DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

sobota 8. decembra 2018

APOLITA „Kolik nenávisti dokážeme tolerovat“ LP 2014 (Samovydanie)



Keď sme sa začiatkom minulého roka vydali na 2 akcie na východnom Slovensku spolu s Rosa Parks, absolvovala ich s nami aj partička Apolita, o ktorých som vedel len, že ich gitarák hrá aj v aktuálnej zostave RP a naopak majú aj spoločného bubeníka. Muzika, ktorú ponúkli bola však dokonalá. Presne to je vyryté aj v drážkach tohto kapelou vydaného vinylu. Ďalšou vecou, čo majú tieto 2 bandy spoločné je, že obal im robil Dan z Rosy. Myslím, že sa mu podaril a kresbou vystihol textový obsah. Je síce trošku staršieho dáta, no muzika je čerstvá svojou surovosťou, nekompromisnosťou a nasranosťou.
Hneď po intre v podobe prejavu M. L. Kinga sa rozbehne rýchly tepot bicích a bublotajúca basa, ktoré udajú tempo zbytku albumu. Skvelý nasratý, rýchly, miestami čiastočne melodický hardcore punk, aký nemôže uraziť. Pig pľuje slová rýchlosťou guľometu a rozsieva hnev nad fungovaním spoločnosti. Už aj názov prvého fláku hovorí o postoji kapely: „Nepřizpůsonuj se“. S tou istou zbesilosťou a slovometom pokračujú aj ďalšie výpeky “Uvězněná mysl“, „Zbaveni života“. Krátke vydýchnutie príde až v strede „Tolerance“, kde na pár taktov banda spomalí a v nasledujúcej „Consuming kids“, ktorá sa celá nesie vo voľnejšom tempe a je plná rôznych zaujímavých pasáží. Tým sa odlišuje od besného zbytku albumu. Hneď úvod druhej strany „Pod tíhou vlastní viny“ zas roztočí kolesá stroja do vysokých obrátok a uháňa túto ničivú mašinériu stále ďalej. Čiastočné zmiernenie príde v tretej „Prodej lži“ a po nej nasledujúcej „Pozůstatky člověka“, ktorá mi gitarovo trošku pripomína Kritickú Situaci. A tento vplyv je cítiť v podstate vo viacerých veciach, napr. aj v basovej vyhrávke nasledujúcej zbesilosti „Nevěř nikomu, kdo ti chce vládnout“, či v úvode poslednej „Vrah bez tváře“, ktorá je opäť trošku tempovo a aranžérsky pestrejšia, podobne ako posledná na prvej strane. Zvukovo je nahrávka na vysokej úrovni, všetky nástroje, vrátane hlasu sú zrozumiteľné a dokopy dávajú jeden masakrálny celok plný hnevu, nasranosti ale aj melódií. Je jasné, že týchto 11rýchlych songov uplynie jak voda v hasičskej prúdnici (kúsok nad 21 minút), tak je doslova povinnosťou pustiť si tento energetický gejzír viackrát za sebou.

-Majto C.-




Žiadne komentáre: