UŽ JSME DOMA „Tři křížky“ CD 2015 (Indies MG)

Český hudobný fenomén Už Jsme Doma oslávil pred rokom tridsiatku. Ako u nich býva dobrým zvykom, poňali to opäť po svojom a namiesto tradičnej „bestofky“ vydali túto kompiláciu, na ktorej je znovu nahratých 11 songov, ktoré by mohli byť známe – vo svojej pôvodnej forme. No nebol by to Vanek & spol., aby neponúkli niečo viac ako obyčajnú výberovku, tak ponúkajú úžasné verzie, ktoré sa od originálu odlišujú niekedy až dosť, pričom isté náznaky a styčné body sa počuť dajú. Myslím, že v tomto napomohlo aj to ako znovu nahrali dávny album „Pohádky ze Zapotřebí“, z ktorého sa preto neobjavil žiadny song.

Osobne ma milo prekvapila hneď úvodná „Slaďák“ z parádneho albumu „Hollywood“ (a ako album sa aj pôvodne volala), ktorú som spočiatku ani nespoznal, tak skvelo ju prearanžovali. A nielen ju, aj po nej hrajúca

„50%“ (Napůl / Nemilovaný svět, 1991), ktorá dostala tak košatú formu, že predbehla možno aj predlohu, ktorá tiež neoplýva zrovna jednoduchosťou aranžmánov. Čisté predstavenie experimentovania v muzike.

Pozadu neostávajú ani „Slechy“ (Uši / Uši, 1999). Štruktúra sa mení ešte viac ako v originál verzii a to je teda pekne košatá vec. Dramatická orchestrálna, stredná pasáž vyvoláva až mrazenie, jak znie odludšteno a keď nastúpi Vanekov spev, neznie z toho oveľa viac nádeje. Tá príde až pri poslednej slohe.

Nenápadným brnkaním gitary a decentnými tónmi trúbky sa rozbieha „Blázen“ (Fíkus /Uprostřed slov, 1990), no ani v nej nie je núdza o divoké rytmy a zmeny tempa. Skvelo vypálila aj „Obvyklý savec“ (Tradiční kočka ), ktorá je aj v tejto podobe bláznivá a pestrá ako kedysi. V podstate, práve pre tú farebnosť a bláznivú muzikalitu si ma kedysi „Nemilovaný svět“ získal a odvtedy na túto kapelu nedám dopustiť. „Maruška“ (Mariana / Jeskyně, 2010) sa zjavila vo folk podobe obnaženej až na kosť, kde Vanekov spev sprevádza len španielka a preludujúca flauta a cinkot tamburíny v pozadí, pričom, ale stále počuť, že je to song UJD, hoci značne zjednodušený. Keď potom veselou melódiou nabehne ďalšia vec „Obavy“ (Strach / Uši), zábava pokračuje v plnom prúde. Punkový odér jej vcelku pristane. „Kytovka“ (Jassica / Hollywood) je aj tu plná šialenstva, no oveľa ďalej týmto smerom zašla „Rez“ (Koroze / Hollywood), kde po klávesovom škripote nastúpi spev jak z ľudovky a ďalšie príjemné zmeny, ktoré tomuto songu dávajú nový rozmer. Mierne disharmonická trúbka rozbehne „Hmotnost“ (Tíha / Rybí tuk, 2003), ktorá v tomto poňatí pokračuje po celý čas. Keď už vás z tej disharmónie poráža, nastúpi príjemná melodická parádička podporená decentnou gitarou, ktorá nás pomaly privedie k bláznivej punkovici na záver „Ano či či“ (Yo nebo nebo / Uprostřed slov), ktorá znie jak Plexis v dobách debutu „Půlnoční rebel“ Krátka, chytľavá rozlúčka s týmto parádnym kusom, ktorý je pre mňa na úrovni radových albumov a nielen akési výročné nič. Povinnosť pre všetkých, ktorým tvorba tejto party čosi hovorí.

-Majto C.-

bandzone