Konečne
sme zas raz vyrazili na cesty za účelom šírenia našich zmätkov
medzi pospolitý ľud. Tentokrát až do ďalekého sliezskeho kraja
na ostravsko-karvinsku, konkrétne do Orlové. Počasie bolo nevľúdne
už od začiatku, mierne mrholenie a oblačnosť, no až
s príjazdom na Kysuce začala temnota. No ešte väčšia
prišla neskôr - hmla a ťažké sivé oblaky, ktorými nás
uvítali sliezske kraje, vo mne evokovali atmosféru Sapkowského
husitskej trilógie. Dažďom i hmlou nasiaknutou sychravousťou
sme sa s končiacim dňom a nadchádzajúcim večerom
dostali až do cieľového mesta, no naše mierne blúdenie skončilo
až o niekoľko desiatok minút neskôr, keď sme konečne
dorazili až ku klubu. Tam nás už očakávala príjemná spoločnosť
organizátorov a ich kamošov, s ktorými prevádzkujú
činnosti klubu, ako aj veľmi chutná a pestrá veganská
poživeň, ktorá rýchlo zahnala negatívne dojmy z blúdenia
v kruhu po večernom meste. Po prehliadke klubu sme boli milo
prekvapení útulnými priestormi, ako aj jeho rozsiahlosťou. Veľmi
príjemné miestečko.
ALKALMOTLANKODIK |
Vzhľadom
k tomu, že spoluoslávenci Apolita sa kvôli zdravotným
problémom jedného z členov (Pig, veľa zdravia!)
nezúčastnili, začiatok akcie sa posunul až na ôsmu hodinu
večernú a priestor zaujala trojica s prapodivným názvom
ALKALMOTLANKODIK. Hneď zkraja všetkých prítomných zmietli hustým
a drsným crust-punkom najhrubšieho zrna. Hrdelné prejavy
opatroval zväčša bubeník, no sekundovali mu striedavo gitarák s
basákom. Odohrali coverku ostravských spolubojovníkov, ktorí sa
tiež dostavili. Celkový dojem bol devastačný. Ich intenzívny
prejav mal čosi do seba a odpálil večer so cťou.
Snažili
sme sa dlho nezdržovať a po nevyhnutnej príprave a krátkej
zvukovke sme rovno odpálili našu 14-položkovú sadu songov. Chceli
sme v tento špeciálny večer priniesť niečo špeciálne, tak
sme zaradili 2 nové songy, ktoré mali týmto verejnú premiéru,
rovnako ako song „Väzni cudzích cieľov“ z našej
minuloročnej dosiaľ nevydanej nahrávky, ktorý síce trošku trpel
pôrodnými bolesťami, no napokon nedopadol až tak průserovo. Snáď
tak nedopadol ani náš výkon, bo sme sa snažili nepodliezť laťku
nastavenú prvou kapelou ani o milimetrík a našu obligátnu
polhodinku sme neodflákli.
ROSAPARKS |
Po nás
sa na pódiu objavili
oslávenci ROSAPARKS. Úvodné 2 songy odohrali v starej zostave
s Danom na poste gitaráka a doprovodného speváka. Trošku
nostalgie za starými časmi pre mňa. Potom už ale na pódiu miesto
zaujal Jarek, ktorý nastúpil po Danovom odchode do sveta a kapela
pokračovala vo svojom skvele vystavanom sete. Ich melodický punk
s množstvom pasáží a striedaním spevov aj intenzity je
stále lepší. Ich veľkou prednosťou sú 2 skvelo zladené gitary
ako aj vynikajúca Winylova hra na bicích, ktorá je pestrá
a nápaditá a posúva songy o level vyššie, ako aj
Blankina hra na base a jej hlasový prejav vo viacerých
polohách. Skrátka a dobre, kapela, ktorej tvorba má
čo ponúknuť aj náročnému poslucháčovi. A presne tak
vyzeral a znel aj ich výstup v sobotu večer. Jedno zo
suverénne najlepších vystúpení, aké som od nich doteraz videl.
Rola
poslednej kapely večera tak pripadla brnenským neúprosným drtičom
BRUNNER TODESMARSCH, s ktorými som už mal tú česť pred pár
rokmi v Trnave, no v sobotu sa mi pozdávali ešte o trochu
viac ako vtedy a to tiež už bol riadny náter. Chlapi súkali
jeden zbesilý krátky štek za druhým v guľometnom tempe, až
mi zliezala koža z tela. Vynikajúca intenzita. Nekompromisný
hradcore-punk najhrubšieho zrna, ktorý nenechá jediný orgán
nezasiahnutý. Rýchlosťou blesku sa prihnal záver celého
masakrálneho setu a zostalo ticho. Práve včas, aby človek
nevydýchol naposledy a túžil opäť niekedy zažiť to
zúriace tornádo revu a hluku. Ideálna bodka za skvelou
produkciou celého večera.
KLUB FUTRA |
Niekoľko
chvíľ po stíchnutí hudobnej produkcie sme ešte trávili
príjemnými dialógmi s príjemným osadenstvom klubu ako aj
ostatnými kapelami. Keď nastal čas vrátiť sa zo spanilej jazdy
k domovu, dlho sme neotáľali a po rozlúčke tak
i urobili. Cesta fádna – tma a dážď.
Dúfam,
že kapelám to skvelo bude šlapať aj v ďalších rokoch
a rovnako dlho že vydrží fungovať aj tak príjemný klubík,
akým bezpochyby Futra je.
-Majto C.-
fotky: Lubo
M.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára