DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

štvrtok 29. novembra 2018

VALAŠKY A BUZOGÁNE Vol.2 – (Catastrofy, ČAD, Beautiful Bastards) - 24.11.2018 Trenčín, Klub Lúč



Sobota, sychravý večer, ktorým sme prekráčali až do preplneného Lúča. Bolo síce kúsok po 9ej, no hudobná produkcia už frčala v plnom prúde. Kým som však zohnal organizátorského ducha (v ten večer len ťažko zastihnuteľného), set úvodnej kapely Beautiful Bastards z topoľčiansko-nitrianskych podzemných zákutí sa nachýlil ku koncu, tak som sa už len dozvedel, že všetko je „Podvod“ a za zvukov tejto koverky som konečne šiel doriešiť situáciu kol vstupu. Čiže ani mi neprináleží posudzovať výkony a dopad na poslucháčstvo, v ten večer zídené vo viac ako hojnom počte. Počul som len cudziu vec, ktorá je u mňa v tomto prípade lepšia v originále, bo celý album svojho času sprevádzal jednu moju životnú etapu a žiadna kapela už do tých vecí nedostane to, čo pôvodne Whisky a jeho grupa. Snáď niekedy niekde vypočujem viac.
ČAD
Čo už som ale po pauze vnímal bola neuveriteľná energia, ktorá sa valila z pódia hneď od prvej sekundy. „Satani“ nám vyprášili kožuchy a odovzdali palice songu „Rabujeme“, „Vyvrheľ“, „Čertova kovadlina“, „Frustrovaný, dojebaný, nasratý“, „Skaza“, „Štvaná zver“, „Metalové kladivá“ a takto to lietalo po celý čas (poradie nie je ako na koncerte, je to len hrubý výčet songov ČAD, ktoré som započul a utkveli mi v mysli). Momenty zvoľnenia prišli v songoch ako „Démon samoty“, kde na mňa dýchla temnota (tento song má silnú atmosféru a som rád, že tá sila na mňa pôsobila aj naživo) a zároveň mi v „sabaťáckej“ druhej časti songu zježilo chlpy na krku, „Zlo som ja“ (ďalšia vec vyvolávajúca mrazenie v žilách), „Zlá burina“, „Močiar“, „Dunaj“, čo sú temnejšie veci, ktoré spestrujú ako albumy, tak pekne spestrili aj program. Nechýbali ani veci staršieho dáta (grinderi sa nemusia báť, že prišli o veci z dema „Na odstrel“, či debutu „Deadnation“, až tak ďaleko sa nesiahalo) a zazneli „Sekery a buzogáne“, „Varič pika“, „Konflikty“, či zlovestná „Psia krv“. Samozrejmosťou bol skvele vyvážený zvuk, ktorý len umocňoval ten uragán, čo do nás trojica hustila. Skvelo šlapajúcu mašinu Valéra a gitarové motívy s revmi kombinujúceho Pištu doplnil ďalší stroj - Kňeží na base. Prstami krotil tie hrubé dráty a spolu s Valérom tvorili obrovskú dunivú hradbu dodávajúcu skladbám mohutnosť. Výborne strávený čas, o čom svedčil aj besniaci kotol, ktorý skvelo reagoval na každý song, vrátane pomalších vecí.
CATASTROFY
Ako posledný klinec večera prišli CATASTROFY, čakajúci na Jana, ktorý bol aj v sobotu večer služobne v Rimavskej Sobote. Chalanisko to ale dal a po počiatočných technických patáliách sa thrashová mašinéria rozbehla naplno. Rovnako ako u Čad, ani tu si nepamätám poradie songov, bo ich chlapi do nás nahustili maximálne množstvo a každý jeden ma potešil. Tak len námatkovo: „Zbojníci apokalypsy“, „Ančine cecky“, „Príručka mladých zbojníkov“, „Sekera je zákon“, „Na detskej oslave“, „Zbojnícky tanec“ a samozrejme zo zbojníckej sekcie nemohol chýbať „Kazimír“. Zo sarkasticko-punkovej textovej oblasti zazneli napr.: „Ja som spokojný“, „Hurá vojna“, emočne silná vec „Morava“, „Bastardi spoločnosti“, „Žabomyšie vojny“, starodávna vec z dema „Okovy“, či posledná klipovka „Jebem vaše idoly“. Inštrumentálne a spevácke výkony ako z partesu, Boris pridal aj sólo na predovke. Nevnímal som čas, len som sa nechával plniť energiou, ktorú do nás svojim suverénnym výkonom pätica valila vrchom i spodom. Za tých pár rôčkov ich prejav dostal skvelú a osobitú fazónu. Vôbec sa nečudujem, že sa tešia takej popularite. Nič nedostali zadarmo a na každej akcii je počuť, že idú naplno. Publikum opäť skvelo absorbovalo, čo kapela núkala, či už v podobe piesní do tanca nútiacich, abo v podobe Borisových stále trefnejších preslovov. Skrátka, koncert ako má byť. Po doznení poslednej „Krik a beznádej“ mi nezostávalo iné, len plný dojmov a s plnými rukami zakúpeného merču odkráčať sychravým, chladným vzduchom k domovu.
Viac takýchto parádnych akcií s takouto hojnou účasťou pospolitého ľudu!

-Majto C.-

fotky: Marek Rzavský


Žiadne komentáre: