AUSSITOT MORT „La Ride du Lion“ 12“EP 2012 (Adagio 830)

Ďalšia platňa kapely, ktorú som kúpil na základe jednej ochutnávky na nete a už týždeň ju nemôžem dostať nielen z prehrávačov, ale ani z hlavy. Ráno v práci hučí Aussitôt Mort, cestou z práce v aute reve La ride du lion, doma na gramci sa točí Aussitôt Mort – a pre istotu vždy niekoľkokrát po sebe. Pekne ma odrovnalo toto jednostranné 12-palcové ipko a hoci sú tu len dva songy, muziky sa tu nachádza nadostač, veď každý z nich má niečo cez 8 minút.

Prvý, titulný song ma síce v úvode mierne zmiatol, keď hrali len nejak divno nazvučené bicie, no potom sa spustil kryštáľovo čistý úvod s parádnou melodickou vyhrávkou do decentného podkladu, že až zamrazilo. Po chvíli sa song zlomil do ešte pomalšieho tempa a prišla pochmúrna časť s naliehavým vokálom v rodnom jazyku. Posthardcorové gitarové vyhrávky sa tu miešajú s doomovými tempami bicích a drsnými emo-corovými podkladmi, štipka sludge a dve hrste atmosféry a zážitok je zaručený. Záver je ešte pekne vygradovaný dvomi prekrývajúcimi sa revospevmi, ktoré sa predbiehajú v naliehavosti. Druhý song „Sur un radeau des cannibales“ sa nesie tiež v pochmúrnom ťaživom tempe a vyhrávky gitary, viac ako čo iné, mi pripomínajú staré albumy Paradise lost – podobná melodika, aj štýl naťahovania niektorých tónov. Tiež sa tu prestrieda viac pasáží, zaujímavá je stredná, kde v pozadí hrá len akustická gitara, do čoho buráca drone riff a pískajú spätné väzby – s nástupom tvrdých gitár s bicími mi pri jednom kvíliacom tóne vždy naskočia neskutočné zimomriavky, gitary ako od Depresy z „Unpure romanticism“. Potom už len zmar a záhuba – revané pasáže striedané melodickými vyhrávkami, celé sa to vlečie v pomalom tempe, až zrazu song nečakane skončí po jednej vyhrávke – no neskutočná šleha. Furt čakám, že bude čosi pokračovať, keď sa nič nedeje, pustím znova a tak stále dokola. Vrelo doporučujem všetkým, čo radi odnože ako screamo, post-hardcore, sludge s metalovými prvkami. Myslím, že neoľutujete. Vo Francúzsku vedia navariť veľmo kvalitné muzičky...

-Majto C.-

DEATH TOLL 80 K / SETE STAR SEPT split 7"EP 2013 (Bringer Of Gore Rec.)

Belgické vydavateľstvo Bringer Of Gore má na svedomí ďalšiu hlučnú nahrávku. Tento krát na sedempalcovom asfalte, v počte 100 oranžových a 400 klasicky čiernych kusov, kde si strany podelili fínsky grinderi Death Toll 80 K s japonským deštrukčným duom Sete Star Sept. Moja zvedavosť a túžba po poriadnom rachote bola naplnená na maximum. Fíni narezali do drážok vinylu osem songov, japonci o jeden menej (sedmička je proste magická!!!!), a čím viac to počúvam, tak tým viac mám pocit, že sa každá kapela tak trochu prispôsobila tej druhej. Aby som to dal na pravú mieru tak Detah Toll 80 K znejú oproti svojim starším nahrávkam viac hlučnejšie a špinavšie, čo má možno trochu na svedomí aj účinkovanie niektorých členov v Perikato. No neboj sa, neni to žiadny nezrozumiteľný bordel na jedno kopito, ale poriadna old school grindová mastenica v surovom prevedení bez zbytočných technických somarín, s dôrazom na punkovú chytľavosť. Do pozornosti ucha by som dal hlavne bicie. Bubeník s prehľadom rúbe jednu klepačku za druhou. Pecka, totálny masaker a pre mňa stále jedna z top skutočných grind core kapiel z európy. Kae a Kiyasu z Tokya sú nezastaviteľný a čím viac koncertujú, tak tým viac toho chŕlia von. Pomaly ale isto prestávam mať v ich diskografii prehľad, ale to je jedno. Tu sa ich hudba viac posunula ku grindu a niekedy je to normálne čitateľné ba až prehľadné. Basáčka Kae vydáva psychopatické pazvuky, ktoré znejú akoby z nej vyháňali diabla a celé je to zahlučnené škrípaním strún, pískaním spätnej väzby, nezrozumiteľným brumčaním (až na pár pomalých pasáží) a rozhádzaným trieskaním do bicích. Zaručujem ti, že tento split ti urobí v izbe poriadny prievan.

