CONTRASTIC / ATTACK OF RAGE „Jařmo / untitled“ split 10“LP 2014 (Metal Age Productions)

O tomto splitku som zachytil kedysi nejaké zmienky, no potom mi to celé vyfučalo z hlavy, tak som bol prekvapený, keď sa zrazu objavilo. Je jasné, že som ho hneď musel vlastniť, bo obe kapely už nejaký čas sledujem (resp. Contrastic som v minulosti sledoval už od demáčového obdobia). Ďalším prekvapením bolo, že ho vydali Metal Age productions, ktorých som už osobne považoval za meno z minulosti. Čo trochu zamrzelo, bola absencia nejakého bookletu, bo graficky je inak gatefold obal splitka spracovaný pekne. No čo, snáď pri prípadnom ďalšom vydaní, to firma napraví...

K obsahu. Contrastic bol svojho času svojím druhám demáčom „Necrostories“ pre mňa objavom a osviežujúcim vánkom na českej death-grind scéne (vyšiel ako split kazeta s materiálom „Lightnessdark“ ďalšieho zaujímavého zjavu Deaf & Dumb). Na ďalšom vydaní „Thanatology rhythms“ (split s ďalším veľkým menom Ingrowing a ich materiálom „Deformed“) moje predpoklady len potvrdili, ale aj tak som najviac bol prekvapený pri vydaní ich samostatného eponymného debutu. Rovnako ako bol prapodivný obal s morskou vílou, tak pestrá zmes bola nacvakaná v nulách a jednotkách disku: grindcore s death metalom a rôznymi elektronickými nadstavbami sa tam premieľali, či striedali, do toho viac druhov vokálov. A v podstate tam, kde končil debut, kapela pokračuje aj na materiále „Jařmo“. Od úvodu songu „Re-abortion“ ma bez výstrahy porcuje ostrý sekaný riff gitár a dorážajú zbesilé klepačky bicích. Sánka dolu hneď zkraja. Skvelo urobený song, kde sa striedajú pomalšie pasáže (s elektronickým kvílením) s rúbanicami. To druhá „Píseň osamělého revolucionáře“ začne decentnou gitarou a spevom ako od Esazlesa napr., čiže emóciami napchatý revozpev, aby sa to celé zvrhlo do grindovej klepanice s chrochtom a škrekotom, v pozadí stále presakujú cvakoty elektronických mašiniek a občas melodické gitarky. Jednoducho pestrý, dokonalosťou páchnúci song. Tretí song začína samplom a až Korn-ovským nu-metalovým riffom, no žiadne strachy, stále je to zbesilé a nekompromisné drvenie spestrené elektronikou a samplami. Mojou najobľúbenejšou položkou je ale titulná „Jařmo“, ktorá je chladnejšia jak mrazák v pitevni. Dokonalá symbióza medzi samplami z filmu a hutnou muzikou. Najväčšie mrazenie mám vždy v strede, kde sa do elektronickej vyhrávky ozýva sampel kričiacej dievčiny, k čomu sa postupne napájajú nástroje a song zrýchľuje – to ma vždy zalieva studený pot, jak je to dokonalé. Záverečný song je už len akýmsi zhrnutím, čo všetko nám Contrastic na aktuálnej nahrávke ponúkajú. Skvelá vec a Contrastic mi opäť raz potvrdili, že v tom čo robia, veľa konkurentov u nás nemajú.

Na slovenskej strane splitka je vyrýpaných tiež 5 songov. Síce k Attack Of Rage som sa dostal oveľa neskôr, no tiež nemôžem povedať, že by ma ich muzika nechávala chladným. Hoci som ich demáče nikdy nepočul, no debut-cd „Grindpeace“ ma obdarilo našľapaným a pestrým grindcorom, aký sa mi pozdával napr. u španielov Haemorrhage, i keď bánovčania vždy dbali, aby texty aj o niečom boli, nie len o kopách mŕtvol a hektolitroch krvi a nemocničných traktoch plných infekcií a krvavých inštrumentov, k čomu využívali aj používanie rodného jazyka, čo je u mňa plus, bo sa mi veľmo páči, keď kapely využívajú rodnú reč. Druhý album „Sväté zlo“ sa vyznačoval ostrejším zvukom a zbesilejším materiálom ako debut, a celkovo songy pôsobili prepracovanejším dojmom. Ani na najnovšiom neotitulovanom materiále sa chlapi s ničím extra neserú, tak bez intra sa na vás rovno vyrútia nasekané gitary, aby sa po chvli song „Krivé zrkadlá“ rozbehol v klasickom rýchlom tempe. Čo oproti minulosti mierne prekvapilo, že sa neobjavuje až toľko typických klepačiek. Asi aj preto mi tento materiál viac ako všetko iné, pripomína starú srdcovečku „Symphonies of sickness“ anglických patológov Carcass, no aj vďaka riffom a trošku aj zastretejšiemu zvuku gitár. Nasledujúca „Sloboda“ už je sypanica ako sa patrí, no aj tu sa dosť hrnie v hardcorovom rýchlom tempe. „Dne shock“ je so sekanými gitarami čistá „carcassovka“ – parádne tempá, skvelé gitary a chorobné vokály. Pre mňa asi najlepší song tejto kolekcie. To „Sociálna anorexia“ mi aj riffom aj bicími pripomína druhý album „Grinding opus of forensick medical problems“ ostravských „carcassológov“ Pathologist, no oproti nim má drsnejší sound a ku koncu tam ešte cítim opäť mierne čmud španielskych Haemorrhage (podobne ako v minulosti). Záverečný „Sebaklam“ s pomalým sólovým výjazdom basy roztočí ďalší kolotoč svižných pasáží s grindovými nášupmi a občasnými húpavými spomalovačkami, kde gitary kruto ukrajujú z času, ktorý zostáva do konca.

Veľmi vydarené splitko. Normálne neviem, či sa mi podarilo vyjadriť všetko. Ak sa vám niečo nezdá, stačí zohnať a vytvoriť si vlastný názor. Mne ten môj nik nezoberie...

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=MLYVT_-Jwm0

HIBERNATION / SLAVEBREED split 7"EP 2012 (Worlds Appreciated Kitsch Rec./Noiseattack)

Dve Grécke záležitosti na jedno splite, už troška staršieho dátumu, ale myslím si, že v tejto muzike nejaké dátumy nehrajú žiadnu rolu. HIBERNATION je už pomaly kultová crust mlátička, ktorá sem prdla dva songy. Vybrnkávačky, temnota, šlapavý crust. Celkom pohodička, aj čo sa týka zvuku aj celkového prevedenia muziky. ja viem, takéto som počul už stovky, ale toto vždy poteší, takže som len rád. Kvalita.
SLAVEBREED netreba asi žiadnemu grinderovi predstavovať, lebo v Čechách sú pečený, varený a ich veci vychádzajú u pána Električku (L´imphantile Collective). Majú tu tri songy, ktoré fakt uletia ako nič.Nestihnem ani srknúť do kávy a už vstávam otáčať platňu .To je tá temná stránka sedempalcov!! Muzika je však štandradný, kvalitný, dobre znejúci grindcore. Proste už overená kvalitka a mne osobne sa páči ich strana platňe oveľa viac. Proste to odsýpa!
Vyšlo v 500ks náklade.
-Lepra-

SYK "Atoma" CD 2014 (L ´imphantile Collective)

Pán električka mi na poslednom OEF strčil do ruky toto cd na recenziu s vetami typu "neviem či sa ti to bude páčiť" a podobne. Myslím si, že kým to nie je gore grind, tak určite-) No a pán električka proste si môže znova škrtnúť jeden bod, za originalitu vo svojej stáji! Talianska formácia SYK je pre mňa veľkou neznámou. Vo vkusne spracovanom digipacku sa nachádza fakt zaujímavá bomba! Hudbu ani tak nejde popísať, lebo mi to pripomína horšie znejúci povedzme Meshuggah, dookola sa opakujúci jeden riff so zásekmi, industriálnou rytmikou. Ono by to bolo len rozkošné techno thrashenie, ale SYK majú v zálohe niečo iné! Ženský vokál (rev), ktorý je tak načasovaný a natrepaný do muziky, že proste zo začiatku máte pocit, že to nejako moc vyčnieva , ale pri treťom vypočutí vás to vtiahne do takej nádhernej atmosféri, že si začnete celý album vychutnávať! Treba však prekonať ten prvotný pocit úplnej disharmónie a potom to už ide na plné guľe! Fakt zaujímavá a parádna nahrávka! Vyskúšaj!!
-Lepra-
http://syk-official.bandcamp.com/

MARNOST / SEEDS IN BARREN FIELDS split-LP 2012 (kooperácia)

Viem, že toto splitko je staršieho dáta a obe kapely majú vonku už aj ďalšie materiály, ku ktorým som si zatiaľ nenašiel cestu, no čo ma v poslednom čase chytá stále viac, je práve tento materiál. Pôvodne som si ho kúpil, aby som podporil kapely (vydavateľov, skrátka fungovanie scény), ale aj zo zvedavosti, že ako znie black metal hraný ľuďmi z hardcore-punk podhubia. Ako už u mňa býva zvykom, nie vždy mi daný album sadne práve v čase kúpy, tak ide bokom, kde občas upadne do zabudnutia. Tento do zabudnutia neupadol (teda nie úplne), len mi stále nesedel, čo sa však zmenilo minulú zimu, len môj názor naň potreboval čas dozrieť. Každá banda na svojej strane ponúka jeden dlhokánsky song, no myslím, že sa podľa nich dá v pohode odhaliť kvalita ich tvorby.

Prví otvoria brány temnôt českí zástupcovia MARNOST. Po hovorenom filmovom intre sa pomaly rozbieha zlo – spätné väzby sa prelínajú jedna cez druhú a s pískaním vyvolávajúcim mrazenie ma pomaly prenesú až k prvým chladným riffom a revu v pozadí, aby s kvílivým riffom a pomalým tepom bicích začala postupne gradovať (podobný minimalizmus mi kedysi dosť vadil, no tuto sa mi viac ako pozdáva), aby sa po štyroch minútach strhla zbesilá víchrica, keď zbesilé klepačky ženú všetko vpred a rev v pozadí je len kulisa k bzučiacim a kvíliacim gitarám. Po chvíli zas zvrat a v pomalom tempe gitary a vokalistu vrnia mrazivé podmazy pod ženský preslov. Potom do zbesilej rúbanice parádna vyhrávka. A potom opäť nejaké predely a striedanie intenzity s akou kapela útočí na vaše zmysly. Spleť rôznych gitarových motívov a vrstiev, kým postupne utíchajú bicie dovedie skladbu postupne k záverečnej časti, keď sa spod spätných väzieb začne ozývať decentné brnkanie akustickej gitary. Zvláštna muzika, ale má svoje čaro a dokáže vyvolať mrazenie.

Švédi SEEDS IN BARREN FIELDS začnú tiež vybrnkávaním skreslenej gitary, aby sa postupne pridali ostatné nástroje a po dvoch minútach sa ozve nekompromisný rezavý riff – trochu mi to pripomína fínov Swallow The Sun. Prechod bicích potom strhne lavínu a zatiaľčo gitara stále hrá tú vybrnkávanú vyhrávku, bicie s basou ženú ozlmomkrky do diaľav a druhá gitara k tomu prihodí vyhrávku. Farbou hlasu aj bicími a melodickými vyhrávkami mi to hovadsky pripomína starý materiál plzeňských blackošov Sorath, ktorý sa honosí názvom „Matache chavala“, ktorý som svojho času mal v hlbokej úcte. V tretine sa song zlomí do stredného tempa a v záplave zdvojených vyhrávok a sekaných riffov sa pomaly sunie vpred (trochu mi to pripomína staršie tituly grékov Septic Flesh). V tomto tempe s rôznymi obmenami intenzity vydrží song až do konca. Celkovo tvorba švédov obsahuje okrem black elementov aj množstvo death pasáží. Dobre to ide do ucha, tak mám vždy dojem, že ich strana sa mi pozdáva viac, no tento dojem vždy trvá, len kým neotočím platňu a nepustím znovu Marnost. Skvelá vec, hoci mi trvalo trochu viac, kým som do nej prenikol, no o to viac radosti teraz pri jej počúvaní pociťujem. Verím, že už dávno má každý svoju kópiu, tak nikoho nemusím presviedčať, aby si ju zaobstaral. Ak náhodou nie, myslím, že ešte stále sú v pohode dostupné, stačí sa prekutrať v ponukách distier...

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=IcQoKIgcpBQ

Sartre in the Dark: Se7en kniha

Kde začať? Najskôr asi ... toto je kniha o Seven Minutes Of Nausea. Čooo?? Mám veľa kníh o Motorhead a Led Zeppelin a REM a ... ale 7MON? Ani som len netušil, že také dačo existuje, ani by ma len vo sne nenapadlo že sa niečo také chystá a pred pár dňami mi to prišlo priamo od Micka (plus cca 20min nevydaných nahrávok, jes!!), tak to som sa skoro posral, jednak od radosti a jednak od prekvapenia. Tí čo túto kapelu poznajú a majú radi budú žasnúť so mnou, ostatní možno nepochopia: táto kniha obsahuje všetky texty 7MON 1985-2010 !! Žiadne rozhovory, komentáre, nič, "len" texty, krásne nasádzané na fotkách ... a to je všetko! Nemám šajnu koľko ich je a ani stránky nie sú číslované, čo pocit z tohoto diela ešte umocňuje, no kniha je to veru slušná buxa a tých textov sú tu tisíce! Pre tých nezasvetených, prvé 7"Ep 351 skladieb, "Your father was a poser ..." Ep 552 skladieb atakďalej atakďalej, samozrejme všetko vždy pekne spísané názvy skladieb a texty! Zopár mojich obľúbených:  Illegal Wood  "fuckin rainforest les paul?????",  Chemical Weapons "use is banned, but not the suply" alebo Provoke "in garbage some live, not by want" a tak podobne. Táto kniha je najväčší noisecore na svete! Vždy som 7MON miloval práve preto ako dokážu spojiť absolutne najextrémnejší hudobný prejav s inteligenciou a "niečím", nazvyme to posolstvom, provokáciou, myšlienkou to je jedno, vždy boli pre mňa proste extra a logo do kapely sme im neukradli len tak. Inak, toto mi Mick poslal preto, lebo som mal gule a išiel na Noisefeste za ním s trikom a kazetou Sedem Minút Strachu, a samozrejme s hlbokou poklonou. Potešilo ho to, vypýtal si adresu a ... ďakujem! Fuck Noise "sod it all".
-RadoKAZ-
 www.epubli.de

KRASSEVILLE "Nous sommes faux" demo MC

Zase je raz sobota ráno, pol piatej, a to už ja (za bežnej prevádzky v piatok) nemóžem spať, káva a buchty, internet na plné gule a hľadám a snorím kde korunu oplieskať. Ani neviem prečo, keďže to vôbec nepočúvam, brúzdam obskurný francúzsky blackmetal, až sa dogúglim k celkom slušnému zverstvu Nékrhärkh, čo je šupa náter s fúkacou harmonikou, no tak hryziem ďaľej, kukám borec robí tisíc vecí a bác, Krasseville! Káva ešte nie je dopitá a demo je už vyplatené a na ceste ku mne. O pár dní hurá, došlo to. Táto kapela je rozhodne taká tá muzika z regálu "treba počuť´", ale keby som mal z fleku len tak niečo nastreliť tak možno keby Ghost nabúchali Piloophaz tak sa narodí totok. Temný až mrazivý nekropop, psychopatický rock a morbídny hip-hop plný pirúl, žiletiek, zlosti a zúfalstva, ale aj krásnych melódií a skvelých rytmov, samovražedné blues v blackmetalovej konzerve a nenávistný, vyhnitý rap v atmosfére sebadeštruktívneho doomu ... je tam toho zmrskaného veľa a výsledok je Krasseville. Asi nie pre každého honiča tohto blogu, pre mňa ale nádhera a jeden z vrcholných objavov tohto roka! A ďaľší krásny príklad fantastickej muziky, ktorú nikto nepozná a nikto nechce ( ja mám len 83/200 ) ale tak vám šeckým treba! Krast na vás!  http://www.dernier-bastion.fr
-RadoKAZ-
https://www.youtube.com/watch?v=xb_Seg0b7P8

OMHS – (Sugartown Cabaret, Mort Mort Mort, Žen, Oneironaut) – 18.7.2014 Bratislava, Klub Fuga

5 dní od mojej poslednej návštevy Bratislavy uplynulo ako voda a opäť som sa vydal Déjednotkou k metropole, no tentoraz bez dopravnej zápchy (piatok má svoje čaro, no opačným smerom by som v tej chvíli nechcel ísť) a vzhľadom k tomu, že k Fuge som mieril prvýkrát, tak aj bez blúdenia (to bolo v mojom prípade asi najprekvapujúcejšie). Hlava – mapa. Na mieste už sa nachádzalo vcelku dosť ľudí (no, popravde som čakal väčšiu účasť – piatok, víkend...), ako aj všetky kapely (aký rozdiel oproti nedeľnej akcii). Vzhľadom k tomu, že vo Fuge som prvýkrát, kuknime najprv klub. Po vstupe do areálu nejakej starej továrne a neskôr aj do samotného klubu, na mňa dýchla nostalgia. Miestnosť, ktorá vyzerala ako prerobená stará dielňa, bola nasiaknutá starými olejmi a všetkou tou arómou, že som v momente cítil v sebe toho pubertálneho vlasáča na praxi, keď sa starými výrobnými halami sunul s rukami vo vreckách k najbližšiemu bufetu na parižák s rožkami a džúsom... Ale dosť nostalgie. Poďme k akcii samotnej...

ONERONAUT

So zhruba 25-minútovým meškaním na pódium ako prvá kapela vystúpilo miestne trio s prečudesným názvom ONEIRONAUT a ešte prečudesnejšou muzikou. Do publika narvali tri dlhé songy, kde sa miešali math-gitary s jazz uletenými rytmami bicích a burácajúcej basgitary, aby sa vzápätí ozval jazzrock jak na starých albumoch Fermáty, ktorý hneď zlomily až noise-rockové steny drásavej, hlučnej gitary a naboostrovanej basy. V inom momente vyplávala jemná melodická pasáž, kde gitara len decentne žblnkotala a basa hebko preťahovala tóny, do toho cinkali činely. Škoda, že v niektorých momentoch bolo ešte počuť, že kapela nie je poriadne zohratá, inak by to bol absolútne strhujúci výkon. Myslím, že o nejaký čas sa mi ťažko na ich výkon budú hľadať slová, bo už teraz to znelo zaujímavo.

ŽEN

Potom ma nemilo zaskočila skoro hodinová prestavba aparátu, no pachuť nespokojnosti vo mne ihneď s prvými tónmi zabili tri žienky zo Záhrebu, ktoré na kvartet doplnila dievčina obsluhujúca projekciu. ŽEN – absolútne neznámy pojem, no o to milšie prekvapenie. Podobne ako prvá kapela, aj tieto babeny predvádzali fúziu rôznorodých žánrov. Z alternatívneho rocku vybehli k nejakej synthi-záležitosti, aby sa vzápätí rozkmitali prsty gitaristky po hmatníku v math-zbesilých riffoch. Miestami mi to v rockovejších častiach pripomínalo čechov Tatabojs, ale aj Sunshine na neskorších albumoch (resp. na koncertoch k neskorším albumom) v ženskom prevedení. Dievčiny svoje nástroje ovládali absolútne dokonalo, škoda nejakých výpadkov mikrofónov a efektov, keď hlavne basáčke sa nedarilo spustíť kvílenie moogu, zato gitaráčka svoj procesor využívala dosť často a znelo to parádne. Prekvapila ma aj hra bubeníčky – zaujímavé „živé“ rytmy, občas k tomu prihodila hru jednoruč na synťák a druhou len vyklepávala tempo na hihatke. Celý ich set bol absolútne dokonalý zážitok, ktorý dopĺňala aj spomínaná projekcia, ktorú ale nebudem analyzovať, bo som ju sledoval len okrajovo ako doplnok k hudbe.

MORT MORT MORT

Po kratšej pauze sa na pódium postavila jedna z kapiel, kvôli ktorým som sem meral cestu. Francúzov MORT MORT MORT mnohí skôr poznajú pod starým názvom Aussitôt Mort (inak, mierne nechápem tej zmene názvu, keď muzika zostala rovnaká, dokonca aj na koncertoch hrajú starý repertoár, veď zostavy sa menia aj v iných kapelách a hrajú aj ďalej pod starým názvom). Po krátkej zvukovke do nás spustili ten svoj ťažký valivý metalovou hutnosťou nasiaknutý emotívny post-hardcore, plný krásnych gitarových vyhrávok a kvílivých podmazov, ako aj basových liniek a trojhlasných spevov. Skvelý zážitok a nikdy by som si nepomyslel, že takto pomalá kapela rozprúdi pod pódiom také besnenie (to sa strhlo cez moju srdcovku „La ride du lion“), myslím, že táto reakcia prekvapila aj kapelu samotnú – ľudia sa metali, knísali, hádzali o seba... V podstate sa im ani nečudujem, bo mne sa tiež chlpy na chbte a ramenách drali cez tričko jak pichliače nejakého genetického mutanta z Aktov X, také zimomriavky vo mne ich vystúpenie vyvolávalo. Počas svojho takmer hodinového vystúpenia odohrali aj jednu ochutnávku z nového 7-palca, ktorý bude k dispozícii na Fluff-feste. Istotne ju budem túžobne očakávať... A ak niekde uvidím, že niekde v okruhu 100km majú hrať Mort Mort Mort, opäť naskočím do vozítka a mierim tam.

SUGARTOWN CABARET

Najkratšia prestávka medzi kapelami predchádzala vystúpeniu ďalších francúzov SUGARTOWN CABARET, po ktorých koncerte už túžim nejaký ten rok, odkedy som vypočul ich prvý album. V podstate som ani nestihol poriadne absorbovať zážitok zo setu Mort Mort Mort (tak akurát sa vymočiť a nakúpiť nosiče zúčastnených kapiel) a už na pódiu stáli STC a spôsobovali vlny nadšenia v publiku. Ich muzika je trošku podobná tomu, čo predvádzajú ich krajania, no s tým rozdielom, že namiesto metalových elementov sa v ich songoch objavuje punková dravosť a energia. Na prvý pohľad upútal spevák svojimi pohybmi, ktoré boli viac ako netradičné, no jeho hrdelné výkony boli neskutočné – jeho prenikavý hlas sa predieral stenami gitár a kvílením vyhrávok a rachotom bicích. Naliehavosť z neho sa rinúca bola odzbrojujúca. Úplne iný zážitok ako zo setu kolegov, no vo výslednom dojme opäť len nadšenie a radosť z muziky a z toho, čo kapela predvádzala. Myslím, že to bola dostatočná odmena za to, že som po ich vystúpení tak túžil. Skladby pekne plynuli a pod pódiom sa vďaka väčšej priamočarosti strhávali prívaly tanečníkov, potu, vlasov a besniacich údov. Parádny setík, že sa ani veriť nechcelo, keď zostalo ticho (resp. až po prídavku, čo si ľudia vydupali – najrýchlejšej veci z debutu „All the same she said“, čo je punkovica jak prase).

Hluchý, no spokojný som sa vydal na spiatočnú cestu (ja sa skrátka nikdy nesústredím na značenie, keď vo mne ešte búria nálady z koncertu, tak som znova odchádzal úplne inou cestou, ako som prichádzal). Tí, čo sa im aj piatkový termín na účasť na koncerte nezdal najvhodnejší, či z nejakých iných dôvodov neprišli, môžu len ľutovať. Takéto zaujímavé zoskupenia kapiel sa často nevídajú. Vďaka Šupovi za to, že sa na to dal...

-Majto C.-

fotky: xMaethewx

D.O.A. / ATTENTAT SONORE 7“EP 2013 (Guerilla Vinyl)

Single známych kapiel v tejto oblasti príliš nekupujem, ibaže by som chcel vedieť, čo je na druhej strane splitu, ako v tomto prípade, bo predpokladám, že by nevydali spoločný materiál s nejakou chabou kapelou. Navyše v prospech kúpy tohto splitka hovorilo, že Atentati sú frantíci, čo ja rád. Ale poďme pekne po poriadku.

Hneď od začiatku sa rozbehne typický štýl D.O.A. s rokenrólovým feelingom a typickým spevom. Kto má posledný album kanaďanov „We come in peace“, tomu bude otvárací song „He´s got a gun“ viac ako známy. Melodický, chytľavý a dobre znejúci. Druhou položkou je koncertná verza ešte trošku staršej veci „America the beautiful“ s pekne štipľavým textom a mierne deadkennedyovskou gitarkou. Zvuková kvalita je taká koncertná, no song znie aj tak fajn.

Po obrátení bieleho vinylu na druhú stranu, treba prehodiť otáčky na 45-ku a v momente vás pohltí príjemný úvod songu „Social drinking“, ktorý sa po chvíli zmení a zavalí vás svižný punk s mužským a ženským spevom, ktoré sa skvelo dopĺňajú. Hneď mi je jasné, že som našiel ďalšiu kapelu, po ktorej nahrávkach budem pátrať. V polovici sa song zas vráti do stredného tempa a vystrieda sa zopár parádnych pasáží. To druhý song „Work, suffer and smile“ začne hneď skraja svižne a v refrénoch je aj značne melodický. Spevová linka v slohe po refréne, ale v podstate celá pasáž, mi pripomína sólový album „New York blood“ Stigmu z AF – stredné tempo, chrapľavý melodický spev a zakončuje to krátke melodické sóličko. Jednoducho skvelá vec. A ak k tomu prirátam skvelý text, ktorého význam najlepšie vystihuje podtitul „Welcome to the company“ a je o aplikácii amerického sna na novodobých otrokov vo fabrikách... Špica. Idem asi na snorenie po sieti, kde by som sa dostal k ďalším nahrávkam tejto parádnej kapelky.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=h8r9Xqj3SKU

FINAL EXIT, THE KILL, CONTROLLED EXISTENCE, SEDEM MINUT STRACHU 15.7.14 Erika pub Žiar nad Hronom

Milý deníček. Práve som si vyškrtol z položiek "toto musíš vidieť ešte pred smrťou", jednu z mnoha kapiel. Japonské noise duo možno ani netušilo (doteraz) ,aký sú populárny v týchto krajoch. Začiatkom 90tych rokov im tu vychádzali nahrávky na už zaniklej Českej značke Merciless Core records a hlavne ich miniCD "The Best (S) Hit Fe´s" je celkom kultová nahrávka. Oni sa však rozpadli a skoro 10 rokov hrali mrtvého chrobáka. Až nedávno prišla správa, že zase sú pokope a hrajú a že dokonca navštívia Europu. No ale že navšívia aj Žiar ?? Tak to už som nechápal trocha, ale chlapci z S.M.S. dovtedy otravovali promotéra, kým im nekývol na túto akciu. Ja si myslím že  ešte celkom dlho budú kapely spomínať na tú atmosféru, aká

Otravovači promotérov Sedem Minut Strachu

sa tam vtedy odohrala! Ale pome po poriadku. Je Utorok, v práci ma to nebaví, tak sa ide na akciu. pootravujem ešte zopár kamošov a nazbierame sa nakoniec štyria a ide sa. Na mieste sme medzi prvými a práve nás zastihuje správa, že dodávka s kapelami dostala už druhý defekt a nemajú už žiadne rezervné a vysia asi 17 km od miesta činu. OK. Kedže na mieste sme len my a organizátori, tak sa náš šofér poberie pre nich. Medzi tým dorážajú ostatné kapely a aj celkom slušná horda ľudí.Z tej hordy ľudí je poriadnych 70% členov rôznych kapiel. To už veštilo, že týto asi vedia čo sa má robiť na koncertoch, že ano-)

CONTROLLED EXISTENCE

Miesto na koncert celkom slušné, len nebyť tých kllembových častí. Proste v prvej časti hrali kapely v druhej sme trepali gebulou a tý čo boli v tretej, tak videli tak veľké hovno. takže až ste chceli mať niečo z akcie, museli ste sa dostať do tých prvých dvoch. Medzi tým už dorážajú chlapci na utách aj s kapelami. Reakcia kamoša "Vystúpili Japonci z auta a hovoria mi, žé tu je peknev tejto krajine" , 

a ja im na to "Ano pekne veľa kokotov" -))

Medzi tým to už rozbaľujú SEDEM MINUT STRACHU a svôj noise idú až do ťažkých 7 minút. Po nich Slovensko/Česká eskadra CONTROLLED EXISTENCE, ktorá si odskočila z Prahy na svoju každoročnú dovolenku domov a vždy si ju spríjemnia koncertom. Sledujem ich z tretej klemby, takže nevidím toho moc, akurát počujem poriadne basový zvuk. Začína sa už aj zveriť, ale stále to ešte nie je to, čo príde počas vystúpenia Austrálčanov. 

THE KILL zabíjajú

Klemba nedovoľuje vzlietnúť Ikarusovi!

Austrálske trio THE KILL (klasika, jedna gitara, bicie, vokál) spustili taký nájeb, aký som posledne zažil možno počas vystúpenia Dánov Dead Instrument. A tak isto aj obecenstvo zošalelo, pravdaže na čele aj so mnou! Dvíhačky, circle pit (ano čítaš dobre), proste každý zošalel z tej energie. Kapela bola celkom prekvapená z reakcie, lebo ako tvrdili, deň predtým hrali v Poľsku a tam tak maximálne potrepali na nich po songu s búdkou na krku a to bolo všetko. Proste sa spustilo pravé peklo a každý si to užíval. Dvíhačkám som dokonca neušiel ani ja a to sa do mňa pustili dvaja, čo mali o polovicu menej kíl ako ja , hehehe. Šialená dávka energie, ktorá takto v utorok pred polnocou poteší! Trocha sa stálo, lebo gitaristovi praskla jedna struna, ale zachraňujú to Controlled Existence, takže sa po chvíli zverí ďalej.The Kill zakončujú pravdaže svôj set skladbou od Napalm Death, ktorá sa volá pravdaže "the kill". Paráda. Legendy a zvesti o nich neklamali! Boli tvrdý a nekompromisný ako záchodový papier z Jednoty. Smekám klobouk!

