DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

štvrtok 1. novembra 2018

FIVE YEARS OF ANARCHOPUNK – (Brunner Todesmarsch, Rosa Parks, Tendencie, Alkalmotlankodik) - 27.10.2018 - Orlová, Klub Futra




Konečne sme zas raz vyrazili na cesty za účelom šírenia našich zmätkov medzi pospolitý ľud. Tentokrát až do ďalekého sliezskeho kraja na ostravsko-karvinsku, konkrétne do Orlové. Počasie bolo nevľúdne už od začiatku, mierne mrholenie a oblačnosť, no až s príjazdom na Kysuce začala temnota. No ešte väčšia prišla neskôr - hmla a ťažké sivé oblaky, ktorými nás uvítali sliezske kraje, vo mne evokovali atmosféru Sapkowského husitskej trilógie. Dažďom i hmlou nasiaknutou sychravousťou sme sa s končiacim dňom a nadchádzajúcim večerom dostali až do cieľového mesta, no naše mierne blúdenie skončilo až o niekoľko desiatok minút neskôr, keď sme konečne dorazili až ku klubu. Tam nás už očakávala príjemná spoločnosť organizátorov a ich kamošov, s ktorými prevádzkujú činnosti klubu, ako aj veľmi chutná a pestrá veganská poživeň, ktorá rýchlo zahnala negatívne dojmy z blúdenia v kruhu po večernom meste. Po prehliadke klubu sme boli milo prekvapení útulnými priestormi, ako aj jeho rozsiahlosťou. Veľmi príjemné miestečko.
ALKALMOTLANKODIK
Vzhľadom k tomu, že spoluoslávenci Apolita sa kvôli zdravotným problémom jedného z členov (Pig, veľa zdravia!) nezúčastnili, začiatok akcie sa posunul až na ôsmu hodinu večernú a priestor zaujala trojica s prapodivným názvom ALKALMOTLANKODIK. Hneď zkraja všetkých prítomných zmietli hustým a drsným crust-punkom najhrubšieho zrna. Hrdelné prejavy opatroval zväčša bubeník, no sekundovali mu striedavo gitarák s basákom. Odohrali coverku ostravských spolubojovníkov, ktorí sa tiež dostavili. Celkový dojem bol devastačný. Ich intenzívny prejav mal čosi do seba a odpálil večer so cťou.

Snažili sme sa dlho nezdržovať a po nevyhnutnej príprave a krátkej zvukovke sme rovno odpálili našu 14-položkovú sadu songov. Chceli sme v tento špeciálny večer priniesť niečo špeciálne, tak sme zaradili 2 nové songy, ktoré mali týmto verejnú premiéru, rovnako ako song „Väzni cudzích cieľov“ z našej minuloročnej dosiaľ nevydanej nahrávky, ktorý síce trošku trpel pôrodnými bolesťami, no napokon nedopadol až tak průserovo. Snáď tak nedopadol ani náš výkon, bo sme sa snažili nepodliezť laťku nastavenú prvou kapelou ani o milimetrík a našu obligátnu polhodinku sme neodflákli.
ROSAPARKS
Po nás sa na pódiu objavili oslávenci ROSAPARKS. Úvodné 2 songy odohrali v starej zostave s Danom na poste gitaráka a doprovodného speváka. Trošku nostalgie za starými časmi pre mňa. Potom už ale na pódiu miesto zaujal Jarek, ktorý nastúpil po Danovom odchode do sveta a kapela pokračovala vo svojom skvele vystavanom sete. Ich melodický punk s množstvom pasáží a striedaním spevov aj intenzity je stále lepší. Ich veľkou prednosťou sú 2 skvelo zladené gitary ako aj vynikajúca Winylova hra na bicích, ktorá je pestrá a nápaditá a posúva songy o level vyššie, ako aj Blankina hra na base a jej hlasový prejav vo viacerých polohách. Skrátka a dobre, kapela, ktorej tvorba má čo ponúknuť aj náročnému poslucháčovi. A presne tak vyzeral a znel aj ich výstup v sobotu večer. Jedno zo suverénne najlepších vystúpení, aké som od nich doteraz videl.

Rola poslednej kapely večera tak pripadla brnenským neúprosným drtičom BRUNNER TODESMARSCH, s ktorými som už mal tú česť pred pár rokmi v Trnave, no v sobotu sa mi pozdávali ešte o trochu viac ako vtedy a to tiež už bol riadny náter. Chlapi súkali jeden zbesilý krátky štek za druhým v guľometnom tempe, až mi zliezala koža z tela. Vynikajúca intenzita. Nekompromisný hradcore-punk najhrubšieho zrna, ktorý nenechá jediný orgán nezasiahnutý. Rýchlosťou blesku sa prihnal záver celého masakrálneho setu a zostalo ticho. Práve včas, aby človek nevydýchol naposledy a túžil opäť niekedy zažiť to zúriace tornádo revu a hluku. Ideálna bodka za skvelou produkciou celého večera.
KLUB FUTRA
Niekoľko chvíľ po stíchnutí hudobnej produkcie sme ešte trávili príjemnými dialógmi s príjemným osadenstvom klubu ako aj ostatnými kapelami. Keď nastal čas vrátiť sa zo spanilej jazdy k domovu, dlho sme neotáľali a po rozlúčke tak i urobili. Cesta fádna – tma a dážď.
Dúfam, že kapelám to skvelo bude šlapať aj v ďalších rokoch a rovnako dlho že vydrží fungovať aj tak príjemný klubík, akým bezpochyby Futra je.

-Majto C.-

fotky: Lubo M.


Žiadne komentáre: