DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

pondelok 23. októbra 2017

OKTHOBERFEST 2017 - 20.-21.10.2017 Trenčín, Piváreň U býka / Klub Lúč


Keď po náročnom týždni na rameno zaťuká piatok, každý ma svoju víziu ako ho prežiť. Jeden sa opije a ďalších päť s ním, iný čumí na tv a zbytok visí na sociálnych sieťach a tvári sa, že žije aktívne. Našlo sa ale zopár ľudí, ktorí sa rozhodli zamieriť do podzemných priestorov trenčianskej pivárne a nechať sa vyžmýkať podzemnou produkciou zúčastnených spolkov. Keď som prešiel zafajčenou prednou miestnosťou, bol som nemilo prekvapený tradične nízkou účasťou ľudí. Stále viac nadobúdam dojem, že v tomto meste je viac kapiel ako ľudí chodiacich na koncerty. A veď ich problém.
Návštevnosť spôsobila tradičné posunutie začiatku akcie, ktorý po pol desiatej zrealizovali Galanťania ALEA IACTA EST. Dnes opäť v oslabenej zostave bez Tomiho basy. Možno tým utrpela trochu hutnosť zvuku, no na druhú stranu sa nezlievali gitary. Cca polhodinka ukrutného grind-crust-hc náteru, ktorý nikdy neurazí, V posledných dvoch songoch Attilovi vokálne vypomohla Majča (Basal Banar). Opäť som si po dlhom čase pozrel túto skvelo šlapajúcu mašinériu.
Po trošku dlhšej pauze ako bolo milé spustili svoj set bratislavskí „garážmajstri spod prístavného“ RIGHT TO KILL. Neveľkú miestnosť vzápätí naplnil ukrutný severský crust jak z učebnice. Chvíľami síce trošku škrípala gitara, no nejak extra to nekazilo skvelý zážitok z ich produkcie. Skôr by som oželel niektoré príhovory (keď alkohol začne vládnuť jazyku, všetko vypáli inak). Napriek tomu musím povedať, že som celý čas spokojne dupal nohou do rytmu a pokyvoval hlavou. Na záver ešte 2 covery od Wolfpack a Disclose, pričom ten druhý už bol asi navyše, ale nevadí. Užil som si to celé oveľa viac ako na ffude. Niektorým kapelám skrátka viac sedia klubové sety a toto je presne ten prípad.
Martinčania ZOZOO pokračovali v podobnom duchu. Násilný hardcore s rýchlymi klepačkami, ktorý mi miestami pripomínal starý Cripple Bastards. Krátko, rýchlo, agresívne. Zahrali tiež jeden cover, konkrétne od Spišiakov Ničiteľ. Prišli, rozmetali nás svojou produkciou za 15 minút a odišli. Excelentné.
Ale ani po všetkých tých výplachoch mi ani len náhodou nedošlo, ako ma zmietnu SEE YOU IN HELL. V novej zostave s dvomi gitarami do nás valili pecku za peckou s ohromným nasadením. Kupředu, Útok, Jen mrtvý dech, Monument... všetko to ženie Beňo na bicích a do toho buráca basa a gitarový dvojzáprah s takou intenzitou, že by človek nepovedal, že takto banda nehrá odjakživa. Som vážne vďačný, že to chlapi nezabalili a nesú odkaz aj naďalej. Aby moje slová potvrdili, záver patril prídavku v podobe novej skladby, ktorá znela nádejne.
Po sete brnenských prišiel čas k odchodu, bo únava sa už dlhšie hlásila o slovo. Oželel som teda Dášov set (robil náhradníka za anglánov Dawn Ray´d, ktorí zrušili celé turné z technických príčin), aj keď si ho vždy pozriem rád, bo všetky sú neopakovateľné (aj preto nemám rád, keď sa začiatky akcií stále posúvajú čoraz viac) a verím, že aj ten trenčiansky bol taký, bo prišiel tradične naštartovaný a plný energie.

Sobotný večer vyzeral spočiatku lepšie. Keď som krátko po deviatej dorazil do Lúča, už tam bolo vcelku dosť ľudí (istotne aspoň o polovicu viac ako v piatok) a na pódiu prebiehala prednáška chlapov z VLK-a o ich aktivitách v Poľsku pri blokáde ťažby dreva v Bielovežskom pralese. Vcelku zaujímavé a zároveň smutné, že človek si všade tak uzurpuje právo rozhodovať a manipulovať s niečím, čo nevytvoril a v podstate ani nevlastní. Politici sú všade rovnakí arogantní čuráci.
Vzhľadom na okolnosti, aj prvá dnešná kapela začala s príznačným meškaním (kedysi len pre toto mesto, no v poslednom čase je to už normou všade). Táto úloha pripadla L'ANIMA LIBERA z Otrokovic. Taký jednoduchší punk so ženským spevom. Chvíľami to znelo aj vcelku zaujímavo, no chce to ešte trochu sa vyhrať a osekať niektoré pasáže, ktoré sa opakujú zbytočne dlho. No na úvod celkom vhodný adept.
L ´ANIMA LIBERA
Po nich si nástroje rozložila jihlavská pätica LÁJE. Vedel som, že takáto parta existuje, zaznamenal som aj, že im vyšiel album, no predbežne som im nevenoval pozornosť. Asi aj preto mi tak vyrazilo dych keď spustili produkciu. Parádne nazvučený a ešte parádnejšie zahratý valivý stoner-metal s nasraným ženským spevom. Atmosféru okrem hudobných výkonov umocňuje aj video projekcia na zadnej stene. Úchvatné. A keď po niekoľkých songoch produkcia zrazu stíchla, zdalo sa mi to až príliš krátke. V tomto by som si porochnil kľudne aj raz tak dlhý čas.
Potom prišla kapela, na ktorú som sa osobne dosť tešil. Slovenský výber SAMORAST. Tento rok som mal tú česť tretíkrát a opäť to bol nevšedný zážitok. Energický, osobitý hardcore punk podaný s ohromným nasadením. Ak k tomu prirátam sympatické vystupovanie a inteligentné preslovy medzi skladbami (občas vďaka hladine alkoholu v hľadisku boli aj velice veselé momenty), tak nám tu dozrieva ďalšia mocná záležitosť na scéne.
SAMORAST
A ako sa v piatok narýchlo hľadala náhrada za anglánov (resp. pár dní pred akciou), aj v sobotu bolo miesto pre jedného náhradníka za zdravotne odpadnuvšiu kapelku Proti Srsti (ďalšia vec, ktorú si vždy rád pozriem). Šancu dostali miestni punkeri UHOL DOPADU. Liezli mi na nervy zvukovkou, ktorá nemala konca, no setom to potom mierne napravili. Spočiatku ma ich melodický, angažovaný punk aj bavil. Spevom mi to pripomínalo staré HT-čko, do pár songov im zadul aj nejaký kamoš na saxíku, tam boli citeľné vplyvy ska. Nepochopil som pokus o rozospievavanie publika. Takúto činnosť by som čakal kdesi na gympelrocku abo podobnej stredoškolskej zábave, ale reku ok. No čas bežal, chlapci sa nejak nemali k odchodu aj pod pódiom to začínalo rednúť. Skrátka 45-minutový set ma nebaví ani pri iných kapelách. Tak som to už nezvládol a o 1-ej po polnoci opustil priestory a to ešte nevyzeralo, že by chceli končiť, práve naopak. Ospravedlňujem sa týmto pánom z ROZPORu, že som si neužil ich muziku spod pódia, snáď nabudúce. Istotne to bolo skvelé vystúpenie.
Ku cti im slúži aj, že sa vzdali ¾-tín obvyklej taxy v prospech VLK-a, na ktorých činnosť sa na festivale podarilo vybrať 200 jurášových mincí.
Druhý ročník Okthoberfestu dopadol o čosi lepšie ako štartovný, tak dúfam, že na ďalšom bude všetko ešte lepšie.

-Majto C.-

fotky: Mirec


Žiadne komentáre: