Pařát je v súčasnosti jediný
metalový magazín, ktorý si kupujem, dobre vyzerá, má narvaný
obsah, redakcia takmer vždy tuší, o čom píše, a je
tam snaha nestavať ani tak na „povinných jazdách“ ako skôr na
priblížení nových zaujímavých záležitostí. Takisto oceňujem
pařátovskú vydavateľskú činnosť, kvalita vydaných vecí je
síce kolísavá, tak pol na pol medzi „slušné/železo“ a
„zbytočné/strašné dačo“, ale tentokrát si vybrali tú
lepšiu chvíľku a severomoravským veteránom VIRTUAL VOID
vydali už druhý album (celkovo ich kapela má štyri).
VIRTUAL VOID si z 90. rokov
pamätám ako spolok, raziaci staroškolský, prvotný black v dobe,
kedy sa všetci naokolo zbláznili do Nórska, tu a tam až
tragikomicky, a náklonnosť k starým metalovým „rýdzim
a neuhladeným“ časom im vydržala dodnes. Predošlý album
„Ride To Hell On A Fucking Whores“ bol mixom starého,
prevažne európskeho black a thrash metalu, vychádzajúcim
z VENOM, HELLHAMMER, CELTIC FROST, s istými momentmi
upomínajúcimi na škandinávsky death metal rokov 1988 – 1992.
Nových desať skladieb ide o kus ďalej, možno v trochu
zvoľnených, ale razantne úderných stredných tempách. Hudobne je
to o čosi pestrejšie, nápaditejšie a atmosférickejšie,
hutný, jedovato ponurý starý tvrdý metal, nadupaný
black-thrash-death koktail so solídnymi harmóniami a variabilným
drsným, skôr revaným vokálom. Má to „živý“ oldschool zvuk,
hudba kope a záverečná skladba je kompozične i vokálne
„rozkvitnutá“ tak, že skoro pripomína TRIPTYKON. Pamätníkov
by toto osloviť malo, mladí „metalisti“ si „zmrzlinu“
načešú pri niečom inom.
-Martin Lukáč-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára