DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 22. septembra 2013

NOT ON TOUR, THE CITADEL, THE KĽEMONES, CHEAP TALK 20.9.2013 Sereď, Kemping

CHEAP TALK

Bol to jeden z tých skvelých dní, ktoré krásne začali a nemohli zle pokračovať. Bol to piatok pred koncertom, kedy v práci čas letel, po práci ešte viac a ani neviem ako, sedel som zrazu v mojom presúvadle mieriacom diaľnicou k juhu.
Do Serede som nedorazil výnimočne sám, tentokrát som ukecal Luba (nebolo to prvý raz, no mohlo by byť aj častejšie). Po velice príjemných formalitách pred vchodom, kde už boli snáď všetci, ktorých som čakal (známe tváre usmievavé z Galanty, Serede, Štvrtka, Šale i Nitry a Šurian) ako aj tí, čo prekvapili (trenčianske fejsy teda prekvapkali).

Po všetkých tých dlhých dialógoch, kedy sme prebrali všetky aktuality odkedy sme sa s tým ktorým človekom nevideli, do nás pustil zjav sereďsko-galantsko-šaliansky, pod názvom CHEAP TALK ukrytý, svoju produkciu, ktorá od prvých tónov pohladila moju chlpatú lebinu, ale hlavne srdénko mi rozbúchala radosťou. Širokánsky úsmevisko sa mi ešte viac rozšíril a naplnil ma pocit blaha. Krátke, rýchle songy, melodický feeling gitary, ale aj basy, Mierne inak frázujúci Spikey (The Citadel), iným štýlom odbúchané, ako sme zvyknutí na Pipa z Barney Gumble (či Flames Still Burns), skrátka parádny hardcorík s kalifornskou príchuťou. Škoda, že kapela nemá zatiaľ viac songov, ale ako ochutnávka toho, na čo sa môžeme tešiť to úplne postačilo...Ak má niekto rád old school US hardcore zo začiatku 80s, nemal by váhať ani sekundu a najbližšie vystúpenie tohto spolku navštíviť.
THE KLEMONES

Parádne naštartovaný večer pokračoval vystúpením spolku THE KĽEMONES s Dášom za mikrofónom a dobrá nálada sa rozlievala miestnosťou aj naďalej. Bubeník hneď v prvom songu ukázal, že o zábavu bude postarané aj zo zadných radov, nielen spoza mikrofónu. Po tom, čo mu spadla palička, nenápadne si pospevujúc a tancujúc za bicími odbúchal polovicu songu jednou rukou, aby pred záverečným prechodom rýchlo zdvihol zo zeme aj druhú a parádnym prechodom dokončil zbytok songu. A takýmto štýlom spestroval celý set – tanečky za bicími, spev s Dášom (hoci bez mikrofónu), pričom hral absolútne presne a dôrazne. Ale celkovo bolo čo počúvať a na čo sa pozerať. Všetko, čo sme dostali bol jednoduchý, nasľapaný punk s melodickým cítením a silnými myšlienkami (Dáša je Dáša, to sa nedá ničím prekryť), ktorý musel chytiť každého, čo nemá v ušoch zatentoktenô.
THE CITADEL

Potom prišli na rad skorodomáci THE CITADEL so svojou nádielkou melodického hardcoru. Veľmi ma teší, že v playliste sa okrem skvelých songov z oboch nahrávok objavujú aj novšie kusy (osobne ma opäť potešili tradičné chuťovečky New spring, Nekričte, Aviophobia či Biely holub, ale aj iné). Znovu to do nás Spikey and spol. naprali s energiou a nasadením, znovu vzduchom lietali ľudia. Vzduch v miestnosti zhustol horúčavou rozpálených tiel a nástrojov. Strhujúce. Absolútne nevadili ani drobné výpadky v texte, ani nejaké to zakopnutie v sekoch – celkový dojem bol ohromný a tieto detailíky to len dokorenili a spravili ten set výnimočným a stále ľudským. Mne to padlo vcelku vhod pozrieť si The Citadel (jednu z mojich top slovenských kapiel) po nejakom tom polroku opäť naživo.

A potom prišiel rad na to, čo sme všetci čakali celý ten čas (ja v podstate celý ten rok od posledného ich koncertu 
NOT ON TOUR
 v Oblude) – sympatickí izraelci NOT ON TOUR z Tel Avivu v čele s večne usmiatou Simou. Po krátkej zvukovke sa rozbehol kolotoč ich krátkych songov plných melódií a rôznych zmien tempa. Striedali sa songy z oboch albumov ako aj EP, Sima metala úsmevmi na všetky strany, Valer pobehoval, poskakoval a kúzlil s gitarou zo zeme i zo vzduchu, občas prispel hrdlom v zborových refrénoch, ktoré inak v pohode zvládal basák Nir, do čoho im nemilosrdne udával tempá bláznivo presný bicák. Ľudia besneli, skákali, zdvíhali sa nad hlavu (čomu sa nevyhli ani Sima či Valer), spievali refrény s kapelou – skrátka jedna veľká party plná melodického hardcore-punku a skvelej nálady. Na kapele je stále viac poznať ako sa zlepšujú od vystúpenia k vystúpeniu. Ak sem zas o rok zavítajú, ani si neviem predstaviť, čo ponúknu, veď už toto nemalo takmer nič spoločné s pozemským zážitkom...
Po vyčerpaní všetkých songov (aj tu zazneli nejaké nové kusy) ešte kapela ako prídavok predviedla v upravenej zostave (Valer-gitara, Sima–kostrbaté bicie a týpek z ich crew za mikrofónom) nejaké sludge improvizácie.

Potom už len výmena dojmov so zúčastnenými i kapelami a postupne s rednúcim davom sme sa aj my odobrali k domovu. Sereď opäť raz nesklamala...
Bol to jeden z tých dní, ktorý nemohol zle začať, ani pokračovať a už vôbec nie zle skončiť. Bol to jeden skvelý deň...
-Majto C.-
fotky: Weva

Žiadne komentáre: