DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok, 11. apríla 2016

411 „The Side You Cannot See: Complete Discography 1990-1992“ LP 2014 (Workshed Records)

Začiatkom 90s som sa dostal k množstvu nahrávok kapiel, o ktorých som potom už nikdy nepočul, pričom to, čo som mal, bolo úchvatné. Jednou z nich bola nahrávka „This Isn´t Me“ partičky 411 (Four One One), ktorá v tomto žánri patrila k mojím topkám popri „You“ od Goverment Issue, „Start today“ Gorilla Biscuits či „Perfection of desire“ Shelter. Žiaľ, samostatný album sa mi už potom zohnať nepodarilo, no som vďačný aj za túto kompiláciu, ktorej je súčasťou. No na moje rozčarovanie ju vydavateľ poňal chronologicky, tak kým sa dostanem k samotnému albumu, treba najskôr vypočuť 2 songy z debutového 7-palca „Say it“ a 1 z nejakej inej kompilácie. „Under fire“ je rýchlejší song s melodickým refrénom v strednom tempe. „Those homophobic“ som poznal už z albumu. Je to vec v stredne rýchlom tempe s gitarou v duchu GB, s dobrým, krátkym sólom. „Life minus me“ je pomalšia záležitosť, trošku v duchu NoMeansNo (myslím ich pomalšie, melancholickejšie veci) abo Fugazi. Celkom sa mi táto (pre mňa v podstate nová) vec pozdáva.
Potom už prichádzajú na rad lahôdky z albumu. Odštartuje známy riff a svižné tempo „Face the flag“. Melodický hardcore v tejto podobe ma berie aj dnes rovnako ako pred rokmi. „Blackout“ začne pomalšie, no po pár taktoch sa tempo vráti do rýchleho. Rovnako ako v prvom songu, aj tu prídu na rad spomalenia, kde dostane priestor basa, no aj gitara súka neskutočné party. Titulný song sa nesie skôr v pomalších tempách a znie ako typický deväťdesiatkový hardcore – pomalšie tempo, drsná gitara, zborové spevy a kurevská chytľavosť v každom momente. „Self help“ je rockovejšia, melodická pesnička, ktorá trochu odľahčí náladu albumu pred drsnou hardcorovkou „Destroy the dream“, ktorá sa preženie k refrénu s pomalými sekanými pasážami a naliehavým spevom, aby sa vzápätí zas rozbehla do rýchlej slohy, ktorá ukončí stranu. Ak si odmyslím spev, táto vec mi trochu pripomína Suicidal Tendencies v období „Join the army“. Druhú stranu otvorí pomalšia, melancholická „The naked face“ s parádnym smutným spevom a skvelými gitarami, ktorá ku konci trošku naberie na intenzite a nasranosti. Potom znovu zaznie „Those homophobic“ a v podobnom duchu a tempe sa nesúca „Our father“. Dve skvelé, členitejšie veci plné dobrých nápadov, ktoré sa dobre dopĺňajú. Basová linka otvorí pomalšiu „Show me“ s deklamovaným spevom a parádnou, jednoduchou gitarou. Záver albumu patrí opäť trochu svižnejšej a melodickejšej „Carnal knowledge“ s kričaným refrénom. Do dnešných dní ma tento album neskutočne baví ako celok a to som ho počul neviem koľkokrát. Dokonalosť!!
Po doznení posledného titulu z albumu sú tu ešte tri bonusovky. Živák „Flesh“ je trošku nevýraznejšia vec (najviac asi vďaka zvuku). „Mad at myself“ je rýchla punkovka bez výraznejších komplikácií, ktoré boli príznačné pre ranné obdobie Government Issue. „State violence, state control“ v strednom tempe sa od originálu líši len spevom a čistejším zvukom, hoci gitara znie pekne nasrato aj v podaní 411. Áno, hádate správne. Posledné 2 songy tohto výberu sú coververzie od Government Issue a Discharge z rôznych kompilácií.
Radšej by som síce prijal samostatný album kalifornských hardcorákov, no aj
toto je lepšie jak nemať nič. Kto náhodou nepozná a potrebuje rozšíriť obzory o hardcore 90s, toto je študijný materiál najvyššej kvality.

-Majto C.-


Žiadne komentáre: