Keď
po náročnom týždni na rameno zaťuká piatok, každý ma svoju
víziu ako ho prežiť. Jeden sa opije a ďalších päť s ním,
iný čumí na tv a zbytok visí na sociálnych sieťach a tvári
sa, že žije aktívne. Našlo sa ale zopár ľudí, ktorí sa
rozhodli zamieriť do podzemných priestorov trenčianskej pivárne
a nechať sa vyžmýkať podzemnou produkciou zúčastnených
spolkov. Keď som prešiel zafajčenou prednou miestnosťou, bol som
nemilo prekvapený tradične nízkou účasťou ľudí. Stále viac
nadobúdam dojem, že v tomto meste je viac kapiel ako ľudí
chodiacich na koncerty. A veď ich problém.
Návštevnosť
spôsobila tradičné posunutie začiatku akcie, ktorý po pol
desiatej zrealizovali Galanťania ALEA IACTA EST. Dnes opäť
v oslabenej zostave bez Tomiho basy. Možno tým utrpela trochu
hutnosť zvuku, no na druhú stranu sa nezlievali gitary. Cca
polhodinka ukrutného grind-crust-hc náteru, ktorý nikdy neurazí,
V posledných dvoch songoch Attilovi vokálne
vypomohla Majča (Basal Banar). Opäť som si po dlhom čase pozrel
túto skvelo šlapajúcu mašinériu.
Po
trošku dlhšej pauze ako bolo milé spustili svoj set bratislavskí
„garážmajstri spod prístavného“ RIGHT TO KILL. Neveľkú
miestnosť vzápätí naplnil ukrutný severský crust jak
z učebnice. Chvíľami síce trošku škrípala gitara, no
nejak extra to nekazilo skvelý zážitok z ich produkcie. Skôr
by som oželel niektoré príhovory (keď alkohol začne vládnuť
jazyku, všetko vypáli inak). Napriek tomu musím povedať, že som
celý čas spokojne dupal nohou do rytmu a pokyvoval hlavou. Na
záver ešte 2 covery od Wolfpack a Disclose, pričom ten druhý
už bol asi navyše, ale nevadí. Užil som si to celé oveľa viac
ako na ffude. Niektorým kapelám skrátka viac sedia klubové sety
a toto je presne ten prípad.
Martinčania
ZOZOO pokračovali v podobnom duchu. Násilný hardcore
s rýchlymi klepačkami, ktorý mi miestami pripomínal starý
Cripple Bastards.
Krátko, rýchlo, agresívne. Zahrali tiež jeden cover, konkrétne
od Spišiakov Ničiteľ. Prišli, rozmetali nás svojou produkciou za
15 minút a odišli. Excelentné.
Ale ani
po všetkých tých výplachoch mi ani len náhodou nedošlo, ako ma
zmietnu SEE YOU IN HELL. V novej zostave s dvomi gitarami
do nás valili pecku za peckou s ohromným nasadením.
Kupředu, Útok, Jen mrtvý dech, Monument... všetko to ženie Beňo
na bicích a do toho buráca basa a gitarový dvojzáprah
s takou intenzitou, že by človek nepovedal, že takto banda
nehrá odjakživa. Som vážne vďačný, že to chlapi nezabalili
a nesú odkaz aj naďalej. Aby moje slová potvrdili, záver
patril prídavku v podobe novej skladby, ktorá znela nádejne.
Po sete
brnenských prišiel čas k odchodu, bo únava sa už dlhšie
hlásila o slovo. Oželel som teda Dášov set
(robil náhradníka za anglánov Dawn Ray´d, ktorí zrušili celé
turné z technických príčin), aj keď si ho vždy pozriem
rád, bo všetky sú neopakovateľné (aj preto nemám rád, keď sa
začiatky akcií stále posúvajú čoraz viac) a verím, že aj
ten trenčiansky bol taký, bo prišiel tradične naštartovaný
a plný energie.
Sobotný
večer vyzeral spočiatku lepšie. Keď som krátko po deviatej
dorazil do Lúča, už tam bolo vcelku dosť ľudí (istotne aspoň
o polovicu viac ako v piatok) a na pódiu prebiehala
prednáška chlapov z VLK-a
o ich aktivitách v Poľsku pri blokáde ťažby dreva
v Bielovežskom pralese. Vcelku zaujímavé a zároveň
smutné, že človek si všade tak uzurpuje právo rozhodovať
a manipulovať s niečím, čo nevytvoril a v podstate
ani nevlastní. Politici sú všade rovnakí arogantní čuráci.
Vzhľadom
na okolnosti, aj prvá dnešná kapela začala s príznačným
meškaním (kedysi len pre toto mesto, no v poslednom čase je
to už normou všade). Táto úloha pripadla L'ANIMA
LIBERA z Otrokovic. Taký jednoduchší punk so ženským
spevom. Chvíľami to znelo aj vcelku zaujímavo, no chce to ešte
trochu sa vyhrať a osekať niektoré pasáže, ktoré sa opakujú
zbytočne dlho. No na úvod celkom vhodný adept.
L ´ANIMA LIBERA |
Po nich si nástroje
rozložila jihlavská pätica LÁJE. Vedel som, že takáto parta
existuje, zaznamenal som aj, že im vyšiel album, no predbežne som
im nevenoval pozornosť. Asi aj preto mi tak vyrazilo dych keď
spustili produkciu. Parádne nazvučený a ešte parádnejšie
zahratý valivý stoner-metal s nasraným ženským spevom.
Atmosféru okrem hudobných výkonov umocňuje aj video projekcia na
zadnej stene. Úchvatné. A keď po niekoľkých songoch produkcia
zrazu stíchla, zdalo sa mi to až príliš krátke. V tomto by
som si porochnil kľudne aj raz tak dlhý čas.
Potom prišla kapela, na
ktorú som sa osobne dosť tešil. Slovenský výber SAMORAST. Tento
rok som mal tú česť tretíkrát a opäť to bol nevšedný
zážitok. Energický, osobitý hardcore punk podaný s ohromným
nasadením. Ak k tomu prirátam sympatické vystupovanie a
inteligentné preslovy medzi skladbami (občas vďaka hladine
alkoholu v hľadisku boli aj velice veselé momenty), tak nám
tu dozrieva ďalšia mocná záležitosť na scéne.
SAMORAST |
A
ako sa v piatok narýchlo hľadala
náhrada za anglánov (resp. pár dní pred akciou), aj v sobotu
bolo miesto pre jedného náhradníka za zdravotne odpadnuvšiu
kapelku Proti Srsti (ďalšia vec, ktorú si vždy rád pozriem).
Šancu dostali miestni punkeri UHOL DOPADU. Liezli mi na nervy
zvukovkou, ktorá nemala konca, no setom to potom mierne napravili.
Spočiatku ma ich melodický, angažovaný punk aj bavil. Spevom mi
to pripomínalo staré HT-čko, do pár songov im zadul aj nejaký
kamoš na saxíku, tam boli citeľné vplyvy ska. Nepochopil som
pokus o rozospievavanie publika. Takúto činnosť by som čakal
kdesi na gympelrocku abo podobnej stredoškolskej zábave, ale reku
ok. No čas bežal, chlapci sa nejak nemali k odchodu aj pod
pódiom to začínalo rednúť. Skrátka 45-minutový set ma nebaví
ani pri iných kapelách. Tak som to už nezvládol a o 1-ej po
polnoci opustil priestory a to ešte nevyzeralo, že by chceli
končiť, práve naopak. Ospravedlňujem sa týmto pánom z ROZPORu,
že som si neužil ich muziku spod pódia, snáď nabudúce. Istotne
to bolo skvelé vystúpenie.
Ku cti im slúži aj, že
sa vzdali ¾-tín obvyklej taxy v prospech VLK-a, na ktorých
činnosť sa na festivale podarilo vybrať 200 jurášových mincí.
Druhý ročník
Okthoberfestu dopadol o čosi lepšie ako štartovný, tak dúfam, že
na ďalšom bude všetko ešte lepšie.
-Majto C.-
fotky: Mirec
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára