DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

štvrtok 1. novembra 2018

BRATISLAVSKÉ DIEVČATÁ LP 2017 (Papagájův Hlasatel Record)


Bratislavské dievčatá. Názov kapely neznámy, no pri pohľade na zostavu sa veci začínajú vyjasňovať. Tým pádom je hneď každému aj jasné, o aký druh punku tu asi pôjde. Priznám sa, že kapely (resp. muziku) tohto druhu som dlhé roky odmietal, no časy sa zmenili a ja som opäť prišiel na chuť aj týmto veciam. Preto ma práve tento titul od Papagája obzvlášť potešil. Za prvé na ňom hrajú starí pardáli, ktorí už majú čo to odžité i odohraté. A za druhé, aj muzika tomu zodpovedá – hrajú presne to, čo im najviac sedí – punk 77. Nejde pritom o žiadne retro, ale sú tu plnohodnotné, melodické punkovice v stredných tempách. I keď hneď pri úvodnom riffe „Krásny deň“ na mňa úplne dýchla spomienka na starú pivnicu, kde z x-tej kópie kazety na nás chrčala muzika Barbus, Lord Alex či Z... (šak každý vie, čo nám vtedy ešte nevadilo). Zvukovo je to však novodobo ošetrená vec (Shark predsa nevypúšťa polotovary, ale riadne šťavnaté nálože), čo dáva vyniknúť ako pestrej Romanovej gitare, tak aj mohutnej base Lumpa Čupe, no aj priamočiarym rytmom úderných bicích Mikka. Veľkým kladom tohto albumu je striedanie nálad, kde po rozjuchanej „Ty sám“ príde temnejšia „Trochu veľa“ (ktorý, mimochodom, patrí k mojím obľúbenejším z tohto albumu), ten vystrieda temperamentná „Dievča z ulice“ a tú zas decentne plynúca „Do roboty“, či ľahko naivná „Tancujem s ňou“ (ďalší z osobných favoritov). Potom nás z rozjímania vytrhne svižný beh „Nočnou krajinou“ ako aj naliehavá „Strach“. Druhú stranu otvorí mierne posmutnelá „Verím“, ktorú po chvíli zmietnu svižné „Čas“ a „Nemám ti čo dať“. Zvoľnenie na moment príde s naliehavosťou nasiaknutej „Všetko je inak“, no hneď nasledujúca „Des“ vám opäť rozkope papuľu svojou intenzitou. Záver patrí miernejšej trojici. „Oni“ a „Je to tak „ prinesú opäť hudobné zvoľnenie a nejaké tie pochmúrnosti a melanchólie, ktoré takto pekne vynikajú.
A na samý záver „prerábka“ starej veci z pera Lumpa „Bratislavské dievčatá“, ktorá dala názov aj samotnej kapele, či debut albumu.
Zhrnuté a podčiarknuté, 16ka skvelých melodických songov, ktoré sa držia v hlave a nedovolia údom zotrvávať v pokoji. Teším sa na veci budúce.
-Majto C.-




Žiadne komentáre: