo v dávnych začiatkoch tohto žánru – zúrivo a neurvalo, keď mierne skreslené gitary divoko burácajú a spevák šialeno kvíli. V tomto trende pokračuje aj miernejšia „Grit your teeth“, kde trošku priestoru dostane aj basa v jednoduchej vyhrávke, a v podstate aj všetky nasledujúce songy, ktoré sa odlišujú len neučesanými melódiami a textami, ale v záverečnej piesni A-strany „Affliction“ sa vyskytnú aj 60-kové jednoduché klávesy, ktoré dávajú songu iný rozmer. Ešte väčšia šupa je prvý song B-strany „Snake charmer“ začínajúci sekanými čistými gitarami v protirytme, ktoré postupne otočia späť a celé to znie absolútne šialeno, do toho kričí vokalista a duní basa a bicie vyklepávajú divoké rytmy, aby to celé zakončilo rozjuchaným skoro až country-sólom – jednoducho bomba! Potom zas len zbesilosť a rýchlosť v nasledujúcom „Vows and vultures“, či trošku melodiky v gitarách aj spevoch a stredných temp bicích v „Smoked glass“ či „Control“ a rýchlejšou, no riadne melodickou „Oil slick“ sa preburácame k záveru. Otočiť na „Cold mines“ a ideme znovu. Ani neviem k čomu to prirovnať, ale ak máš čo i len trochu rád starý 80-kový neurvalý, špinavý punkrock, nemáš čo riešiť – treba pozháňať a smelo do toho a Youth Avoiders ťa štedro odmenia...
-Majto C.-
 

I ABHOR / WORMROT split 7"EP 2011 (Fat Ass Records)

Tento press je vlastne už dá sa povedať reedícia tochto splitka, ktorý pôvodne vyšiel v roku 2010 ale už sa vypredal a naštastie chytrý Poľský label nám ho sprístupnil znova. Chápeme že Wormrot je momentálne dobrý predajný artikel, tak prečo nie? Američania I ABHOR otvárajú toto splitko s päticou grindcore vypaľovákov v technickejšom duchu, ale žiadne onanie sa nekonajú, čo je dobre. Mažú si to v takom hraničnom pásme, medzi starou a novou školou tohto štýlu a celkom šikovne.Páči sa mi to. WORMROT už sem nasekali sedem totálne old schoolových grindcore vypaľovákov, presne v takom duchu a štýle, na ktorý sme od nich zvyknutý a milujeme ich. Klasické striedanie vokálov v troch polohách, muzika alá starý Brutal Truth, krátka minutáž a máme to. Parádne sa to počúva a celkom by som ich aj miloval, keby svoj album "Noise", nevydávali pod multinaci firmou Scion. Žiaľ bohu, takto sa na nich mienim pozerať už lem spomedzi prsty. Škoda, lebo hudobne mi sedia na 100%.
-Lepra-

pondelok 23. septembra 2013

Vile Intent, Vocatio Interna, Gordon Shumway, Basal Banar – 21.9.2013 Zvolen, areál Osko

BASAL BANAR

Urobiť koncert pod holím nebom v tomto období jesenného charakteru je celkom šialená vec. A keďže šialené veci sú mi nesmierne sympatické, koncert mám rovno pod nosom a zvedavosť zhliadnuť naživo kanadský odkaz na starú vlnu US power violence kapiel bola veľká, nebol tak jeden dôvod ostať tento večer doma. Ešte sme sa len s Monikou približovali k areálu a už počujeme z diaľky dunenie kopákov a hlučný prejav 
GORDON SHUMWAY
 spevákov z  Basal Banar. Trochu som bol prekvapený lebo na poslednej, teda vlastne prvej akcii tu to až tak nehučalo no až potom som si spomenul, že je tu dnes majster hluku Bibo aj so svojím mocným aparátom. Prichádzame zhruba v polovici Basalovského setu. Novinkou je zmena na poste basáka, kde dredatého Mareka vystriedal aktívny a všestranný muzikant z banskej bystrice Michal, ktorého môžete poznať ako bubeníka kapiel Paskuda, 
VOCATIO INTERNA
 Dno, alebo Gordon Shumway. Michal však celý čas stojí schovaný za PA-čkom a tak to občas vyzerá akoby hrali bez basy haha. Basalovci odohrali klasický set v ich klasickom Disrupt štýle s prekrikujúcim sa Majčinim a Kubovím vokálom. Michal skladá basu z krku aby sa mohol presunúť za bicie, pretože nasleduje Gordon Shumway na čele s nenápadným maličkým spevákom / gitaristom Avem.Väčšinu som však prekecal s Peťou „PEIP“ s ktorou sa vidíme po celkom dlhej dobe 
VILE INTENT
 a tak vidím akurát posledné dva vály .Vonku sa medzičasom zotmelo a medzi budovami sa dá orientovať len vďaka farebným svetlám pred paletovým akože mini pódiom. Ľudia stále prichádzajú, stretávam tu dokonca kamošov zo Žiliny (veľký rešpekt!!!!) a nakoniec sa tu zišlo nejakých 40 postáv čo je super. Po bystričanoch sa pripravujú chlapčiská z kysuckých hôr Vocatio Interna. Vocatio to už dlhšiu dobu ťahajú zas ako trio, keďže skulda ktorý im vypomáhal s basou na to momentálne nemá čas. Ich hudba je stále viac a viac psychadelickejšia a ich marihuanovým oparom nasiaknutý power violence začína čoraz viac spadúvať do pomalšieho tempa s kopou gitarových vyhrávok do ktorých ako besný pes šteká spevák Nelo. Trochu mi tu chýba viac energie a nášupových pasáží, ale aj tak je to skvelé a hlavne originálne. No a je tu čas na zahraničného hosťa, Vile Intent. Priznám sa že táto kapela bola 
 až do teraz pre mňa absolútne neznáma. Niečo som pár dní pred koncertom popočúval na nete a bol som zvedavý či to čo sa o nich všade hovorí dokážu predviesť aj na živo. A veruže som teda dostal poriadny kopanec do riti. Kanaďania idú od začiatku pekne naplno, a aj keď sa v úvode vyskytol problém s baterkou v bustri, rýchlo sa to dáva do poriadku a môže pokračovať ďalej. Prirovnania ku kapelám Crossed Out alebo Infest sú tu maximálne na mieste a ich power violence má neuveriteľnú silu. Pred kapelou sa strháva celkom slušné peklo, kotrmelce, premety, zdvíhačky, pogo as fuck!!!!! Kapela si koncert tiež poriadne užíva a samozrejme neodchádzajú bez prídavku. Všetci sú maximálne spokojný, z bubeníka sa parí ako z parovodu a na záver ešte spoločná foto-seassion s úsmevmi na celé tváre. Večer sa končí, ludia pomaly odchádzajú a ostáva len pár posledných vytrvalcov. Táto akcia bola dôkazom že underground vo Zvolene stále žije a žije vďaka vám čo ho podporujete!!!


Jan IP

nedeľa 22. septembra 2013

NOT ON TOUR, THE CITADEL, THE KĽEMONES, CHEAP TALK 20.9.2013 Sereď, Kemping

CHEAP TALK

Bol to jeden z tých skvelých dní, ktoré krásne začali a nemohli zle pokračovať. Bol to piatok pred koncertom, kedy v práci čas letel, po práci ešte viac a ani neviem ako, sedel som zrazu v mojom presúvadle mieriacom diaľnicou k juhu.
Do Serede som nedorazil výnimočne sám, tentokrát som ukecal Luba (nebolo to prvý raz, no mohlo by byť aj častejšie). Po velice príjemných formalitách pred vchodom, kde už boli snáď všetci, ktorých som čakal (známe tváre usmievavé z Galanty, Serede, Štvrtka, Šale i Nitry a Šurian) ako aj tí, čo prekvapili (trenčianske fejsy teda prekvapkali).

Po všetkých tých dlhých dialógoch, kedy sme prebrali všetky aktuality odkedy sme sa s tým ktorým človekom nevideli, do nás pustil zjav sereďsko-galantsko-šaliansky, pod názvom CHEAP TALK ukrytý, svoju produkciu, ktorá od prvých tónov pohladila moju chlpatú lebinu, ale hlavne srdénko mi rozbúchala radosťou. Širokánsky úsmevisko sa mi ešte viac rozšíril a naplnil ma pocit blaha. Krátke, rýchle songy, melodický feeling gitary, ale aj basy, Mierne inak frázujúci Spikey (The Citadel), iným štýlom odbúchané, ako sme zvyknutí na Pipa z Barney Gumble (či Flames Still Burns), skrátka parádny hardcorík s kalifornskou príchuťou. Škoda, že kapela nemá zatiaľ viac songov, ale ako ochutnávka toho, na čo sa môžeme tešiť to úplne postačilo...Ak má niekto rád old school US hardcore zo začiatku 80s, nemal by váhať ani sekundu a najbližšie vystúpenie tohto spolku navštíviť.
THE KLEMONES

Parádne naštartovaný večer pokračoval vystúpením spolku THE KĽEMONES s Dášom za mikrofónom a dobrá nálada sa rozlievala miestnosťou aj naďalej. Bubeník hneď v prvom songu ukázal, že o zábavu bude postarané aj zo zadných radov, nielen spoza mikrofónu. Po tom, čo mu spadla palička, nenápadne si pospevujúc a tancujúc za bicími odbúchal polovicu songu jednou rukou, aby pred záverečným prechodom rýchlo zdvihol zo zeme aj druhú a parádnym prechodom dokončil zbytok songu. A takýmto štýlom spestroval celý set – tanečky za bicími, spev s Dášom (hoci bez mikrofónu), pričom hral absolútne presne a dôrazne. Ale celkovo bolo čo počúvať a na čo sa pozerať. Všetko, čo sme dostali bol jednoduchý, nasľapaný punk s melodickým cítením a silnými myšlienkami (Dáša je Dáša, to sa nedá ničím prekryť), ktorý musel chytiť každého, čo nemá v ušoch zatentoktenô.
THE CITADEL

Potom prišli na rad skorodomáci THE CITADEL so svojou nádielkou melodického hardcoru. Veľmi ma teší, že v playliste sa okrem skvelých songov z oboch nahrávok objavujú aj novšie kusy (osobne ma opäť potešili tradičné chuťovečky New spring, Nekričte, Aviophobia či Biely holub, ale aj iné). Znovu to do nás Spikey and spol. naprali s energiou a nasadením, znovu vzduchom lietali ľudia. Vzduch v miestnosti zhustol horúčavou rozpálených tiel a nástrojov. Strhujúce. Absolútne nevadili ani drobné výpadky v texte, ani nejaké to zakopnutie v sekoch – celkový dojem bol ohromný a tieto detailíky to len dokorenili a spravili ten set výnimočným a stále ľudským. Mne to padlo vcelku vhod pozrieť si The Citadel (jednu z mojich top slovenských kapiel) po nejakom tom polroku opäť naživo.

A potom prišiel rad na to, čo sme všetci čakali celý ten čas (ja v podstate celý ten rok od posledného ich koncertu 
NOT ON TOUR
 v Oblude) – sympatickí izraelci NOT ON TOUR z Tel Avivu v čele s večne usmiatou Simou. Po krátkej zvukovke sa rozbehol kolotoč ich krátkych songov plných melódií a rôznych zmien tempa. Striedali sa songy z oboch albumov ako aj EP, Sima metala úsmevmi na všetky strany, Valer pobehoval, poskakoval a kúzlil s gitarou zo zeme i zo vzduchu, občas prispel hrdlom v zborových refrénoch, ktoré inak v pohode zvládal basák Nir, do čoho im nemilosrdne udával tempá bláznivo presný bicák. Ľudia besneli, skákali, zdvíhali sa nad hlavu (čomu sa nevyhli ani Sima či Valer), spievali refrény s kapelou – skrátka jedna veľká party plná melodického hardcore-punku a skvelej nálady. Na kapele je stále viac poznať ako sa zlepšujú od vystúpenia k vystúpeniu. Ak sem zas o rok zavítajú, ani si neviem predstaviť, čo ponúknu, veď už toto nemalo takmer nič spoločné s pozemským zážitkom...
Po vyčerpaní všetkých songov (aj tu zazneli nejaké nové kusy) ešte kapela ako prídavok predviedla v upravenej zostave (Valer-gitara, Sima–kostrbaté bicie a týpek z ich crew za mikrofónom) nejaké sludge improvizácie.

Potom už len výmena dojmov so zúčastnenými i kapelami a postupne s rednúcim davom sme sa aj my odobrali k domovu. Sereď opäť raz nesklamala...
Bol to jeden z tých dní, ktorý nemohol zle začať, ani pokračovať a už vôbec nie zle skončiť. Bol to jeden skvelý deň...
-Majto C.-
fotky: Weva

piatok 20. septembra 2013

NOISEAR / IDOLS PLAGUE split 7"EP 2013 (Jerk Off Rec./Ratgirl Rec.)