-Jan IP-

www.7s7.org

http://deathtoll80k.bandcamp.com

http://bogrecords.webs.com/

NAUSEA "Condemned To The system" CD 2014 (Willowtip)

Pri počúvaní, tohoto albumu som zistil, že som urobil najväčšiu chybu v mojom živote, keď som nešiel na ich koncert, ktorý sa odohrával 80km od mojej spálne, len preto, lebo moja neskrotná nenávisť voči reunionom mi to nedovoľovala. Bola to chyba! Tento matroš sa mi točí už druhý týžden dookola každý deň a ja sa ho stále neviem nabažiť! Predstavovať túto HC/grind legendu asi nemá zmysel. A  až ste ešte stále neni v obraze, tak spevák Oscar Garcia naspieval legendárny album Terrorizer "World Downfall". Veď aj na tomto albume zaznie mega hit z tohoto albumu "Corporation Pull- in" a v ich podaní znie, aspoň pre mňa oveľa autentickejšie. Ale poďme k veci. Muziku, akú predvadzajú týto bardi, dnes  už len tak nepočuť. Ano sú tu kvázi grindcore kapely, ktoré buď znejú ako dementné narážky na tento štýl, alebo extra sterilne alá väčšina severských kapiel. Človek by si myslel, že ten geniálny zvuk zo začiatku 90tych rokov sa so smrťou analógových štúdií niekde vytratil, ale omyl. NAUSEA vám predvedú, že sa to ešte dá! Do toho ešte primiešajte riffy, ktoré dokážu z gitár vystrúhať len pravoverný old school grinders, t.j. žiadne ukomplikované ,technické prstoklady , ale poriadny punkový odvaz a retro grind je na svete. Ja len zase poviem, že toto je presne podľa môjho gusta! Smekám klobouk!
-Lepra-
https://www.facebook.com/nauseala

COMPLICITÉ CANDIDE „Rouhat“ CD 2013 (Mocplevele Records)

Jedno z vydaní, ktorého som sa nemohol dočkať bolo aj nevydané album Co-Ca z r.2007, ktoré nakoniec uzrelo svetlo sveta zatiaľ aspoň ako samovydané digipack-cd. Bolože to radosti, keď prešlo z Ctibových rúk do mojich a koľko ďalšej, keď som ho pustil a počúval (a dodnes stále počúvam aspoň 3x týždenne) a prehrabával sa pritom bookletom s textami (české aj anglické verzie).

Na prvé počutie mi bolo jasné, že toto je nesporne najlepšia nahrávka Co-Ca (jasné, že každý ma na to svoj názor).

Od rýchleho úvodu v podobe štipľavej „Chameleón“ až po záverečný titul „Hrob“ (jak výstižný vzhľadom k tomu, že kapela zakrátko potom ukončila činnosť) s pochmúrnym úvodom dostanete 15 porcií kvalitného, inteligentného punku, kde nie je núdza o skvelé nápady, či už hudobné abo textové. Striedajú sa rýchle, úderné songy (napr. „Henry“ či jednotempová dupačka „Kočka“) so songami viac členitými a prevažne pomalšími (smutnejšia „Jen tak“ či členitá, spočiatku rýchla „Let do nebes“, ktorá sa v polovici zlomí do pochmúrnej strednotempovej psychotiny so šialenými gitarami a vokálmi, či príjemná punkovka „Amen“ s melodickými vokálmi), ale v podstate každá skladba si žije svojím životom, pričom tvoria jeden pestrý celok, z ktorého vystreľujú jednotlivé momenty (Deadkennedyovský úvod „V pixle“, ale v podstate aj jej temnejší záver, či prvá sloha songu „Koně“, melodický refrén v „Rohat“ abo zaujímavý song „Praha není Baghdád“, kde sa objaví niekoľko pekných gitarových motívov). Čo sa mi na tvorbe tejto kapely vždy pozdávalo najviac je, že hoci mierne pripomínajú Conflict abo Dead Kennedys, či Dezerter, pritom majú stále navyše to „svoje“, čo som zatiaľ vypozoroval len u kapiel z okolia rožnovského Vrah-a (blízko má aj brnenský MacGyver), čo z nich robí niečo originálne a nikde inde nepočuté. O tomto albume sa ťažko píše, no počúva sa sám a vstrebáva bezproblémovo. Je silno návykový, ale nie je to zhubné...

-Majto C.-

Bandcamp

http://www.youtube.com/watch?v=h2Joz9nQaow

ETERNAL WINTER NIGHT – (Beton, Radiation, Gates Of Ptulah, Barney Gumble) - 24.1.2014 Trenčín, Boogie Bar

Po niekoľkotýždňovej koncertnej pauze som opäť raz vyrazil do Trenčína za účelom zhoršenia stavu môjho audio-vstupu, ktoré nastane vždy po akcii v Boogie-čku, kde sú akustické možnosti viac ako obmedzené, čo mi však nebráni opakovane sa tam vracať... Príchod som si stanovil na obvyklú 9-tu hodinu, čo sa mi aj zadarilo. Nasledovali tradičné „kšefty“ s platňami, plus samozrejme zvítavacie rituály, ako aj prekvapivé zistenie, že v podniku je dnes neobvykle našľapané množstvo ľudí (hrubý odhad tak niečo cez 50 hláv, čo nebýva zvykom)...

Večernú produkciu potom kol pol 10-ej začali BARNEY GUMBLE. Čo ešte povedať k vystúpeniam týchto sereďanov, aby som sa stále neopakoval? Snáď vypichnúť stále väčšiu zohratosť, Jambelov pokrok v hre brnkátkom, ako aj parádny zvuk (na miestne pomery). Nasadenie, ako som zvyknutý, Pipo valil tradičné klepanice, dokonca sa mi zdalo, že niektoré songy boli aj trošku rýchlejšie. Odzneli všetky šupovice z aktuálneho (ten večer oficiálne 

BARNEY GUMBLE

do predaja vypusteného) fínsko-slovenského 4-splitka „Neither East Nor West“ (okrem BG tu nájdete tvorbu Alea Iacta Esta a fínov Yhteiskunnan Ystävät a Ydinperhe) ako aj nejaké starinky „L.F.H.R.“ či „Svetielka“, no aj novinky, ktorými set spestrujú už niekoľko mesiacov. Pre mňa opäť raz vrchol prišiel na začiatku.

Nasledujúcu kapelku z Blavy, ktorá sa ukrýva pod názvom GATES OF PTULAH nejak extra nemôžem ohodnotiť, bo som ich počul len zo schodiska, kde som čas trávil debatami so sereďanmi, a kde nie je extra dobre rozoznateľné čo sa hrá, no ohlasy na ich vystúpenie sa natoľko líšili, že ani podľa toho si nedokážem utvoriť názor. Sorry borci, snáď to vypočujem niekedy inokedy...

RADIATION

Zato nasledujúce bratislavské trio RADIATION som si nenechal ujsť, hoci pred takmer dvomi rokmi v Seredi ma ich set viac odradil ako potešil. Čo bolo pred dvomi rokmi, nech zostane v minulosti. Teraz bol ich výkon viac ako presvedčivý. Surový oldschool thrash metal v germánskej verzii, čo liezol z pódia pripomínal asi najviac Sodom v časoch neľútostného, špinavého „Obsessed by cruelty“ so štekaným spevom z „Pleasure to kill“ od Kreator, no samozrejme s nádstavbou súčasnosti, hlavne čo sa hry bicích týka, ale celkovo vyznela ich tvorba nadupanejšia nápadmi. Normálne som ľutoval, že som si ich songy trochu dopredu nenapočúval, bo v týchto zvukových pomeroch som sa občas stratil, no celkovo som bol spokojný. Pre mňa asi najväčšie prekvapenie tohto večera.

BETON

Poslednou bratislavskou cháskou boli BETON. Mal som ich v pamäti ako taký tuctový crust-punk, čo vydal splitko s Čad, no už svojho času na akcii v Lúči, kde predskakovali švédom Miasmal, som mal možnosť zistiť, že tie časy sú preč, čo mi potvrdilo aj ich vystúpenie na poslednom Ffud feste, kde im skvelú kulisu robila začínajúca búrka. Aj teraz sa z pódia valil silne švédsky sound podladených gitár s melodickými vyhrávkami, ktoré miestami pripomínali Dismember, abo ťažkými leptavými riffmi ako zo starých albumov Grave. Do toho Had reval jak zmyslov zbavený a výsledok bol jasný. Skvelý metalový crust punk – energia, nasadenie, čo sa odrazilo aj „pod“ pódiom, kde ľudia doslova besnili a metali nielen sebou, ale aj stolmi v pozadí. Parádne vystúpenie a druhý vrchol večera.

Čo dodať? Snáď dúfať, že na každú akciu príde aspoň toľko ľudí ako na túto a budú sa rovnako skvelo baviť. Ako aj poďakovať všetkým, že prišli, či už hrať, baviť sa, či predávať nosiče, no asi predovšetkým Čimovi, že to ešte stále nevzdal a ťahá tie akcie ďalej napriek všetkému...

-Majto C.-

fotky: Mirec

VERMINOUS "The Unholy Communion" 12"LP (Xtreem Music)

Toto bude možno svetový rekord, Verminous vydali druhý album po desiatich rokoch od svojho debutu, pekné nie? Ich prvý album "Impious Sacrilege" je peckový, zúrivý švédsky deathmetal z doby, kedy sa vynorilo pár podobných (a podobne veľmi vydarených) kapiel ako Kaamos, Necrovation a samozrejme veleslávny Repugnant - ku fandom ktorých to majú asi Verminous aj najbližšie. Ja som myslel, že sa kapela rozpadla, ako väčšina z vyššie menovaných, a zrazu aha, nová doska. Hudobne vôbec nezostarli a ani nijako ne"dozreli", akoby sa asi vytiešali odborníci v profi magazínoch, a to je skvelá správa. V tej istej zostave nahrali album, ktorý akoby vyšiel rok po predchádzajúcom, zvuk je síce o poznanie modernejší a čitateľnejší a do muziky sa nanosilo pár pomalších a hutnejších pasáží, každopádne je to Verminous tak ako ho poznáme z prvej dosky s malým, ale veľmi správnym krokom vpred. Stará švédska škola nezahratá v žiadnom stupídnom retroštýle, ale zdrapená za gule a zúrivo vykrútená a vydojená do dokonalosti, žiadne pózy a účelové metalovanie, Verminous (presne ako aj Repugnant!) do toho proste jebú ako vedia a vedia to skvele! Pri takejto muzike desať rokov je veľmi veľa, by som sa možno obával čo do toho starejší páni nanosia, ale nič, je to ako predtým, poctivý, besný deathmetal, skvelá kapela!
-RadoKAZ-
www.xtreemmusic.com
http://www.verminous.com/

GRIDE / TURBOKRIEG split 6"EP 2013 (Torture Garden Picture Company)

Po tom ako tieto dve bandy spolu odohrali niekoľko koncertov po európe a amerike bol ich spoločný split len otázkou času. Tento netradičný, červený, šesťpalcoví vinyl, ktorý vyšiel na značke Torture Garden Picture Company bol pripravený práve k US tour. Ak si vášnivý zberateľ, len pre provokáciu, vyšlo aj pár test press sedempalcov, tak ti želám úspešný lov. Prachatický grindový orchester Gride tu oprášili a znovu nahrali starú vec, Manipulace, pribalili k tomu cover od skvelej nemeckej grupy Y a na záver dali novinku Prízraky Minulosti. Všetko zabalené do stopercentného zvuku z hellsoundu, kde neni čo vytknúť. Je to typická Grideovská nahrávka, ktorá nevybočuje z ich zabehnutých koľají a všetko šľape tak ako má. Turbokrieg je pomerne nová banda, kde za bicími sedí Frank z PLF, obklopený ďalšími celkom zaujímavými postavami americkej HC/grind scény. Ich grind core je postavený na trashovom základe, nechýbajú gitarové sóla, cirkulárkové rifi a samozrejme rýchle, klepačkami premastené bicie. Fanúšikom spomínaných PLF odporúčam!!!!!

Jan IP

www.torture-garden.com

http://bandzone.cz/gride

BRUTAL TRUTH / BASTARD NOISE split 12" LP 2013 (Relapse Records)

Hneď ako som sa dozvedel o plánoch na tento split som sa tešil jak decko, bo obidve tieto kapely žerem až milujem, netvrdím, že šecko čo kedy vydali je čisté zlato, na druhú stranu ich ale obidve berem ako pionierov a priekopníkov prakticky vo všetkom čo robili a robia, to aby vám bolo jasné, že som zaujatý a že som sa rozhodol túto dosku milovať skôr, než som ju vóbec počul. No a konečne to došlo, tak to je radosť, tak hurá na to a dáme hádam najprv Bastard Noise. Podľa aktuálnej zostavy Barnes / Wood je jasné, že pôjde o klasický bastarďácky hluk na ich vlastnej "caveman" elektronike a vlastných "trogotronic" škatuliach, takže tentorkát žiadna kapela. Prvá vec "Preemptive ..." je absolútna BN klasika, chladná a temná elektronika a hluk vychádza z útrob hlbokých jaskýň a na nej tróni neľudský Woodov vokál v dvoch rozličných polohách, a zabíja každá. Peckový song na úvod, fantastický zvuk! Druhá "The Antenna ... " je podobná hlbinná kompozícia s hustým maglajzom v podklade, bez vokálov, nad ktorou okrem klasických pištiacich bastarďáckych zariadení poletuje akási orgánová linka, neserem z toho, ale pohoda. Posledná "Frack Baby Frack" je powerelectronics jak sa patrí, perfektne tu vyznievajú Barnesove jaskynné inštrumenty v plnej sile, Barnes tu aj "spieva" a je to sick/pecka vokál uff, chlad a srd, asi naväčší náhul tejto strany, akurát škoda, že trochu krátky, ešte by sa to malo kde vyvýjať. Z druhej strany Brutal Truth, wááu,tak to je teda šok, samozrejme, že som čakal, že si títo páni na splite s BN vrznú aj nejakou tou škatuľkou, ale toto je iná káva. Jedna popičovská noise/grind kompozícia, ktorá sa valí a graduje cez celú stranu a funguje ako megahypnotikum, bo sa od nej nie, že nedá len odtrhnúť, nedala sa mi pri nej napísať ani len táto recka! Neskutočne silná a masívna skladba, ktorá čo drážka priberá na intenzite, čo minúta na inštrumente a v závere zostáva len huba otvorená, čo sú títo páni schopní vytvoriť. Akýsi mysticko-rituálny, pokľudný začiatok postupne naberá na sile, pári sa s ťažkým basovým votrelcom a potom ako obrovská, lepkavá masa berie na seba všetky zvuky a hluky a špinu naokolo, prilepí sa sem popevok, tam rev a keď už sa zdá že je toho všetkého dosť tak sa na celý tento pračudesný, kakofonický maglajz prilepia bicie. To je asi tak polka tejto kompozície, to čo sa potom deje s touto masou, je ťažko opísateľné, no doslova fantastické ... Hoakove bicie z toho robia klasicky prijebaný absolut grind, vokály z toho robia úplnú psychiatriu, hlukové kompozície sú neuveriteľne masívne a premakané, basy tomu všetkému dávajú pocit konca sveta, celkovo to znie extrémne extrémne ako nič čo si doteraz počul, šialený harshnoise / grind ... neviem, podľa mňa je to úplne fantastická až neuveriteľná vec, rozhodne to nie je Brutal Truth ako ho poznáš. Celkovo split jak sviňa pre najextrémnejšie máničky, pecka, stobodov, bomba, šupa, jess!!
-RadoKAZ-

EGYPT "Become The Sun" 2LP (Doomentia Records)

V roku 2008 vo všetkej tej vtedajšej záplave sludge/doom blablabla kapiel, pseudokapiel, reunionov a polonúd vydala prakticky neznáma americká banda Egypt tak peckový debut, že ostatné kapely mohli akurát tak uši v kúte klopiť a ticho závidieť. Sám som sa z toho osobne dosral a kade som potom chodil tade som tú platňu vychvaľoval a stále je to pre mňa jedna z najlepších vecí v žánry. Päť rokov nič a aha, Egypt sa stihli rozpadnúť, zpadnúť, vymeniť gitaristu a Doomentia vydáva ich nový album, tak to som kurva nadržaný a to som teda zvedavý! No a už pri prvej skladbe sa začínajú napĺňať obidve moje predtuchy: že to bude dobrá muzika a že budem aj tak sklamaný. "Become the sun" je bez debaty výborná doska pre poctivých fandov vyhratého stoner/doom/psychedelic rocku šmrncnutého slušným oparom Deep Purple (čo som kedysi písal už pri ich prvotine a aha, tu hrajú ich kover), miestami sú tu až úplne bluesové nálady a cítiť aj južanský rock. Dobrý matroš to je, o tom po tom, ale čo tomu mne chýba, je väčší šmrnc, facka ako pri debute, väčšia surovosť, groove a hlavne niečo ako kompozičná ľahkosť prvej dosky, to je v čudu. Mne tá muzika celkom reže, na druhej strane mi to ale príde ako každá druhá kapela z Roadburn festivalu, žiadna extra šupa, mám trochu pocit, že je to na mňa už akési príliš prezreté. Z celej nahrávky si na konci pamatám 3 veci: peckový song "Orb of the wizardking", sklamanie z nič než špičkovo zahratého koveru "Black Night" a uvedomenie si ako ma nesmierne nudí posledná "Elk river fire". Hodne sa mi ešte páčia skladby "Hillside" a "World Eater", takže asi tak, rozhodne dobrý album, ale ja som asi príliš chcel debut2.
-RadoKAZ-
www.doomentia.com

GOMORA "Poslední Jízda" 12"LP 2012 (Kooperácia)

Debutové full album Pražských crusterov GOMORA , vyšiel za spolupráce asi 12 malých labelov v náklade 500 kópi. Vedel som o existencii tejto formácie ale až na jednom koncerte som menil s jasnou postavičkou mini labelu Slave of Beerfoam, toto LP a bol som zvedavý. Obal a grafiku asi nemusím ani chváliť, to je už dnes samozrejmosť. Zaujímavosťou celej nahrávky je, že album vôbec neznie kompaktne a ako keby zachycoval rozličné obdobia kapely.Kým prvých 4 válov ide v takom klasickom, pre mňa celkom nudnom tempe crustu, čiže skoro už death metalový štekot, metalové gitary, pomalši d-beat rytmus. Ale po týchto 4 songoch až ste to nevzdali, tak zrazu nasledujp  pecky a ako keby celý štýl sa prepol do úplne inej, melodickejšej polohy a nasledujú pecka songy. "Potopa" s úplne zvýraznenou basovou linkou a druhá vec "Pijavice" zase s perketným vokálom, ktorý je už urevaný a celkom mu aj rozumieť. B. strana sa otvára tiež dobrou skladbou "F.M.P.S." s punkovým backing vokálom a s úplne melodickou linkou.Takto to už pokračuje až do konca a je to viac než dobré! Škoda tej nudy na začiatku, lebo zbytok albumu je pecka! Milovníci Švédskeho crustu, toto si nenechajte ujsť!
-Lepra-
Bandzone