FINAL EXIT

Po tomto tornáde to majú Japonci FINAL EXIT celkom ťažké to prekonať, ale myslím si, že o to ani nešlo a ani nikdy nepôjde. Legendárne noise duo spustilo svoje hity a oni fakt zneli ako z nahrávok. Proste basová guľa jak hrom. Mal som pocit, že nejak ale moc sa stálo, čo som si všimol až neskôr že gitarista bol mierne už indisponovaný. Chýry o tom, že Japonci veľa alkoholu neznesú, boli pravdivé. Ocitnúť sa  s týmto hendikepom v krajine kde sa na raňajky pije borovička, je docela slušné peklo. Navyše spomínaný gitarista Hisao (myslím si že sa volá tak) oslavoval v tento deň svojich 40 rokov a tak mu chlapci zo Sedem minut strachu dali upiecť tortu v tvare prekríženej noty, ktorú mu aj uprostred jeho vystúpenia aj spolu s bubeníkom Ryoheiom odovzdali za zborového popevku publika "happy Birthday"! Paráda.

Happy Birthday!!!!

Po tomto ešte chvílu pokračujú, ale už tak že bubeník dvakrát utečie od bicích ale vždy ho donesú späť. Proste chaos, bordel ako sa patrí na takúto akciu! Po ich sete ešte kecám s bubeníkom The kill a bavíme sa o všetko možnom a nemožnom, aj o našom veku (jemu je 42), takže moje obavy že som na to už starý, zažehnám po každom takomto rozhovore. Podčiarknuto a sečteno, parádna akcia cez týždeň, parádne kapely, parádne publikum, parádny priatelia. Pre toto je život paráda!!!!

-Lepra-

RAPSOD „Pochodeň“ LP 2012 (Papagájův Hlasatel Records)

Skôr ako k nahrávkam Lahar, ktorí sa stali asi najznámejším novodobejším pojmom v thrash komunite, som sa dostal k Stolen Lives a Rapsod. Práve Rapsod sa mi z tejto trojice pozdávali vždy najviac, ale ani to nepomohlo a vydanie ich albumu som premeškal, rovnako ako jeho prítomnosť v našich distrách, tak som sa k nemu konečne dopracoval až prednedávnom priamo od Papagája. Dal sa síce stiahnuť celý album v digi-podobe z netu, no ja to mám radšej po starom a píšem za šumu vinylu...

Čo je počuteľné, hneď od prvých tónov je, ako Rapsod od dôb demáču vyzreli, no najmä si stále v svojich thrashových základoch uchovali dostatok corových prvkov (narozdiel od Lahar napr.). Úvodná „Beznaděj“ je hneď riadna šupa do tváre. Krutý zvuk gitary, do toho ostré bicie a tepajúca basa, Kocourov chorobný vokál navrch... Song nekompromisne valí vpred a po celý čas drží za gule a nepustí. V podobnom duchu sa nesú aj nasledujúce položky „Houstne dým“, „Vězeň XY“ (hoci tu tempo na chvíľku zvolní do stredného, no gitary sú stále ostré jak katova sekera), „Řeka“ (ktorej refrén si vždy na plnú hubu revem v aute) aj „Pomsta rudé minulosti“, všetko ženú vpred rýchle bicie a režú ostré riffy gitary. Rovnako aj tu je pekne nasratý a chytľavý refrén v strednom tempe. Čistá thrashová lahôdka. Mrazenie a mrazenie. Jediný výdych nastane len pri otáčaní platne. No hneď s rypnutím ihly do stopy začne zas rezanie a drvenie v tempách krutých, to hneď slayerovská „Na útěku“ naporcuje telá nepripravených na krvavé flákoty mäsa. „Za plotem“ mi znie ako mierne pritvrdená Kritická Situace – má v sebe akúsi chytľavosť a svoju rolu istotne zohrá aj že je vo voľnejšom tempe, hoci stále dostatočne svižná. To „Sekta“ napriek miernejšiemu začiatku zalieta až do vôd fastcorových klepaníc (odkazuje niekam k albumu „Oběti doby“ Lahar). Skorotitulná „Vrhejte pochodeň“ ma vždy dostane silným refrénom, ale aj parádnou sekanou pasážou po ňom, no najmä parádnou gitarovou pasážou v rýchlej rúbanici pred záverečným refrénom. V rovnakom duchu ako zbytok albumu sa nesie aj záverečná „Rajské zahrady“, ktorá v strede zvolní do peknej dvojkopákovej pasáže, aby zas vygradovala do sekanice a song skončí peknou vyhrávkou...

A toto všetko ošetrené naozaj prierazným zvukom z Hellsound štúdia. To je ďalší bod navrch. Jednoducho, pre mňa asi najlepší album zo všetkých thrash-core vecí súčasnosti. Zabudnite na nejaký Municipal Waste, Evile abo iné ftákoviny súčasnosti. Rapsod rulezzz!!!

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=SAc8YvDPE4U