Na NOISEAR je dobré to, že nikdy neviete čo sa na vás vyrúti z ich nahrávky. A kedže zbieram ich nahrávky, tak sa stáva, že ťažké sklamania striedajú výbuchy radosti. Tak isto som si kupoval aj toto splitko, že som ani len netušil, čo sa bude diať. Nahrávka NOISEAR pochádza z roku 2008, čo je už pomerne staršia vec a v tých rokoch vydali, pár pre mňa nepočúvateľných nahrávok. Lenže chyba lávky! Toto je úplne niečo iné. Trocha ukázali svoju Hardcorovejšiu tvár. Bicie zrýchlia naozaj len občas, väčšinou sa to melie v poriadne dravom HC štýle. Do toho pravdaže mač riffy a o zážitok je postarané. Ale úplným šokom , bol pre mňa cover od Gride (!!). Ano čítate dobre. Skladba "Argument" sa dočkala pocty! Výborná nahrávka a 4, veľmi silné songy. Klobúk dole, paráda! IDOL PLAGUE je ale už poriadny, kvalitný náter jak hrom. Poriadny grindcore z dobrým zvukom, parádnymi riffmi, pekelnými tempami. Len tri skladby, ale za to poriadny výplach s neustále ňíkajúcou gitarou. Ja tomu vždy vravím "Gitary, čo robia Ňíí". Idú jak tornádo. Najzaujímavejším faktom ale je, že Idol Plague znejú presne tak, ako na posledných nahrávkach znejú Noisear. Divné zistenie. Grinders ani neváhajte!
-Lepra-
Noisear
IDOLS PLAGUE

utorok 17. septembra 2013

HUMAN HUMUS "Dirty Filthy Mess" CD 2013 (Dirty Harry)

Po veľmi dobrom debutovom CDrku "Elitists..." , som bol fakt veľmi zvedavý, akým smerom sa vydá, táto bezosporu nádejná grindcore kapela. Dúfal som, že zotrvajú na mieste a natočia poriadny old schoolový matroš. Lenže každá kapela sa vyvíja a aj chlapci strhli svoj volant na novej nahrávke smerom do gore grind postupov. Zmenilo sa toho dosť. Pribudli vyhrávky, sóla, gore grind hopsačky, ktoré chápem, že na koncerte zaberajú na 100% a tak isto vokál sa viac menej nesie v neustálom škreku, čo je občas škoda, lebo jeho mur murový prepitý hlas, tam znie parádne, len ho počuť celkom zriedkavo. V riffoch najdete mnoho odkazov na staré kapely od Napalm Death, cez Carcass až po druhú generáciu kapiel. Dokonca song "Stockholm Syndrome" je viac menej okopírovaný riff od SOD a ako som už spomínal, najdete tu veľa dôkazov, že ich hudbu ovlyvnili starý majstri tohto štýlu.Tým skorej narodeným to bude znieť Carcassovsky a tým mladým ako Haemorrhage, čo je dobré, ale tam vo mne hlboko sa sere ten pocit, že som čakal niečo iné. Týmto nechcem vôbec zatracovať túto nahrávku, lebo je vysoko nadpriemerná, čo sa týka Slovenskej scény. Tak isto zvuk nahrávky, spolu aj s hudobnými výkonmi, sú vysoko nad priemerom. Šlape to, má to nápady dobré, zvuk je excellentný, tak čo viac si priať. Na druhej strane som strašne rád, že riedké rady Slovenskej grindcore scény, rozšírila daľšia kvalitná záležitosť.Skúste to aj vy, určite neobanujete!
-Lepra-
http://bandzone.cz/humanhumus


nedeľa 15. septembra 2013

YDINPERHE „Meistä Ei Tullut Mitään“ 7“EP 2012 (Hakaniemi Hardcore)

Účasť na koncerte nemcov Midnight Crisis v Trenčíne u mňa pred týždňom zas vyvolala chuť oprášiť zbierku fínskych surovíc, tak som si znovu zaplesal aj pri tvorbe tohto spolku, o ktorého histórii toho veľa povedať neviem a z nahrávok mám akurát ich jediné LP a práve tento posledný 7-palec. No čo viem je, že kapelu tvoria dvaja mládenci a dve mladice, ktoré v kapele obstarávajú práve strunnú sekciu, pričom gitaráčka ešte aj spieva.

A čože nám servíruje tento spolok? Prekvapivo opäť surový fínsky hardcore punk, ktorý je však, na rozdiel od napr. Haistelijat, oveľa jednoduchší a priamočiarejší, pritom stále energický a šľapavý. Tam kde Haistelijat nasúkajú prechod a zmenu tempa, Ydinperhe furt valia nekompromisne v jednej rovine až do konca, maximálne sa ozve kratučké zmätené punkové sóličko.
Úvod kolekcie obstará hneď naplno surový titulný song pojednávajúci o šťastí v živote (som vydedukoval z anglického popisku – neni som ja veru fínsky hovoriaci jedinec) nesúci sa v svižnom tempe v duchu Discharge či Chaos UK (čiže tradičného starého fínskeho hardcore-punku, ktorý bol svojho času odpoveďou práve na anglickú vlnu). Nasledujúca „Kilariaämmät“ je mierne pomalšia (tento vzorec striedania rýchlych a pomalších songov použili Ydinperhe aj na LP) a členitejšia, čo sa aranžmánu týka. Textovo o vzťahoch medzi mužom a ženou. Stranu A uzatvárajúca vec „Elämän tikkatalu“ je opäť klasický rýchly výprask s duniacou basou a prekrikujúcimi sa mužsko-ženskými vokálmi. Mimochodom, ten gitaráčkin mi farbou pripomína vokalistku španielskych Criatura. Po otočení na vás vybafne jednoduchá punkovica „Faija on alkkis“ v strednom jednoduchom tempe s kostrbatým sólom (a ďalším textom, ktorý bych rád prečítal celý, nielen jeho popis - škoda, že nevložili aj preklady celých textov do angličtiny), aby nás zostávajúce 3 songy umlátili až do konca rýchlym tempom. Za zmienku ešte stojí úvod „Henki en lähde“, kde sa zbesilosť objaví až po pomalom nasekanom úvode, čo u tejto partičky nebýva zvykom.
Po 8 a pol-minutovej víchrici nezostáva iné, len si to celé zopakovať znova a počúvať do omrzenia. Yo, ešte jeden drobný nedostatok, čo mi mierne nesedí – zvuk gitary, ktorá je trošku potlačená pod basou (hoci tá znie napriek svojej jednoduchej a účelnej hre dosť parádne), čo trošku uberá na ostrosti a farebnosti nahrávky. LP, kde úrovne nástrojov boli vyrovnanejšie, znelo v tomto smere oveľa lepšie. Konec – choďte prehrabať distrá a skúšať fínske primitívne rúbanice!!!
-Majto C.-

BLOODY PHOENIX, ATTACK OF RAGE, ORANGATTANG, M.O.R.D. 14.9.2013 Bratislava,Fuga

V Blave sa to nejak posledne rozbehlo s grindcore koncertmi. Pradaže sme tomu osobne strašne radi a tak sa posledných 5 grindcore matadorov rozhodlo, že behneme tam autom na našu obľúbenú legendu z Ameriky. 5 ľudí, 5 odlišných okresov, láska k jednej hudbe. Auto kopírovalo cestu Lučenec,Žiar,Nitra a náš šofér nás niektorých vyzdvihol priamo z práce a tiež som práve skončil šichtu a pome ho na koncert.Na mieste sa trúsi , naozaj len pár ľudí a začíname mať obavy, že to bude fiasko. Nakoniec sa nazbieralo tak okolo 80 ľudí, čo je už asi priemer tu v Blave (na Brutal Truth bolo podobne). Prvé sklamanie nastalo, keď sme zistili, že nový album Bloody Phoenix ešte nevyšiel a vlastne toto turné bolo na jeho podporu a k dostaniu bude až o týždeň. No nič, srať to už. Nasávame atmosféru tohto klubu, čo je vlastne zaschnutý olej na drevenej podlahe. Ale sympatický klub , až na ten debilný prístup k nemu. No a keď vás to tu nebaví, vedľa je hneď gay klub, takže človek má vždy na výber. Prvá kapela to rozbalila už pomerne neskoro a
Orängättäng
 boli to domáci M.O.R.D. v živote som o nich nepočul , ale vraj sú tu pečený, varený. Hudobne to bol taký guláš, všetkého možného.Servírované to bolo ako grind , ale nemalo to ani chuť, ani štavu, proste priemer. Vôbec mi to nič nehovorilo a  ani ma to nijak zvláštne neoslovilo. Možno na budúce. Nemecký ORANGATTANG boli hudobne niekde úplne mimo, no boli príjemným spestrením a hlavne na nich bolo vidieť, že už majú niečo odohrané a sú poriadne zohratý. Hudba? Taký rýchly punk/HC. Celkom sa mi to páčilo. Malo to šťavu, energiu a trocha profesionálnejšieho prístupu. Dáme pár pív, prehodíme reč s Jerrym z Bloody Phoenix.
Attack Of Rage
 Tvrdí že je chorý a nejak nemá energiu, kecáme ešte aj o novej nahrávke, ktorú som už počul na Bandcampe ale rád by som ju aj vlastnil, žiaľ klasické meškanie vydavateľa zapríčinilo to, že sme ho nemohli stískať v rukách. Škoda. Medzi tým nastupujú ATTACK OF RAGE. Nevidel som ich ešte v tejto zostave a tak to napravujem. Zahrali ich klasický grind s prehľadom a zaujímavé bolo sledovať, ako  basák Šampón , svojou charizmou a neustálym pohybom, doslova viazal na seba pozornosť, kde to, bežne robia speváci. Ale nevadí, hudba ide na plné guľe, nasadenie, energia. Nie je tu čo  a komu vytknúť, toto ide už samospádom. Na záver
Bloody Phoenix
 cover od fašistov Anal Cunt a je hotovo. Hojasa ešte podpichujem, že či ich baví hrať coverky od fašistov-))) Tak a už nadišla chvíľa, pre ktorú sme prišli. s BLOODY PHOENIX sme už hrali v Žiari s Abortion a viac menej zostava bola rovnaká, okrem bubeníka (pôvodom Poliak). Spustili ich klasický old school grindcore a ja som s auž nezdržal a vbehol pre podium a ignorujúc môj vek, prešantil v prvej rade celý ich koncert. čo dodať? parádny set, ja som sa dobre bavil. Rišo mi sice tvrdil, že to nebolo moc energické a Nemci boli lepší, ale mne sa to páčilo. Bubeník mlátil jak boh. Každopádne parádny set  a vždy budem podporovať kapely, ktoré majú takýto postoj k muzike a všetkému okolo nej, akú majú už dlhé roky Bloody Phoenix. Palec hore, aj keď teraz tu sedím pred PC hluchý jak poleno a s bolesťou v chrbte a líca, kde som dostal pecku počas mosh pitu v predu. hmm, čože je to 40 tka?
-Lepra-

HAISTELIJAT „Pakkomielle“ 7“EP 2012 (Nuuhkaja/Joteskii Groteskii)


K tomuto kotúčiku som sa dostal čírou náhodou pri prehrabávaní fínskeho distra a na prvé počutie si ho obľúbil. Mladá fínska úderka Haistelijat sa s ničím príliš nesere. Hneď úvodný song „Pakkomielle“ do nás nasype v nekompromisnom tempe a s úžasnou intenzitou. Nasledujúci „Isältä Pojalle“ je síce miernejší, bo tu občas dôjde aj na pomalšie tempo ako je úplne zbesilé, no hneď nasledujúcim „Elävään Maallin“ sa vrátime späť do tempa uháňajúcej lavíny, ktorá zmietne všetko čo jej stojí v ceste. Sprievodcov tornádom A-strany nám ešte urobia miernejší „Känniset hevarit“ a zbesilý „K.Palsa“ s až hysterickým krikom vokalistu. Po otočení kotúčku začne „VHS“ ako taká hospodská hulákačka, no po pár sekundách je to opäť inferno, čiže rýchly fínsky hardcore-punk „Annelia“ sa s ničím nemazná – rýchle slohy a mierne chaotické refrény – no zbesilosť a ešte raz zbesilosť. „Tuleva tyomies“ je taký nenápadný song (v rámci tejto nahrávky, samozrejme), kdežto predposledný „Syksyn harrastusvinkkejä“ sa okrem stredných temp v slohách vyznačuje aj pomerne melodickým refrénom a so svojou dĺžkou 1:39 aj statusom najdlhší song kolekcie. Záver potom obstará akýsi techno-punkový zlepenec „Hiiri!“ (niečo na štýl Waltari, ale značne undergroundovejšie a špinavšie). Ostrá gitara, duniaca basa a rýchlo klepotajúce bicie doplnené vreskotom speváka – to je to, čo charakterizuje celý materiál. No Fínsko – buď ten surový zvuk miluješ, alebo nie.
-Majto C.-


streda 11. septembra 2013

VILE INTENT " Skin In The Game" 7"EP 2013 (I.F.M.H. records)

Kanadský VILE INTENT sľubuje nevšedné zážitky. Tvrdia o sebe, že hrajú old school power violence. 7 skladieb na 45ke otáčkách. Kreslo si dávam bližšie k gramci, lebo viem, že nebudem stíhať otáčať placku , Je to aj tak. Pískanie gitár a v pravom duchu zašlej slávy tochto štýlu, spustia svoju kopírku INFEST/ CROSSED OUT. Zaujímavé je, že mne osobne, vždy prišla zaujímavejšia, práve táto odnož power violence. Je to preto, lebo napr. na ploche cca 1 minutky, dokážu vystriedať asi 3 tempá a tak isto 3 rôzne štýly. To znamená, že zmes sludge/grindcore/HC nasekaných v jednej minute, spôsobuje na koncertoch také šoky, typu "mám škočiť, alebo tancovať?". Každopádne týchto sedem trackov je presne podľa môjho gusta, presne podľa noriem, starého HC zákona. Zvuk je na pomedzí skúšobni a štúdia, čo zase len dodáva celej nahrávke, ten správny undergroundový feeling.Krátke ,sociálne ladené texty, Infestovský vokál a je vymaľované. Ináč až milujete spomínané legendy IFEST /CROSSED OUT, tak môžete túto Kanadskú podstu vidieť aj v našich ľuhoch a hájoch, lebo chlapci práve zmontovali turné po Europe a zastavia sa aj tu: 18.9. Ostrava-PlanB, 21.9. Zvolen , 25.9. Bratislava,Fuga, 26.9. Brno Vegalité, 27.9. Praha,Nad Viktorkou. Takže zdvihnite si rite a podporte ich!
-Lepra-

sobota 7. septembra 2013

NOT ON TOUR "All This Time" 12"LP 2012 (Phobiatic records)

Jedného dňa, uprostred ťažkých melanchólií, rozhodol som sa zúčastniť jednej akcie (napriek všetkým negatívam, ktoré som vtedy všade videl), kde ma zasiahol prúd pozitívnej energie a zahnal tak aspoň na chvíľu tú černotu... Bolo to vystúpenie práve tejto izraelskej kapelky. Tam som kúpil ich prvý rovnomenný album, o rok neskôr aj tento (dnes už rok starý) druhý album. Čo od neho môže očakávať nepripravený poslucháč? Takmer to isté, čo na debute, čiže porciu rýchlych melodických songov v duchu Bad Religion (čo sa melódií týka) a Gorilla Biscuits (trošku hudobná podoba), skrátka rýchly a melodický hardcore-punk. Hoši a holka sa s tým vôbec neserú, pália do nás songy v rýchlom slede, pekne jeden za druhým, melódia sa menia, tempá sa menia, intenzita stúpa... Songy nedosahujú dĺžku ani dvoch minút, pritom sú dostatočne nabité skvelými nápadmi a množstvom rytmických aj melodických zmien, hoci už to nie je až taká divočina ako na prvom albume (je ich 16 za 20 minút). Hlavne gitara s basou prekypujú parádnymi motívmi (príjemné trilkovanie gitary v závere „That´s why“, či čistá pasáž v nasleujúcej „Oded“ s parádnou basovou vyhrávkou, alebo skvelé melodické sóličko v „Operation running“), ale aj bubeník svojou pestrou paletou ponúknutých rytmov, ktoré prestrieda behom toho krátkeho času. Celkovo sú songy dobre prešpekulované – skrátka, napriek krátkej stopáži sa v songoch stále niečo deje a stále je čo objavovať. Jediné, čo ma trošku sklamalo, že Sima už všetky songy spieva (v minulosti to bolo 50:50 spievané vs. kričané songy), čo trošku ubralo na energii, ale napriek tomuto drobnému nedostatku je to skvelý album, ktorý isto stojí minimálne za vypočutie...
-Majto C.-


štvrtok 5. septembra 2013

UNCONSCIOUS RUINS compilation CD 1999 (Corporate Celebration Records)

Trocha staršia, ale stále k dostaniu, Japonská kompilačka grind/noise kapiel. Kupoval som si ju hlavne kvôli kapele Su19B , čo je pohrobok kapely Final Exit, jednej z mojej najoblúbenejšej Japonskej noise formácii. Ostatné záležitosti mi absolútne nič nehovoria, (teda okrem Unholy Grave) tak skvelá príležitosť, spoznať zase niečo nové a čo sa týka Japoncov, tak vždy niečo šialené. MIND COLLAGE tu majú 6 songov, riffy totálny d- beat, ale len riffy. Bicie ,vokál, klasický grindcore, presahujúci občas do noise core. Celkom v pohode. IN SANE´N THE BRAIN je poriadne šialená záležitosť. Hudba by bola taký klasický bordeloidný grind, ale dva chaotické vokály z toho celého robia, totálne chaotickú záležitosť. Navyše ešte počujete rozladenú gitaru tak je to dokonané-)  UNHOLY GRAVE prispeli trojkou songov. Čo na písať o nich. Skúšobňová nahrávka z Liverpoolu, pritom, keby tieto skladby zazneli s poriadnym zvukom, tak by boli pecka. Nie je to grind, skôr taký punk s výletom do grindcore. Dva vokály, zborové refrény.Predstavte si Agathocles, keď hrajú punkovice.Je to presne to isté. Škoda toho zvuku, lebo jednoznačne najhitovejšia nahrávka na tejto kompilačke. SU19B prispeli s 4 piesenkami , ktoré sú tak pomalé až to znie ako sludge core, občas pohansky zrýchlia, ale celkom je to totálna nuda. MORE NOISE FOR LIFE celkom podarený grindcore s totálnym garážovým zvukom. Asi najgrindovejšia nahrávka na tejto kompilačke, no ani oni sa nezdržia toho klasického prechodu do noise core a to občas hlavne robia dva vokály.Toto by si Japonci už mohli dať patentovať. Obal v tvare sedempalcového vinylu s kvalitným bookletom. Celkom v pohode kompilačka a predpokladám väčšina kapiel už asi neexistuje.
-Lepra-

pondelok 2. septembra 2013

SPLIT SCENE "v/a" 12"LP 2012 (Urban Rage Records)

Tento rok na Obscene som si len tak zo zvedavosti kúpil túto výberovku. Bola za výpredajovú cenu nejakých 3 eu a ako správny konzument, ja si kupujem len to, čo je v akcii! -) Výberovky nejak nemám extra v oblube ale keď sa núka nazrieť do scény, ktorú nemám vôbec zmapovanú, tak prečo to nevyužiť? Táto platňa mapuje Austrálske HC spolky a to konkrétne kapely ako : SHACKLES, HURT UNIT , SEARCH AND DESTROY, DOWNPOUR, THE WEIGHT, REFRAIN, CIVIL WAR, EYE GOUGE, ILL VISION, RECKLESS AGRESSION, VIGILATE, SICK PEOPLE, NEVER RIGHT, SQUARE ONE, WHITE MALE DUMINANCE, THICK SKIN, LOW STANDARS, OUTRIGHT, FROZEN OVER. Že vám nič tieto názvy nehovoria? Ani mne. Až tu človek zistí, že koľko odlišných podôb má škatuľka HARDCORE. Najdete tu snáď všetko možné, čo už bolo povedané v tejto škatuľke a tak pri počúvaní zistíte, že väčšinou každá kapela sa podobá, buď na Biohazrd, Madball, D.R.I., Gorilla Bisquits, Lethal Agression alebo dokonca na Spazz. Na rovinu poviem, že väčšina kapiel je pre mňa osobne nuda a z celej výberovky ma zaujala jedine kapela SHACKLES a ich poriadne agresívny HC/violence.Ato je celkom dosť málo na toľko kapiel, nie? Neviem , až máš rád spomínané vzory a chýbajú ti ešte ich klony z krajiny klokanov, tak ber. za tú cenu sa to oplatí. Vo vnútri ešte mega plagát s kapelami a prehľad je na svete!
-Lepra-

nedeľa 1. septembra 2013

GERANIUM "Geranium" 12"LP 2012 (Kooperácia)

Svojho času aj na prvom Ffud-e 2 kapelky odohrali svoj set v bare, kvôli nepriazni počasia, podobne ako tento rok. Práve tou druhou boli Geranium. Ich vystúpenie bolo parádnym ukončením piatkovej noci. Aj preto som ani na chvíľu nezaváhal, keď som v jednom francúzskom distre pri jednom z mnohých koncertov uvidel ich LP. V graficky pekne spracovanom gatefold obale je ukrytý okrem platne aj booklet s textami, ktorý je tiež parádne spracovaný.
A neskalamalo ma ani na moment ani po hudobnej stránke. Od prvých sekúnd úvodnej „Homeostasis“ som bol obdarený skvelým neocrustovým hardcorom. Pomalý ťaživý úvod s dvomi vokálmi a dunivou basou a dvomi masívnymi, ostrými gitarami sa po chvíli zmení v rýchlu víchricu plnú melodiky, keď obe gitary striedavo kvílivo vyhrávajú, aby spodky držala len basa a tradičný crust rytmus vyklepávajúce bicie. Čo sa mi na týchto novodobých crustoviciach ohromne pozdáva, je tempová rôznorodosť, čo potvrdzuje aj hneď druhý song „Condoning the leak“, kde sa k tradičným tempám pridávajú aj občasné, povedal by som až grindujúce, rýchle pasáže. Hneď ďalšia „No second chance“ sa nesie prevažne v ťaživom tempe a berie človeku aj poslednú nádej, no prestriedajú ich aj rýchlejšie pasáže. Záver A-strany obstará členitý melodický song so strašne dlhým názvom vo francúzštine (preto ho nepíšem) končiaci pekne melodickou vyhrávkou. B-stranu otvára bubeník duniacimi prechodmi, ku ktorým sa po chvíli pridávajú melodické vyhrávky gitár, aby song prešiel do parádnej pomalej pasáže so sekanými riffmi gitár, čo znie vcelku fajnovo. Nasleduje striedanie rýchlych pasáží s pomalými, do čoho sa striedavo revú oba vokály. Pekne vygradovaný song, ktorý skonči, tak ako začal – ťaživým, pomalým tempom. Podobný scenár sa odohráva aj v ďalších troch songoch albumu. Nebudem všetko prezrádzať – v kľude vypočujte sami. A že je na tomto albume čo počúvať. Ja som ho otočil snáď 30x a stále ma to baví (mám ho doma len necelé 2 mesiace), čo sa mi na ňom však najviac pozdáva je, že svoje krásy odkrýva postupne a čím viac ho počúvam, tým ho mám radšej.
-Majto C.-