DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

štvrtok 8. novembra 2018

29.10.2018 – Spacegrinder, Warfuck, Whoresnation, Satan, Hordur – Fuga, Bratislava


Postrach zvukárov a organizátorov koncertov, japonský hlukový deštruktor Spacegrinder opäť zavítal na pár dní na Slovensko. Aj keď z jeho strany nešlo o žiadne turné ale skôr o výlet, podarilo sa mu vďaka Rišovi predviesť svoju krátku exhibíciu v bratislavskej Fuge. Večer v spoločnosti ďalších štyroch francúzskych kapiel vyzeral veľmi lákavo a navyše mi Kamei opäť ponúkol sprevádzať ho na bicích, čo som samozrejme s veľkou radosťou prijal. V pondelok po práci tak Monika sadla za volant a šliapla na pedál. Kamei nás čakal v Lovčici u Riša. Vystískame sa s celou rodinkou, s chlapmi dáme jedného lahváča a pokračujeme ďalej. Aj napriek občas prekročenej rýchlosti sme prišli na miesto už po prvej bande, Hordur. Tí sú na turné spoločne so Satan a tu v Bratislave sa stretli so svojimi krajanmi Whoresnation a Warfuck, ktorí si zas idú svoje tour. Druhý na rade sú Satan. Black metalom reznutý grind s občas monotónnymi pasážami, znie to trochu jednotvárne a nič komplikované ale je to skôr jednoduché a priamočiare. Mám pocit že som ich už niekedy dávno aj videl no za boha si neviem spomenúť kde. Kamei zatiaľ vyložil nejaké svoje tričká a spoločne si vychutnávame orosený stupavar. Ani sa nespamätám a na pódiu to už z pódia duje grindový tajfún Whoresnation. 
bands
Prekvapuje ma trojčlenná zostava ochudobnená o basu. Po koncerte sa dozvedám, že takto v trojici fungujú už dlhšiu dobu. Nuž pravda je, že naposledy som ich videl pred cca piatimi rokmi v Prahe. Hudobne sa však nezmenilo absolútne nič. Stále mrvia grind as fuck na plný plyn v ukrutnej rýchlosti. Mohutná gitarová hradba podporovaná bubeníckym gulometným hniezdom a výrazným hrdelným prejavom. Pibe s prehľadom strieda rôzne polohy vokálu, až mám niekedy pocit, akoby sa na pódiu striedali minimálne dvaja speváci. Bombový profesionálny výkon celej bandy, bez flákania a zohraté ako fras. Ísť na pódium po tejto smršti, to som veruže chalanom z Warfuck nezávidel. No duo Mak a Nik sa len tak ľahko nedajú zaskočiť. Odohraté toho majú za svoje nie zas až tak dlhé fungovanie habadej a to, že sa na pódiu sa cítia pohodlne vidieť hneď od prvých momentov. Mak rozpustí brčkavú hrivu, Nik zabije na hlavu šatku a apokalypsa môže začať. Tak živelný a energiou nabitý prejav sa veľakrát nevidí ani pri kapelách, ktorých je na pódiu ako hadov. A navyše obaja ovládajú svoje nástroje na najvyššej úrovni a niekedy fakt nechápem ako v takom nasadení strúhajú také parádičky. Warfuck je proste šupa, jebanica, grindový masaker!!!! Vnútro mi celé vibruje pri každej klepačke, tempo na maximum. Ak som im nezávidel, že majú ísť hrať po parádnom výkone ich predchodcov, tak po tomto som si ja len vzdychol, že čo tam teraz asi tak mám predviesť. Kamei si našteloval notebook s pripravenými deštrukčnými podmazmi a na jeho väčšinou zdĺhavé prípravy je teraz hotový celkom rýchlo. Organizátor a zvukár majú mierne obavy, aby im tu z toho nenarobil triesky. Kameiovi v rýchlo a stručne vysvetľujem, že jediné na čo nemusí dávať pozor sú 5 eurové mikrofóny, ktoré som na poslednú chvíľu kupoval pred odchodom zo Zvolena. Berie ma za slovo a z mikrofónov si po koncerte odnáša pár fanúšikov už iba nejaký kúsok na pamiatku ako suvenír. Zvukár hneď kontroluje stojany a káble, všetko je našťastie ok. Celé toto deštrukčné divadlo trvalo cca tri minúty a po koncerte sa mi Kamei priznáva, že dnes chcel aj trochu viac, no pri ňom človek nikdy dopredu nevie ako to dopadne. Po koncerte trvá hodnú chvíľu kým sa rozlúčime s Francúzskou osádkou a opustíme priestory Fugy. Pred odchodom ešte ukážeme Kameiovi nočnú Bratislavu a prejdeme sa s ním po Michalskej ulici. Domov prichádzame okolo štvrtej ráno no sme tak nabitý energiou že miesto toho aby sme zaľahli, sedíme a kvákame v kuchyni až kým neni vonku vidno. Bolo mi obrovskou cťou byť opäť súčasťou Spacegrinder a dúfam, že si to zas niekedy spolu zopakujeme Kamei-san. Arigato!!!!
Jan IP

Žiadne komentáre: