Sú
nahrávky, ktoré človeka ohúria v istom období, možno ho
nejaký čas držia, no po rokoch ho už ani veľmi neoslovujú. A sú
aj nahrávky, ktoré človeka zdrapia pod krkom a lomcujú ním
počas celého života. A do tejto kategórie radím aj „Svet
žaluje“, ktorá mi zásadne zmenila myšlienkové pochody už
v dobe, keď sa dostala medzi pospolitý ľud.
Keď som domov priniesol kazetu, točil som ju do nemoty, čítal
texty a hnev vo mne narastal.
Hneď
úvodný titulný song,
rozbiehajúci sa hovoreným prológom s vybrnkávanou gitarou,
pomalým tlkotom bicích a melodickou basovou linkou v pozadí
(po veľrybom intre), ukázal nové prvky v tvorbe kapely, ktoré
som vtedy uvítal s nadšením. Kapela pritvrdila aj textovo aj
hudobne. Keď sa po prológu ozval thrashový riff gitary, po ktorom
hneď vypukol nemilosrdný výprask, abo keď som počul až
hardcorové náklepy ako „Teror reklamy“, „Kto je na koho
strane“, „Môj hlas“, „Konzument“ (tu je tiež parádna
thrash-gitara) z prvej strany, plus „Inkvizícia“, „Butique
dog“, „Kto je zodpovedný“, „Bomberhead“, či koncertná
„Chcem ísť von“, ktoré sú doplnené aj melodickejšími (hoci
stále rýchlymi) vecami typu „Homodebilis“, „Megalománia“,
„Masaker“, „Poslúchaj alebo zdochni!“, abo vecami ako „Kult
osobnosti“, „Agresia“, „Závislosť - bolesť“, „Skutočná
vec“, v ktorých sa objavia aj pomalšie tempá, moje nadšenie
nebralo konca. Skrátka, všetkých 18 vecí je dokonalou ukážkou
v akej skvelej skladateľskej a hudobnej forme bola Davovka
v roku 1992. Janov spev sa posunul do agresívnejších polôh,
no nezabudol ani na svoje typické melódie, ktorými miestami
zmiernil celkovú agresivitu materiálu, rovnako tak aj Marcelova
gitara, ktorá valcuje štavnatými riffmi od výmyslu sveta, no
nechýbajú ani pre neho tak typické vyhrávky a objaví sa aj
nejaké to sólíčko. K tomu perfektná rytmika, šlapavá,
nekompromisná, no pritom dostatočne nápaditá (hlavne basa vyniká
v mnohých partoch). Toto je jeden z vrcholných materiálov
hardcore-punku, na ktorý prisahajú mnohí dodnes. Smutné je, že
témy textov, ktorými otvorili oči mnohým „naivným mojej
generácie“ (vrátane mňa), sú ešte aj po toľkých rokoch stále
aktuálne. Ľudstvo a konzum sú skrátka nákazou pre túto
planétu.
Myslím, že
je dnes zbytočné rozpitvávať tento album podrobnejšie, bo už
dávno sa stal pojmom, tak len dodám, že som rád, že Papagáj ho
znovu dal do obehu vo forme, v ktorej sa zatiaľ neobjavil.
Dúfam, že budú nasledovať aj iné tituly 90s, ktoré už sú
dávno v pôvodných verziách nedostupné (premrštené ceny
nech si všetci zmrdi strčia do...).
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára